Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : P. G., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : XXX XX K. XX, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo : XXX XXX XXXX X z 25. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho stupňa“) rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2018 podľa , , a e o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) odňala žalobcovi od 4. marca 2018 invalidný dôchodok. V odôvodnení s odkazom na ustanovenie a poukázala na to, že základným predpokladom trvania nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu je, že poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky uvedené v V tejto súvislosti poukázala na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 09.01.2018 nie je žalobca od 9. januára 2018 invalidný podľa citovaného zákona, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a preto mu nárok na invalidný dôchodok zanikol. Súčasne uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 9. januára 2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2018 zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku tak, že : „Podľa , , a sa pánovi P. G. od 4. marca 2018 odníma invalidný dôchodok.“ Uvedené rozhodnutie bolo zrušené na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. -37 zo dňa 17.06.2019 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia správneho súdu, konkrétne z bodu 8 rozsudku vyplýva, že dané rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, keď zákonnou povinnosťou žalovanej je svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, keďže odňatím invalidného dôchodku bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu. Súčasne krajský súd poukázal na to, že žalovaná mala uviesť,

v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na odňatie dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), t. z. v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu dodajúc, že len po dostatočnom preskúmaní dátumu vzniku, resp. v danom prípade zániku invalidity mohla žalovaná zistiť rozhodné obdobie pre posúdenie nároku žalobcu, či podmienky na trvanie invalidity trvajú alebo či sa nejaké skutočnosti zmenili v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu. Tiež dôvodil, že posudkový lekár sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka tak, aby súdu vyčerpávajúcim spôsobom bolo vysvetlené a zdôvodnené z akého dôvodu má žiadateľ (žalobca) nárok na invalidný dôchodok od určitého dátumu, resp. v čom spočívala v danom prípade zmena skutočností rozhodujúcich pre odňatie výplaty dávky žalobcovi. Rozsudok správneho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2019. Žalovaná proti rozsudku kasačnú sťažnosť nepodala.

3. Po vrátení veci na ďalšie konanie, bola za účelom realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. -37 zo dňa 17.06.2019, posudzovaná percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom z posudku zo dňa 01.10.2019 vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G

- postihnutie končatín, položka 44.1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu - jednostranná - 35 % ( z rozpätia 35-45 %) s tým, že zvýšenie percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie určené nebolo. Teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 % a to od 09.01.2018. Z posudku ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 30.04.2014 operovaný, konkrétne bola zrealizovaná implantácia TEP koxy vpravo s dobrým efektom, následne absolvoval RHB liečbu na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení a kúpeľnú liečbu v Piešťanoch s tým, že posledná RHB liečba bola iba v 02/2018. Z posudku tiež vyplýva, že žalobca mal ortopédom odporučenú aj KL liečbu, ktorú však doteraz neabsolvoval. Ďalej podľa RTG vyšetrenia BK z 12/2018 + ortopedického vyšetrenia - vpravo stav po implantácii TEP bez známok uvoľňovania, pravé koleno - bez opuchu, bez zn. zápalu, hybnosť voľná, extenzia plná, manévre na menisky negat. Taktiež podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 15.11.2018 boli prítomné chronické bolesti chrbtice - krížovej aj hrudnej, porucha stodynamiky chrbtice, bez známok radikulopatie, stp. Po TEP I. dx BK, osteoartroza, Sl sy I. dx. HK, DK - hybnosť, sila, svalstvo, tonus symetrické, taxia správna, chôdza samostatná, po pätách, špičkách prejde. Ďalej z posudku vyplýva, že doložené lekárske vyšetrenia : Ortopedické, chirurgické, neurologické, nepodmieňujú zmenu v posúdení zdravotného stavu, nakoľko nezdokladovali zhoršenie. Tiež bolo vzhliadnuté aj na chirurgické vyšetrenie zo dňa 20.09.2019, keď žalobca pri páde z rebríka, pri oberaní jabĺk, si narazil pravú stranu hrudníka, pričom na základe RTG bola zistená zlomenina IX. Rebra bez výpotku bez pneumotoraxu.

