Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/9/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Lawyers, s.r.o., Mickiewiczova 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 864 421, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C., o vymoženie pohľadávky v sume 752,83 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 3769/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -22 zo dňa 20. júna 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.), exekúciu zastavil (výrok II.) a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „“), , , , a .

3. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 12. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 752,83 eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice N 3542/2005, NZ 33086/2005, NCRLs 32609/2005 zo dňa 16. 07. 2005, ktorá bola spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača. V zmysle notárskej zápisnice povinná prostredníctvom Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, Pajštúnska 5, Bratislava uznala dlh voči oprávnenému v celkovej výške 893,34 eur, ktorý pozostával z úroku z omeškania, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Súčasťou notárskej zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4191315 uzavretá podľa ustanovení a nasl. medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou dňa 09. 12 .2004, v zmysle ktorej veriteľ poskytol povinnej úver vo výške 14.000,- Sk, ktorá sa zaviazala sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 11.200,- Sk, teda spolu čiastku vo výške 25.200,- Sk, a to formou 10 mesačných splátok po 2.520,- Sk. Súčasťou úverovej zmluvy bolo (vo forme predtlače) i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Pajštúnska 5, v zmysle ktorého bol splnomocnený povinnou na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku, a to do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

4. Poverením č. k. -9 zo dňa 19. 12. 2005 súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 51/19, Šaľa.

5. Ďalej poukázal na charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v zmysle , definíciu dodávateľa a spotrebiteľa, pričom dospel k záverom, že úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňal. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako i plnomocenstvo, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V rámci svojej argumentácie vychádzal z čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 a rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci ASTURCOM. Mal za to, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. . Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by ju mal pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinnou je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá tak nespĺňala podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná dala plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť urobený, a to ešte k tomu len so súhlasom povinnej (dobrovoľne). Teda povinná bola prinútená súhlasiť s niečím, čo žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohla a s čím musela súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere súd prvej inštancie vzhliadol neprijateľnú podmienku, preto i z tohto dôvodu bola táto časť zmluvy neplatná ( a ). Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 3542/2005, NZ 33086/2005, NCRLs 32609/2005 zo dňa 16. 07. 2005 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinnej a či zmluvné zastúpenie podľa medzi ním a povinnou nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. Zdôraznil, že tento dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku, pričom zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnej bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný a nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. V zmysle , ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa . Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, na základe čoho ani nemohla splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

7. Záverom poukázal súd prvej inštancie aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinnej a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemala povinná možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca, z čoho vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra (ako splnomocnenca) sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou, ktorá s touto osobou ani neprišla do kontaktu, bola pre ňu absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jej záujme, ale v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinnej nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca

a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nebol spôsobilý zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle a nemôže slúžiť ako exekučný titul.

8. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záverom, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou je absolútne neplatné, na základe čoho predmetná notárska zápisnica nemohla byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom, a teda boli dané všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda že exekúcia sa začala, hoci sa rozhodnutie nestalo doposiaľ vykonateľným. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) a § 58 ods. 1 zastavil. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 05. 2011, č. k. -16.

9. Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol žiaden dôvod na zmenu súdneho exekútora, nakoľko exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, tým pádom by bola zmena exekútora v rozpore s jednou zo zásad exekučného konania, a to so zásadou hospodárnosti.

10. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa , , a v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016, (ďalej len „“) a tým, že súd prvej inštancie zistil nedostatočne skutkový stav. Uviedol, že pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (U. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácií uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. V rozsiahlom odvolaní poukázal na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR ako aj na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Uviedol, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. V danom prípade nastalo činnosťou exekučného súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv tým, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného. Exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa a neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na skutočnosť, že spotrebiteľ sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc tretej osobe môže kedykoľvek odvolať, by nemohol dodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES musia byť úplne zjavné, čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológie a právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. Exekučný súd zámerne vyňal režim splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spod režimu komunitárneho práva, aby nemusel sťažovateľovi garantovať kontradiktórne konanie tak, ako to vyplýva zo záväzného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ k otázke výkladu čl. 47 prvá a druhá veta Charty základných práv Európskej únie. V danom exekučnom konaní tiež exekučný súd vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť podmienky, čím porušil záväznú interpretáciu Súdneho dvora EÚ a smernice Rady 93/13/EHS. Vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti, ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, je to súčasť koncepcie neprijateľných podmienok.

11. Ďalej s poukazom na ust. § 36, 38 ods. 2, § 40 a 43 ods. 1 Notárskeho poriadku uviedol, že exekučný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. V čase, keď došlo k spísaniu notárskej zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica (ust. §41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustné uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a ak uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Konkrétne to teda znamená, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní.

12. V ďalšej časti odvolania vytkol exekučnému súdu, že na zistený skutkový stav neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania (k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu), čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Účastníci nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“.

