Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/255/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a otca E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., t.č. umiestnený v ÚVV a ÚVTOS U. F. H., zast. Advokátska kancelária Rolková s.r.o. so sídlom Ľ. Fullu 5, 903 01 Senec, o návrhu otca a matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Maloletý I. J., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec E. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého I. J., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 14.01.2020, výživným vo výške 50 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 14.01.2020 do 28.02.2021 na maloletého I. J., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 679,03 Eur je otec E. R., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 20 Eur spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Otec E. R., nar. XX.XX.XXXX, je oprávnený telefonicky sa kontaktovať s maloletým, a to v každom párnom kalendárnom týždni v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 10.20 hod.

Matka je povinná zabezpečiť možnosť telefonického kontaktu maloletého s otcom zo svojho telefónu tým spôsobom, že otec v určenom čase zavolá na telefón matky a matka telefonický kontakt otca s maloletým umožní a maloletého na telefonický kontakt s otcom vopred pripraví.

Matka je povinná písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého, aktivitách maloletého v predškolskom zariadení, výchovno-vzdelávacích výsledkoch maloletého, záujmovej činnosti maloletého a o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho bydliska, a to vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2019 otec žiadal, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému s odôvodnením, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pričom žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletým, keďže matka začala obmedzovať aj jeho telefonický kontakt s maloletým, ako aj určil otcovi výšku výživného. Neskôr počas konania navrhol, aby bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 29,42 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Čo sa týka úpravy styku navrhol, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka maloletého bude povinná priviesť maloletého do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odovzdať ho rodičom otca (starým rodičom maloletého) v dostatočnom časovom predstihu, aby vedeli styk otca s maloletým zabezpečiť. Tiež navrhol, aby súd určil, že je oprávnený na telefonický kontakt s maloletým dvakrát za mesiac, vždy v druhú a tretiu sobotu v mesiaci po dobu 20 minút v čase od 10.00-10.20 hod. v súlade s ústavným poriadkom pre odsúdených, pričom matka maloletého bude povinná zabezpečiť zo svojho mobilného telefónu možnosť kontaktu maloletého s otcom tým spôsobom, že otec v určenom čase zavolá na telefón matky a matka maloletého telefonický kontakt s maloletým umožní a maloletého na telefonický kontakt pripraví. Zároveň otec navrhol uložiť matke povinnosť informovať otca o maloletom písomne minimálne raz za mesiac poštovou zásielkou vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.

2. Matka maloletého sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.01.2020 rovnako domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom navrhla, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 150 Eur mesačne a zakázal styk otca s maloletým ako aj akýkoľvek iný kontakt. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu rov konania. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že s otcom maloletého nie sú manželia a žili spolu od januára 2016 do septembra 2017, kedy bol otec maloletého vzatý do väzby. Otca sa matka snažila aj s maloletým navštevovať, čo však maloletý psychicky ťažko znášal a odrážalo sa to na jeho správaní v dôsledku čoho matka návštevy ukončila. Matka sa snažila udržiavať s otcom riadny partnerský a rodičovský kontakt v domnení, že sa otec zmení, čo sa však nestalo. Dlhšia odmlka spôsobila, že sa vzájomne odcudzili. Otec sa nachádza vo výkone trestu a na výživu maloletého neprispieva. Matka pracuje na obecnom úrade ako asistentka na polovičný úväzok s príjmom okolo 400 Eur brutto. Otec má okrem maloletého ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec má neustále problémy s porušovaním zákonov, je opakovane trestne stíhaný za podvody, čo nie je dobré pre zdravý vývoj maloletého. Problémy a chovanie otca negatívne vplývajú na maloletého a maloletý môže byť v ohrození pre kontakty otca s osobami s kriminálnym profilom. Počas konania matka vyčíslila náklady na maloletého ako náklady na stravu a bývanie - 100 Eur mesačne, oblečenie, hygienické potreby a lieky - 70 Eur mesačne, poplatky za MŠ - 15 Eur mesačne + 40 Eur ročne a 1,45 Eur za stravu denne. Svoje mesačné náklady vyčíslila ako náklady na stravu a domácnosť - 100 Eur, oblečenie, hygienické potreby a lieky - 70 Eur, mobil - 25,50 Eur, cestovné - 28 Eur. Zároveň doplnila, že jej prispievajú rodinný príslušníci, keďže z jej súčasného príjmu nie je možné náklady pokryť. V ďalšom podaní doplnila, že s maloletým býva v rodičovskom dome u svojej matky, kde má syn všetky podmienky pre život. Starostlivosť o maloletého je z jej strany riadne zabezpečovaná. Matka si nemyslí, že maloletý je na otca naviazaný.

