Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Pc-6-2019.pdf
PDF · 176.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, vo veci navrhovateľky - matky C. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, O., zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné a muža, ktorého otcovstvo malo byť určené D. Č.Á., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ X, O., zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, za účasti maloletej W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej W. N. takto
rozhodol:
Konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .
Z v e r u j e mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. sumou 200 eur mesačne za obdobie od 29.12.2018 do 30.10.2019, sumou 150 eur mesačne za obdobie od 1.11.2019 do 30.4.2020, sumou 200 eur mesačne za obdobie od 1.5.2020 do 30.10.2020 a sumou 150 eur mesačne od 1.11.2020 do budúcna s tým, že výživné je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného z a m i e t a .
Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor mal. W. sumou 200 eur mesačne v období od 1.1.2019 do 30.4.2020 a sumou 100 eur mesačne od 1.5.2020 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, na účet matky maloletej, ktorý je matka povinná zriadiť v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a číslo účtu a názov banky oznámiť otcovi v lehote 10 dní od zriadenia účtu.
Dlžné výživné za obdobie od 29.12.2018 do 1.3.2021 v celkovej výške 1 119,35 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.
Dlh na úsporách pre mal. W. za obdobie od 1.1.2019 do 1.3.2021 v celkovej výške 4 200 eur sa otcovi u k l a d á uhradiť v lehote 3 mesiacov po tom, čo mu matka oznámi zriadenie účtu a jeho číslo v banke.
Styk otca s mal. W. n e u p r a v u j e .
N e p r i z n á v a matke vo vzťahu k otcovi právo na náhradu trov konania a kolízny opatrovník nemá na ich náhradu právo.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka dieťaťa podala dňa 1.3.2019 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby bolo určené otcovstvo k jej dcére mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX. Za otca dieťaťa označila D. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, O., ktorý sa toho času zdržiava vo Švajčiarsku. Žiadala, aby po určení otcovstva bola mal. W. zverená do jej osobnej starostlivosti a aby muž určený za otca dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 600 eur mesačne a aby bol upravený jeho styk s mal. W. tak, že sa s ňou bude stretávať každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené sa zoznámila prostredníctvom sociálnych sietí v decembri 2017 a po trojmesačnej známosti v marci 2017 sa stretli v Prahe, kde začali svoj vzťah, ktorý bol intímny. Dňa 24.4.2018 navrhovateľka zistila, že je tehotná a oznámila to domnelému otcovi, ktorý svoje otcovstvo nepopieral. Pri následnej návšteve otca vo Švajčiarsku navrhovateľka zistila, že to nie je muž s ktorým by chcela prežiť spoločný život a vychovávať dieťa. Preto došlo k ukončeniu vzťahu.
Po narodení dieťaťa sa navrhovateľka snažila, aby muž označený za otca dieťaťa uznal otcovstvo na matrike, ale k dohode medzi rodičmi nedošlo. Z toho dôvodu musela podať návrh na určenie otcovstva na súd.
3. Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o výkone rodičovských práv, navrhovateľka žiadala, aby bola mal. W. zverená do jej osobnej starostlivosti, pretože sa o dieťa stará a aj vzhľadom na vek dieťaťa je nevyhnutné, aby bolo zverené jej.
Muž označený za otca zaslal matke dieťaťa v januári a februári 2019 po 200 eur ako výživné pre mal. W. a sumu 40 eur na obliečky a lieky. V čase podania návrhu matka požiadala o priznanie rodičovského príspevku a vyčíslila svoje pravidelné mesačné výdavky.
Muž označený za otca pracuje v Švajčiarsku a matka dieťaťa v návrhu uviedla, že zarába zhruba 4 500 frankov a po odpočítaní výdavkov mu zostáva suma 2 500 frankov. Je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností a to bytu v meste B. a domu so záhradou v obci C. O.. Kúpil si motorové vozidlo Mercedes za sumu 20 000 eur a preto navrhovateľka žiadala, aby bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 600 eur mesačne. Poukázala na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a preto je namieste určiť takéto výživné.
Vzhľadom na to, že muž označený za otca žije vo Švajčiarsku, žiadala navrhovateľka upraviť styk s mal. W. tak, aby jej 48 hodín vopred bolo oznámené, že sa stretnutie uskutoční a to za prítomnosti matky. Navrhla, aby sa muž označený za otca stretával s mal. W. každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod., lebo má záujem na budovaní vzťahu medzi dcérou a otcom.
4. Na prvom nariadenom pojednávaní vo veci a to dňa 2.4.2019 muž označený za otca uznal otcovstvo k mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX a teda došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve k dieťaťu.
Keďže rodičia sa nedohodli na výške vyživovacej povinnosti, ani na úprave styku otca s dieťaťom, ďalšie konanie sa viedlo už len o úprave rodičovských práv a výške výživného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. W., vypočul matku a otca dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s dôkazmi o pravidelných mesačných príjmoch a výdavkoch rodičov, oboznámil sa so správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u matky a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Oboznámením sa s rodným listom mal. W. N. mal súd za preukázané, že muž označený za jej otca uznal otcovstvo a je zapísaný ako otec v jej rodnom liste, teda rodičmi mal. W. sú Y.. D. Č. a C. N..
7. Kolízny opatrovník vo svojej správe o prešetrení pomerov uviedol, že v čase šetrenia matka a dieťa žili u starých rodičov mal. W., kde mali zariadenú svoju izbu. Matka dieťaťa poberala v čase šetrenia
rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a rodinné prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur. Otec pracoval vo Švajčiarsku. Kolízny opatrovník navrhol, aby mal. W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a aby otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu podľa svojich majetkových a zárobkových pomerov.
8. V priebehu konania navrhovateľka viackrát zmenila svoj návrh na určenie výšky výživného zo strany otca dieťaťa. Pri podanom návrhu na súd žiadala výživné vo výške 600 eur mesačne, na pojednávaní dňa 19.9.2019 žiadala sumu 400 eur mesačne, na pojednávaní dňa 28.11.2019 žiadala určiť výživné vo výške 300 eur mesačne a sumu 100 eur na tvorbu úspor. Konečným návrhom na určenie výživného bolo podanie z 20.11.2020, ktorým navrhovateľka žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 450 eur mesačne od 29.12.2018 do 29.12.2019 a sumou 500 eur mesačne od 30.12.2019 do budúcna. Toto súd považoval za konečný návrh matky na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca.
9. Na jednotlivých nariadených pojednávaniach matka dieťaťa uviedla, že sa jej dňa 29.12.2018 narodila dcéra W., s ktorou je na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Otec dieťaťa prispieva na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne od jej narodenia do 30.10.2019. Od 1.11.2019 platí výživné už len vo výške 100 eur mesačne. Uviedla, že mimo rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa nemá žiaden iný príjem a nemá ani úspory vo výšších hodnotách. Pred narodením dieťaťa pracovala ako trénerka v Bratislave a jej príjem bol asi 700 eur. Po narodení dieťaťa sa presťahovala späť do O. a rodičia jej kúpili motorové vozidlo.
Po narodení dieťaťa bývala u svojich rodičov, ktorým sa snažila prispievať na náklady spojené s bývaním, lebo rodičia platili inkaso vo výške 277 eur a ona by mala platiť sumu 140 eur. Keď dostala príspevok za narodenie dieťaťa vo výške 800 eur, tak túto sumu dala rodičom naraz ako príspevok na bývanie. Keď bývala u rodičov, tak jej príjem bol 440 eur mesačne, lebo poberala rodičovský príspevok 220,70 eur, rodinné prídavky 24,34 eur a otec platil výživné pre mal. W. vo výške 200 eur. Z toho platila sumu 27,80 eur ako poistenie pre dcéru, poplatok za mobilný telefón zhruba 40 eur, poistenie pre seba 16,33 eur, sumu 30 eur potrebovala na zakúpenie ošatenia a na stravu a zakúpenie hygienických potrieb potrebovala asi 120 eur mesačne. 50 eur minula na benzín. Od 2.11.2019 sa presťahovala do prenajatého bytu za ktorý platila mesačne sumu 250 eur. Splácala úver vo výške 37,91 eur mesačne.