4. Generálny riaditeľ žalovanej dňa 25.02.2020 vydal rozhodnutie číslo : XXX XXX XXXX X (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa , , a od 4. marca 2018 odňal žalobcovi invalidný dôchodok.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Trnave bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 1. októbra 2019 s výsledkom, ktorý je konkretizovaný v bode 3 rozsudku.

6. Na základe dostupnej dokumentácie, ako aj objektívneho vyšetrenia žalovaná uviedla, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 %. Poukázala na to, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo zaradené posudkovým lekárom podľa prílohy č. 4 k do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1 - jednostranná (totálna endoprotéza) s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, pre výborný efekt operačnej liečby a v pooperačnom období bez akýchkoľvek komplikácii a nutnosti následnej liečby. Tiež uviedla, že od posúdenia zdravotného stavu v apríli 2018 (pravdepodobne malo byť uvedené v júni 2015) účastník konania neabsolvoval žiadnu rehabilitačnú, kúpeľnú liečbu a ani hospitalizáciu za účelom subjektívne udávaných ťažkostí dodajúc, že navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutia nie je možné, lebo nie je v sledovaní a ani v liečbe viac ako jeden rok. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť bola preto určená na 35 % od 9. januára 2018, pričom účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.

7. Ďalej žalovaná poukázala na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity účastníka konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy : ortopedické vyšetrenie zo dňa 30. mája 2017, 16. januára 2018, 22. januára 2018, 23. júla 2018, 13. decembra 2018, 12. novembra 2018, zo dňa 23. júla 2018 a 30. septembra 2019, chirurgické vyšetrenie zo dňa 20.09.2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 15.11.2018 a tiež, že bolo vykonané aj vlastné vyšetrenie účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave.

8. Žalovaná zopakovala, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a určil, že účastník konania už nie je invalidný podľa a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % od 9. januára 2018.

9. Záverom žalovaná poukázala na to, že jej krajský súd vytkol, že vo výroku rozhodnutia č.XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2018 bol dátum odňatia invalidity stanovený od 4. marca 2018, čo bolo v rozpore s dátumom zániku invalidity dňom 9. januára 2018. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že posudkový lekár stanovil dátum zániku invalidity účastníka konania dňom posúdenia zdravotného stavu, kde bolo zistené, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, teda dňom 9. januára 2018, pričom podľa ustanovenia bol invalidný dôchodok odňatý od 4. marca 2018, v zmysle ktorého sa dávka odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila. Rovnako žalovaná dodala, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu účastníka konania, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, účastník konania môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“). Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

11. V správnej žalobe uviedol, že od narodenia je u neho prítomné ochorenie luxacio koxae cogenia vpravo, pre ktoré dňa 30. apríla 2014 podstúpil operáciu - implantáciu TEP koxy vpravo dodajúc, že z titulu jeho dlhoročných zdravotných problémov podstúpil vyšetrenie u posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 17.06.2015 stanovil diagnózu - Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 44.1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola ustálená vo výške 45 %, pričom odo dňa 26.01.2015 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2015 priznaný invalidný dôchodok.

12. Ďalej poukázal na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne mu po opätovnom prehodnotení jeho zdravotného stavu na základe posudku zo dňa 09.01.2018 stanovil identickú diagnózu, avšak v porovnaní s predchádzajúcim posudkom zo dňa 17.06.2015 dodal, že sa prejavil výborný efekt operačnej liečby a v pooperačnom období bol bez akýchkoľvek komplikácii a nutnosti liečby. Z tohto dôvodu bolo uzavreté, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 % a preto mu bol rozhodnutím zo dňa 19.01.2018 odňatý invalidný dôchodok a to od 04.03.2018. Uviedol, že rozhodnutie zo dňa 19.01.2018

napadol odvolaním zo dňa 05.03.2018, na základe čoho bola vyhotovená lekárska správa zo dňa 10.04.2018, pričom generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 27.08.2018 rozhodnutie zo dňa 19.01.2018 zmenil tak, že invalidný dôchodok mu bol odňatý od 04.03.2018. Uviedol ďalej, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 27.08.2018 napadol správnou žalobou, na základe ktorej Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 17.06.2019 sp. zn. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie dodajúc, že po zrušení rozhodnutia, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal dňa 25.02.2020 v poradí druhé rozhodnutie, ktoré napáda touto správnou žalobou.