3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril, pričom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pričom je potrebné upraviť najmä jeho styk s maloletým, keďže obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené. Rovnako je potrebné súdom upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému a to s ohľadom na jeho súčasné možnosti vzhľadom k tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Návrh matky považuje za neodôvodnený zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a bránenie v kontakte otca s maloletým, ktoré nemá žiadnu oporu v zákone a je v rozpore so záujmom maloletého, jeho citovými väzbami na otca, vývinovými potrebami ako aj právami otca. Návrh matky je v mnohom nerelevantný a nepravdivý v snahe vykresliť otca v zlom svetle a naopak matku v dobrom svetle, pričom nepopisuje vzájomný vzťah otca a maloletého. Matka žiadnym spôsobom neuvádza, či sa otec o maloletého predtým ako mu bola obmedzená osobná sloboda staral, aký mal vzťah s maloletým, či o neho prejavoval záujem, aké sú citové väzby maloletého k otcovi a či si nejakým spôsobom plní vyživovaciu povinnosť. Návrh matky neberie do úvahy prvoradý záujem dieťaťa a uprednostňuje len záujem matky maloletého. Otec a matka

žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti až do septembra 2017, kedy bola otcovi obmedzená osobná sloboda. Dovtedy žili otec, matka a maloletý ako rodina, a to predovšetkým z príjmov otca. Do toho času sa otec staral o maloletého a riadne vykonával svoje rodičovské práva a povinnosti, rodina chodila na výlety, dovolenky, pričom otec zabezpečoval aj starostlivosť o maloletého počas zdravotných problémov syna. Otec sa od narodenia maloletého snažil zabezpečovať starostlivosť o maloletého a plniť si všetky svoje rodičovské práva a povinnosti aj nad rámec zákona tak, aby synovi nič nechýbalo, v dôsledku čoho vznikla silná citová väzba maloletého k otcovi, ktorá sa prejavovala aj počas návštev otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody a počas telefonických rozhovorov, kedy maloletý prejavoval otcovi náklonnosť, prejavoval o otca prirodzený záujem a tešil sa na otca. Počas výkonu trestu od roku 2017 bola matka s maloletým na návšteve otca cca päťkrát. V roku 2018 prebehla posledná písomná korešpondencia a asi od septembra 2019 nebol otec v žiadnom kontakte s maloletým ani nemal o ňom žiadne informácie. Matka odvtedy svojvoľne bráni otcovi v styku s maloletým, neposkytuje otcovi žiadne informácie o maloletom a to aj napriek tomu, že styk s maloletým sú ochotní zabezpečiť aj rodičia otca maloletého. Skutočnosť, že matka bezdôvodne bráni styku otca s maloletým sa matka snaží neodôvodnene ospravedlňovať kontaktmi otca s osobami s „kriminálnym profilom“, resp. poukazovaním na „neustále problémy s porušovaním zákonov“. Matka maloletého má v skutočnosti kontakty na osoby z kriminálneho prostredia z čias, keď bola zamestnaná v herni v E.. Rovnako matka zamlčala, že koncom roka 2019 bola právoplatne odsúdená a to podmienečne na 5 rokov s probačným dohľadom. Okolnosti uvádzané matkou týkajúce sa kriminálnej minulosti otca sú neopodstatnené v snahe odvrátiť pozornosť od osoby matky maloletého. Nie je dôvodné, aby otcovi maloletého bol zakázaný styk s maloletým, pričom takýto zákaz nie je ani v záujme maloletého s ohľadom na jeho citové väzby k otcovi ani nie je žiadnym spôsobom odôvodnený, ide o mimoriadne a výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, na ktorý v tomto prípade nie sú splnené podmienky. Otec maloletého má záujem o styk s maloletým. Skutočnosť, že styk otca s maloletým je možné zabezpečiť aj počas výkonu trestu odňatia slobody a styk otca s maloletým je v záujme maloletého vyplýva aj z predchádzajúcich návštev maloletého s matkou, ktoré sa matka na základe svojho svojvoľného rozhodnutia vyplývajúceho zo subjektívneho presvedčenia rozhodla prerušiť. Styk s maloletým sú ochotní zabezpečiť aj rodičia otca maloletého, ktorých matka maloletého opakovane navštevuje za účelom získania finančných prostriedkov na výživu maloletého. V súvislosti so svojím návrhom na úpravu styku poukázal otec na Zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého môže byť v odôvodnených prípadoch osobný styk nahradený stykom nepriamym, a to napríklad aj pomocou elektronických prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta, komunikácia cez SKYPE, Facebook či iné sociálne siete. Cieľom je zabezpečiť udržanie rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti. V praxi pôjde o prípady, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť, pre ochorenie, pre výkon trestu odňatia slobody a pod. V týchto prípadoch by súdy mali zvážiť tzv. nepriamy styk namiesto osobného styku, alebo popri ňom. K svojej vyživovacej povinnosti otec uviedol, že tvrdenie matky, podľa ktorého žiadnym spôsobom na výživu maloletého neprispieva sa nezakladá na pravde. Rodičia otca poskytujú na výživu maloletého v mene otca maloletého približne raz za mesiac, alebo podľa požiadavky matky maloletého sumu vo výške 60-100 Eur. Počas výkonu trestu odňatia slobody tiež otec zabezpečil finančné prostriedky zaslané na účet sestry matky maloletého T. J. za účelom plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému v sume 600 Eur. V súčasnosti má otec maloletého určenú vyživovaciu povinnosť ešte na 1 dieťa vo výške 60 Eur. V súlade s uvedeným má otec v rámci svojich možností, schopností a majetkových pomerov možnosť plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 29,42 Eur/ mesiac. V súčasnosti matka neposkytuje otcovi žiadne informácie o maloletom. Otec maloletého má právo na informácie o maloletom a má záujem najmä o informácie o zdravotnom stave, výsledkoch v MŠ, záujmových aktivitách, ostatných podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, kto je pediatrom dieťaťa, nakladanie s majetkom maloletého a pod.