Od januára 2021 došlo k zvýšeniu rodičovského príspevku na dieťa na sumu 275,95 eur a zároveň matka prestala splácať úver, lebo došlo k jeho úplnému splateniu.
10. Pokiaľ ide o výdavky mal. W. matka uviedla, že ju do štyroch mesiacov kojila, teda v tom čase mala výdavky len na hygienické potreby a ošatenie pre dieťa. Uviedla, že na zakúpenie plienok potrebuje sumu 35 eur mesačne, vlhčené obrúsky 6,30 eur, prášok na pranie 35 eur, ďalšie hygienické potreby pre dieťa 25 eur mesačne, na ošatenie pre maloletú 60 eur mesačne a 10 eur na hračky.
11. Na preukázanie svojich tvrdení predložila navrhovateľka potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku v roku 2019 vo výške 220,70 eur, o výške prídavku na dieťa a to 24,34 eur, ktorého vyplácanie bolo zastavené rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné z 10.12.2019, lebo otec dieťaťa oznámil, že pracuje vo Švajčiarsku a požiadal o vyplatenie rodinných prídavkov tam. Predložila tiež zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a. s. o tom, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačne po 37,91 eur s tým, že konečná splatnosť úveru nastane dňa 20.12.2020. Predložila doklady o výške pravidelných mesačných platbách a to poistenie pre mal. W. vo výške 27,80 eur, poplatok za mobil 34,94 eur, poistenie pre seba 16,33 eur, splácanie úveru 37,91 eur a sporenie vo výške 20,50 eur. Za prenájom bytu platí matka mesačne 250 eur a predložila doklady o výške poplatkov za nákup potravín, drogérie, plienok pre dieťa, oblečenia pre dieťa, oblečenia pre seba a ostatných nevyhnutných nákladoch.
12. V priebehu konania matka žiadala, aby si otec pracujúci vo Švajčiarsku požiadal o vyplácanie rodinných prídavkov, ktoré by mali byť vo výške zhruba 200 švajčiarskych frankov. Ak by platil naďalej výživné vo výške 200 eur a vyplatil aj rodinné prídavky, matka dieťaťa by nežiadala ďalšie výživné. Otec dieťaťa s tým nesúhlasil, vyjadril sa tak, že odmieta platiť výživné viac než 200 eur, ale bol by ochotný prispievať na sporenie pre dieťa vo výške 50 eur mesačne s tým, že po strate zamestnania znížil výživné z 200 eur na sumu 100 eur mesačne. V priebehu konania došlo k tomu, že otcovi boli vyplatené rodinné prídavky na dieťa za určité obdobie, avšak tieto so ponechal pre vlastnú spotrebu a dieťaťu ich nevyplatil.
Požiadal aj o vyplatenie rodinných prídavkov za ďalšie obdobie a to zamestnávateľov u ktorých pracoval, ale v čase rozhodnutia súdu mu tieto prídavky ešte neboli vyplatené.
13. Vo svojej výpovedi pred súdom otec uviedol, že vždy si bol vedomý toho, že je otcom dieťaťa a chcel uznať otcovstvo, ale matka dieťaťa povedala, že musí podpísať papier, v ktorom sa zaviaže prispievať na výživu dieťaťa 500 eur mesačne, k čomu však nedošlo. V priebehu konania uznal otcovstvo hneď na prvom pojednávaní a súhlasil aj s tým, aby mal. W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Žiadal o úpravu styku s dieťaťom s tým, že by matke oznámil kedy príde na Slovensko a chcel sa s mal. W. stretnúť u svojich rodičov, pretože dieťa je na nich zvyknuté.
Pokiaľ ide o platenie výživného, tak od narodenia dieťaťa prispieval mesačne sumou 200 eur, lebo vzhľadom na vek dieťaťa a podmienky na Slovensku to považoval za dostatočné. Nesúhlasil s výživným navrhnutým matkou, lebo zohľadnil aj skutočnosť, že výživné sa bude zvyšovať primerane s vekom dieťaťa.
Pokiaľ ide o jeho príjem od narodenia dieťaťa do 30.10.2019, tak bol zruba 4 000 frankov a výdavky boli na úrovni jeho príjmu. Nedokáže si vytvoriť finančnú rezervu ani na to, aby si uhradil základné lekárske zákroky. Pracuje manuálne a ak v niektorom mesiaci nedosiahne dostatočne vysoký zárobok, tak sú mu doplácané dávky a to do výšky 80% zo sumy, ktorú zarobil ako priemerný zárobok za predchádzajúce dva roky. Predložil doklady o výške svojich pravidelných mesačných výdavkoch a ďalej uviedol, že potrebuje sumu 600 frankov na stravu, na hygienické potreby sumu 150 - 200 frankov. Každé 2 - 3 mesiace potreboval sumu 200 frankov na zakúpenie pracovného odevu a topánok, 150 eur potreboval mesačne na zakúpenie civilného oblečenia a nezvyšujú mu už finančné prostriedky na kultúru alebo socializáciu.
Jeho majetkové pomery sa zmenili od novembra 2019, lebo dostal výpoveď z pracovného pomeru pre nedostatok práce. Prihlásil sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade, ale vo Švajčiarsku môže pracovať len manuálne a nájsť si prácu je ťažké. Predložil dôkazy o výške podpory, ktorá mu bola vyplácaná počas nezamestnanosti.
Nastala zmena aj jeho osobných pomerov, pretože si našiel priateľku, s ktorou čaká narodenie dieťaťa a od 1.12.2019 sa presťahoval do iného bytu, kde je vyššie nájomné. Jeho príjem sa skrátil možno na polovicu a väčšinu výdavkov platí jeho snúbenica, ktorá pracuje ako zdravotná sestra, ktorá chodí k pacientom do bytu. Z dôvodu straty zamestnania znížil vyplácanie výživného pre vyplácanie výživného pre mal. W. od 1.11.2019 na sumu 100 eur mesačne.
14. V priebehu sporu došlo k zmene osobných pomerov otca v tom, že sa mu dňa 28.4.2020 narodila dcéra B..
15. V priebehu sporu boli do konania predložené listinné dôkazy o príjmoch a výdavkoch otca nasledovne. Pred narodením mal. W. bol otec zamestnaný a za obdobie od júla 2018 do decembra 2018 predložil doklady o mzde z ktorých vyplynulo, že za uvedené obdobie bol jeho príjem vo výške 4 252,43 frankov mesačne.
16. Po narodení dieťaťa v obdobie od januára 2019 do októbra 2019 bol otec zamestnaný a z predložených dokladov, ako aj z výpisu z jeho účtu vyplynulo, že celkovo dosiahol príjem vo výške 33 393,95 frankov (1/2019 - 1 949,90 frankov, 2/2019 - 3 569,30 frankov, 3/2019 - 3 569,30 frankov, 4/2019
- 2 382,70 frankov + 684,60 frankov, 5/2019 - 1 122,55 frankov, 6/2019 - 3 239,70 frankov, 7/2019 - 3 429 frankov + 3 819,75 frankov, 8/2019 - 4 156,80 frankov, 9/2019 - 3 947,05 frankov, 10/2019 - 1 264,80 + 258,80 frankov). Keďže celkový príjem otca za toto obdobie bol 33 393,95 frankov, súd vychádzal zo skutočnosti, že v priemere za jeden mesiac bol príjem otca v období od januára 2019 do októbra 2019 3 339,39 frankov. K tomu je potrebné pripočítať, že každý mesiac mu boli vyplatené spätne aj rodinné prídavky za toto obdobie a to minimálne vo výške 200 eur mesačne. Otec nezdokladoval listinne vyplatenie týchto rodinných prídavkov, avšak potvrdil, že mu vyplatené boli a právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že by to malo byť vo výške 250 frankov mesačne.
