Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1761-2020.pdf
PDF · 106.09 KB
No categories available
35Ek/1761/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, právne zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. - mestská časť B. V., o vymoženie pohľadávky vo výške 3 078,04 eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/1761/2020 zo dňa 15.12.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 02.11.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 078,04 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudok č. k. 31Cb/113/2006-44 vydaný Okresným súdom Bratislava I dňa 11.10.2010 (ďalej len „exekučný titul“).
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 15.12.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 163,19 eur a súdneho poplatku za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur uplatnených v časti Iné (Trovy) a v časti vymoženia trov exekúcie vo výške 42 eur. Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1, § 6 ods. 2,§ 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Ním sa domáhal vymoženia nároku zo starej exekúcie, ktorý predstavuje v zmysle exekučného titulu sumu vo výške 3 078,04 eur s príslušenstvom. V časti E) Vymáhaný nárok: Peňažný nárok: Iné (Trovy) si oprávnený uplatnil nárok na sumu 818,37 eur, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 638,68 eur, z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 163,19 eur a zo súdneho poplatku za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur. V rámci časti F) Trovy exekúcie - si ďalej uplatnil nárok na Iné trovy vo výške 42 eur, ktoré predstavovali paušálne trovy na úhradu starej exekúcie, na ktorých zotrvával aj po výzve súdu majúc za to, že si tieto nároky uplatnil v súlade s Exekučným poriadkom. ZoUNEK nevylučuje tieto nároky a v § 9 ods. 3 upravuje len trovy spojené s opätovným návrhom na výkon exekúcie (nie pôvodným), v dôsledku čoho nároky z pôvodného návrhu nie sú vylúčené z upokojenia a oprávnený má na ne nárok pri opätovnom návrhu na výkon exekúcie. Pokiaľ ide o nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 163,19 eur a nárok na súdny poplatok za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur, ktoré si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok: Peňažný nárok: Iné, a to titulom ich účelného vynaloženia v pôvodnom exekučnom konaní, k tomu vyšší súdny úradník dal do pozornosti ustanovenie § 10 ods. 1 ZoUNEK, ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto ZoUNEK
predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 ZoUNEK má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní. Uvedeným ustanovením bol upravený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. okrem náhrady súdneho poplatku oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Zároveň tento nárok nebol priznaný exekučným titulom, ktorý by si mohol oprávnený uplatniť v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok. Súd mu preto tento nárok nepriznal.
3/ V súvislosti s nárokom na paušálne trovy vo výške 42 eur, ďalej vyšší súdny úradník rozoberal pojem vecnej legitimácie, pod ktorým sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012). V tomto exekučnom konaní si oprávnený uplatnil nárok na trovy vo výške 42 eur, a to na podklade Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 30.01.2020, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Štefan Hrebík trovy starej exekúcie. Predmetné upovedomenie však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a zároveň trovy vo výške 42 eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Štefan Hrebík voči oprávnenému, a teda upovedomenie je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42 eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie. Vzhľadom na uvedené súd oprávnenému nárok na 42 eur, uplatnený v časti F) Trovy exekúcie
- oprávnený: Iné trovy, nepriznal, a tým súd zároveň konštatuje, že aj predmetné upovedomenie, na podklade ktorého sa domáhal vymoženia trov starej exekúcie vo výške 42 eur, nie je exekučným titulom v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aj jeho opravy v časti Iné (Trovy) pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 163,19 eur a zo súdneho poplatku za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur a v časti Iné trovy pozostávajúce z uhradených paušálnych trov vo výške 42 eur s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 163,19 eur, súdneho poplatku za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur a paušálnych trov vo výške 42 eur zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tvrdil, že v opätovnom návrhu na výkon exekúcie si neuplatnil okrem súdneho poplatku za opätovný návrh žiadne ďalšie trovy spojené s opätovným návrhom. Suma 163,19 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia za pôvodné podanie návrhu na výkon exekúcie, rovnako suma vo výške 16,50 eur predstavuje súdny poplatok za návrh na výkon pôvodnej exekúcie. Uvedený nárok
oprávnenému vyplýva priamo zo zákona, a to konkrétne z ust. § 199a ods. 1 a ust. 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Jednotlivé zložky vymáhané v exekučnom konaní boli z poverenia preklopené do Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, zo dňa 30.01.2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky. Nárok na trovy právneho zastúpenia za pôvodné podanie návrhu na výkon exekúcie a na súdny poplatok za návrh na výkon pôvodnej exekúcie, vyplýva oprávnenému priamo z Exekučného poriadku pričom ich rozsah uviedol súd v poverení na výkon exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie dôveryhodne preukazuje skutočnosť, že súd priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov a rovnako aj ich výšku.