4. V ďalších podaniach otec doplnil, že z korešpondencie matky zasielanej do ÚVTOS vyplýva blízky citový vzťah otca s maloletým a skutočnosť, že otec maloletému chýba. Vzťah otca s maloletým ako aj styk otca s maloletým je ovplyvnený nevôľou matky. Kľúčový je najmä záujem maloletého, ktorým je udržiavať vzťah s obomi rodičmi. Absencia mužského vzoru môže mať negatívny vplyv na ďalší vývin maloletého. Otec má záujem na zachovaní vzťahu maloletého k svojej osobe, vzhľadom na predchádzajúci blízky vzťah s maloletým. Zachovanie vzťahu maloletého k obidvom rodičom je dôležité aj z hľadiska jeho budúceho vývinu, pričom v budúcnosti bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu otec ako mužský vzor. Matka neoprávnene bráni ocovi v akomkoľvek kontakte s maloletým, pričom maloletého zavádza, čím stavia otca pred maloletým do zlého svetla. Otec trvá na tom, aby ho matka maloletého

minimálne raz do mesiace informovala poštou o maloletom. Táto povinnosť je dôležitá aj s ohľadom na tú skutočnosť, že telefonický kontakt môže byť v niektorých prípadoch problematický, prípadne neumožnený alebo prípadne aj maloletým zo začiatku odopretý. Otec má záujem zostať v kontakte s maloletým a tento kontakt je mu zo strany matky bezdôvodne odopieraný. Otec maloletého má záujem prispievať na výživu maloletého, v súčasnosti má však otec maloletého určenú vyživovaciu povinnosť na 1 staršie dieťa vo výške 60 Eur, pričom maloletý by mal dostať menej ako staršie školopovinné dieťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Otec žiada zvážiť jeho situáciu a to najmä, že v ÚVTOS nie je pracovne zaradený a školopovinné dieťa by malo dostávať viac.

5. Prílohou vyjadrení právnej zástupkyne otca bolo aj vyjadrenie samotného otca, v ktorom otec opisoval ich vzájomný vzťah, pričom poukazoval na to, ako sa o rodinu a maloletého staral a zabezpečoval všetko potrebné, ako trávili spoločný čas na dovolenkách a výletoch a nesúhlasil v tomto smere s tvrdeniami matky. Poukázal na to, že matka spolu s ním páchala trestnú činnosť, za čo aj bola podmienečne odsúdená. Uviedol, že s matkou telefonoval aj 2 krát denne a maloletý sa z toho tešil, nesúhlasil s tým, že by návštevy v ÚVTOS na maloletého zle vplývali. Na pohovor s maloletým vykonaný ÚPSVaR otec reagoval tak, že matka maloletého zavádza a snaží sa z otca pred maloletým spraviť zlého, inak by sa maloletý nemohol takým spôsobom vo vzťahu k otcovi vyjadrovať. Matka začala brániť telefonickej komunikácii otca s maloletým v roku 2019, čo si otec vysvetľuje tým, že sa matka pravdepodobne nahnevala, že bola podmienečne odsúdená za trestný čin podvodu.

6. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, obsahom poručenského spisu maloletého vedeného tunajším súdom a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, starých rodičov maloletého a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletého, potvrdením o návšteve MŠ zo dňa 13.01.2020, správou MŠ zo dňa 12.06.2020, potvrdeniami o príjme matky, lekárskou správou o maloletom zo dňa 16.06.2020, potvrdením ÚPSVaR a vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 a 2020, správou ÚVTOS o odsúdenom zo dňa 16.09.2020 a správou ÚVTOS zo dňa 02.11.2020, trestným rozkazom sp.zn. zo dňa 28.11.2019, korešpondenciou matky zasielanou otcovi do ÚVTOS, rozsudkom OS Malacky č.k. -98 zo dňa 27.05.2015, odpisom registra trestov otca, odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni a v ZVJS.

7. Podľa správy z MŠ zo dňa 12.06.2020 maloletý navštevuje materskú školu pravidelne, v kolektíve je obľúbený, kamarátsky, je vidieť, že je o dieťa v rodine riadne postarané, matka s MŠ spolupracuje a pravidelne sa o maloletom informuje a včas platí všetky poplatky. Podľa správy od pediatra zo dňa 16.06.2020 maloletý nebýva často chorý a pravidelne v sprievode matky navštevuje detskú poradňu a je riadne očkovaný.

8. Podľa správy z ÚVTOS zo dňa 16.09.2020 a dňa 30.10.2020 otec bol zadržaný dňa 07.09.2017 a dňa 12.06.2018 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, je zaradený v ústave s minimálnym stupňom stráženia s diferenciačnou skupinou B, kde sú návštevy určené na každú prvú sobotu v mesiaci v trvaní 2 hodín. Zo záznamov vyplýva, že matka s maloletým navštívili otca 1x v novembri 2017, 5 x v roku 2018 a 2 x v roku 2019, z toho naposledy v júli 2019. Odsúdený má právo telefonovať jeden krát denne najviac 20 minút, pričom otec má schválené telefonovanie s matkou maloletého. Podľa k správe priloženého skráteného výpisu klienta zo dňa 14.09.2020 je otec odsúdený za trestný čin podvodu s predpokladaným koncom trestu 03.08.2022. Otec nie je v súčasnosti pracovne zaradený a výška jeho konta je 34,63 Eur.

9. Z korešpondencie matky adresovanej otcovi do ÚVTOS vyplýva, že matka v istom období podrobne informovala otca o maloletom, o trávení času s maloletým a rôznych osobných veciach. Otca pokladala naďalej za svojho partnera a z korešpondencie je zrejmý citový vzťah rodičov maloletého, ktorý pretrvával aj po vzatí otca do väzby a nástupu na výkon trestu. Matka vyjadrovala otcovi podporu, vyznávala city a opisovala ako sa maloletý správal na návšteve u otca, keď sa k nemu maloletý túlil a objímal ho, z čoho mala matka radosť.

10. Podľa potvrdenia o príjme matky, matka je zamestnaná od 17.09.2019 pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 9/2019 do 12/2019 bol 342,79 Eur a od 1/2020 do 11/2020 vo výške 471,96 Eur. Matka tiež poberá prídavky na dieťa, v roku 2020 vo výške 24,95 Eur mesačne.

11. Svedkyňa I.F. (stará matka maloletého zo strany otca) pri výsluchu uviedla, že nesúhlasí s tým, aby zabezpečovala styk maloletého s otcom, a teda vozila maloletého do ÚVTOS. K tomu ako sa otec o maloletého v minulosti staral sa vyjadriť nevie. Čo sa týka peňazí, ktoré ako starí rodičia maloletému dali, nešlo o výživné od otca, ale o ich dar maloletému. Maloletý k nim chodí asi raz za mesiac. Otec sa jej nepýtal či by boli ochotní maloletého za ním voziť. Maloletý otca nespomína, ani sa s ním o otcovi nebavia. Otec sa pri telefonáte na maloletého pýta, s otcom voláva svedkyňa asi tak 3 minúty.

12. Svedok M.F. (starý otec maloletého zo strany otca) pri výsluchu uviedol, že so svojím synom nie je vôbec v kontakte, syn ho neoslovil s tým, či by bol ochotný zabezpečiť jeho styk so synom. Určite by sám maloletého otcovi neviezol. S tým nesúhlasí. Bol by ochotný, ak by to chcela samotná matka a z finančných dôvodov by sa nevedela za otcom dostaviť, pomôcť im a zaviesť ich tam, a to tak raz za pol roka. K vzťahu otca s maloletým sa vyjadriť nevie. S maloletým sa o otcovi nerozpráva.