13. Záver súdu o neprijateľnosti podmienky, ktorú videl v tom, že ňou bol založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, neobstojí. Uvedeným dojednaním povinná neprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva povinná preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Touto treťou osobou nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo nebolo vôbec dojednané. Navyše v prípade, ak by povinná zmenila názor a chcela by zamedziť tomu, aby zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu podľa ňou udeleného plnomocenstva, povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohla ani platne vzdať a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie povinnej nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z podhľadu povinnej spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech. Plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. ods. l . Neprijateľnou podmienkou je také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Plnomocenstvo je podľa ust. jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust, . Ak exekučný súd posúdil platnosť plnomocenstva podľa ust. a uvažoval o ňom ako o súčasti spotrebiteľskej zmluvy, dopustil sa aplikačného omylu, ktorý je nutné považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Vyslovil nesúhlas so všeobecnými úvahami exekučného súdu o platnosti plnomocenstva. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Z prejavu vôle povinnej bol zjavný úmysel, jej vôľa a nemožno mať pochybnosti o obsahu jej vôle. Ak by aj akceptoval pripomienku exekučného súdu, že je plnomocenstvo všeobecné, táto vlastnosť plnomocenstva mu nemôže byť na škodu a za žiadnych okolností nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. Právny poriadok neuvádza, akými znakmi má byť právny úkon (resp. viacero úkonov) špecifikovaný, pričom prípustné je aj tzv. generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony. Z udeleného plnomocenstva je zrejmé pri akom právnom úkone má zástupca povinnú zastúpiť a je tak zrejmý aj rozsah udeleného plnomocenstva. Pri náležitom posúdení nie je možné, dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že povinná predmetné plnomocenstvo udelila v čase, keď jej dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdala svojho práva, ktoré jej vznikne v budúcnosti, nepovažoval taktiež za správne. Ako vyplýva z argumentácie exekučného súdu, ten pojem „dlh“ vykladá ako nesplatený záväzok po splatnosti. Pojem dlh však je potrebné považovať za synonymum pojmu záväzok. Tieto dva pojmy neodlišuje stav vzhľadom k splatnosti. Právny poriadok tieto pojmy často zamieňa. Inštitút uznania dlhu je v nazvaný uznanie dlhu, avšak rovnaký inštitút je v nazvaný ako uznanie záväzku ( ). Niet tak pochýb, že pojem záväzok a pojem dlh sú synonymami a majú

rovnaký obsah. Inštitút uznania dlhu preto nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinná tak mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. . Závery exekučného súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva, považoval za absurdné. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnej v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Z udeleného plnomocenstva bolo zrejmé, že toto bolo udelené na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice podľa ust. EP. Z ust. je zrejmé, že uznanie dlhu vyžaduje vyhlásenie, že dlh bude v budúcnosti zaplatený. Z ust. Exekučného poriadku, je zrejmé, že notárska zápisnica (exekučný titul) musí obsahovať čas plnenia, ide tak o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu. Ak teda povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným a zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Zástupca povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinná udelením plnomocenstva zverila, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu, než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Ustanovenia právneho poriadku neumožňujú zástupcovi vykonávať rozhodovanie o vhodnosti a nevhodnosti právneho úkonu pre zastúpeného. Skôr je možné hovoriť o porušení povinnosti zástupcu v prípade, ak by úlohu, ktorou bol povinnou poverený, nesplnil a zápisnicu by podľa udeleného plnomocenstva nespísal.

14. Záver exekučného súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinnou, ale aj oprávneným, považoval za nesprávny a v rozpore so súdnou praxou. Zdôraznil, že otázku, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, exekučný súd už raz posudzoval a už o nej raz rozhodol. Súd môže poveriť exekútora vykonaním exekúcie iba v prípade, že sa nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Nie sú dané nijaké dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, exekúcia sa začala zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným. Exekučný súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pričom od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiaden nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja exekučného súdu.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. – ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. -22 zo dňa 20. júna 2014 podal odvolanie oprávnený oneskorene. S poukazom na túto skutočnosť, odvolací súd dospel k záveru, že predmetné odvolanie je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 07. 12. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi (JUDr. Ľubomír Pekár) doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 11. 2005, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 3542/2005, NZ 33086/2005, NCRLs 32609/2005 zo dňa 16. 07. 2005. Následne súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár podaním zo dňa 07. 12. 2005 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 12. 2005) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5404003767 zo dňa 19. 12. 2005, ktorým ho poveril vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -22 zo dňa 20. júna

2014 rozhodol tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.), exekúciu zastavil (výrok II.) a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (výrok III.). Oprávnený podal proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05. 04. 2016.

17. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti , postupoval v súlade s ustanovením , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa , , , Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

20. Podľa (ďalej len „“), odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

22. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 18. 03. 2016 (uvedené vyplýva z doručenky, ktorá je zažurnalizovaná v súdnom spise, pripnutá k napadnutému uzneseniu č. l. 22 a nasl.), a teda lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom, t. j. 19. 03. 2016, pričom zákonná 15 - dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňom 04. 04. 2016. Odvolanie bolo súdu prvej inštancie doručené elektronicky cestou právneho zástupcu oprávneného až dňa 05. 04. 2016 (uvedená skutočnosť vyplýva z informácie o výsledku prijatia elektronického podania, ktorá sa nachádza na č. l. 28-30 súdneho spisu). S poukazom na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že odvolanie podané právnym zástupcom oprávneného bolo súdu prvej inštancie elektronicky doručené až dňa 05. 04. 2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie oprávneného podľa odmietol, nakoľko bolo podané oneskorene.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní povinnej nepriznal, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).