Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-4-2021.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, a otec -V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Padalovou, so sídlom D., N. V. R. M. X, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/97/2019-83 zo dňa 23. júna 2020 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e · vo výroku I. o zverení maloletej B. do osobnej starostlivosti matky, · vo výroku II. o oprávnení oboch rodičov zastupovať maloletú B. a spravovať jej majetok, · vo výroku V. o neupravení styku otca s maloletou a ponechaní ho na dohode rodičov, · vo výroku VI. o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti a · vo výroku VII. o zamietnutí návrhu matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej B. pri narodení. Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku III. o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 1.2.2019 prispievať na výživu maloletej B., nar. XX.X.XXXX, sumou 85 eur mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a vo zvyšku (v rozsahu nad 85 eur a do 100 mesačne) návrh matky z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku IV. o určení nedoplatku otca na výživnom na maloletú B. tak, že nedoplatok na určenom výživnom za obdobie od 1.2.2019 do 30.6.2020 v sume 795 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 16,50 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), keď konštatoval, že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a otec so zverením maloletej matke súhlasil. Nadväzne vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.). Styk otca s maloletou neupravil a ponechal ho na dohode rodičov (výrok V.). V tejto spojitosti uviedol, že pôvodne rodičia žiadali upraviť styk otca s maloletou, ale s poukazom na nízky vek dieťaťa a pracovné povinnosti otca v neskoršom štádiu konania na konkrétnej úprave styku netrvali s tým, že stretávanie bude prebiehať po ich vzájomnej dohode. 2. Otcovi okresný súd uložil s účinnosťou od 1.2.2019 povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne (výrok III.) a vo zvyšnej časti - do výšky 150 eur - návrh matky zamietol (výrok VI.).
Konštatoval, že maloletá je vo veku aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, či obuv (potrebná je ich častejšia obmena) a stravu, ktorej súčasťou je stále tiež umelá zložka/strava. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej, pričom vzhľadom na zabezpečovanie celodennej starostlivosti nemá aktuálne možnosť si zvýšiť príjem, napríklad formou brigád. Matka má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V., na ktorého jeho otec prispieva mesačným výživným 80 eur. 3. Okresný súd ustálil, že čistý mesačný príjem otca za obdobie 5/2018 až 3/2019 bol priemerne 1.124,25 eur, za obdobie 4/2019 až 1/2020 priemerne 901,73 eur. Jeho výdavky na bývanie (nájomné) a splátky dlhu prestavujú mesačne 720 eur, teda spotrebujú takmer 3-tiny otcovho príjmu. Uviedol, že len splátka úveru - mesačne 400 eur - prevyšuje výživné na všetky tri jeho deti (okrem maloletej B. má vyživovaciu povinnosť k maloletým N. a F., v úhrnnej výške 240 eur). V danej súvislosti okresný súd dodal, že by bolo vhodné zo strany otca upraviť si výšku splátok úveru tak, aby to umožňovalo vytvorenie dostatočných zdrojov na plnenie vyživovacích povinností. V prvom rade má totiž zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. 4. Okresný súd vyživovaciu povinnosť otca určil spätne od 1.2.2019, aj keď matka podala návrh až 21.3.2019. Vychádzal zo skutočnosti, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti od konca januára 2019, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil fakt, že matka bola s maloletou vo februári 2019 hospitalizovaná, čo jej bránilo podať návrh o určenie výživného na súd skôr. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.2.2019 do 30.6.2020 v sume 1.050 eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). 5. Okresný súd zamietol (tiež) návrh matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej B. pri narodení (výrok VII.), keďže matka nepreukázala vynaloženie nákladov v uplatňovanej výške 500 eur. Zároveň v čase, keď predmetné veci mala nakupovať, žila v spoločnej domácnosti s otcom, a teda sa obaja podieľali na úhrade spoločných potrieb a otec na výbavičku prispel i vecným plnením. Rovnako matke bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý v plnej výške pokryl náklady výbavičky. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VIII.).