17. V období od novembra 2019 do apríla 2020 bol otec nezamestnaný, lebo k 30.10.2019 dostal výpoveď z pracovného pomeru. Otec predložil do konania výpis zo svojho účtu, z ktorého bolo zistené, že za obdobie od novembra 2019 do apríla 2020 boli na jeho účet pripísané platby v celkovej výške
15 606,80 frankov (11/2019 - 700 frankov + 2 047,25 frankov, 12/2019 - 1 300 frankov, 1/2020 - 450 frankov + 2 037,85 frankov, 2/2020 - 2 909,20 frankov, 3/2020 - 2 563,60 frankov, 4/2020 - 674,35 frankov + 994,75 frankov + 1 929,80 frankov). Súd vyzval otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, aby identifikoval jednotlivé platby tak, aby bolo zrejmé o aký príjem sa jedná. Otec identifikoval len tie platby, ktoré mu boli pripísané ako dávka v nezamestnanosti a k ostatným sa nevyjadril. Keďže z výpisu z účtu je jednoznačne preukázané, že aj iné platby boli pripísané na účet otca a otec ich nevysvetlil, súd to považoval za jeho príjem v daných mesiacoch. Zistil tak, že celkovo bolo na účet otca pripísaných 15 606,80 frankov, čo je v priemere za jeden mesiac 2 601,13 frankov. Oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď bol otec zamestnaný, sa tak jeho príjem znížil o 738,26 frankov za jeden mesiac.
18. Od mesiaca máj 2020 do mesiaca október 2020 bol otec zamestnaný a za toto obdobie dosiahol celkový príjem 20 789,50 frankov (5/2020 - 2 406,25 frankov, 6/2020 - 3 807,65 frankov + 120,10 frankov), 7/2020 - 3 619,85 frankov, 8/2020 - 4 490,05 frankov, 9/2020 - 3 773,75 frankov a 10/2020 - 2 382,55 frankov + 189,30 frankov). Teda za uvedené obdobie bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 3 464,91 frankov.
19. Od novembra 2020 po súčanosť je otec dieťaťa znova nezamestnaný a za toto obdobie dosiahol príjem v novembri 2020 1 278,60 frankov + 1 194,55 frankov + 47,40 frankov, december 2020 2 138,20 frankov + 333,35 frankov a január 2021 2 790,95 frankov. Spolu tak bol jeho príjem za tieto mesiace vo výške 7 783,05 frankov a v priemere je to 2 594,35 frankov je jeden mesiac. V období od 11.11.2020 do 5.2.2021 absolvoval otec jazykový kurz, na ktorý bol vyslaný tamojším úradom práce za účelom zvýšenia jeho kvalifikácie.
20. Z preukázaných prehľadov o výške príjmu otca od narodenia mal. W. po súčanosť možno konštatovať, že v období od narodenia dieťaťa do konca októbra 2019, keď bol otec zamestnaný, bol jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 3 339,39 frankov. V nasledujúcom období od novembra 2019 do apríla 2020 bol nezamestnaný a jeho príjem bol 2 601,13 frankov. V nasledujúcom období, keď sa znova zamestnal a to v období máj 2020 až október 2020 bol jeho príjem 3 464,91 frankov. Od novembra 2020 po súčasnosť je nezamestnaný a jeho príjem je 2 594,35 frankov.
Bolo tiež preukázané, že otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností a to bytu č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX kat. územie B.. Tento byt nadobudol kúpnou zmluvou z 19.9.2013 a je jeho výlučným vlastníkom. Prenajíma ho za sumu 400 eur mesačne a spláca úver vo výške 284,76 eur a inkaso vo výške 175,89 eur.
Zároveň je otec vlastníkom nehnuteľností v obci C. O., ide o dom so súp. č. X, postavený na parc. č. 284 a zároveň parciel č. C-KN XXX, 285/1 a XXX/X, ide o zastavanú plochu a záhrady. Je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a nadobudol ich kúpnou zmluvou z 2.10.2018. Z výpisu z jeho účtu bolo preukázané, že z prenájmu týchto nehnuteľností mal v mesiacoch júl a august 2020 nepravidelný príjem a spolu bolo za tieto dva mesiace na jeho účet pripísaných 1 376,65 eur. Ide však o nepravidelný príjem z krátkodobého prenájmu nehnuteľností len v letných mesiacoch. Nemožno ho považovať za pravidelný príjem otca. Tieto príjem je odvodený od toho, či sa mu podarí a na akú dobu prenajať nehnuteľnosti, ktoré vlastní v obci C. O..
Mimo týchto príjmov otec deklaroval, že nemá žiadne iné príjmy, ani žiadne iné účty než tie, ktoré označil.
21. Pokiaľ ide o výdavky, otec ich vyčíslil mesačne na sumu 3 467 frankov a to vo výške 800 frankov nájom za byt, 340 frankov splátka za auto, poplatok za elektriku 25 frankov, paušál za telefón 110 frankov, garáž prenájom 100 frankov, cestná daň 58 frankov, poistenie auta 184 frankov, tankovanie auta 400 frankov, zdravotné poistenie 310 frankov, koncesionárske poplatky 100 frankov, strava 600 frankov, poplatky za odpad 20 frankov a úvery 420 frankov. Predložil však listinné doklady o platení nájomného vo výške 1 300 frankov mesačne, z toho 800 frankov platí on a zvyšok druhá osoba bývajúca v byte. Za internet a televíziu je poplatok 80,50 frankov, za leasing auta 336 frankov, nájomné za garáž 100 frankov, platba za úrazové poistenie 40,90 frankov, paušál za mobil 110,80 frankov, zdravotné poistenie 273,80 frankov, poplatok za elektičenku 100 frankov, splátka úveru na Slovensku vo výške 284,76 eur a platba inkaso za byt na Slovensku vo výške 175,89 eur.
Predložil do konania aj nájomnú zmluvu na byt, podľa ktorej bol mesačný poplatok vo výške 1 625 frankov, z toho otec uvádzal, že platil 800 frankov a druhú časť iná osoba bývajúca v byte. Predložil tiež nájomnú zmluvu na garáž, kde mesačný poplatok je 120 frankov. Vo svojich výdavkoch uplatňoval však za prenájom garáže len sumu 100 frankov. Predložil technický preukaz o tom, že je majiteľom motorového vozidla zn. Mercedes Benz GLK350 CDI a matka potrvrdila, že platil mesačne výživné od narodenia dieťaťa po 200 eur a od 1.11.2019 po súčasnosť 100 eur mesačne. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že výdavky na život vo Švajčiarsku sú neporovnateľne vyššie než na Slovensku a jeho príjem postačuje len na zabezpečenie základných životných výdavkov. Nemá finančné prostriedky ani na to, aby si zaplatil zdravotné poistenie. Pokiaľ ide o výdavky na stravu, ktoré listinne nedokladoval, tak uviedol, že potrebuje sumu minimálne 600 frankov na mesiac, lebo jeden obed v práci stojí 15 - 20 frankov, káva stojí 6 frankov, na raňajky potrebuje 15 - 20 frankov, lebo z toho len káva je 6 frankov. Zamestnávateľ vo Švajčiarsku zamestnancovi nedopláca na stravu žiadne finančné prostriedky. Cez víkendy sa stravuje doma, takže nakupuje potraviny a varí. Rovnako tak nedokladoval výdavky na zakúpenie hygienických potrieb, ale uviedol, že potrebuje minimálne sumu 150 - 200 frankov mesačne, pričom do toho zahrnul nielen svoje hygienické potreby, ale aj čistiace prostriedky a podobne. Zároveň uviedol, že hoci nemá doklady, tak si musel zabezpečovať pracovné ošatenie a obuv a to raz za 2 - 3 mesiace vo výške 200 frankov. Sumu 150 frankov potrebuje na zakúpenie bežného oblečenia, pričom do toho zahrnul aj výdavky na uteráky, posteľné prádlo a iné veci do domácnosti.
