Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Sa-31-2020.pdf
PDF · 75.44 KB
No categories available
26Sa/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: SHP a.s., so sídlom Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 315585370, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Jurčo, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
rozhodol:
Konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.11.2020 sa žalobca domáha, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému vo veci žiadosti žalobcu o odber potvrdzujúcich (konfirmačných) vzoriek v súvislosti s opatrením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14.10.2020 povinnosť vydať rozhodnutie o odbere potvrdzujúcich (konfirmačných) vzoriek pre zistenie Salmonelly Typhimurium v prevádzke SHP, a.s. na Farme nosníc v Hornej Štubni, Pod Stanicou 511, 038 46 Horná Štubňa v kŕdli v znáškovej hale č. ZH1 s dodržaním ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu. Zároveň sa žalobca domáhal s poukazom na ust. § 185 SSP priznania odkladného účinku správnej žalobe tak, aby až do skončenia konania pred súdom boli pozastavené účinky žalobou napadnutého opatrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine zo dňa 14.10.2020 pod č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU v jeho bodoch 3. a 4. písm. b). Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku hroziacou škodou veľkého rozsahu cca 330.000 Eur, ktorá by nastala pri likvidácii 70.000 nosníc následkom plnenia opatrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine zo dňa 14.10.2020 pod č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU. Žalobca poukázal na to, že naproti tejto skutočnosti je cena odberu potvrdzujúcich úradných vzoriek v sume 50 Eur, z čoho vyplýva zjavný nepomer hodnoty kontrolných vzoriek ku vzniknutej škode.
2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie ako správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
4. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Právna úprava inštitútu odkladného účinku je obsiahnutá v ust. § 184 a nasl. v tretej časti (správna žaloba) prvej hlave (všeobecná správna žaloba) Správneho súdneho poriadku. Okrem všeobecnej správnej žaloby je ďalej odkladný účinok normatívne upravený aj pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 258), na ktorý sa primerane použijú ust. § 185 - § 189 (§ 237 ods. 2 tretia veta). Osobitný odkladný účinok nastupujúci zo zákona je ďalej spojený so žalobou o preskúmanie rozhodnutia o rozpustení združenia (§ 396, § 391 ods. 2). Odkladný účinok je tiež osobitne upravený pri kasačnej sťažnosti (§ 446 a § 447) a žalobe na obnovu konania (§ 482). Svojou povahou sa odkladnému účinku tiež približuje inštitút dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia (§ 362 - § 364) upravený v rámci konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Z právnej úpravy Správneho súdneho poriadku vyplýva, že odkladný účinok správnej žaloby nie je pravidlom ale naopak je koncipovaný ako výnimka. Odkladný účinok má správna žaloba len ak to ustanovuje Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis (napr. zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch, zákon č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, atď.). V Správnom súdnom poriadku je obsiahnutá úprava odkladného účinku nastupujúceho pri podaní samotnej správnej žaloby zo zákona (vo veciach azylu - § 213 a žaloby o preskúmanie rozhodnutia o rozpustení združenia - § 396, § 391 ods. 2) a na základe rozhodnutia samotného správneho súdu o jeho priznaní za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Rozhodnutím môže správny súd priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok ustanovených v § 185 a žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 237).
8. Postup správneho súdu na základe podanej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca - fyzická alebo právnická osoba domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní je komplexne upravený v štvrtej časti SSP (osobitné konania), v prvej hlave (konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy). Správny súd na konanie o žalobe proti nečinnosti prioritne aplikuje ustanovenia tejto hlavy, s tým, že v prípade, ak niektorá otázka nie je osobitne upravená, aplikuje ustanovenia druhej časti SSP (konanie v správnom súdnictve). Právna úprava žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá časť, prvá hlava SSP) neobsahuje (napríklad na rozdiel od právnej úpravy žaloby v sociálnych veciach upravenej v tretej časti, tretia hlava SSP - § 199 ods. 3 SSP) odkaz na subsidiárnu aplikáciu ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe (tretia časť, prvá hlava SSP). Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút odkladného účinku nie je v štvrtej časti, prvej hlave SSP t.j. v rámci samotnej právnej úpravy inštitútu žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy explicitne upravený a ani v rámci uvedenej osobitnej právnej úpravy nie je odkaz na subsidiárnu aplikáciu ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe (tretia časť, prvá hlava SSP), v rámci ktorej v ust. § 184 a nasl. SSP je upravený inštitút „odkladného účinku správnej žaloby“, nemožno odkladný účinok žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy priznať.
9. Pre úplnosť správny súd dodáva, že použitie ustanovení o všeobecnej správnej žalobe (tretia časť, prvá hlava SSP), a teda aj inštitútu rozhodnutia o odkladnom účinku by hypoteticky bolo možné len pri aplikácii ust. § 5 ods. 1 SSP v spojení s § čl. 4 CSP v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona (SSP), právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Podľa názoru správneho súdu, berúc do úvahy okolnosti prípadu, nie je však v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy možná ani analogická aplikácia § 185 SSP, keďže priznanie odkladného účinku žalobca požaduje vo vzťahu k opatreniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy v Martine - subjektu odlišného od žalovaného, ktorým je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, a z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca podáva žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, a nie všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine zo dňa 14.10.2020 pod č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU.
11. Predmetom konania je posúdenie právnej otázky, či žalovaný, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, bol nečinný v administratívnom konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 15.10.2020 o vykonanie kontrolných vzoriek na Farme nosníc v Hornej Štubni.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ( 1. žalobca nepodal všeobecnú správnu žalobu ale žalobu proti nečinnosti, 2. právna úprava žaloby proti nečinnosti inštitút odkladného účinku nepozná /na rozdiel napríklad od žaloby proti inému zásahu/ a ani na subsidiárne použitie ustanovení o všeobecnej správnej žalobe neodkazuje /na rozdiel napríklad od žaloby v sociálnych veciach/, 3. žiaden osobitý právny predpis nespája s podaním tohto druhu žaloby priznanie odkladného účinku správnym súdom, 4. nie sú dané ani podmienky na analogickú aplikáciu ust. § 185 SSP) správny súd nemohol o návrhu na priznanie odkladného účinku opatreniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine zo dňa 14.10.2020 pod č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU meritórne rozhodnúť, a preto konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku pre nedostatok podmienok konania podľa ust. § 97 v spojení s § 99 písm. b) SSP zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.