Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Co-97-2020.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu : V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad A. XX, XXX XX, zastúpený JUDr. Martin Trnovec, advokát so sídlom Kríková 6, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, so sídlom Ul. 1. Mája 2, 953 01 Zlaté Moravce o zaplatenie sumy 20.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/68/2019-99 zo dňa 25. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20.000 eur z titulu náhrady škody. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že prenajal svoju viacúčelovú stavbu zapísanú na LV XXXX na parc. XXXX/X, kat. úz. A. Y. spoločnosti Trako a.s. vo februári 2015 na dobu troch rokov. Nájomca sa sťažoval na hluk a otrasy z vedľa vybudovanej cesty a na nehnuteľnosti sa objavili známky poškodenia. Preto dal vypracovať vyjadrenie k danej komunikácii podľa ktorej, táto nespĺňa bezpečnostné prvky a je neprimerane blízko nehnuteľnosti. Analýza vibrácii zistila prekročenie dovolených hraníc vyhlášky č. 549/2007 Z.z. pre bytové domy, budovy občianskej vybavenosti a kancelárie. Škodu žiadal z dôvodu náhrady ušlého zisku, pretože mu bolo obmedzené vlastnícke právo na úžitky z vecí. Obrátil sa na spoločnosť Tesco, ktorá využíva komunikáciu na zásobovanie, táto konštatovala, že nie je za škodu zodpovedná, pretože využíva postavenú a skolaudovanú komunikáciu. Konštatoval, že škodu na budove zodpovedá vlastník cesty. Pretože budova bola poškodená v dôsledku neprimeraných vibrácií pri prechode motorových vozidiel po cestnej komunikácii Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 106 ods. 1,2, § 420 ods. 1,2, 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemôže vyhovieť. Prijal záver, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca prenajal viacúčelovú stavbu zapísanú na LV XXXX na parc. XXXX/X, kat. úz. A. Y. spoločnosti Trako a.s. vo februári 2015 na dobu troch rokov do 09.02.2018, pričom cena nájmu vrátane energií, služieb a DPH bola dojednaná na sumu 2.000 euro mesačne. Dňa 24.02.2017 nájomca vypovedal nájom v dvojmesačnej výpovednej lehote z dôvodu nespôsobilosti budovy na užívanie - popraskané steny a narušená statika a k skončeniu nájmu došlo dňa 24.04.2017. Škodu predstavuje ušlý zisk teda nájomné za obdobie nerealizovaného nájmu od 09.04.2017 do 09.02.2018 vo výške 2.000,- euro mesačne. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesol v priebehu konania žalovaný uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 21.08.2019, pričom už
v marci 2019 vedel kto a v akej miere je za škodu zodpovedný. Už vtedy mal vedomosť aj o tom, že škoda vznikla v súvislosti s vibráciou spôsobenou prejazdom motorových vozidiel. Konštatoval, že od marca 2017 začala žalobcovi bežať subjektívna dvojročná premlčacia lehota a uplynula posledným dňom mesiaca marec 2019, preto žalobca podal žalobu o štyri a pol mesiaca po jej márnom uplynutí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi vzhľadom na to, že mu žiadne nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v plnej miere a vyhovel jeho žalobnému petitu, taktiež aby prihliadol na žalobcove tvrdenia, dôkazy a vysporiadal sa aj s premlčacou lehotou. Bránil sa tým, že žalobu podal až v roku 2019 z dôvodu, že najprv musel zistiť subjekt, ktorý je zodpovedný za danú komunikáciu a keďže nebol účastníkom konania, tak nemal danú vedomosť a v neposlednom rade musel danú stavbu zabezpečiť tak, aby nepredstavovala riziko pre žalobcu a jeho rodinu. V roku 2018 musel vymeniť celú strechu, vrátane nosných trámov kvôli poškodeniu z vibrácií. Poukázal na to, že z posudkov, ktoré si nechal vypracovať vyplýva, že priamo veľké vibrácie ako aj blízkosť prejazdu 24 tonových nákladných áut od nehnuteľnosti žalobcu sa prenášajú na nehnuteľnosť žalobcu a tá sa pod otrasmi a frekvenciou danej cesty úplne rozpadá. V tejto súvislosti poukázal na odborné posudky Prof. Ing. Jána Benčata, PhD. a Ing. Jána Pitoňáka, s tým, že ich závery nespochybniteľné a neboli ani spochybnené žalovanou stranou a teda ich uznali ako nevyvrátiteľný dôkaz. Ku vzniku škody žalobca uviedol, že on svoju nehnuteľnosť prenajímal ako fyzická osoba, a teda nie je platcom DPH a energie boli zarátané v cene prenájmu, pretože sa jedná o členitý objekt a vzhľadom na spôsob využitia zo strany nájomcu nepredstavovali pre žalobcu takú veľkú finančnú položku, aby musel nájomné navyšovať o spotrebu energie. Pri koncipovaní zmluvy so spoločnosťou Trako a.s. uzavrel žalobca veľmi jednoduchú zmluvu Počas doby trvania nájmu žalobca nikdy nemal problém s jej dodržiavaním zo strany nájomcu. Zmluva o nájme viacúčelovej budovy žalobcu nikdy nebola koncipovaná tak, aby niekedy v budúcnosti mala byť predmetom nejakých súdov alebo náhrady škody. Zmluva bola na dobu určitú a mala končiť dňa 09.02.2018. Zo strany nájomcu bola ukončená výpoveďou dňa 24.02.2017 a teda škoda, ktorá vznikla žalobcovi bola v mesiacoch máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december 2017, január 2018, február 2018. Z uvedeného vyplynulo, že posledný nájom mal byť zaplatený v mesiaci február 2018, a teda od toho času by sa mala podľa názoru žalobcu počítať aj premlčacia doba dvoch rokov, a teda uplynutie premlčacej doby malo uplynúť v marci 2020, ak by už vo februári vedel, že za škodu vzniknutú žalobcovi je zodpovedné Mesto Zlaté Moravce, čo ale v tom čase nevedel, pretože asi žiaden majiteľ nehnuteľnosti neskúma kto vlastní cesty v jeho okolí. Žalobca uviedol, že podľa jeho vedomia, že cestu stavalo Tesco Zlaté Moravce. Pokiaľ sa dopátral k reálnemu vlastníkovi, tak to trvalo značný čas. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov súdneho konania. Poukázal na to, že mu nebol zo strany ostatných vlastníkov dotknutých nehnuteľností doposiaľ zaslaný žiadny podnet, z ktorého by vyplývalo, že ich nehnuteľnosti sú z dôvodu využívania zásobovacej komunikácie poškodené, narušené, prípadne by ich užívanie bolo akýmkoľvek spôsobom znemožnené. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu sumy vo výške 20.000,- eur, a to z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvodnosť, opodstatnenosť a ani skutočnú výšku ušlého zisku, ktorého náhradu si prostredníctvom podanej žaloby uplatnil. Taktiež nie sú splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie ,že nárok žalobcu je premlčaný, pretože žalobca už vo februári 2017 mal vedomosť o tom, že nájomca mu dal výpoveď z nájmu a okamihom, kedy mu bola výpoveď doručená t.j. dňa 24.02.2017 mu začala bežať dvojročná premlčacia lehota. Poukázal tiež na to, že nie je pravdivé tvrdenia žalobcu v tom, že nevedel zistiť subjekt od ktorého si môže škodu vymáhať, pretože sám uplatňoval viaceré ataky nielen voči spoločnosti TESCO STORES SR a,s. ako aj voči žalovanému. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa
na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z hľadiska skutkového stavu bolo nesporným, žalobca uzatvoril so spoločnosťou Trako a.s vo februári 2015 nájomnú zmluvu na dobu troch rokov do 09.02.2018, ktorou nájomcovi na dobu určitú prenajal viacúčelovú stavbu zapísanú na LV 3708 na parc. 1460/4, kat. úz. A. Y., pričom výška nájmu bola za dojednaná na sumu 2.000 euro mesačne. Dňa 24.02.2017 nájomca vypovedal nájom v dvojmesačnej výpovednej lehote z dôvodu nespôsobilosti budovy na užívanie - popraskané steny a narušená statika a k skončeniu nájmu došlo dňa 24.04.2017. Škodu predstavuje ušlý zisk teda nájomné za obdobie nerealizovaného nájmu od 09.04.2017 do 09.02.2018 vo výške 2.000,- euro mesačne. Žalobca podal žalobu v tejto veci na súd prvej inštancie dňa 21.08.2019. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.
Odvolací súd sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania a dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie v tom, že nárok žalobcu je premlčaný je správny. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v tomto smere správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ktorý zodpovedá ust. § 106 ods. 1 OZ podľa ktorého, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka ustanovuje subjektívnu lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť nárok na súde. Z obsahu vykonaného dokazovania bezpečne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že uplynutím výpovednej lehoty a vyprataním nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu nájomcom dňa 24.04.2017, mu vznikla škoda predstavujúca ušlé nájomné do skončenia nájmu - do 09.02.2018 t.j. za 10 mesiacov. O škode a jej výške sa dozvedel najneskôr 24.04.2017, keď nájomca nehnuteľnosť vypratal a došlo k skončeniu nájmu. O tom, kto za škodu zodpovedá, teda, že zodpovednosť je na strane vlastníka cesty sa dozvedel v marci 2017 , pretože táto skutočnosť vyplýva z analýzy vibrácií. Rovnako tak mal vedomosť o tom, že vlastníkom cesty je žalovaný a to do roku 2013. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne konštatoval, že premlčacia lehoty v rámci ktorej mohol žalobca uplatniť svoj nárok márne uplynula najneskôr 31.03.2019. Ak potom žalobca podal žalobu až dňa 21.08.2019 urobil tak po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Pretože žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadnuť a premlčaný nárok žalobcovi priznať nemohol. Záverom odvolací súd k obrane žalobcu v tom, že žalobu podal až v roku 2019 z dôvodu, že najskôr musel zistiť subjekt, ktorý je za danú komunikáciu zodpovedný a musel aj stavbu zabezpečiť, preto vymenil celú strechu vrátane nosných trámov uvádza, že žalovaný je vlastníkom cesty od roku 2013, ktorú skutočnosť strany sporu nerozporovali, pričom uvedenú skutočnosť mohol žalobca bezpečne zistiť aj z údajov katastra nehnuteľností už ku dňu skončenia nájmu t.j. 24.04.2017. Ani potreba nevyhnutných úprav na nehnuteľnosti nemohla zabrániť plynutiu premlčacej lehoty, preto túto obranu žalobcu odvolací súd nemohol zohľadniť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 396 ods.1 a §255 ods. 1 CSP tak , že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, pretože mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).