13. Podľa správy ÚPSVaR zo dňa 11.11.2020 z vykonaného pohovor s maloletým, dňa 09.11.2020 bol na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru s matkou maloletého v jej domácnosti vykonaný pohovor s maloletým, ktorého cieľom bolo zistenie záujmu maloletého o stretávanie sa s otcom a jeho postoj k otcovi. Pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti matky a za prítomnosti pracovníkov SPODaSK v uzavretej obývacej izbe, zohľadňujúc vek a vnímanie maloletého. Maloletý spočiatku vykonanie pohovoru vyslovene odmietal a vzhľadom na jeho nízky vek nebolo zrejmé, či bude možné pohovor s ním bez prítomnosti matky vôbec vykonať. Maloletému poskytli čas na uvoľnenie tým, že ho najprv požiadali, aby im spolu s matkou poukazoval svoju izbu a hračky a následne ho bolo potrebné zaujať tak, že si počas samotného pohovoru kreslil. Maloletý na položené otázky odpovedal spontánne, avšak vo svojich vyjadreniach si často odporoval. Z jeho odpovedí bolo jednoznačne cítiť, že je na otca nahnevaný, a to najmä z toho dôvodu, že otec je vo väzení, čo maloletý otcovi zazlieva. Maloletý sa vyjadril tak, že svojho otca si pamätá a naposledy ho videl, keď za ním chodil tam „kde pracuje“, čo bolo už dávno. Maloletý na otázku, či by chcel otca teraz niekedy vidieť, odpovedal zamietavo, čo odôvodnil tým, že otec klame. Vyslovene uviedol, že otec „iba kradne, v tom klame“, klamal jeho matke, pričom on sa o tom s matkou rozprával, ale už si nepamätá, čo mu matka vtedy hovorila. Maloletý najprv uviedol, že keby otec teraz chcel, aby za ním prišiel, tak ešte nevie, či by chcel ísť. Následne však na otázku, či by za otcom chcel ísť, keby sa teraz dozvedel, že napr. na budúci týždeň by mal za ním ísť, maloletý vyslovene odpovedal, že by za ním ísť nechcel. Maloletý sa podľa svojich slov na otca hnevá, pretože klamal jeho matke. Podľa vyjadrenia maloletého, nepamätá si, čo spolu s otcom robili, keď za ním ešte chodili „do práce“. Maloletý ďalej uviedol, že chcel, aby mu otec telefonoval, ale už to nechce, čo následne nechcel bližšie odôvodniť, avšak opätovne zdôraznil, že keby mu otec telefonoval, tak by s ním nechcel hovoriť. Maloletý na otázku, čo by urobil, keby mu otec zavolal a povedal by, že s ním chce veľmi hovoriť, odpovedal, že by bol na otca ešte stále nahnevaný. Podľa vlastných slov maloletého, aby už na otca nebol nahnevaný, muselo by sa stať to, že otec by už nekradol. Následne sa maloletý vyjadril tak, že by to otcovi chcel aj sám povedať, takže keby mu otec teraz zatelefonoval, tak by mu to asi nevadilo, keby mu teraz volal, tak by s ním rozprával. Podľa ďalšieho vyjadrenia maloletého, ak by mal možnosť ísť za otcom, tak by za ním chcel ísť, aj keď nemá ešte premyslené, čo by mu povedal. Maloletý taktiež nevedel uviesť, ako často by to malo byť. Maloletý sa však následne vyjadril tak, že by mu nevadilo chodiť za otcom na návštevy, ale teraz mu to vadí. Vzápätí uviedol, že keby mohol ísť za otcom na návštevu, tak by chcel ísť, chcel by otca vidieť, ale otec je vo väzení, pretože ho chytili policajti, matka mu to podľa jeho slov hovorila, lebo išli k policajtom. Maloletý sa napokon vyjadril tak, že by chcel ísť za otcom na návštevu do väzenia aj s matkou, ešte nevie čo by otcovi povedal, matka mu však nehovorí, aby za otcom išli. Maloletý v závere pohovoru uviedol, že by za otcom išiel, aj by s ním rozprával a otec by mu kľudne mohol zatelefonovať.