13. Mal za to, že obsahom napadnutého rozhodnutia je prakticky identický výsledok ako v prípade prvého súdom zrušeného rozhodnutia a to, že sa mu odníma invalidný dôchodok, avšak žalovaná žiadnym spôsobom neodstránila nedostatky v poradí prvého rozhodnutia, ktoré namietal v konaní sp. zn. , pre ktoré bolo toto rozhodnutie správnym súdom zrušené. Opätovne poukázal na to, že v prípade ochorenia, ktorým trpí, je zákonom stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 35 % do 45 % dodajúc, že na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 17.06.2015 bola u neho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená vo výške 45 %. Ďalej poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím bola však táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená už len na 35 %, čo malo za následok odňatie nároku na invalidný dôchodok a to napriek tomu, že podľa vyjadrenia jeho ortopéda nie je v prípade jeho stavu možné uvažovať o žiadnom zlepšení alebo uvoľňovaní komplikácií, ale práve naopak, tieto majú tendenciu sa s narastajúcim vekom zhoršovať.

14. Poukázal na to, že žalovaná opätovne odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že sa u neho prejavil výborný efekt liečby a v pooperačnom období bol jeho zdravotný stav bez akýchkoľvek komplikácií a nutnosti liečby, avšak tieto závery odôvodnil len s poukazom na to, že neabsolvoval kúpeľnú liečbu ani hospitalizáciu za účelom liečby subjektívne udávaných ťažkostí dodajúc, že skutočnosť, že za posledné roky nenavštívil kúpele alebo, že pre zdravotné problémy nebol hospitalizovaný, nemožno, podľa jeho názoru považovať za objektívny dôkaz o tom, že jeho zdravotný stav sa zlepšil. Mal za to, že tvrdenia žalovanej o zlepšení zdravotného stavu sú tak len v rovine subjektívnych úvah a dohadov, bez opory v objektívne zistenom medicínskom stave a v rozpore s tým, čo tvrdí jeho ortopéd. Tiež poukázal na to, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na viaceré správy z ortopedických a chirurgických vyšetrení dodajúc, že tieto zlepšenie jeho zdravotného stavu, tak to deklaruje žalovaná neindikujú. Rovnako dôvodil, že žalovaná tvrdila, že vo veci vykonala aj vlastné šetrenie posudkovým lekárom doplniac, že toto bolo opätovne vykonané len formou pohovoru, bez vykonávania akýchkoľvek vyšetrení, ktoré by boli spôsobilé závery žalovanej podporiť.

15. Žalobca bol riadne poučený o jeho procesných právach podľa a rovnako vyzvaný, aby správnemu súdu oznámil, či vo veci žiada nariadiť pojednávanie (č. l. 19), avšak na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej

16. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe túto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

17. K dôvodom správnej žaloby poukázala na to, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

18. Mala za to, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Tiež tvrdila, že je povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení dodajúc, že žalobca je povinný preto predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

19. Dôvodila, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

20. S poukazom na uvedené žalovaná námietky žalobcu o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu považovala za nedôvodné.

21. Žalobca na vyjadrenie žalovanej replikou nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

22. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

28. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

31. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

32. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

34. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Podľa dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

36. Podľa dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

37. Podľa Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

39. Medzi účastníkmi konania bola spornou žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď žalovaná uzavrela, že žalobca od 9. januára 2018 túto mieru dosahuje vo výške 35 %, čo má pochopiteľne s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 v spojení s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení za následok odňatie dávky invalidného dôchodku a to odo dňa 4. marca 2018.

