Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-189-2019.pdf
PDF · 87.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/189/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, B. Y., o zaplatenie 1.138,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/10/2019-279 zo dňa 20. mája 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 20Csp/10/2019-279 zo dňa 20. 05. 2019 žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 21. 12. 2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.138,41 eur s príslušenstvom titulom nezaplateného úveru poskytnutého prostredníctvom kreditnej karty na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty uzavretej dňa 20. 08. 2007 medzi právnym predchodcom žalobcu D. D., a. s. a žalovaným. Citujúc ust. § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) b), § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) súd žalobu zamietol. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Mastercard Standard, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver. Úver bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom vo výške 1.659,70 eur. Nakoľko v texte úverovej zmluvy nie sú uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov a poplatky, v zmluve absentuje jasný a zrozumiteľný údaj o výške mesačnej splátky (v zmluve určenú mesačnú splátku 5 % z čerpaného úverového rámca + poplatky a úvery súd považoval za neurčitú a nezrozumiteľnú), súd vyhodnotil úver poskytnutý žalobcom žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa záverov súdu boli žalovanému na ťarchu kreditnej karty účtované úroky, úroky z omeškania, rôzne poplatky, vrátane poplatku za vedenie účtu a poplatky za omeškanie platby, pričom žalobca nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho si účtuje poplatky a úroky. S prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaný žalobcovi reálne zaplatil (41.965,15 eur) a ktoré reálne čerpal (41.867,65 eur), dospel súd k záveru, že žalovaný úver preplatil, keď po vypovedaní zmluvy ešte uhradil žalobcovi sumu 400,78 eur. Z uvedeného dôvodu považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), avšak v konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. Podľa žalobcu, vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy o kreditnej karte je vydanie kreditnej karty a poskytnutie úverového rámca, sa výška RPMN nedá vypočítať vopred. Pri podpise zmluvy mu nemohlo byť známe v akej miere bude žalovaný poskytnutý úverový rámec čerpať, a tým pádom využívať poskytnuté finančné prostriedky, keďže celkový úverový rámec predstavoval maximálnu výšku peňažných prostriedkov dohodnutých medzi ním a žalovaným, do ktorej bol žalovaný ako držiteľ karty oprávnený požadovať poskytnutie úveru prostredníctvom kreditnej karty. Z uvedeného dôvodu nebolo objektívne možné uviesť údaj o RPMN do zmluvy, s čím počítal aj samotný zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 3 ods. 6. S poukazom na uvedené ustanovenie žalobca uviedol, že žalovaný bol informovaný o všetkých zákonných náležitostiach - o úverovom limite (úverovom rámci) vo výške 50.000,- Sk v čl. I. bod 1. zmluvy, ročná úroková sadzba je uvedená v čl. II. bod 2. zmluvy a postup a spôsob zániku zmluvy je uvedený v čl. IV. bod 10 zmluvy.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
5. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd v prvom rade poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, a to v súvislosti s viazanosťou odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania. Vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolací súd sa preto pri posudzovaní danej veci zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ex offo prihliadajúc len na prípadné vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré však v konaní neboli zistené.
6. V preskúmavanej veci okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.138,41 eur s príslušenstvom predstavujúcej rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty č. J uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20. 08. 2007, na základe ktorej žalobca/právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver s výškou celkového úverového rámca 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Súd prvej inštancie tak urobil po tom, čo dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Predmetný úver súd prvej inštancie vyhodnotil ako úver bez úrokov a bez poplatkov v dôsledku absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, úrokov, poplatkov a výšky mesačnej splátky. Súd zároveň konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé na základe čoho si účtuje poplatky a úroky. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalovaný žalobcovi zaplatil viac ako reálne čerpal, žalobu žalobcu zamietol.
7. Odvolanie žalobcu je postavené na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia, avšak len z dôvodu, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe kreditnej karty nemôže byť úverom bezúročným pre absenciu údaja o RPMN, keďže tento údaj nebolo možné, vzhľadom na povahu poskytnutého úveru (revolvingový úver, poznámka odvolacieho súdu), v zmluve uviesť, a to s odkazom na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
8. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 20. 08. 2007, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver formou kreditnej karty. Pri tejto forme úveru je stanovený tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver (opakovane) čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú rozhodujúcimi pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. S nemožnosťou určiť RPMN zákonodarca výslovne počítal v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Na druhej strane uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z uvedeného, i keď zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v § 4 ods. 2 písm. g) vyžaduje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je zrejmé, že ak nie je možné RPMN uviesť, nie je možné s jej absenciou takýto následok spájať.
10. Napriek tomu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý s neuvedením RPMN počíta a náležitosti úverovej zmluvy v kontexte s uvedeným ustanovením neposudzoval, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ako to vyplýva z bodu 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil i na absencii údajov o úrokoch, poplatkoch a zrozumiteľného a jasného údaja o výške mesačnej splátky. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 C. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvantitatívnu ako i kvalitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Odvolací súd preto konštatuje, že i keď absencia vyššie uvedených údajov nemala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, žalobca uvedené v odvolaní nenamietal. Rovnako žalobca nenamietal ani závery súdu o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k účtovaným poplatkom a úrokom.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)