14. Pri výsluchu matka uviedla, že s otcom žili v spoločnej domácnosti od februára 2016 do septembra 2017. Už aj počas žitia v spoločnej domácnosti otec netrávil v domácnosti veľa času. Chodil do herní, chodil domov nad ránom. Vždy len povedal, že ide niečo vybaviť. Nevedela čím presne sa živí, ani aký je jeho príjem, hradil nájom a nakupoval potraviny. Zvyšok matka zabezpečovala z materskej. Keď bola v nemocnici, tak sa o maloletého staral jeden deň otec spolu s jej kamarátkou, avšak ani nevedel, kde má maloletý veci. Otec maloletého nikdy neprebaľoval, niekedy sa stalo, že ho okúpal alebo dal maloletému raňajky, avšak doma sa nikdy nezdržal dlho a keď boli také dni, že bol doma, tak chodil fajčiť na balkón a bol nervózny z plačúceho dieťaťa. Zo začiatku otca s maloletým v ÚVTOS navštevovali, aby pre maloletého nebol šok, že ho zo dňa na deň neuvidí, avšak chodila tam aj preto, lebo potrebovala s otcom riešiť podvod, do ktorého ju otec zaplietol. Prvé 3 návštevy prebehli celkom v poriadku, maloletému

hovorila, že idú za otcom do práce. Neskôr maloletý zistil, že otec je vo väzení a jeho vzťah s otcom sa zmenil. Nechcel s otcom ani telefonovať. Pri posledných návštevách u otca z toho bol maloletý zmätený, bol v strese. Prvé návštevy bol v kontakte s otcom, na ďalších návštevách sa chcel hrať sám v detskom kútiku a k otcovi sa približoval menej. Maloletému vysvetlila, že otec je vo väzení, lebo urobil niečo zlé ale povedala mu, že keď bude poslúchať, že ho pustia. Maloletý sám povedal, že keď sa otec vráti, že ho nechce postískať, že nechce, aby ho matka zdravila. Tiež sa pýtal či ju otec bil, na čo mu uviedla, že nie, že jej neublížil. Nevie odkiaľ to maloletý má. Maloletý je presvedčený, že ten, kto je vo väzení, je zlý, a preto otca odmieta. Čo sa týka starých rodičov, rozprávala sa s nimi o návrhu otca. Starý otec uviedol, že oni tam maloletého vodiť nebudú. Starý otec so synom (otcom) 2 roky nekomunikoval. Stará matka s ním komunikuje. Čo sa týka peňazí, ktoré dávajú maloletému sami jej uviedli, že to nie je výživné od otca, ale je to dar od nich pre maloletého. S rodičmi otca majú dobrý vzťah a rovnako aj maloletý ich má rád a chodievajú tam. Otec si nevytvoril s maloletým vzťah ani za ten 1,5 roka, čo spolu žili. Celý život klame, podvádza. Je presvedčená, že otec nedokáže jej synovi nič dať po žiadnej stránke. Je pre ňu absurdné, že otec sa domáha kontaktu s maloletým, avšak o svojho staršieho syna nejaví vôbec žiadny záujem. Syna do ničoho nútiť nechce, ani ho nechce presviedča, že otec je dobrý človek. Ak bude mať maloletý k otcovi dobrý vzťah bude to rešpektovať. V prvom rade chce, aby bol spokojný jej syn. Na ďalšom pojednávaní doplnila, že jej príjem sa od posledného pojednávania nezmenil. Maloletý chodí do MŠ. Od septembra nastupuje do predškolskej triedy. Je zdravý. Má s ním bežné náklady. Žijú s maloletým stále spolu s jej babkou a mamou. Od podania návrhu na súd, ktorý podala v januári 2020 otec neprispel na výživné žiadnou sumou. Suma, čo spomínal vo svojom vyjadrení, ktorú zaslal jej sestre, to bolo ešte dávno pred podaním návrhu na súd, teda krátko po vzatí otca do výkonu trestu.

15. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že návrh otca, podľa ktorého chce prispievať minimálnym výživným a zároveň požaduje, aby maloletého matka do výkonu trestu vozila je absurdný, keďže nie je zrejmé, ako by matka tieto náklady vykryla. Okrem toho prostredie ÚVTOS nie je vhodným prostredím pre maloletého, ktorý má len 5 rokov. Výživné by sa mu javilo primerané vo výške 50 Eur mesačne. Zverenie do starostlivosti matky nie je medzi rodičmi sporné. Čo sa týka výšky výživného ním navrhovaných 50 Eur nezohľadňuje síce vek a potreby maloletého, ktoré sú určite vyššie, avšak zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca ako aj to, že je otec v ÚVTOS. Čo sa týka argumentácie, že na staršie dieťa, ktoré je školopovinné má otec určené výživné 60 Eur, tá neobstojí, pretože toto výživné bolo stanovené ešte v roku 2015, keď bolo druhé otcove dieťa v MŠ. Aby zostal zachovaný kontakt s otcom kolízny opatrovník súhlasil s umožnením telefonického kontaktu tak, ako navrhuje otec a tiež súhlasil s uložením informačnej povinnosti matke.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

34. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo nebolo medzi rodičmi sporné. Maloletý je dlhodobo vo faktickej starostlivosti matky a otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

35. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

36. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

37. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 50 Eur mesačne je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého. Maloletý je zdravý a navštevuje predškolské zariadenie. Matka má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku. Matka si vyživovaciu povinnosť plní v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec sa v súčasnosti nachádza vo výkon trestu odňatia slobody a má spolu dve vyživovacie povinnosti, pričom na druhé dieťa má súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 60 Eur mesačne. Matka je zametaná s príjmom okolo 470 Eur mesačne a má jednu vyživovaciu povinnosť.