40. Správny súd rozhodoval opätovne po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 27.08.2018 tunajším správnym súdom, pričom správny súd vytkol žalovanej, že jej rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené jednak vo vzťahu k záveru o zlepšení zdravotného stavu žalobcu a jednak vo vzťahu k výroku, keď bol zmätočný dátum zániku invalidného dôchodku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pre správny súd vyplýva, že žalovaná sa v podstate stotožnila s druhým dôvodom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia - stanovenie zániku invalidného dôchodku dňom 4. marca 2018, nakoľko vo vzťahu k dôvodom zlepšenia zdravotného stavu žalobcu uviedla rovnako, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, výborný efekt operačnej liečby a absenciu komplikácii a nutnosti následnej liečby v pooperačnom období.

41. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobcovi bol na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo : XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júla 2015 podľa a priznaný invalidný dôchodok a to odo dňa 26. januára 2015, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 17. júna 2015 vo výške 45 %. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že žalobca bol od 28.04.2014 do 05.05.2015 prijatý na ortopedické oddelenie Piešťany za účelom indikovanej implantácie TEP pre anamnézu koxartrosisi I. dx. Gr. IV. V dňoch od 05.05.2014 - 15.05.2014 absolvoval fyziatrickú RHB liečbu s cieľom zlepšenia hybnosti v operovanej DK a reedukácii chôdze o 2 NB s tým, že chôdzu reedukoval s 2 NB, bez záťaže operovanej DK a zvládol aj chôdzu po schodoch. Ďalej z tohto posudku vyplýva, že žalobca absolvoval dňa 27.01.2015 ortopedické vyšetrenie pre opakované bolesti ľavého ramena, pri pohybe aj pri ležaní na boku, pričom mu bola doporučená NSA + FRO fyzikálna terapia ľavého ramena a dňa 26.01.2015 absolvoval neurologické vyšetrenie. Z tohto posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola choroba - Koxyrtrosis I. dx. Gr. IV, Stp implantácii TEP koxy I. dx /30.04.2014/, Impingement syndrom ommae I. sin. SCC bilat I. sin v regresii, ktorá je zaradená do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 44. 1 - stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu - jednostranná - 45 % /z rozpätia 35 - 45 %/ s tým, že k zvýšeniu percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutia nedošlo. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na jún 2017.

42. Z pripojeného posudkového spisu mal ďalej správny súd preukázané, že žalobca dňa 15. mája 2017 navštívil svojho všeobecného lekára, pričom sa sťažoval na bolesti pravého ramena a lakťa, ako aj C chrbtice, keď mu to tam „lupoce“ a „tŕpnu mu ruky“. Na základe odporúčania všeobecného lekára bol žalobca vyšetrený ortopédom. Z lekárskej správy zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že žalobca pociťoval krčnú chrbticu smerom k ľavému ramenu až do lakťa, žalobca absolvoval vyšetrenie Rtg s nasledovným výsledkom : pr. bedro : stav po impl. TEP., postavené správne bez zn. uvoľňovania, rek. zhrubnutie kortikalis v oblasti dist. časti fem. komp C: osteochondroza C5-6, unkovert, artróza, kontrola 5 - 7 dní podľa stavu. Iné lekárske správy k posúdeniu zdravotného stavu dňa 9. januára 2018 žalobca nepredložil.

