Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-175-2020.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Subarea
5Co/175/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v právnej veci žalobcu: E. P., X.. XX. XX. XXXX, L. J.Á. XXX, L., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 4836/51, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19. júna 2018 č.k. 17C/115/2015-233 v znení dopĺňacieho rozsudku rovnakého súdu zo dňa 7. mája 2019 č.k. 17C/115/2015-260 a v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 16. októbra 2019 č.k. 17C/115/2015-277 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% z prisúdenej výšky plnenia. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Rozsudkom č.k. 17C/115/2015-233 zo dňa 19. júna 2018 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.974,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 132.137,- eur od 20. 05. 2015 do 04. 09. 2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.974,- eur od 20. 05. 2015 do zaplatenia, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.041,40 eur, tretím výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, štvrtým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 21.012,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.008,- eur od 20. 05. 2015 do zaplatenia zastavil, piatym výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania a šiestym výrokom priznal znaleckej organizácii nárok na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 7. mája 2019 č.k. 17C/115/2015-260 súd prvej inštancie rozhodol o rozsahu nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %. 2/Konštatoval, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
3/Súd v danom prípade priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v závislosti od úspechu žalobcu, ktorý sa domáhal náhrady škody v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia t.j. podľa názoru súdu bolo v moci žalobcu si tento nárok vyčísliť tak, aby bol preukázaný na základe iných dôkazných prostriedkov (napr. súkromného znaleckého posudku a pod.), a teda ustálenie výšky tohto nároku nebolo závislé od úvahy súdu (na rozdiel od napr. náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti v dôsledku dopravnej nehody a straty blízkej osoby). 4/Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 32 % voči žalovanému. Žalobca sa žalobou domáhal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 33.982,- eur a úroku z omeškania vo výške 1.974,45 eur a titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumy 83.059,50 eur t.j. spolu vo výške 119.015,95 eur. Žalobca vzal žalobu späť v časti sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.008,- eur a v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.004,- eur. V danom prípade súd vyhovel návrhu žalobcu v časti náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.974,- eur, úroku z omeškania vo výške 1.974,45 eur a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 57.041,40 eur, vo zvyšnej časti (v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.014,10 eur) návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že vo veci mal čiastočný úspech žalobca v pomere 66 % (úspech) ku 34 % (neúspech), čo predstavuje právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 32 % (66 % - 34 %), t.j. miere úspechu žalobcu (§ 255 ods. 2 CSP). 5/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru má byť nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu priznaný žalobcovi, keď sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o len čiastočnom úspechu žalobcu v spore. Žalobca bol nesporne úspešný v základe právneho nároku, bol jedinou úspešnou stranou v sporovom konaní. Výška odškodnenia v časti základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od znaleckého dokazovania a v časti navýšenia trvalých následkov v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia od úvahy súdu. Vzhľadom na špecifický charakter sporového konania mal za to, že súd prvej inštancie nemal porovnávať pomer úspechu a neúspechu žalobcu, ale naopak mal mu priznať plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy. Poukázal na to, že, hoci sa v súčasnej právnej úprave nenachádza totožnej gramatické znenie pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak nárok priznal úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, a to v prípadoch, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Ako príklad uviedol žalobca náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, ak povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške. Totožný právny záver vyplýva aj z odborného článku „Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada" publikovanom v Bulletine slovenskej advokácie, podľa ktorého princíp vyjadrený v § 142 ods. 3 O.s.p. bude uplatňovaný naďalej a to na základe interpretácie všeobecného § 255 CSP v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP, o čom svedčí aj dôvodová správa k CSP. Nárok žalobcu na plnú náhradu podporuje aj názor v komentári k Civilnému sporovému poriadku, podľa, ktorého zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciou pojmov „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky nároku. Ďalej odvolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8. 