Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/6/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o výkon dobrovoľnej dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -28 zo dňa 20. novembra 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., ktorým súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou .

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam byt zapísaný na LV č. XXXXX, správa katastra okres U., obec U., katastrálne územie U., byt č. XX, vo vchode 2, prízemie v bytovom dome súp.č. XXXX, na parcele registra „C" KN s parcelným číslom XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele XX/XXXX, do právoplatného a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2. rade zamieta.

IV. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , a , , veta prvá (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX.

4. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX. V nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Dňa 19.05.2015 uzavrela žalobkyňa spolu so žalovaným 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXX XXXXX XXXXXX na sumu 48.876,- eur. Súčasťou zmluvy bola Zmluva o zriadení záložného práva - súhlas banky s nakladaním so založenou nehnuteľnosťou a Návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X,X.p., byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala v dohodnutých splátkach v období od roku 2015 do polovice roku 2019. V polovici 2019 sa dostala do dočasných finančných problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémov. Ku dňu podania žaloby uhradila žalobkyňa na účet žalovaného 1. rade celkom 12.919,64 eura. Žalovaný 1.rade dňa 05.08.2019 listom zaslal žalobkyni Výzvu na predčasné splatenie úveru a žiada ešte uhradiť 42.495,21 eura. Následne žalovaný 2. rade dal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa proti tomuto znaleckému posudku podala námietky do rúk žalovaného 1. rade. Žalobkyňa má dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1. a 2. rade predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti. Záložný veriteľ žalovaný 1. rade vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu žalobkyne, pomôcť jej v ťažkej situácii, kedy nebola žalobkyňa schopná zaplatiť splátku, sa dočkala akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom ju banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí do 15 dní pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na jej jediné obydlie. Banka nebrala vôbec ohľad na jej bezvýchodiskovú situáciu. Nič na tom nezmenia ani tvrdenia banky, že záložné právo vykonáva až teraz, keďže dôležité bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru

- banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlad so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi ( a o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byt' výhradne iba „ ultima ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve naopak snaha bánk je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto toho, aby sa snažili reštrukturalizovať úver. Žalobkyňa namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( ). Ústavne konformný nemôže byt' výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je jej jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Žalobkyňa je dodnes strašne vystresovaná. Ešte horšie je, že reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobkyne, čím sa celkovo zhoršuje jej už i tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou prispieva k radikálnemu zhoršeniu stavu a vážne ohrozuje zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok financií a platobná neschopnosť. Napriek tomu bola ochotná po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnou čiastkou pokiaľ sa situácia nestabilizuje. Ďalej uviedla, že Zmluva o splátkovom úvere č. E. bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa , aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti , a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobkyňa má za to, že podmienky v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom.

5. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ Banka zaslala žalobkyni Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku: ustanovenie ) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Podľa ustanovení , dodávateľ Banka už pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky. Podľa ) písm. i) za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa ) písm. 1) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno: ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Podľa oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi Podľa zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Dodávateľ Banka v tomto konaní ako žalovaný 1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a v rozpore so zákonom. Žalovaný 1. rade neskúmal bonitu žalobkyni, ani sa jej nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti ( zákona o ochrane spotrebiteľa Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa cit. zákona zakázaná. Žalovaný 1./ poskytoval úver bez ohľadu na to, či si overil, či bude žalobkyňa schopná ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné ( ). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný 1./ voči nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 1. rade dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. A to sme neuviedli ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd aplikoval ust. v jeho eurokonformnom výklade s ust. čI. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom Čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ČI. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov Európskych spotrebiteľov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých Dlžníkovi avšak Dlžník jej nedáva súhlas so spracovávaním a poskytovaním osobných údajov tretím osobám. Žalobkyňa je presvedčená, že Banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Týmto konaním by bol porušený aj ČI. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto článku je zásah do súkromného a rodinného života opodstatnený a oprávnený len vtedy, ak „ je to v súlad so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných“ V kontexte s týmto článkom dala do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať' veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mat za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov (ČI. 20 SR) a práva na obydlie C či. 19 SR) chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobkyni ochranu. Žalobkyňa nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať súd o vydanie rozhodnutia, podľa Z.z. 160/2015 , ktorým by dočasne upravil pomery účastníkov konania. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd uložil žalovaným zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele

XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa. 6. Súd I. inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil skutkový stav, podľa ktorého z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXX XXXXX XXXXXX je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 1. rade dňa 21.05.2015 Zmluvu o úvere na sumu 48.876,- eur.

7. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 21.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok - byt č. XX, vchod X, na prízemí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX.

8. Listom zo dňa 05.08.2019 žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na predčasne splatenie úveru. Z potvrdenia o pobyte je zrejmé, že žalobkyňa je od 24.01.2014 prihlásená na trvalom pobyte vo vyššie uvedenom byte.

9. V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom domáha voči žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve a to z dôvodu neplatnosti právnych úkonov žalovaného v 1. rade a z dôvodu toho, že v byte má trvalý pobyt a reálne v ňom žije.

10. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

11. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť tak obydlia žalobkyne ako aj ďalších nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. : „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

13. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného 1 rade formou dobrovoľnej dražby bytu, v ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt. Hrozba výkonu záložného práva je osvedčená výzvou na predčasne splatenie úveru a znaleckým posudkom.

14. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to SR v článku 20 a v článku 21. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobkyni ujma v podobe straty obydlia a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa je nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam a to bytu, ktorý slúži žalobkyni na bývanie a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než súd meritórne rozhodne. Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a

č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie (a jeho ochranu) jedno zo základných práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Ochrana obydlia je právo v hierarchii hodnôt v živote človeka, vedľa práva na život a zdravie, nepochybne základným ľudským právom garantovaným nielen SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.

15. Vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľnosti súd prvej inštancie návrh zamietol, keďže záložný veriteľ sa nemôže domáhať vypratania nehnuteľnosti a teda ukladať mu uvedenú povinnosť by bolo nadbytočné. Pokiaľ ide zdržanie sa zasahovania do užívacích práv žalobkyne tak v tejto časti je návrh žalobkyne neurčitý.

16. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2. rade, keďže v danom prípade žalobkyňa nešpecifikovala o akú spoločnosť sa má jednať. Ak by sa malo jednať o dražobníka, tak ten nie nositeľom záložného práva, a preto nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobkyne, ktorý je predmetom zálohu na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobkyne. Už samotná skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením bolo nositeľovi tohto práva, teda záložnému veriteľovi, uložená povinnosť zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv žalobkyne.

17. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie právne odôvodnil ust. . K otázke zákonnosti a primeranosti uviedol, že zákonodarca zákonom ( najmä ) upravil jednak inštitút predčasného zosplatnenia, podmienený jasne stanovenými podmienkami a jednak inštitútu záložného práva, vrátane jeho výkonu, čím jednoznačne vymedzil mantinely primeranosti výkonu tohto práva, bez pochýb so zreteľom aj na ochranu dlžníka (informačná povinnosť, dĺžka omeškania atd'.). Poukázal aj na , podľa ktorého v danom prípade je možné vykonať záložné právo výlučne formou dobrovoľnej dražby v zmysle citovaného osobitného zákona. Účel uvedeného ustanovenia nepochybne spočíva právne v zabezpečení ochrany spotrebiteľa, ktorá má byť použitím citovaného osobitého zákona naplnená, čo je zrejmé, okrem iného, aj zo systematického zaradenia predmetného ustanovenia v právnom predpise. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je nutné námietky žalobcu ohľadom spôsobu výkonu záložného práva považovať za úplne bezpredmetné a tendenčné. K tvrdeniu, že záložné právo má byť výhradne prostriedkom „ultima ratio", teda prostriedkom poslednej inštancie v rámci uspokojenia pohľadávky, nemá oporu ani v zákone a ani v jeho výklade. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, pričom v právnom poriadku niet zmieni (v o tom. že veriteľ má najprv využiť iné spôsoby uspokojenia svojej pohľadávky a až keď tieto zlyhajú, potom pristúpiť k výkonu záložného práva a realizovať ho prostredníctvom dobrovoľnej dražby; z povahy predmetného inštitútu, jeho právnej úpravy a funkcie vyplýva presne opačný záver. Proces uplatňovania pohľadávky prostredníctvom súdu a následne exekúcie, spravidla býva čo do času zdĺhavejší, s čím, okrem iného súvisí aj narastenie príslušenstva pohľadávky, spravidla býva čo do nákladov na uplatnenie svojho práva nákladnejší oproti výkonu dobrovoľnej dražby, čo sa týka tak času potrebného na uplatnenie práva na súde a následne v exekúcii a rovnako aj tak nákladov spočívajúcich v súvisiacich súdnych trovách.