5/ Princíp lex specialis derogat legi generali vo vzťahu ZoUNEK a Exekučného poriadku platí, ale len v časti akej sa vzájomne tieto dva zákony kryjú, resp. v časti ktorej si rozporujú. Nárok oprávneného na trovy právneho zastúpenia z pôvodného návrhu a súdny poplatok z pôvodného návrhu ZoUNEK neupravuje, a preto použitím logického výkladového argumentu a contrario má oprávnený nárok na ich náhradu. A keďže nárok oprávneného na trovy právneho zastúpenia z pôvodného návrhu a súdny poplatok z pôvodného návrhu podľa Exekučného poriadku nie je v rozpore so ZoUNEK, na tento nárok sa potom spomínaný princíp neaplikuje a platia ustanovenia Exekučného poriadku o náhrade účelne vynaložených trov v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie. Horeuvedenú skutočnosť možno vyvodiť aj z gramatického výkladu ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, ktorý uvádza, že oprávnený „...nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na výkon exekúcie“, t. j. jednoznačne spomína trovy spojené s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom v tomto prípade nejde o trovy spojené s podaním opätovného návrhu, ale o trovy spojené s podaním pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy starej exekúcie (35 eur + 7 eur ako DPH) znáša oprávnený. Nakoľko exekúcia sa zastavuje ako stará z dôvodu, že sa v exekučnom konaní nepodarilo vymôcť od povinného vymáhaný nárok je logické, že zákonodarca na úhradu paušálnych trovy starej exekúcie zaviazal oprávneného a nie povinného, ktorý v čase zastavenia starej exekúcie nie je likvidný. Oprávnený sa nestotožnil s argumentáciou Okresného súdu Banská Bystrica, že nemá pri opätovnom podaní návrhu na výkon exekúcie nárok na náhradu za paušálne trovy starej exekúcie preto, že ZoUNEK na tuto úhradu zaviazal oprávneného a nie povinného. Rovnako uplatnenie paušálnych trov starej exekúcie predpokladá formulár vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorý už oprávnený vo svojom podaní, zo dňa 25.11.2020, poukázal. Oprávnený mal za to, že nárok vo výške 163,19 eur, predstavujúci trovy právneho zastúpenia za pôvodné podanie návrhu na výkon exekúcie, nárok na súdny poplatok za návrh na výkon pôvodnej exekúcie vo výške 16,50 eur a nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur, si uplatnil správne v súlade s Exekučným poriadkom. ZoUNEK nevylučuje tieto nároky a v ust. § 9 ods. 3 upravuje len trovy spojené s opätovným návrhom na výkon exekúcie (NIE PÔVODNÝM), a preto mal za to, že nároky z pôvodného návrhu nie sú vylúčené z uspokojenia a oprávnený má na nich nárok pri opätovnom návrhu na výkon exekúcie. Úmyslom zákonodarcu pri vylúčení trov spojený s opätovným návrhom na výkon exekúcie, podľa právneho názoru právneho zástupcu opraveného, bolo zamedzenie duplicitného uplatnenia trov právneho zastúpenia, ktoré by si oprávnený pri opätovnom návrhu mohol znovu uplatniť a nie ukrátenie oprávneného o nároky, ktoré už mu boli súdom raz priznané. Na záver poukázal, že náklady spojené s uplatneným pohľadávky v súdnom a exekučnom konaní sú paušálnymi nákladmi a nie skutočnými. Skutočné náklady, ktoré oprávnený vynakladá na vymoženie pohľadávok niekoľkonásobne prevyšujú tieto paušálne náklady.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11/ Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
12/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
13/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14/ Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
15/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku vo výške 163,19 eur ako trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní (starej exekúcii), súdneho poplatku za návrh v starej exekúcii vo výške 16,50 eur a trov vo výške 42 eur (paušálne trovy zastavenej starej exekúcie, ktoré platil súdnemu exekútorovi).
