Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/10/2019

Potvrdené rozhodnutím 8Co/189/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, B. Y., o zaplatenie 1.138,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Csp/10/2019-279 zo dňa 20. mája 2019, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. T.č, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX B. Y., o zaplatenie sumy 1.138,41 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.02.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 1.138,41 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.539,19 eur od 18.05.2017 do 24.10.2017, zo sumy 1.489,19 eur od 25.10.2017 do 23.01.2018, zo sumy 1.189,19 eur od 24.01.2018 do 14.01.2018, zo sumy 1.181,69 eur od 25.01.2018 do 15.06.2018 a zo sumy 1.138,41 eur od 16.06.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.08.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu D. D., a.s. so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. J., na ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úverový rámec, t.j. mu poskytol revolvingový úver s výškou celkového úverového rámca 50.000 Sk (1.659,70 eur). Úver bol po dobu 40 dní bezúročný, po uplynutí 40 dní bol poskytnutý za úrokovú sadzbu, ktorej výška určená bankou v zmysle úverovej politiky banky. Na základe obchodných podmienok bod 16.2. právny predchodca žalobcu dňa 27.02.2017 využil svoje oprávnenie a vypovedal zmluvu, výpoveď nadobudla účinnosť uplynutím výpovednej doby, ktorá je dva mesiace a začala plynúť dňom doručenia výpovede žalovanému. Výpoveď bola odoslaná dňa 27.02.2017, za doručenú sa považuje dňa 02.03.2017, ktorým dňom začala plynúť výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 02.05.2017. Istina dlhu vo výške 1.539,19 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými obratmi (spolu vo výške 41.547,86 eur a všetkými kreditnými obratmi (spolu vo výške 40.008,67 eur) vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúcimi z platobnej histórie z mesačných výpisov kreditnej karty do účinnosti výpovede. Žalovaný po výpovedi zmluvy uhradil žalobcovi sumu 400,78 eur (úhrada dňa 24.10.2017 vo výške 50 eur, dňa 23.01.2018 vo výške 300 eur, dňa 24.1.2018 vo výške 7,50 eur a dňa 15.06.2018 vo výške 43,28 eur. Žalovaná istina tak predstavuje sumu 1.138,41 eur. Istinu dlhu žalobca úročil zákonným úrokom zo omeškania vo výške 5 % ročne od 18.05.2017 (15 dní) od nadobudnutia účinnosti výpovede) až do zaplatenia. 2. Uznesením zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 20Csp/10/2019-270 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný prevzal žalobu a uznesenie dňa 20.03.2019, ale k žalobe sa nevyjadril.

3. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednávanie vykonal a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil so Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty č. J. zo dňa 20.08.2007, výpoveďou zmluvy zo dňa 10.02.2017, všeobecnými obchodnými podmienky Ľ. J., a.s., sadzobníkom poplatkov, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet Mastercard, s výpismi z kreditnej karty Mastercard Standard, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť D. D., a.s. (nesjkôr Ľ. J., a.s.), uzavrela so žalovaným dňa 20.08.2007 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. J.. V zmluve je uvedený schválený úverový rámec 50.000 Sk, bez uvedenia výšky mesačnej splátky. Podľa predložených výpisov z kreditnej karty Mastercard Standard bola výška úverového rámca 50.000 Sk (1.659,70 eur) a výška mesačnej splátky bola uvedená ako 5 % z čerpaného úverového rámca + poplatky a úroky. Vo výpisoch sú uvádzané kreditné transakcie a debetné transakcie od vzniku úverového vzťahu (2007) do 17.01.2017. Debetné transakcie pozostávajú z úrokov, úrokov z omeškania, rôznych poplatkov vrátane poplatku za vedenie účtu a poplatkov za omeškanie platby. Po vykonanom dokazovaní súd spor nasledovne právne posúdil:

6. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

11. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu. Predložená zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Mastercard Standard bola podpísaná stranami sporu, podľa jej obsahu ju posúdil súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver. Úver bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom vo výške 1.659,70 eur. Jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru. Tento údaj zákonodarca považoval za natoľko dôležitý, že s jeho absenciou spojil nemožnosť veriteľa žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky a úroky. Súd má za to, že k naplneniu jeho účelu a zmyslu vedie len jeho jasné a konkrétne vymedzenie už pri podpise zmluvy. Úverový produkt sa pri absencii ročnej percentuálnej miery nákladov týmto stáva pre spotrebiteľa neprehľadným, pričom spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo podstatne sťažuje jeho postavenie. Podľa citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti, musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá, ak nebola v zmluve uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z úverovej zmluvy, ktorú podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaný, nevyplýva, že by v texte zmluvy boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. V zmluve absentuje aj jasný a zrozumiteľný údaj o výške mesačnej splátky. Z výpisu z kreditnej karty je zrejmé, že mesačná splátka je určená ako 5 % z čerpaného úverového rámca + poplatky a úroky. Takto vymedzená výška splátky je neurčitá a nezrozumiteľná, spotrebiteľ nemá vopred vedomosť o tom, akú výšku splátky má vlastne veriteľovi splácať. Žalovaný teda pri podpise zmluvy nebol oboznámený s tým, za akých podmienok si od veriteľa zabezpečuje úverový produkt. Žalobca ničím nepreukázal, že by bol žalovaný vopred, už pri podpise zmluvy oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré sú potrebné podľa citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho si účtuje poplatky a úroky. Žalovanému boli na ťarchu kreditnej karty účtované úroky, úroky z omeškania, rôzne poplatky vrátane poplatku za vedenie účtu a poplatky za omeškanie platby a pod. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaný zaplatil viac ako od žalobcu (jeho právneho predchodcu) reálne dostal. Keďže pre nedodržanie zákonných náležitostí úverovej zmluvy je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaný reálne žalobcovi zaplatil (41.965,15 eur) a ktoré reálne prečerpal (41.867,65 eur), a to podľa výpisov z kreditnej karty Mastercard Standard, súd dospel k záveru, že žalovaný úver preplatil, keď navyše ešte po vypovedaní zmluvy uhradil žalobcovi sumu celkovo 400,78 eur. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal plný úspech vo veci, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú, súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.