38. Otec navrhoval, aby ho súd zaviazal výživným na úrovni zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti. Súd je však toho názoru, že skutočnosť, že sa otec dostal do výkonu trestu odňatia slobody na základe svojej protiprávnej činnosti (spáchaním úmyselného trestného činu) nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. , podľa ktorého na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Taktiež Ústavný súd ČR sa vyjadril, že ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (nález ÚS ČR zo dňa 06.02.2008, sp. zn. ). 39. Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s kolíznym opatrovníkom navrhovanou výškou výživného 50 Eur mesačne. Skutočnosť, že je otec v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody ho samozrejme obmedzuje v možnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak napriek tomu to nie je samo o sebe automaticky dôvod na stanovenie zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti, a to s poukazom na vyššie uvedené závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov. Stanovenie zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti otcovi dieťaťa by znamenalo v zásade plné prenesenie aktuálnej situácie otca, ktorú si otec sám zavinil, na ťarchu matky a dieťaťa, s čím sa súd nemôže stotožniť. Súdu je zrejmé, že otcovi vznikne dlh na výživnom, avšak bude na otcovi, aby po prepustení z výkonu trestu začal žiť usporiadaným spôsobom života, prostriedky na obživu si zabezpečoval legálnym spôsobom a postupne svoj dlh splatil.

40. Súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne od podania návrhu matky na súd, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia

rozsudku, t.j. za obdobie od 14.01.2020 do 28.02.2021. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 679,03 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac január 2020 vo výške 29,03 Eur (50/31 x 18 dní) a výživného za obdobie mesiacov február 2020 až február 2021 vo výške 650 Eur (13 mesiacov x 50 Eur). Súd nezapočítal do zročného výživného žiadne platby otca, keďže nezistil, že by otec v čase od podania návrhu matky na súd na výživu maloletého akoukoľvek sumou prispel.

41. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

42. Súd na základe jeho žiadosti umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 20 Eur pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na celkové majetkové pomery otca a jeho aktuálne možnosti, keď je obmedzený na osobnej slobode.

43. Styk otca s maloletým súd upravil len formou telefonického kontaktu, keďže je otec umiestený vo výkone trestu odňatia slobody a súd vzhľadom na vek maloletého a jeho aktuálne prežívanie a vnímanie tejto situácie nepovažuje návštevy otca v priestoroch ÚVTOS sa vhodné. Matka s maloletým síce istý čas s maloletým otca v ÚVTOS navštevovala, v tom čase však maloletý situáciu nechápal a veril, že za otcom chodí do „práce“. Maloletý je už so situáciu oboznámený a na otca sa istým spôsobom „hnevá“, pričom nútenie maloletého do styku s otcom určite nie je namieste a mohlo by byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Rovnako nemožno od matky už len z ekonomického hľadiska žiadať, aby maloletého do ÚVTOS na svoje náklady vozila, keď z jej majetkových pomerov je zrejmé, že je pre ňu problematické pokryť všetky nevyhnutné náklady na život. Starý rodičia sa k vozeniu maloletého do ÚVTOS za otcom rovnako vyjadrili negatívne.

44. Matka v konaní navrhla, aby súd zakázal otcovi styk a akýkoľvek kontakt s maloletým, s uvedeným návrhom sa však súd nestotožnil a považuje ho za nedôvodný. V prípade zákazu styku rodiča s dieťaťom ide o výnimočné riešenie a jeden z najzávažnejších zásahov do práv a právom chránených záujmov jednak dieťaťa ako aj rodiča, ktorý musí byť vždy zdôvodnený veľmi závažnými okolnosťami. K úplnému zákazu styku rodiča s dieťaťom je možné pristúpiť len celkom výnimočne a v nevyhnutných prípadoch pokiaľ to skutočne vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, najmä z dôvodu ochrany jeho fyzického a psychického zdravia. Okrem toho z ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine výslovne vyplýva, že zakázať styk rodiča s dieťaťom je možné, len ak sa nedá zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