Od 1.12.2019 sa zvýšili jeho výdavky na nájom bytu, pretože sa zasnúbil s priateľkou, s ktorou čaká dieťa a presťahovali sa. Nájom bytu sa zvýšil preňho o 147,50 frankov a tiež nájom garáže o 20 frankov. Uviedol, že po strate zamestnania k 30.10.2019 väčšinu výdavkov do domácnosti hradí jeho priateľka, ktorá vykonáva prácu zdravotnej sestry a jej príjem je od 4 000 do 4 300 frankov mesačne.
22. Od 28.4.2020 došlo k zvýšeniu výdavkov otca, lebo sa mu narodila druhá dcéra B.. Súdu bol predložený listinný dôkaz o jej narodení a to jej rodný list. V tejto súvislosti otec uviedol výdavky pre mal. B. tak, že za jasličky platia mesačne 900 frankov, poplatok za zdravotnú poisťovňu 121,55 frankov, plienky 76 frankov, mlieko 72 frankov, kozmetika 100 frankov, oblečenie + výbava do jaslí 70 frankov a výživa 40 frankov. V období po narodení druhej dcéry mal zvýšené náklady na zabezpečenie základných životných potrieb aj z toho dôvodu, že jeho manželka V. bola na materskej dovolenke. Spolu tak vyčíslil výdavky na mal. B. vo výške 1 379,55 frankov mesačne.
Otec predložil aj novú nájomnú zmluvu na byt, do ktorého sa presťahoval v dôsledku narodenia dieťaťa, z ktorej vyplynulo, že nájomné je na mesiac vo výške 1 895 frankov. Keďže v tomto byte býva spolu s manželkou, súd nájomné určil pre dve osoby a teda pre otca vo výške 947,50 frankov. Keďže v predchádzajúcom byte platil nájomné 800 frankov, ide o zvýšenie o 147,50 frankov. Zároveň sa zvýšil výdavok za prenájom garáže zo sumy 100 na 120 frankov mesačne.
23. Otec predložil tiež listinné dôkazy o splácaní úveru na Slovensku s tým, že zo strany ČSOB, a. s. mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10 950 eur, ktorý sa zaviazal splácať po 271,17 eur mesačne, pričom má uhradiť 48 splátok a konečná splatnosť úveru nastane 15.9.2022. Úver bol poskytnutý 27.9.2018.
Z predloženého výpisu z účtu otca zároveň vyplynulo, že má na Slovensku zriadený ďalší bankový účet v ČSOB, a. s., na ktorý v rokoch 2019 a 2020 preposlal zo svojho účtu vo Švajčiarsku rôzne sumy. Otec konštatoval, že mimo týchto dvoch účtov nemá žiadne iné účty a väčšinu vyšších výdavkov ako je bývanie a podobne platí formou poštových poukážok. Otec uviedol, že z finančných prostriedkov, ktoré preposiela na svoj účet do ČSOB na Slovensku je hradené jednak výživné pre mal. W., ale aj splátka úveru a náklady na byt v B..
24. Manželka otca, V. Č., zaslala do konania čestné prehlásenie v ktorom uviedla, že dva roky pracuje vo funkcii mobilnej zdravotnej sestry, ale od 5.3. bola práceneschopná z dôvodu komplikácií počas tehotenstva a do narodenia dcéry dňa 28.4.2020 jej bolo vyplatených 100% jej 80% platu, lebo pracuje len na 80% pracovný úväzok. Po pôrode dcérky jej začala materská dovolenka, ktorá trvá vo Švajčiarsku 12 týždňov a bola jej vyplatená 80% suma jej 80% pracovného úväzku. Od 16.8. do 1.11. bola na neplatenej materskej dovolenke, lebo nebola pripravená odísť po tak krátkej dobe po narodení dieťaťa do práce. V tom čase nepoberala žiaden príjem od štátu, ani zamestnávateľa a nedostala ani pôrodné za narodenie dcérky, pretože v kantóne S. sa tento príspevok nevypláca a všetky výdavky jej aj dcéry hradil
výlučne manžel. Od 1.11. nastúpila do práce na polovičný pracovný úväzok. Pre nedostatok finančných prostriedkov si od jej otca požičali sumu 10 000 frankov, o čom bolo predložené súdu čestné prehlásenie.
25. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 105 písm. b) CMP, konaním vo veciach určenia rodičovstva je konanie o určenie otcovstva.
Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Podľa § 111 písm. b), c), d) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého, styku s maloletým.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Dňa 1.3.2019 podala na tunajší súd matka mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu. Za otca dieťaťa označila muža, s ktorým mala v rozhodnom období pohlavný styk a uviedla, že otcom dieťaťa môže byť len D. Č.. Muž označený za otca uznal otcovstvo k mal. W. na pojednávaní dňa 2.4.2019.
Keďže došlo k uznaniu otcovstva zo strany muža označeného za otca dieťaťa, v súlade s ustanovením § 109 CMP súd konanie o určenie otcovstva zastavil.
V súlade s ustanovením § 110 CMP sa ďalej viedlo už len konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o výživnom a o úprave styku s maloletou, keďže rodičia sa na výkone rodičovských práv nedohodli.
27. V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd mal. W. zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že ju matka bude zastupovať (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine) a spravovať jej majetok (§ 32 ods. 1 Zákona o rodine).
O zverenie mal. W. do svojej starostlivosti žiadala matka s tým, že od narodenia sa o ňu stará, má vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu a osobne jej poskytuje všetku starostlivosť. Po narodení bývala s mal. W. u svojich rodičov, ale neskôr si prenajala samostatný byt, takže má pre dieťa vytvorené dobré podmienky.
Rovnako po prešetrení pomerov u matky kolízny opatrovník navrhol, aby mal. W. bola zverené do osobnej starostlivosti matky.
Aj otec súhlasil s tým, aby mal. W. bola zverené do osobnej starostlivosti matky, pretože on žije trvalo v zahraničí, vo Švajčiarsku a rešpektoval skutočnosť, že matka sa o dieťa riadne stará.
28. Na rozdiel od zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, sa rodičia nevedeli dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti zo strany otca, keďže dieťa bolo zverené do starostlivosti matky. Bolo pritom preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej trvá v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, lebo mal. W. sa narodila XX.XX.XXXX.
Otec navrhol, aby výživné bolo určené len od podania návrhu na súd, lebo podľa jeho názoru neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výživné malo byť priznané aj spätne. Matka naopak žiadala, aby vyživovacia povinnosť otca voči mal. W. bola určená už od jej narodenia.
V súlade s ustanovením § 77 ods. 1 CMP súd určil výživné pre mal. W. spätne, od jej narodenia, lebo mal za to, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Mal. W. sa narodila 29.12.2018 a matka dieťaťa vyzvala otca, aby uznal otcovstvo na matrike. K tomu však nedošlo len z dôvodu, že túto skutočnosť matka podmieňovala záväzkom otca prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne. Keďže zo strany otca k uznaniu otcovstva nedošlo, bezprostredne po tom matka už 1.3.2019 podala na súd návrh na určenie otcovstva. Podľa názoru súdu niet dôvodu na to, aby nebolo priznané výživné pre mal. W. od jej narodenia, keďže matka oslovila muža, ktorý by mohol byť jej otcom, aby otcovstvo dobrovoľne uznal a keď sa tak nestalo podala aj návrh na určenie otcovstva. Zároveň nemožno požadovať, aby takýto úkon bol urobený bezprostredne po narodení dieťaťa, lebo matka pred vybavovaním právnych náležitostí musela bezprostredne po pôrode venovať svoju pozornosť najmä narodenému dieťaťu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd priznal výživné už od narodenia dieťaťa, je potrebné považovať správanie sa matky, ktorá vyzvala otca na uznanie otcovstva a keď tak neurobil, bezprostredne podala návrh na súd.