2. 2017 sp. zn. I.ÚS 56/2017, podľa ktorého ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Odvolateľ tak mal za to, že ako v konaní úspešnej strane mu vznikol nárok na plnú náhradu trov voči žalovanému, navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 6/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 7/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, dospel pritom k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9/Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 10/Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. (Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017). 11/S poukazom na vyššie uvedené nie je sporné, že žalobcu by bolo potrebné v tomto spore považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. 12/Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca žalobou uplatnil náhradu za SSU spolu zodpovedajúcu pôvodne rozsahu 10.080 bodov, pričom výška obodovania vyplývala celkom v troch znaleckých posudkov (ZP MUDr. Šimka z 29.1.2015, ZP MUDr. André z 10.10.2014 a ZP MUDr. Martišovej z 30.7.2014). Žalovaný krátko po podaní žaloby dňa 4. 9. 2015 plnil žalobcovi náhradu za SSU spolu v rozsahu zodpovedajúcom 8018 bodov, opierajúc sa o znalecký posudok vypracovaný forensic.sk, v ktorom rozsahu vzal následne žalobca žalobu späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti uznesením zo dňa 20. 1. 2016 č.k. 17 C/115/2015 - 99 zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 2.498,19 euro. V rámci prvoinštančného konania bol vypracovaný znalecký posudok číslo 1/2017 znalcom - Psychiatrická sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. so záverom stanovenia náhrady za SSU u žalobcu zodpovedajúcej 9230 bodom. Žalobca následne zotrval na žalobe v časti náhrady za SSU spolu zodpovedajúcej 1212 bodom (rozdiel medzi obodovaním v poslednom znaleckom posudku 9230 bodov a plnením žalovaného v rozsahu zodpovedajúcom 8018 bodov), vo zvyšku uplatneného nároku vzal žalobu späť, a v tomto rozsahu mu aj bolo priznané plnenie v poradí prvým výrokom napadnutého rozsudku (1212 bodov x 16,48 eur predstavuje sumu 19.974 eur). V časti týkajúcej sa zvýšenia náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. žalobca uplatňoval zvýšenie v rozsahu 50 %, pôvodne z náhrady za SSU v zmysle prvých troch znaleckých posudkov (10.080 bodov), následne po späťvzatí žaloby v časti zotrval na nároku čo do zvýšenia v rozsahu 50 % z náhrady za SSU v zmysle posledného znaleckého posudku (9230 bodov). V tejto časti bol nárok medzi procesnými stranami sporný, žalovaný v priebehu konania pripúšťal zvýšenie najviac v rozsahu 20 %, žalobca v rámci uzavretia možnej dohody požadoval zvýšenie najmenej o 30 %. Súd prvej inštancie nakoniec zvýšenie náhrady SSU priznal v rozsahu 37,50 % (9230 bodov x 16,48 eur predstavuje 152.110,40 eur, z toho 37,50% predstavuje 57.041,40 eur), v časti zvýšenia náhrady za SSU tak bol žalobca v konečnom dôsledku úspešnejšou stranou sporu. 13/Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že žalobca bol jednoznačne úspešnou stranou tak v základe uplatneného nároku (v oboch častiach nároku), resp. úspešnejšou stranou ohľadom výšky nároku (pri zohľadnení ním späťvzatej časti nároku v reakcii na zníženie úrovne obodovania náhrady za SSU posledným znaleckým posudkom), pričom jeho výška v časti náhrady za SSU jednoznačne závisela od viacerých (rozdielnych) znaleckých posudkov, v časti zvýšenia náhrady za SSU závisela výška priznaného nároku zasa od úvahy súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo v súdenej veci spravodlivé zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti alebo úvahy súdu, nie je tak správne striktné pomerovanie úspechu tej ktorej strany sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania tak, ako to realizoval (hoci matematicky správne) súd prvej inštancie. 14/Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie (v znení dopĺňacieho rozsudku) v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania z hľadiska jeho vecnej nesprávnosti zmeniť, podľa § 388 CSP, a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, avšak iba z prisúdenej sumy, čo je vyjadrené vo výroku zmeňujúceho rozhodnutia.
15/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).