Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-8-2023.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov matky: V. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom N. XXX a otca: V. V., nar. XX.XX. XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mária Padalová, advokátka so sídlom N. M. R. M. X, D., o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/97/2019-209 z 20. septembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou B. zastavené, ostáva nedotknutý.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia sumy, ktorú je otec povinný platiť titulom výživného na maloletú B. V. (ďalej iba „maloletá“) z 85,- eur na 120,- eur s účinnosťou od 01.03.2021 zamietol. Konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri právnom posúdení návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal z § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „ZoR“). Porovnával pomery, z ktorých pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti otca vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí s pomermi, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a zisťoval, či došlo k ich zmene v takom rozsahu, že táto odôvodňuje zmenu doteraz určenej výšky výživného. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že o vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodované v roku 2021, pričom matka návrh na zvýšenie výživného podala ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu vo výroku o výške výživného, kedy výživné určené okresným súdom vo výške 100,- eur mesačne odvolací súd zmenil na sumu 85,- eur mesačne. V čase posledného rozhodovania mala maloletá dva roky a bola vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Matka okrem maloletej mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi V. K., ktorý býva v spoločnej domácnosti s matkou. Príjem matky tvoril rodičovský príspevok vo výške 370,- eur a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Otec maloletej v čase predchádzajúceho rozhodovania pracoval a jeho čistý mesačný príjem predstavoval okolo 900,- eur. Okresný súd konštatoval, že aktuálne pomery matky sú obdobné ako v čase predchádzajúceho rozhodovania, s výnimkou, že matka je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom žila už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Tento nadobudla kúpnou zmluvou od svojej matky za kúpnu cenu 1.000,- eur, na zaplatenie ktorej použila finančné prostriedky od bývalého manžela uhradené ako zameškané výživné na syna V. Okresný súd konštatoval, že matka nepreukázala nevyhnutnosť zmeny vlastníckych vzťahov k predmetnému domu, keďže na bytových podmienkach sa touto kúpou nič nezmenilo, naopak matka ako vlastník nehnuteľnosti prebrala na seba aj ďalšie záväzky, ktoré s touto nehnuteľnosťou súvisia. Na strane otca mal okresný súd preukázané, že naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa a jeho príjem sa v priebehu roku 2022 zvýšil a predstavuje okolo 1.200,- eur. Zároveň však prihliadal na to, že na prelome rokov 2020/2021 bola výška otcovho príjmu ovplyvnená jeho práceneschopnosťou. Ďalej mal okresný súd preukázané, že otec si za pomoci svojej matky zobral úver, ktorým konsolidoval svoje finančné záväzky a znížil výšku splátky úveru, ktorú hradí. V roku 2022 otec aj nad rámec určeného výživného poskytol matke finančné prostriedky na maloletú. Pokiaľ išlo o pomery maloletej, okresný súd konštatoval, že k ich zmene od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca, nedošlo. Maloletá je naďalej vo výlučnej starostlivosti matky a materskú školu nenavštevuje. Podľa matky zvýšené výdavky maloletej predstavujú náklady na bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ktoré jej zakupuje. O zdravotnom stave maloletej matka predložila posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa z 22.08.2021 s tým, že jeho aktualizáciu nepredložila. Okresný súd poukázal na to, že obmedzenia, či odporúčania v stravovaní maloletej boli známe aj v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a súd pri určení výšky výživného na tieto prihliadal. Poukázal aj na skutočnosť, že matka napriek tvrdeniu o nedostatku finančných prostriedkov založila maloletej finančné sporenie, kde jej každý mesiac poukazuje sumu 20,- eur. Na základe týchto skutočností preto návrh matky na zvýšenie výživného nepovažoval za opodstatnený a tento zamietol. Konanie o návrhu otca na úpravu styku zastavil z dôvodu, že otec zobral svoj návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým zamietol návrh na zvýšenie výživného podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že aktuálne je vlastníčkou rodinného domu, na kúpu ktorého si