29. Keďže rodičia sa nedohodli ani na výške výživného pre mal. W., súd v súlade s ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine skúmal ich majetkové pomery a zistil nasledujúce skutočnosti.
Od narodenia dieťaťa po súčasnosť je matka dieťaťa na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, ktorý bol od narodenia dieťaťa do 31.12.2020 vo výške 220,70 eur a od 1.1.2021 je vo výške 275,95 eur. Od narodenia dieťaťa do 30.10.2019 poberala matka aj rodinné prídavky na dieťa a to vo výške 24,34 eur, ktorých výplata bola zastavená z dôvodu, že otec dieťaťa požiadal o vyplácanie týchto rodinných prídavkov vo Švajčiarsku. Otec dieťaťa prispieval na výživu mal. W. od 1.1.2019 do 30.10.2019 po 200 eur mesačne a od 1.11.2019 doposiaľ prispieva na jej výživu sumou 100 eur mesačne.
Mimo výživného zo strany otca hradila aj matka výdavky na dieťa a to primerane svojmu príjmu.
Po narodení dcéry s ňou bývala u svojich rodičov v ich dvojizbovom byte, kde oni platili inkaso vo výške 277 eur. Z toho by im mala prispievať na bývanie polovicou, to znamená 140 eur. Dala im však štátom vyplatený príspevok vo výške 800 eur za pôrod dieťaťa a takouto formou prispela na nájomné v ich byte. Od 2.11.2019 sa s mal. W. presťahovala a prenajala si byt, za ktorý platí mesačne 250 eur.
Mimo zabezpečenia bývania pre seba a pre dieťa hradí matka aj poistenie pre dieťa vo výške 27,80 eur mesačne, poplatok za mobilný telefón zhruba 40 eur mesačne, poistenie pre seba 16,33 eur mesačne a
na ošatenie pre seba potrebuje zhruba 30 eur mesačne. Na hygienu a stravu asi 120 eur mesačne. Tiež spláca úver vo výške 37,91 eur mesačne, ktorého splatnosť skončila na konci roka 2020. Teda celkové svoje výdavky matka vyčíslila sumou zhruba 505 eur mesačne.
Výdavky na dieťa vyčíslila vo výške 35 eur na plienky, 6,30 eur na vlhčené obrúsky, 35 eur prášok na pranie, 120 eur na stravu, 25 eur nákup hygienických potrieb pre dieťa, 60 eur oblečenie, 10 eur hračky. Teda celkovo ich vyčíslila na zhruba 300 eur mesačne.
Niekoľko mesiacov po narodení dieťaťa však nemohlo byť zo strany súdu akceptované, že matka potrebovala na stravu pre dieťa sumu 120 eur mesačne, keďže dieťa bolo kojené a mimo toho žiadnu inú stravu neprijímalo. Rovnako tak súd považoval za neprimeraný výdavok na kúpu práškov na pranie vo výške 35 eur mesačne pre potreby dieťaťa a v počiatočných mesiacoch aj sumu 60 eur na zakúpenie oblečenia pre dieťa.
Vzhľadom na deklarované výdavky matka v návrhu žiadala zaviazať otca na platenie výživného po 600 eur mesačne, neskôr žiadala určiť výživné tak, že by bolo vo výške 300 eur mesačne a otec by prispieval na tvorbu úspor po 100 eur mesačne a nakoniec žiadala určiť 450 eur mesačne za obdobie od 29.12.2018 do 29.12.2019 a sumou 500 eur mesačne od 30.12.2019 do budúcna.
Žiadala zohľadniť životnú úroveň otca vo Švajčiarsku, jeho príjmy a vyplácanie rodinných prídavkov.
30. Otec dieťaťa sa s návrhom matky nestotožnil a žiadal určiť výživné v takej výške ako ho platí.
Keďže u otca dieťaťa došlo od narodenia mal. W. po súčasnosť k viacerým zmenám, súd ich zohľadnil a určil výživné podľa toho, či otec dieťaťa bol zamestnaný alebo nie a zohľadnil aj skutočnosť, že došlo uňho k zmene pomerov v tom, že sa mu narodilo ďalšie dieťa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v období od narodenia mal. W. do 30.10.2019 bol otec trvalo zamestnaný a podľa predložených dôkazov, najmä výpisu z jeho účtu mal súd za preukázané, že v tomto období dosiahol príjem 33 393,95 frankov, čo v priemere na jeden mesiac znamená, že dosiahol príjem 3 339,39 frankov.
Aj keď v tomto období otec vyčíslil celkove svoje mesačné výdavky na 3 874 frankov a to nájom 800 frankov, internet a TV 80,50 frankov, leasing auta 336 frankov, úrazové poistenie 40,90 frankov, paušálny poplatok za mobilný telefón 110,80 frankov, zdravotné poistenie 273,80 frankov, električenka 100 frankov, strava 600 frankov, hygiena 150 frankov, oblečenie do práce mesačne 70 frankov, oblečenie civilné 150 frankov, garáž nájomné 100 frankov, cestná daň mesačne 58 frankov, poistenie motorového vozidla mesačne 184 frankov, poplatky za odpad mesačne 20 frankov, tankovanie mesačne 400 frankov a úvery mesačne 400 frankov, súd nepovažoval všetky tieto výdavky za opodstatnené. Predovšetkým súd neakceptoval výdavky na splácanie úveru a inkasa za byt v B., lebo všetky tieto náklady otca sú pokryté prenájmom bytu, za ktorý otec inkasuje mesačne 400 eur. Tiež súd nepovažoval za akceptovateľný výdavok tankovanie pohonných hmôt mesačne vo výške 400 frankov, keďže otec deklaroval, že si platí aj električenku vo výške 100 frankov. Nebolo preukázané prečo otec platí za nájom bytu viac než polovicu, keďže podľa jeho vyjadrení v byte bývajú dve osoby. Rovnako tak nebolo preukázané, či poplatok za internet a televíziu by sa nemal rozdeliť pre dve bývajúce osoby v byte. Navyše otec deklaroval vyššie mesačné výdavky než bol jeho príjem a nevysvetlil z čoho ich hradí.
V tomto období otec platil výživné pre mal. W. vo výške 200 eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané životným nákladom na novonarodené dieťa.
Ako už bolo uvedené vyššie, v tom čase matka s dieťaťom bývala u svojich rodičov, kde príspevok na nájomné pokryla štátnym príspevkom pri narodení dieťaťa a do štyroch mesiacov dieťa bolo kojené, takže mala s ním len minimálne finančné výdavky a to na zakúpenie hygienických potrieb, ošatenia, hračiek a výbavičky.
Správne poukázala právna zástupkyňa otca na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 730/2014, podľa ktorého: „zároveň je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné
vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali“.
Súd považoval otcom hradné výživné za obdobie od 1.1.2019 do 30.10.2019 vo výške 200 eur mesačne za odôvodnené a primerané a preto ho určil v rovnakej výške. Výživné pre dieťa musí slúžiť len na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa a nie inej osoby. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka dieťaťa bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a rodinné prídavky vo výške 24,34 eur, preto svoju vyživovaciu povinnosť plnila predovšetkým starostlivosťou o dieťa. Mala však zabezpečené bývanie u svojich rodičov a výdavky dieťaťa neodôvodňovali určiť vyššie výživné, než v rozsahu ako ho otec platil, lebo všetky potreby dieťaťa boli z takto plateného výživného zabezpečené.