18. K neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom podaní iba všeobecne poukazuje na používanie neprijateľných zmluvných podmienok, avšak tieto bližšie nešpecifikuje. Podľa žalobkyne má byť neplatným právnym úkonom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom žalobkyňa si zrejme vôbec neuvedomuje, že vo výzve na predčasné splatenie úveru ju žalovaný v 1. rade vyzval na zaplatenie sumy, ktorá nepredstavuje sankciu spojenú s neplnením jej záväzku, ale predstavuje konkrétnu výšku dlžnej sumy pozostávajúcej

z dlžnej istiny a príslušenstva. V danom prípade celkom jednoznačne nemôže byť naplnené vyššie uvedené ustanovenie zákona, ktoré by zakladalo použitie nekalej praktiky zo strany žalovaného v 1. rade. Poukaz žalobkyne na ust. . písm. k) je podľa žalovaného úplne irelevantný.

19. K skúmaniu bonity žalobkyne žalovaný v 1. rade uviedol že skúmal dopytom do Spoločného registra bankových informácií, údajmi poskytnutými samotnou žiadateľkou, /žalobkyňou, reportom zo sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že v čase žiadosti spĺňala žalobkyňa podmienky na poskytnutie úveru potvrdzuje aj fakt, že žalobkyňa riadne splácala úver v dohodnutých splátkach od roku 2015 do polovice roku 2019.

20. K nariadeniu neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade uviedol, že v dôsledkoch nejde o protizákonný stav, ktorý by mal hroziť, ale o stav zákonný a zákonom predpokladaný. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nezákonné, ktoré takémuto stavu má zabrániť, príp. sťažiť jeho dosiahnutie. 21. K nenávratnosti, resp. ťažkej nenapraviteľnosti stavu, ktorý má hroziť; iným prostriedkom obrany žalobkyne a kontextu jej správania vo vzťahu k predloženému návrhu uviedol, že v danom prípade bola súdom poskytnutá ochrana neodkladným opatrením vo veci, v ktorej samotný zákon vymedzuje iné prostriedky ochrany práv, ktoré má žalobkyňa k dispozícii. Poukázal na skutočnosť, že počas celej doby splácania mala žalobkyňa možnosť adresovať banke svoje námietky súvisiace so zmluvnou dokumentáciou alebo sa domáhať určenia neplatnosti konkrétnych právnych úkonov na súde. Žalovaný v 1. rade ma za to, že žalobkyňa neosvedčila ani existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade opakovane uvádza, že realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam na dobrovoľnej dražbe podľa je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená ide o dovolený výkon práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na skutočnosť, že výkonom záložného práva realizáciou dražby je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je žalobkyňa stále vlastníkom nehnuteľností, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade bolo zriadené v zmysle zákona, na základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie žalobcu, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu, či domu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia.

22. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie namiesto odmietnutia zjavne neopodstatneného podania vyhovel návrhu žalobkyne, čím zmaril zákonný, zákonom regulovaný, zmluvou medzi sporovými stranami predpokladaný a upravený proces, slúžiaci na ochranu majetkových práv žalovaného v 1. rade, čím poprel účel predmetného zákonného inštitútu záložného práva ako zabezpečovacieho a uhradzovacieho prostriedku, zákonnú formu ochrany ústavného práva na ochranu majetku veriteľa a v neposlednom rade zásadu pacta sunt servanda. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

23. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Poukázala na skutočnosť, že každý mesiac poukazuje na účet žalovaného v 1. rade splátku vo výške 240,- eur. Je si vedomá záväzku voči žalovanému v 1. rade a preto pokračuje v splácaní predmetného úveru. Žalovaný v 1. rade aj napriek vyhlásenému úveru za predčasne splatný, mesačnú splátku vo výške 240,- eur prijíma.

24. Krajský súd v U.e (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Podľa ustanovenia a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26. Podľa ustanovenia a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

28. Podľa ustanovenia prvá veta a odseku 2 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa odseku 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

29. Podľa ustanovenia , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa odseku 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

30. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

32. Podľa veľkého komentára k neodkladným opatrením môžu byť upravené len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.

33. Žalobkyňa osvedčila právny vzťah Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2015 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2015 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej, je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX.

34. Ohrozenie práva žalobkyňa osvedčila skutočnosťou, že žalovaný v 1. rade výzvou zo dňa 5.8.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru vo výške 42 495,21 eur s tým, že žalobkyňa je povinná uhradiť dlh do 27.08.2019. V prípade, že dlh nebude uhradený, začne žalovaný v 1. rade dňa 28.8.2019

s procesom predaja založenej nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle záložnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX. V nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dobrovoľnej dražby má žalobkyňa trvalý pobyt, a podľa jej vyjadrenia, je aj jej obydlím. Túto skutočnosť osvedčila Potvrdením o pobyte zo dňa 24.01.2014 (č.l. 8). Vlastníctvo k bytu, ktorý je predmetom zmluvy o záložnom práve osvedčila žalobkyňa LV č. XXXXX (č.l. 7). Žalobkyňa v konaní predložila aj znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky zadávateľa Dražobná spoločnosť, a.s. Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, zo dňa 20.2.2020. Na základe tohto znaleckého posudku bola východisková cena nehnuteľnosti stanovená vo výške 60 479,01 eur.

35. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 s. 1119.)

36. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia má oporu v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.

37. V danom prípade sa jedná o zákaz výkonu dobrovoľnej dražby, ktorý je časovo obmedzený do skončenia konania vo veci samej, nejedná sa teda o časovo a vecne neobmedzený zákaz výkonu záložného práva.

38. V prípade pochybností o platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, pochybností o platnosti dražby samotnej alebo o výške pohľadávky je vhodné uprednostniť neodkladné opatrenie chrániace obydlie spotrebiteľa s možnosťou veriteľa (alebo dlžníka) domáhať sa svojich práv súdnou cestou pred vykonaním dražby a následnou žalobou spotrebiteľa. Právne postavenie dodávateľa je dostatočne právne garantované, jeho pohľadávka je zabezpečená záložným právom. Naproti tomu vykonanie dražby znamenajúcej stratu obydlia a podanie žaloby spotrebiteľom môže mať na spotrebiteľa výrazne negatívny dopad.

39. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to SR v článku 20 a v článku 21.

40. Uložením povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovanému v 1. rade žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobkyne zamietol, týmto by reálne hrozila strata jej obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred pozbavením vlastníckeho práva k obydliu.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalobkyňa má obydlie v predmetnom byte, čo vyplýva napr. aj z jej adresy trvalého pobytu a z adresy nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobkyne ako aj argumentáciu žalovaného sa javí požiadavka žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako oprávnená, preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s ho potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v U.e v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).