požičala peniaze z finančných prostriedkov, ktoré jej bývalý manžel vyplatil titulom zameškaného výživného na maloletého syna V., tieto však musí vrátiť synovi ako výživné. Ďalej poukazovala na zdravotný stav maloletej, ktorý si vyžaduje diétny stravovací režim, preto už viac ako dva roky jej zakupuje bezlaktózové výrobky, ktorých cena je vyššia ako cena bežných potravín. Uviedla, že v súvislosti so zdravotnými problémami podstúpila maloletá odborné lekárske vyšetrenia, výsledkom ktorých bolo odporučenie bezlepkovej diéty do času, kým nebudú známe všetky výsledky a stanovená konečná diagnóza. Matka ďalej poukázala na výšku svojho príjmu, ktorý je tvorený rodičovským príspevkom a prídavkami na deti, výživným, ktoré uhrádzajú otcovia jej maloletých detí. Ďalej uviedla, aké výdavky z tohto príjmu mesačne uhrádza, koľko zaplatila za oblečenie pre maloletú a momentálne už nemá príjem z rodičovského príspevku, pretože nárok naň jej bol zamietnutý. V závere odvolania poukázala na to, že otec má možnosť stretávať sa s maloletou, ale túto nevyužíva.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky z 28.10.2022 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, s tým, že bližšie vyjadrenie k odvolacím námietkam matky neuviedol.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo 07.12.2022 navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s jeho obsahom a tam uvedenými skutočnosťami. Uviedol, že k zmene pomerov na strane maloletej nedošlo a matkou predkladané lekárske správy sú z obdobia predchádzajúceho rozhodovania súdu o úprave výživného a neboli aktualizované.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny spolu so závislým výrokom o trovách konania. Výroku, ktorým bolo konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou zastavené, sa odvolací súd nedotýkal.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým záverom. Okresný súd porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dospel k správnemu záveru, že ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie doteraz určeného výživného, ktoré je otec povinný platiť na maloletú, nedošlo.
7. O vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/97/2019-83 z 23. júna 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/4/2021-127 z 26. februára 2021. Rozsudkom krajského súdu bol zmenený rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletej tak, že mu bola uložená povinnosť prispievať s účinnosťou od 01.02.2019 na výživu maloletej sumou 85,- eur mesačne. Krajský súd v Žiline v tomto rozsudku vychádzal zo zistenia, že v dôsledku intolerancie maloletej na niektoré potraviny má táto v súvislosti so stravovaním dôvodne zvýšené výdavky oproti bežným výdavkom detí v jej veku. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že zmeňujúci rozsudok krajského súdu bol matke doručený 15.03.2021. Následne matka podala na okresný súd návrh na zvýšenie výživného, ktorý bol okresnému súdu doručený 25.03.2021. Z obsahu predmetného návrhu odvolací súd zistil, že v podstatnej miere tento reflektuje na závery spomínaného zmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, s ktorými sa matka nestotožnila a fakticky sa podaným návrhom domáhala jeho „reparácie“. Matka namietala správnosť záverov rozhodnutia odvolacieho súdu. Okresný súd pri prejednaní podaného návrhu správne sa dôsledne zaoberal porovnaním pomerov, ktoré existovali v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti otca k maloletej a v čase aktuálneho rozhodovania. Na tvrdenia matky týkajúce sa nepriaznivého zdravotného stavu maloletej bolo prihliadnuté už v rámci predchádzajúceho rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Skutočnosť zvýšenia výdavkov v súvislosti so špeciálnym diétnym režimom maloletej bola pri určení výživného zohľadnená už v tomto rozhodnutí. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že zakúpila maloletej nové kusy oblečenia, nejde o dôvod pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca. Je nepochybné, že sa odev pri nosení opotrebuje a nutné ho obmieňať, prípadne doplniť, avšak ide o úhradu bežných potrieb, na ktoré je pri určení vyživovacej povinnosti prihliadané. Matka v odvolaní netvrdila, že išlo o mimoriadny výdavok vymykajúci sa bežnej potrebe. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného potvrdil. Ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania, nakoľko nezistil pochybenie okresného súdu, ktorý správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 52 CMP.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v súdenej veci nezistil a účastníkmi neboli tvrdené žiadne zákonné alebo skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)