6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného (vrátane súvisiaceho výroku o nedoplatku na výživnom) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že bude povinný na výživu dcéry prispievať sumou 70 eur mesačne, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné. Poukazoval na svoj príjem a existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinností. Uviedol, že prostriedky z úverov, ktoré aktuálne spláca po 460 eur mesačne, boli použité spočiatku na spoločnú domácnosť ešte v bývalom manželstve, čiastočne na kúpu auta, ktoré nevyhnute potrebuje (hlavne na cestovanie do práce) a zvyšok použil na zabezpečenie bývania a zariadenie domácnosti po rozvode manželstva. Otec doplnil, že sa pokúšal o zníženie splátok, ale došlo by k predraženiu predmetných (spotrebných) úverov a banky mu výhodnejšie podmienky neponúkli. Mal za to, že výdavok na bývanie 320 eur mesačne (prenájom 1-izbového bytu) je plne opodstatnený; náklady na ostatné jeho potreby sú minimálne, snaží sa vo všetkom uskromniť. 7. Otec poukazoval tiež na to, že výdavky na maloletú, ktoré uviedla matka, sú vyššie než jej deklarovaný príjem. To znamená, že matka má buď ešte iný príjem, alebo tvrdené náklady sú nadnesené. Za „premrštené“ označil najmä náklady na mlieko (5 až 6 krabíc mesačne), lebo maloletá sa už stravuje aj bežnou stravou. Za nedôvodné považoval tiež nakupovanie značkového oblečenia, keďže maloletá neustále rastie a oblečenie nevynosí. Odvolateľ dával do pozornosti, že matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna V., ktorý má 11 rokov a jeho otec prispieva výživným iba 80 eur mesačne; čo je „veľký nepomer“ oproti výživnému určenému na maloletú B..
8. Matka trvala na svojom návrhu a zdôraznila, že „tento súd“ sa týka maloletej B., a nie iného dieťaťa - jej maloletého syna V.. Dodala, že i vo vzťahu k nemu požiadala (ešte v roku 2019) o zvýšenie výživného. Uviedla, že otec o maloletú nejaví žiadny záujem, všetko zabezpečuje ona sama; taktiež „pôrodné“, ktoré patrilo jej, použila na mlieko a na plienky pre dcéru. Pokiaľ ide o oblečenie, maloletej radšej kúpi kvalitnejšie veci, ktoré vydržia, než by mala kupovať „čínske handry“, ktoré sa rýchlo znehodnotia. 9. Matka nesúhlasila s otcom navrhovaným výživným 70 eur mesačne, ktorá výška je nedostatočná predovšetkým vzhľadom na náklady maloletej na stravu. Dieťa je totiž intolerantné na niektoré potraviny a potrebuje bezlaktózovú stravu (ktorá je cenovo drahšia); ide pritom aj o odporúčanie lekára. Doposiaľ maloletá nosí plienky, ktoré tiež kupuje výlučne ona (matka). Matka doplnila, že dcéra nedostáva od otca ani žiadne darčeky na narodeniny, či iné sviatky.
10. Na vyjadrenie matky k (jeho) odvolaniu už otec nereagoval. Kolízny opatrovník sa v rámci odvolacieho konania vecne nevyjadril; uviedol len, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok v časti o výživnom zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšných častiach potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. V súdenej veci ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 111 CMP), z ktorého titulu odvolací súd nie je viazaný rozsahom (a ani dôvodmi) odvolania. To znamená, že prieskumu podliehal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a nie iba vo výroku/v časti, ktorého sa bezprostredne dotýka odvolanie otca.
13. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Maloletá B. je po celý čas od narodenia kontinuálne v starostlivosti matky (spočiatku - hoci pomerne krátko - v spoločnej starostlivosti oboch rodičov), v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Taktiež z vyjadrení v priebehu odvolacieho konania je viac ako zrejmý intenzívny záujem a starostlivosť matky o celkový vývin maloletej. 14. U žiadneho z rodičov neboli zistené prekážky brániace ich schopnosti a spôsobilosti zastupovať maloletú a spravovať (v bežných veciach) jej majetok, z ktorého dôvodu bol potvrdený i súvisiaci výrok II. Zodpovedajúci skutkovému stavu a predovšetkým výslovne prejavenej vôli oboch rodičov je taktiež výrok V. o neupravení styku otca s maloletou B. a ponechaní ho na dohodu rodičov. Iný postoj rodičia neprezentovali ani v rámci odvolacieho konania.
15. Ako vecne správny krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku VII. o zamietnutí návrhu matky na úhradu nákladov na výbavičku maloletej. Účelom štátnej sociálnej dávky - príspevku pri narodení dieťaťa - je prispieť na pokrytie nákladov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca (§ 1 ods. 2 zákona č. 383/2013 Z.z.). To znamená, že slúži aj na zaobstaranie tzv. výbavičky; k čomu v konkrétnostiach súdeného prípadu i došlo. Výška predmetnej dávky (829,86 eur) zároveň značne presahuje výšku nákladov požadovanú/uvádzanú matkou (500 eur). Zároveň (až predovšetkým) však je potrebné konštatovať, že v čase narodenia maloletej B. bývali jej rodičia v spoločnej domácnosti, pričom otec sa podieľal na finančnom krytí nielen nákladov domácnosti, ale aj na zabezpečovaní nevyhnutných (materiálnych) potrieb dieťaťa/novorodenca. Napokon, náležite uviedol okresný súd, že matka v spojitosti so zakúpením výbavičky nepredložila relevantné súvisiace doklady.
16. Maloletá B. je aktuálne (a i v celom rozhodnom období bola) dieťaťom v pomerne nízkom veku, kedy sú relatívne nižšie aj náklady na uspokojovanie jej potrieb. To platí i vo vzťahu k oblečeniu, či obuvi, keďže dominantnú časť dňa trávi dieťa v domácom prostredí. V tomto smere sa nejaví ako nevyhnutné zakupovanie pre maloletú značkových (a tým pádom finančne výraznejšie náročných) vecí. Samozrejme, krajský súd nemieni matke odporúčať kúpu nekvalitných lacných výrobkov, ale z pohľadu určitej racionalizácie nákladov je opodstatnené zakúpenie síce kvalitných, ale nie značkových (často zbytočne výrobcami i obchodníkmi predražených) produktov. Zároveň z dôvodu pomerne rýchleho rastu v takomto veku, dieťa z mnohých vecí „vyrastie“ skôr, ako dôjde k ich opotrebeniu. 17. Na druhej strane bolo preukázané, že v dôsledku intolerancie na niektoré potraviny má maloletá B. v súvislosti so stravovaním dôvodne zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom detí v jej veku. Hoci bezlaktózové, resp. delaktozované výrobky sú aktuálne (v porovnaní s nie tak dávnou minulosťou) dostupnejšie, čo platí i pre ich cenovú hladinu, stále ide v súvislosti s nutnosťou ich konzumácie o zvýšené náklady. Vzhľadom na postupujúci vek maloletej je však opodstatnené konštatovať, že k výraznej minimalizácii dochádza v spojitosti s výdavkami na plienky. Nižšia miera nákladov je u matky a maloletej B. daná i tým, že žijú v dome starej matky maloletej z matkinej strany a na súvisiacich výdavkoch sa podieľajú iba pomerne.
18. Otec čiastočne dôvodne poukazuje na svoje ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Napriek tomu, že potreby každého dieťaťa sú značne individuálne, určitá miera porovnania výšky vyživovacích povinností vo všeobecnosti odvodzovaná od veku dieťaťa je opodstatnená. Taktiež rovnakú prioritu výživného pred ďalšími/inými výdavkami rodiča (§ 62 ods. 5 zákona o rodine) je nutné konštatovať pri každej jednotlivej vyživovacej povinnosti.