31. V období od 1.11.2019 do konca apríla 2020 bol otec nezamestnaný, dostal výpoveď z pracovného pomeru, ktorú skutočnosť deklaroval oznámením zamestnávateľa. Došlo teda k zásadnej zmene majetkových pomerov otca, lebo v tomto období poberal len dávku v nezamestnanosti a to za jednotlivé mesiace v nepravidelných výškach tak, ako to bolo preukázané výpisom z jeho účtu. Za toto obdobie mu bolo vyplatených celkovo 15 606,80 frankov, čo je v priemere na mesiac 2 601,13 frankov, čo je o 738,26 frankov menej ako v predchádzajúcom období, keď pracoval. Túto skutočnosť súd musel zohľadniť pri určení výšky výživného pre mal. W., lebo výdavky otca v tomto období boli v podstate nezmenené. Výdavky dieťaťa sa v podstate tiež nezmenili, pribudli len výdavky na dokúpenie stravy, keďže dieťa už nebolo kojené. U matky sa zmenili pomery v tom, že si prenajala byt, za ktorý platila 250 eur mesačne. Z dôvodu poklesu príjmu otec začal platiť výživné len vo výške 100 eur mesačne oproti predchádzajúcim 200 eur mesačne.
Keďže došlo k podstatnému zníženiu príjmu otca a to takmer o jednu štvrtinu, musel súd túto skutočnosť zohľadniť a určil výživné za obdobie od novembra 2019 do apríla 2020 vo výške 150 eur mesačne. Hoci súd nezohľadnil všetky otcom deklarované mesačné výdavky, nemohol neprihliadnuť na fakt, že zásadným spôsobom takmer o jednu štvrtinu sa znížil jeho príjem, keď dostal výpoveď z pracovného pomeru. Aj keď odpočítal výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné a to napríklad úvery 400 frankov, tankovanie 400 frankov, započítal nájomné len 650 frankov a polovicu poplatkov za televíziu a internet, aj tak nevyhnutné výdavky otca boli v tom čase 2 884 frankov a jeho príjem 2 601,13 frankov. Napriek tomu súd v tomto období určil výživné vo výške 150 eur mesačne, lebo mal za to, že ak otec platil 100 eur mesačne, jeho majetkové pomery mu umožňovali zaplatiť na výživu mal. W. ďalších 50 eur a teda spolu výživné za toto obdobie vo výške 150 eur mesačne, lebo nie všetky otcom deklarované výdavky boli aj zdokladované.
32. V období od mája 2020 do októbra 2020 otec znova pracoval a podľa predloženého výpisu z účtu dosiahol celkový príjem vo výške 20 789,50 frankov, čo je v priemere mesačne 3 464,91 frankov. Teda dosiahol porovnateľný príjem ako v období od januára do októbra 2019, keď pracoval. Je potrebné konštatovať, že podľa právnych predpisov vo Švajčiarsku aj keď otec neodpracoval za niektorý mesiac potrebný počet hodín, tak zo strany švajčiarskych úradov mu boli vyplácané dávky do výšky 80% zo sumy, ktorú zarobil ako priemerný zárobok za predchádzajúce dva roky.
Je pravdou, že otcovi v tom čase pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, lebo dňa 28.4.2020 sa mu narodila dcéra B.. Jeho manželka však vo svojom čestnom prehlásení uviedla, že od narodenia dieťaťa jej bol v rozsahu 12 týždňov vyplácaný príspevok vo výške 80% jej predchádzajúceho príjmu. V ďalšom období síce zostala na neplatenej materskej dovolenke a v tom čase musel všetky výdavky rodiny zabezpečovať otec mal. W., ale výdavky rodiny sa v tom čase takmer nezmenili. Došlo len k zvýšeniu výdavku za byt o 147,50 frankov na jednu osobu a poplatku za garáž o 20 frankov.
Keďže u otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu oproti mesiacom, keď bol nezamestnaný o 863,78 frankov, aj napriek tomu, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, súd určil výživné pre mal. W. za obdobie od 1.5.2020 do 30.10.2020 znova vo výške 200 eur mesačne. Mal za to, že príjem otca v tom čase bol dostatočný na hradenie výživného v takejto výške. U matky dieťaťa sa v tom čase pomery nezmenili a u mal. W. sa nepatrne zvýšili výdavky vzhľadom na to, že bola o niekoľko mesiacov staršia a vznikla potreba dokupovať pestrejšiu stravu, ovocia, hračky a podobne.
33. Od 1.11.2020 došlo znova k zmene majetkových pomerov otca, pretože sa opäť stal nezamestnaným a za toto obdobie dosiahol príjem vo forme dávok vo výške 7 783,05 frankov, čo v priemere na mesiac je 2 594,35 frankov. Súdu síce neboli predložené listinné dôkazy o tom, z akého dôvodu ukončil predchádzajúci pracovný pomer, ale boli predložené pracovné zmluvy s dvoma pracovnými agentúrami a podľa vyjadrenia otca došlo k skončeniu pracovného pomeru prostredníctvom týchto agentúr z dôvodu nedostatku práce. Od 11.11.2020 do 5.2.2021 navyše otec absolvoval jazykový kurz, ktorý mu bol nariadený ekvivalentom tunajšieho úradu práce za účelom zvýšenia jeho kvalifikácie. Súd teda nemal pochybnosť o tom, že v tom čase až doposiaľ je otec mal. W. nezamestnaný. Musel teda akceptovať to, že pobrá mesačne v priemere dávku len vo výške 2 594,35 frankov. Ide o porovnateľný príjem ako v období mesiacov november 2019 až apríl 2020, kedy bol nezamestnaný a preto súd určil rovnaké výživné ako v tomto období, to znamená vo výške 150 eur mesačne od 1.11.2020 do budúcna. Otec dieťaťa síce vyčíslil pravidelné mesačné výdavky na mal. B. vo výške 1 379,55 frankov, ale z toho najväčší výdavok je poplatok za jasle vo výške 900 frankov. Je však potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že od novembra 2020 je manželka otca už zamestnaná, aj keď podľa jej tvrdenia len na polovičný pracovný úväzok. Predtým otec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka zarába 4 000 až 4 300 frankov mesačne. Teda jej zárobok by mal byť dostatočný na to, aby hradila podstatnú časť nákladov mal. B. aj v období, keď je jej otec nezamestnaný.
Zároveň nebolo možné akceptovať výhradu matky mal. W. v tom, že životná úroveň jej dcéry a životná úroveň druhej dcéry otca t. j. mal B. nie je rovnaká, lebo len poplatok za jasle vo Švajčiarsku otec platí 900 frankov mesačne. Je potrebné konštatovať, že matka mal. B. pracuje a teda výdavok na jasle je opodstatnený a nemožno ho porovnávať s poplatkom predškolských zariadení na Slovensku. Aj keď vo všeobecnosti platí, že príjem či už z pracovného pomeru alebo z poberaných dávok je vo Švajčiarsku oveľa vyšší než na Slovensku, zároveň treba zohľadniť aj skutočnosť, že aj výdavky najmä na služby a bývanie sú oveľa vyššie než na Slovensku.
Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že matka mal. W. vyčíslila výdavky na dieťa vo výške zhruba 300 eur mesačne a otec vyčíslil výdavky na mal. W. bez poplatku za jasle vo výške 479,55 frankov, z toho 121,55 frankov je poplatok za zdravotné poistenie, ktoré sa na Slovensku neplatí. Teda rodičia vyčíslili výdavky na obe deti tak, že matka mal. W. ich vyčíslila zhruba vo výške 300 eur mesačne a otec mal. B.Á. na 358 frankov (bez poplatku za zdravotné poistenie dieťaťa a bez poplatku za jasle).
