Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_26Sa-31-2020.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: SHP, a.s., so sídlom Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 315585370, právne zastúpený: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, so sídlom P. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
rozhodol:
Správny súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.11.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému vo veci žiadosti žalobcu o odber potvrdzujúcich (konfirmačných) vzoriek v súvislosti s opatrením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14.10.2020 povinnosť vydať rozhodnutie o odbere potvrdzujúcich (konfirmačných) vzoriek pre zistenie Salmonelly Typhimurium v prevádzke SHP, a.s. na Farme nosníc v Hornej Štubni, Pod Stanicou 511, 038 46 Horná Štubňa v kŕdli v znáškovej hale č. ZH1 s dodržaním ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu.
2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie ako správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
3. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu splnenie podmienky prechádzajúceho neúspešného vyčerpania zákonom stanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti v zmysle § 246 ods. 2 SSP, a to buď podania sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, a preto žalobcu uznesením č. k. 26Sa/31/2020-259 zo dňa 02.03.2021 vyzval v lehote 10 dní, aby žalobu zo dňa 02.11.2020 doplnil v zmysle § 246 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
4. Dňa 15.03.2021 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že na základe výzvy súdu v prílohe predkladá stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2020 pod č. s. 3961/2020 ku žiadosti o písomné stanovisko k ústnemu zamietnutiu konfirmačných odberov vzorky z chovu nosníc na farme Horná Štubňa zo dňa 27.10.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi poštovou službou dňa 13.11.2020, z ktorého vyplýva, že správny orgán potvrdil prax odberu úradnej potvrdzujúcej vzorky v Slovenskej republike, avšak predmetné stanovisko neobsahuje rozhodnutie o vykonaní, alebo nevykonaní konkrétneho odberu.
Žalobca uviedol, že v predmetnej veci nedisponuje žiadnym iným rozhodnutím správneho orgánu. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola požiadaná žalobcom listom zo dňa 15.10.2020 o vykonanie kontrolných meraní na Farme nosníc v Hornej Štubni, Pod Stanicou 511, 038 46 Horná Štubňa, žiadny zástupca Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky však do dnešného dňa na žiadosť žalobcu neodpovedal a to aj napriek tomu, že vykonaním opatrenia správneho orgánu zo dňa 14.10.2020 pod č. k. 550/2020-500-1565/2020/AU na zdravých zvieratách nosníc kury domácej (Gallus gallus) produkujúcich vajcia pre ľudskú potrebu hrozí žalobcovi škody značného rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že Veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín disponuje kontrolnými vzorkami odobratými pri likvidácii zvierat v súvislosti s opatrením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 14.10.2020 pod č. konania 550/2020-500-1565/2020/AU, a teda stále existuje dôvod žaloby vedenej Krajským súdom v Žiline číslo konania 26Sa/31/2020. Žalobca poukázal na to, že za nečinnosť možno podľa judikatúry najvyššieho súdu považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa prejavuje najmä v opomenutí predpísaných úkonov alebo zbytočných prieťahov (v neuskutočnení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj vtom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomocí a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v liste. Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa netýka len konania na súde, ale aj v konaní pre inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb.
5. Podľa § 246 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.
6. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
7. Podľa § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
8. Podmienkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že fyzická alebo právnická osoba je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania. Ďalšou podmienkou je, že táto fyzická alebo právnická osoba vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Zákon ponecháva na voľbe účastníka konania, ktorý z uvedených prostriedkov nápravy využije.
9. Vzhľadom na to, že žalobca v súdom stanovej lehote nepreukázal splnenie podmienky podania žaloby, a to vyčerpanie zákonom ustanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti, buď vo forme sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnetu na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, doložením do spisu oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátorom, súd konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastavil, keďže žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postup ustanovený týmto zákonom pri type konania - žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 246 ods. 2 SSP.
10. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bola zastavené.
11. Nad rámec potrebného odôvodnenia považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že napriek tomu, že vec skončil procesným rozhodnutím, sa podrobne zaoberal obsahom listín predložených žalobcom. Žalobca je právne zastúpený, a teda súd nemal povinnosť poučovať ho o prostriedkoch nápravy a
žalobných typoch, ktorými môže dosiahnuť ochranu svojho práva. Vhodným žalobným typom sa v predmetnej veci javila všeobecná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti opatrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine č. 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14.10.2020, ktorým tento správny orgán o. i. vymedzil ohnisko nákazy a nariadil žalobcovi usmrtenie všetkej hydiny z haly ZH1, v rámci ktorej mohol žalobca žiadať aj priznanie odkladného účinku správnej žalobe, čím by de facto docielil oddialenie účinkov napadnutého opatrenia, a teda aj dočasné legálne odloženie porazenia hydiny. V súvislosti s konaním o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je potrebné zdôrazniť, že súd nemôže zaviazať žalovaného na vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia, resp. rozhodnutia alebo opatrenia s konkrétnym obsahom, napr. na vydanie stavebného povolenia alebo v predmetnej veci prikázanie žalovanému vydať rozhodnutie o odbere potvrdzujúcich (konfirmačných) vzoriek. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti nečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od výsledkov dokazovania v príslušnom adm. konaní. Aj v prípade zistenia nečinnosti správny súd by nemohol vyhovieť žalobe tak, ako sa žalobca domáhal v žalobnom návrhu. Správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal rozdrhnutie/opatrenie s konkrétnym obsahom, ale aby konal a zaoberal sa návrhom, podaním žalobcu relevantným spôsobom a vydal rozhodnutie/opatrenie v začatom adm. konaní. Aj v prípade, že osobitný predpis správneho práva vylučuje všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), vylúčenie aplikácie Správneho poriadku a absencia osobitnej procesnej úpravy nemôže v právnom štáte znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu verejnoprávneho subjektu. V právno-aplikačnej praxi by v takom prípade mali byť použité všeobecné požiadavky na konania verejnoprávnych subjektov, právne princípy resp. štandard všeobecných pravidiel správneho práva. Úzka súčinnosť s účastníkmi konania a riadne odôvodnenie správneho aktu podľa správneho súdu patrí medzi tieto princípy, keďže sa ním napĺňa jedna zo základných funkcií konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania správnych orgánov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.