43. Správny súd mal preto obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca skutočne odo dňa 17. júna 2015, kedy bol posúdený jeho zdravotný stav na účely rozhodnutia o nároku na priznanie invalidného dôchodku neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, rehabilitáciu, a rovnako nebol v danom období t.j. od 17.06.2015 do 15.05.2017 na žiadnom vyšetrení týkajúcom sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nakoľko nepredložil za dané obdobie žiadne lekárske správy. Z uvedeného preto obstojí záver žalovanej uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (rovnako ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne), že sa u žalobcu prejavil výborný efekt operačnej liečby, nakoľko v pooperačnom období bol bez akýchkoľvek komplikácii a nutnosti následnej liečby. Pokiaľ by tomu tak nebolo, žalobca by svoj nepriaznivý zdravotný stav prostredníctvom svojho ortopéda nesporne v danom období riešil. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v júni 2015, keď bol hodnotený zdravotný stav žalobcu nebolo ešte, a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od operácie, možné ustáliť efekt implantácie TEP pre anamnézu koxatrosis I. dx. gr. IV. a preto bola určená kontrolná lekárska prehliadka až po uplynutí dvoch rokoch na jún 2017. V tejto súvislosti je potrebné s odkazom na ustanovenie uviesť, že v prípade žalobcu sa určením kontrolnej lekárskej prehliadky predpokladala zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

44. Žalobca až následne na základe lekárskej správy z 9. januára 2018, keď mu bol oznámený výsledok jeho lekárskeho posúdenia, doložil žalovanej potvrdenie o rehabilitačnom vyšetrení zo dňa 07.02.2018, ktorým mal predpísanú rehabilitáciu z dôvodu obmedzenia pohyblivosť C - chrbtice s tým, že kontrola bola stanovená podľa potreby. Ďalej predložil lekárske správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 16.01.2018 a 22.01.2018.

45. Z dôvodu podaného odvolania proti predchádzajúcemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.01.2018 bol vypracovaný dňa 10. apríla 2018 posudok, z ktorého okrem iného vyplýva, že chôdza žalobcu bola samostatná bez používania rehabilitačných pomôcok, ktorý záver bol uvedený aj v lekárskej správe zo dňa 1. októbra 2019.

46. Žalobca následne predložil ďalšie lekárske správy, konkrétne lekárske správy zo dňa 12.11.2018, 13.12.2018 a 23.07.2019 a 30.09.2019 vypracované ortopédom, lekárske správy všeobecnej lekárky zo dňa 23.07.2018 a 22.07.2019, lekársku správu neurológa zo dňa 15.11.2018 a lekárske správy zo dňa 20.09.2020 a 27.09.2020 vypracované chirurgom MUDr. P. T., ktoré boli následne posudzované v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti posudkovým lekárom dňa 1. októbra 2019.

47. Z lekárskeho posudku zo dňa 1. októbra 2019 vyplýva, že účastník konania je 47 - ročný muž, ktorý trpí od narodenia luxacio koxae congenita vpravo, inak vážnejšie ochorenia ani operácie neprekonal, je dlhodobo v dispenzárnej starostlivosti a liečbe ortopéda pre koxartrózu vpravo, pričom si jeho stav dňa 30.04.2014 vyžiadal operačné riešenie, keď bola realizovaná implantácia TEP koxy vpravo s dobrým efektom s tým, že následne absolvoval RHB liečbu na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení a kúpeľnú liečbu v Piešťanoch, pričom posledná RHB liečba bola v 02/2018 (obmedzená pohyblivosť C - chrbtice - poznámka správneho súdu) s tým, že ortopédom mal odporučenú aj KL liečbu, avšak túto do lekárskeho posúdenia neabsolvoval. Ďalej z tejto lekárskej správy vyplýva, že podľa RTG vyšetrenia bedrového kĺbu z 12/2018 + ortopedického vyšetrenia, stav po implantácii TEP bol bez známok uvoľňovania, nález identický s predchádzajúcimi snímkami, pravé koleno bez opuchu, bez známok zápalu, hybnosť voľná, extenzia plná. Taktiež z neurologického vyšetrenia zo dňa 15.11.2018 vyplýva, že sú prítomné chronické bolesti chrbtice - krížovej aj hrudnej, porucha stodynamiky chrbtice, bez známok radikulpatie, stp. po TEP I. dx. BK, osteoartroza, Sl sy I. dx HK, DK - hybnosť, sila, svalstvo, tonus symetrické, taxia správna, chôdza samostatná bez opory, po pätách, špičkách prejde. Záverom z lekárskej správy vyplýva, že žalobca pri oberaní jabĺk padol z rebríka, narazil si pravú stranu hrudníka, zlomenina IX. rebra bez výpotku bez penumotoraxu. S poukazom na uvedené, ako aj na základe dostupnej spisovej dokumentácie bola stanovená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.