Súd teda konštatoval, že životná úroveň oboch detí je porovnateľná a majú zabezpečené základné životné potreby v takej miere, ako to majetková situácia rodičov dovoľuje.
Súd musel zohľadniť u mal. B. poplatok za jasle vo výške 900 frankov, lebo rodičovská dovolenka vo Švajčiarsku je len 12 týždňov a po jej uplynutí by musela byť matka mal. B. doma bez akéhokoľvek príjmu. Keďže aj otec je v tom čase nezamestnaný, nebolo by zrejme možné určiť výživné ani vo výške 150 eur mesačne pre mal. W. tak, ako to určil súd vychádzajúc zo skutočností o zárobkových pomeroch otca, jeho manželky a ich nevyhnutných výdavkoch vo Švajčiarsku.
Pri posudzovaní majetkových pomerov rodičov súd vychádzal zo skutočnosti, že otec dieťaťa žije a pracuje vo Švajčiarsku, pričom jeho príjem je v švajčiarskych frankoch. Za uvedené obdobie bola hodnota 100 frankov zhruba 95 eur, čiže išlo o porovnateľnú menu. Súd zohľadnil u otca dieťaťa jeho príjem a výdavky vo švajčiarskych frankoch a pre mal. W. určil výživné v eurách aj vzhľadom na skutočnosť, že otec takto výživné doposiaľ platil, má zriadený účet v ČSOB na Slovensku, na ktorý preposiela peniaze tak, aby výživné pre mal. W. mohlo byť hradené z tohto účtu.
34. Keďže matka mal. W. žiadala určiť oveľa vyššie výživné, najmä keď spolu s podaným návrhom žiadala sumu 600 eur, neskôr 300 eur a 100 eur na úspory a naposledy 450 eur do 29.12.2019 a 500 eur od 30.12.2019 do budúcna a súd jej návrhu nevyhovel, bolo potrebné v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietnuť. Dôvody zamietnutia návrhu matky na určenie výživného sú subsumované pod odôvodnenie rozsudku o určení výšky výživného pre mal. W..
35. V súlade s ustanovením § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd určil aj výšku výživného pre mal. W., ktorá je určená na tvorbu úspor pre ňu. Podľa názoru súdu majetkové pomery otca dovoľujú určiť časť vyživovacej povinnosti pre mal. W. na tvorbu úspor najmä so zohľadnením skutočnosti, že otec dieťaťa
poberá vo Švajčiarsku na mal. W. rodinné prídavky a aj po ich vyplatení tieto neboli poukázané matke, ale otec si ich ponechal pre vlastnú potrebu.
Nebola spornou skutočnosť, že otec požiadal vo Švajčiarsku o vyplatenie rodinných prídavkov a z toho dôvodu bolo vyplácanie rodinných prídavkov matke na Slovensku pozastavené a to od 1.11.2019. Pri svojom výsluchu na súde otec tvrdil, že vyplatené rodinné prídavky zašle na účet matky, pričom tá by už nežiadala o vyplácanie vyššieho výživného než za obdobie od narodenia dieťaťa do 30.10.2019 otec platil. Teda ak by si splnil svoju povinnosť a vyplatené rodinné prídavky by matke vyplatil, nebolo by potrebné rozhodovať ani o výške výživného, lebo matka dieťaťa by ho považovala v uvedenom období za splnené. Keďže otec tak neurobil, súd určil na tvorbu úspor na mal. W. sumu 200 eur mesačne v období od 1.1.2019 do 30.4.2020. Ide o obdobie, kedy otec mal vyživovaciu povinnosť len k mal. W. a časť rodinných prídavkov mu dokonca bola vyplatená. Otec mal. W. síce nepredložil súdu dôkaz o tom, v akej výške a za aké obdobie mu rodinné prídavky už boli vyplatené, avšak z výpisu z jeho účtu vyplýva, že v máji mu bola pripísaná suma 2 174,55 frankov ako rodinné prídavky, od predchádzajúceho zamestnávateľa. Možno sa len domnievať, že je to za obdobie od januára 2019 do októbra 2019, kedy bol otec zamestnaný a teda mesačne by to bolo vo výške 217,45 frankov. Po prepočítaní na eurá by to bolo zhruba 200 eur a preto tieto vyplatené rodinné prídavky súd určil ako výživné určené na tvorbu úspor pre mal. W.. Urobil tak aj so zohľadnením skutočnosti, že vyživovacia povinnosť mal. W. v období od narodenia do vyplatenia týchto rodinných prídavkov už bola zabezpečená a teda tieto rodinné prídavky by mali slúžiť ako úspory pre mal. W. do budúcna. Zároveň v takejto výške určil súd výživné na tvorbu úspor aj v období od novembra 2019 do apríla 2020, hoci za toto obdobie rodinné prídavky otcovi ešte neboli vyplatené. Súdu však bola poskytnutá od otca dieťaťa najprv nesprávna informácia v tom, že počas trvania nezamestnanosti nie je možné požiadať o vyplatenie rodinných prídavkov. Na poslednom pojednávaní však právna zástupkyňa otca po konzultácii s otcom uviedla, že otec už o vyplatenie rodinných prídavkov aj za obdobie, keď bol nezamestnaný požiadal a tieto mu budú vyplatené. Možno dôvodne očakávať, že k vyplatenie týchto prídavkov dôjde, pretože otec mal. W. žije dlhodobo vo Švajčiarsku, kde aj pracoval a pre vyplatenie rodinných prídavkov by mal splniť všetky podmienky, keďže za predchádzajúce obdobie mu už zamestnávateľom takéto rodinné prídavky boli vyplatené.
36. Za obdobie od 1.5.2020 do budúcna súd určil výživné na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne so zohľadnením skutočnosti, že 28.4.2020 pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť a to voči dcére B.. Keďže pri určení výšky mesačného výživného súd určil, že životná úroveň oboch detí je zhruba rovnaká, mal za to, že by bolo spravodlivé určiť výživné na tvorbu úspor pre mal. B. v rovnakej výške, ako pre mal. W. a preto túto sumu znížil z 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 1.5.2020 do budúcna. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery či už na strane oprávnenej alebo povinného, nič nebude brániť tomu, aby došlo aj k zmene rozhodnutia v tejto časti. Súd zaviazal otca vyplatiť výživné na tvorbu úspor na účet, ktorý zriadi matka maloletej a jeho číslo a názov banky oznámi otcovi.
37. Keďže súd určil vyššie výživné než otec doposiaľ mesačne hradil a tiež určil výživné na tvorbu úspor, bolo potrebné rozhodnúť aj o dlžnom výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa, t. j. od 29.12.2018 do dňa rozhodnutia súdu, t. j. do 1.3.2021. Toto dlžné výživné súd vyčíslil v celkovej výške 1 119,35 eur a povolil ho otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné určil súd splácať v splátkach so zohľadnením skutočnosti, že otec je momentálne nezamestnaný a podľa predloženého výpisu z jeho účtu k 31.12.2020 bol zostatok na jeho účte 446,80 frankov. Za takejto situácie nie je v schopnostiach otca uhradiť dlžné výživné naraz a preto mu ho súd umožnil splatiť v splátkach. Pokiaľ ide o vyčíslenie dlžného výživného, tak ho súd určil v období od narodenia mal. W., t. j. 29.12.2018 do 31.12.2018 vo výške 19,35 eur, lebo nebolo preukázané, aby za tieto dni otec výživné uhradil. Keďže výživné bolo určené vo výške 200 eur, na jeden deň je to 6,45 eur (200 : 31) a za tri dni je to suma 19,35 eur. V nasledujúcom období od 1.1.2019 do 30.10.2019 si otec plnil vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, ako ju súd určil, to znamená po 200 eur mesačne a preto v tomto období mu dlh na výživnom nevznikol. Tento dlh vznikol v období od 1.11.2019 do 30.4.2020 a to vo výške 50 eur mesačne, pretože v tomto období otec platil sumu 100 eur mesačne a súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne. Teda za každý jeden mesiac mu vznikol dlh 50 eur a pri šiestich mesiacoch je to suma 300 eur. V období od 1.5.2020 do 30.10.2020 súd určil znova výživné vo výške 200 eur mesačne a v tomto čase otec platil výživné len po 100 eur mesačne. Vznikol mu tak dlh za 6 mesiacov, t. j. v celkovej výške 600 eur. Za obdobie od 1.11.2020 do 28.2.2021 súd určil výživné po 150 eur mesačne a otec ho platil vo výške 100 eur mesačne a preto mu vznikol dlh v celkovej výške 200 eur (4 mesiace x 50 eur).