19. Okresný súd náležite dával do pozornosti neprimerané úverové zaťaženie otca. Táto neprimeranosť bola u neho zrejmá aj bez existencie aktuálne posudzovanej vyživovacej povinnosti. Zaťaženie sa tak vysokým úverom/úvermi (a tomu zodpovedajúcim splátkam) bolo značne nepremysleným krokom; osobitne, ak skutočne nevyhnutné využitie daného úveru otcom nebolo ani len dostatočne konkrétne skutkovo tvrdené, nieto ešte preukázané. Za predmetnej situácie je dôvodné od otca požadovať „prenastavenie“ podmienok úveru, hoci to bude spojené aj s jeho určitým (celkovým) predražením. 20. Súvisiaca argumentácia otca sa zároveň vyznačuje nemalou rozpornosťou. Ak má byť dôvodným vynakladanie výdavkov za bývanie v K. N. V. (nájom 1-izbového bytu), nie sú opodstatneným výdavkom náklady na obstaranie osobného auta (financovaného aj z prostriedkov získaných z úveru), ktoré má slúžiť práve na cestovanie/dochádzanie do práce; alebo naopak, ak sú opodstatnené výdavky na auto za účelom dochádzania do zamestnania, nie sú opodstatnenými výdavky na prenájom bytu. Miesto výkonu práce otca je totiž v K. N. V., kde zároveň býva v prenajatom byte. Možno len dodať, že s vlastníctvom resp. prevádzkou osobného automobilu sú spojené aj ďalšie výdavky (poistenie, pohonné hmoty, servis atď.).
21. S poukazom na rozoberané okolnosti krajský súd za primeranú výšku výživného otca k maloletej B. považoval sumu 85 eur mesačne, v ktorom smere zmenil výrok III. rozsudku okresného súdu. Okrem určujúceho nízkeho veku maloletej (s tým spojených nižších bezprostredných materiálnych/hmotných potrieb) a nižších výdavkov na bývanie čiastočne prihliadol aj na širšiu (objektívne danú) súvislosť. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletej budú s pribúdajúcim vekom narastať a stanovenie už v súčasnosti výživného na absolútnej hranici možností otca by fakticky znamenalo (osobitne v nadväznosti na ďalšie - taktiež priebežne narastajúce - vyživovacie povinnosti otca) až nemožnosť modifikácie (zvýšenia) výživného k maloletej B. v budúcnosti. 22. Popri zamietnutí návrhu matky na určenie výživného nad 85 eur a do 100 eur mesačne, ako súčasti zmeňujúceho výroku, krajský súd potvrdil aj zamietajúci výrok VI. rozsudku okresného súdu týkajúci sa požadovaného výživného nad sumu 100 eur (do sumy 150 eur) mesačne.
23. V dôsledku zmeny výšky bežného výživného došlo i zmene výroku IV. o zameškanom výživnom. Okresný súd primerane skutkovým okolnostiam súdenej veci určil výživné otca už s účinnosťou od 1.2.2019 (a nie len od podania návrhu matkou dňa 21.3.2019). Zameškané výživné za obdobie od 1.2.2019 do 30.6.2020 pri zohľadnení doterajších priebežných platieb otca tak, ako ich ustálil okresný súd (záver bodu 21. odôvodnenia jeho rozsudku), predstavuje sumu 795 eur (zameškané výživné bolo určené za obdobie 17 mesiacov, čo pri znížení mesačného výživného o 15 eur v porovnaní s rozhodnutím okresného súdu predstavuje zníženie pôvodného nedoplatku 1.050 eur o 255 eur). 24. Vzhľadom na nízky vek maloletej a všestranne dostatočné uspokojovanie jej potrieb zo strany matky krajský súd sa priklonil k možnosti povolenia splátok otcovi, a to vo výške 16,50 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 20-tého dňa v mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 21-vého dňa v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na zameškanom výživnom.
25. V dôsledku (čiastočnej) zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S poukazom na § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.