48. Lekársku správu z 1. októbra 2019 žalovaná uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom následne zdôvodnila, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 %, konkrétne to boli výborný efekt operačnej liečby a v pooperačnom období absencia akýchkoľvek komplikácii a nutnosti následnej liečby, ako aj záver, že predložené lekárske správy, ako aj vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom dostatočne preukazujú záver o tom, že žalobca už nie je invalidný podľa , keďže celková miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odo dňa 9. januára 2018 35 %, teda sa vylepšila v porovnaní s lekárskym posúdením dňa 17.06.2015 o 10 %. Tento záver mal správny súd obsahom posudkového spisu preukázaný, keď skutočne žalobca od 17.06.2015, kedy bol posúdený jeho zdravotný stav na účely priznania nároku na priznanie invalidného dôchodku až do 17.05.2017, kedy sa v podstate blížil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu - jún 2017, nenavštívil svojho ortopéda ani všeobecného lekára. Z uvedeného preto pre správny súd vyplýva, že v období od 17.06.2015 do 17.05.2017 žalobca nemal zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali lekársku starostlivosť, čo súčasne znamená, že operačná liečba mala výborný efekt a prejavila sa v znížení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

49. Pokiaľ ide o lekárske správy doložené žalobcom (bod 46 tohto rozsudku), tak tieto boli predmetom posudzovania zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia dňa 1. októbra 2019 s tým záverom, že nepodmieňujú zmenu v posúdení zdravotného stavu, nakoľko nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu v porovnaní s posúdením zo dňa 9. januára 2018. V tejto súvislosti správny súd opakuje, že dôvodom zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 45 % na 35 % bol výborný efekt implantácie TEP koxy vpravo, ktorá skutočnosť bola preukázaná práve tým, že žalobca v období od 17.06.2015 do 30.05.2017 nemal potrebu navštíviť svojho ortopéda. Pokiaľ žalobca tvrdí, že argument o zlepšení jeho zdravotného stavu, je len subjektívnym tvrdením žalovanej bez opory v objektívne zistenom skutkovom stave, tak k uvedenému správny súd uvádza, že skutočnosťou preukazujúcou zlepšenie zdravotného stavu zo 45 % teda z maximálnej hranice na 35 % je absencia nutnosti riešenia jeho zdravotných problémov práve v súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktorú skutočnosť žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedla.

50. Pokiaľ žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje rovnaké dôvody, pre ktoré mu bol znížený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s rozhodnutím, ktoré bolo zrušené rozsudkom tunajšieho správneho súdu, tak k uvedenému správny súd uvádza, že predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej bolo zrušené okrem iného aj z dôvodu nezrozumiteľnosti výroku pokiaľ išlo o dátum odňatia invalidného dôchodku, keď tento bol odňatý od 4. marca 2018, avšak dátum zániku invalidity bol stanovený na 9. januára 2018. S uvedeným rozporom sa generálny riaditeľ v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, keď uviedol, že invalidný dôchodok bol žalobcovi odňatý odo dňa 4. marca 2018 a to s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa dávka odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Teda nie dátumom zániku invalidity.

51. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd uzatvára, že skutkový stav vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % bol u žalobcu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zistený náležite s tým, že vo vzťahu k tejto otázke bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej aj náležite odôvodnené.

52. Záverom správny súd, obdobne ako žalovaná, upriamuje pozornosť žalobcu, že pokiaľ sa bude jeho zdravotný stav vekom zhoršovať, ako tvrdil v žalobe (bod 13 rozsudku), je oprávnený opätovne požiadať o invalidný dôchodok, pričom jeho zdravotný stav bude následne posúdený.

53. Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označil žalobca. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa . V súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa , avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. septembra 2010.

54. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaná nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.