Teda pri matematickom súčte 19,35 eur + 300 eur + 600 eur + 200 eur súd vyčíslil dlžné výživné na sumu 1 119,35 eur. Súd ho síce umožil otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne, ale s tým, že ak nezaplatí čo i len jednu splátku, nastane splatnosť celého dlhu.
Zároveň súd určil dlh na úsporách pre mal. W. za obdobie od 1.1.2019 do 1.3.2021 a to v celkovej výške 4 200 eur. V období od 1.1.2019 do 30.4.2020 bolo výživné na úspory určené mesačne vo výške 200 eur, t. j. za 16 mesiacov po 200 eur, spolu 3 200 eur a za obdobie od 1.5.2020 do 28.2.2021 po 100 eur, t. j. 10 mesiacov krát 100 eur, spolu 1 000 eur. Spolu tak vyčíslil dlh na úsporách vo výške 4 200 eur. Uložil otcovi povinnosť vyplatiť výživné určené na úspory pre mal. W. v lehote troch mesiacov po tom, čo mu matka oznámi zriadenie účtu a matka je tak povinná urobiť v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri určení lehoty troch mesiacov súd zohľadnil skutočnosť, že otec v súčasnosti nemá na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na to, aby tento dlh mohol uhradiť, ale je predpoklad, že mu budú vyplatené rodinné prídavky za celé obdobie odkedy ich žiadal, to znamená od novembra 2019 do konca februára 2021. Ide o obdobie 15 mesiacov a ak by za jeden mesiac v priemere boli vyplatené rodinné prídavky vo výške 250 frankov, bola by to suma 3 750 frankov. Je zrejmé, že za niektoré mesiace bude vyplatená vyššia suma, zrejme až 275 frankov, pretože zamestnávateľmi otca v určitom období boli agentúry, ktoré sídla v takom kantóne, kde sú vyplácané vyššie rodinné prídavky než v kantóne, v ktorom otec žije. Podľa tvrdenia matky by to mohla byť suma 275 frankov na mesiac. Otec mal. W. mal možnosť predísť takejto situácii, ak by jednak vyplatil rodinné prídavky pre ňu, ktoré už dostal a jednak priebežne žiadal o vyplácanie rodinných prídavkov a tieto poukazoval na účet matky.
38. Otec žiadal opakovane upraviť styk s mal. W., avšak matka s tým nesúhlasila a rovnako aj kolízny opatrovník navrhol styk otca s maloletou neupravovať.
Otec na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žije vo Švajčiarsku, tak päť dní pred príchodom na Slovensko oznámi matke, že sa chce stretnúť s dieťaťom a mal by sa s ňou stretnúť u svojich rodičov päť krát v roku bez prítomnosti matky. Neskôr ho žiadal upraviť tak, že sa bude s maloletou stretávať každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod tak, že matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa odovzdať otcovi v mieste bydliska a otec je povinný v určenom čase odovzdať maloleté dieťa matke v mieste bydliska a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Otec je povinný matke maloletej oznámiť päť dní vopred termín svojho príchodu. Zároveň tak, že každý štvrtok a v nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 17.00 hod. do 17.30 hod. prostredníctvom telefónu alebo prostredníctvom výpočtovej techniky cez programovú službu je matka povinná umožniť otcovi nariadený telefonický kontakt s maloletou a na tento styk ju riadne pripraviť.
Matka dieťaťa s navrhovanou úpravou styku nesúhlasila, tvrdila, že ak bol otec na Slovensku a chcel sa s maloletou stretnúť, ona mu v tom nebránila. Nie je však možné, aby otec zostal s maloletou sám bez jej prítomnosti, pretože dieťa nie je na otca zvyknuté a aj naposledy v jeho prítomnosti plakalo. Ani v budúcnosti nebude otcovi v styku s dcérou brániť, ale navrhnutú úpravu považuje za nedôvodnú a nevykonateľnú. Od narodenia videl otec mal. W. päť krát, v roku 2020 sa s ňou stretol len raz a to vo februári. Matka uviedla, že v budúcnosti nebude brániť otcovi v styku s dieťaťom, avšak musí to byť zo začiatku v jej prítomnosti a pod jej dohľadom, pretože dieťa ho vôbec nepozná. V lete v roku 2020, keď bol otec v O. a matka mu chcela umožniť stretnutie s W., tak naňho neprišiel a povedal, že si počká na verdikt súdu.
Súd styk otca s mal. W. neupravil vzhľadom na skutočnosť, že otec žije trvalo vo Švajčiarsku a s dieťaťom nemá doposiaľ vytvorený žiaden vzťah. Vzhľadom na vek dieťaťa nie je ani predpoklad, aby zostalo s otcom samé, keďže ide pre ňu o cudzieho človeka. Matka sa vyjadrila tak, že nebude otcovi v styku s dieťaťom brániť, keď príde na Slovensko, avšak bude potrebné ho realizovať len v jej prítomnosti. Súd považovať za nerealizovateľnú úpravu styku prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, pretože dieťa má len dva roky a ťažko predpokladať, že s otcom, ktorého nepozná bude pravidelne takýmto spôsobom komunikovať.
Podľa názoru súdu je najvhodnejšie realizovať stretávanie sa otca s dcérou na začiatok za prítomnosti matky po dohode obidvoch rodičov tak, aby si dieťa na otca zvyklo a nebálo sa ho. Keďže otec nechodí
pravidelne na územie SR, nebolo možné určiť úpravu styku tak ako to žiadal a súd ponechal možnosť stretávania sa otca s mal. W. na dohodu rodičov.
39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Matka žiadala, aby otec dieťaťa bol povinný nahradiť jej trovy konania v celom rozsahu.
Aj napriek jej návrhu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veciach určenia rodičovstva tak možno rozhodnúť len ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa názoru súdu by nebolo spravodlivé zaviazať otca na platenie všetkých trov, ktoré matke v súvislosti s daným konaním vznikli, pretože po podaní návrhu hneď na prvom pojednávaní otcovstvo uznal a konanie v tejto časti bolo zastavené. Ďalej sa viedlo už len konanie o rodičovských právach, určení výživného a úprave styku. V tejto časti ak by sa viedlo samostatné konanie, tak súd by rozhodoval podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov by nemal na náhradu trov konania právo.
Pokiaľ ide o určenie otcovstva, pred podaním návrhu na súd k nemu nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov aj z dôvodu, že matka podmieňovala uznanie otcovstva platením výživného vo výške 500 eur, s čím otec nesúhlasil. Bolo by nespravodlivé zaviazať otca na platenie všetkých trov konania, keďže svoje otcovstvo nikdy nepopieral a hneď na prvom pojednávaní ho aj uznal. Preto súd matke vo vzťahu k otcovi právo na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že kolízny opatrovník na ich náhradu nemá právo, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.