17/ Materiálnym predpokladom vedenia exekúcie je exekučný titul, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Oprávnený však súdu na uvedené nároky nepredložil spôsobilý exekučný titul. Vo vzťahu k uplatneným paušálnym trovám starej exekúcie 42 eur sudca uvádza, že z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je síce exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a nedochádza ani k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. ZoUNEK v žiadnom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby ako oprávneného platiť trovy starej exekúcie zastavenej zo zákona súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42,- eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42,- eur od povinného v tomto exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov starej exekúcie od povinného.
18/ Paušálne trovy starej exekúcie po ich uhradení oprávneným súdnemu exekútorovi nie je možné považovať ani za náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky (príslušenstvo) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ust. 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať, ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok pohľadávku (istinu), musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v konaní sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nestanú totiž príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi konania) príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určitej výške neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19/ Nakoľko podstatou zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v sťažnosťou napadnutej časti 42,- eur, ktoré oprávnený platil súdnemu exekútorovi v zastavanej starej exekúcie ako paušálne trovy, bola skutočnosť, že na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom a zároveň ho nemožno v zmysle ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, je ďalšia obrana oprávneného spočívajúca v tvrdení, že tento nárok je zakomponovaný vo formulári na vykonanie exekúcie, irelevantná. Elektronický formulár návrhu na vykonanie exekúcie uvedený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorý sa oprávnený v sťažnosti odvoláva nie je pre rozhodovanie súdu záväzný, nie je právne záväzným normatívnym právnym aktom, pretože samotný formulár nie je výsledkom práce zákonodarcu. Preto ani poznámky, resp. návod na vypĺňanie elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie nie sú pre súd záväzné, nepredstavujú žiadny záväzný nástroj, podľa ktorého má súd vykladať zákon.
20/ Ani pokiaľ ide o náhradu trov starej exekúcie oprávneného vo výške 179,69 eur (trovy právneho zastúpenia 163,19 eur a náhrada súdneho poplatku 16,50 eur v starej exekúcii), oprávnený súdu nepredložil spôsobilý exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku na vymoženie trov starej exekúcie oprávneného. Ustanovenie § 10 ods. 1 ZoUNEK stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku (okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g)). ZoUNEK preto predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie jednej zo základných právnych zásad lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori, v zmysle ktorej majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie a pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Trovy súdneho konania vo všeobecnosti sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konkrétnom súdnom konaní (§ 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Exekučný poriadok ako trovy konania oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vymedzuje len také výdavky, ktoré oprávnený vynaložil v priamej súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a iné hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený má však voči povinnému nárok na náhradu len tých trov exekučného konania súvisiacich s podaním (nového) návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie a ktoré sú účelne vynaložené (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ by aj boli tieto náklady už raz do poverenia na vykonanie exekúcie premietnuté v rámci starej exekúcie, t. j. boli súdom aprobované, samotné poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím súdu, ale ide len o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora a preto nemajú žiadne záväzné účinky ani nároky v ňom uvedené pri posudzovaní neskoršieho návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu. V tomto smere nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného, že jednotlivé zložky boli z poverenia preklopené do upovedomenia o zastavení exekúcie a preto má
oprávnený nárok si tieto trovy v novom exekučnom konaní vymáhať, a to preto, že (ako už bolo vyššie uvedené) upovedomenie o zastavení starej exekúcie nie je exekučným titulom, na základe ktorého by si mohol oprávnený vymáhať od povinného nárok na náhradu trov starej exekúcie vo výške 179,69 eur. Pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie platí špeciálna právna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 3 ZoUNEK, ktorá má ako už bolo vyššie uvedené, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nielen paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,- eur, ale ani trovy starej exekúcie nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. ZoUNEK neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť trovy starej exekúcie ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 ZoUNEK vylúčené a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Na základe uvedeného bol nárok na náhradu trov oprávneného starej exekúcie vo výške 179,69 eur nedôvodný a oprávneným uplatnený v rozpore s § 48 ods. 2 a § 199a ods. 1 Exekučného poriadku a v rozpore s § 9 ods. 3 ZoUNEK.
21/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
22/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď nárok oprávneného na náhradu (paušálnych) trov starej exekúcie vo výške 42 eur a trov oprávneného v starej exekúcii vo výške 179,69 eur bol uplatnený v rozpore s § 48 ods. 2 a § 199a ods. 1 Exekučného poriadku a s § 9 ods. 3 ZoUNEK, bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 35Ek/1761/2020 zo dňa 15.12.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).