45. Súd nevidel dostatočný dôvod na to, aby bol otcovi styk a akýkoľvek iný kontakt s maloletým zakázaný, ako požadovala matka. Matka neuviedla relevantné dôvody na tak výrazný zásah do rodičovských práv. Sama skutočnosť, že je otec vo výkone trestu za spáchaný trestný čin neznamená, že je daný dôvod na zákaz styku a akéhokoľvek kontaktu s maloletým. Otec sa vo vzťahu k maloletému nedopustil žiadneho takého správania, pre ktoré by bolo dôvodné zakázať kontakt otca s maloletým. Z doložených dôkazov je zrejmé, že vzťah rodičov maloletého sa vážne narušil až počas výkonu trestu odňatia slobody otcom. Zároveň s narušením vzťahu matky a otca, došlo zo strany matky k obmedzeniu kontaktu otca s maloletým, a to aj čo sa týka telefonického kontaktu. Matka tiež prestala otca o maloletom informovať, pričom spočiatku mu detailne opisovala, ako sa aj s maloletým majú a ako trávia čas a vyjadrovala otcovi náklonnosť. Skutočnosť, že sa zmenil vzťah matky k otcovi a matka mnohé veci otcovi zazlieva, nie je dôvodom, aby tento svoj postoj prenášala aj na maloletého a odopierala mu kontakt s otcom. Podľa súdu je naopak potrebné umožniť maloletému aspoň kontakt telefonickou formou, aby maloletý úplne otca zo svojho života nevytesnil. Matka svojím prístupom neobmedzila len otca v jeho rodičovských právach. Znemožnením kontaktu maloletého s otcom zasahuje priamo aj do práv jej maloletého syna. Matka by napriek chybám otca, ktorých sa otec v živote dopustil, nemala klásť rozvíjaniu vzťahu otca so synom prekážky z dôvodu, že jej vzťah k otcovi sa narušil. Prerušenie kontaktu maloletého s otcom už teraz poznačilo vzťah maloletého k otcovi a matka by sa aj v záujme maloletého mala pokúsiť svoj súčasný postoj zmeniť. Úplné prerušenie citových väzieb, ktorých vytváranie medzi otcom a maloletým napriek umiestneniu otca v ÚVTOS matka spočiatku podporovala, môže byť v budúcnosti len ťažko napraviteľné.

46. Maloletý by mal mať príležitosť vytvoriť si k obom rodičom vzťah, i keď rodičia spolu nežijú a aj v prípade, ak vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Tak ako rola matky aj rola otca sú v živote dieťaťa

dôležité a nenahraditeľné. Úlohou rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti je okrem iného vytvárať priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Na tom nič nemení skutočnosť, že otec sa dopustil chýb, za ktoré teraz znáša následky, a to aj v podobe narušenia jeho vzťahu s maloletým. Bude v prvom rade na otcovi, aby po prepustení z výkonu trestu svoj život nasmeroval správnym smerom, neopakoval chyby z minulosti a spôsobom svojho života dokázal, že vzťah maloletého s ním bude pre maloletého prínosom a nie naopak. Otec si musí uvedomiť, že rodičia sú pre dieťa prirodzeným vzorom. A preto by mal otec do budúcna vždy konať s týmto vedomím a snažiť sa, aby jeho správanie bolo nasledovaniahodné, keďže otec doposiaľ túto svoju rolu celkom nezvládol.

47. S ohľadom na vyššie uvedené, keďže udržovanie kontaktu otca s maloletým je pre možnosť rozvíjania ich vzťahu nesmierne dôležité, súd v kontexte posúdenia najlepšieho záujmu maloletého upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Frekvenciu telefonátov každú druhú sobotu považuje súd za primeranú, pričom ak by maloletý telefonáty s otcom dobre akceptoval, matka by mala umožniť časom aj častejší telefonický kontakt.

48. Súd vzhliadol ako dôvodné uložiť matke aj informačnú povinnosť, pretože odkedy sa vzťahy matky s otcom narušili, matka prestala otca o maloletom informovať. Otec i keď je vo výkone trestu má právo na informácie o svojom synovi, a to o to viac, že nemôže byť s maloletým v osobnom kontakte. Súd preto uložil matke povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého, aktivitách maloletého v predškolskom zariadení, výchovno-vzdelávacích výsledkoch maloletého, záujmovej činnosti maloletého a o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo jeho bydliska, a to vždy k poslednému dňu v mesiaci, pretože matka si túto svoju povinnosť prestala dobrovoľne plniť.

49. Keďže súd nevyhovel návrhu otca, čo sa týka osobného styku s maloletým, vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol, rovnako súd vo zvyšnej časti zamietol aj návrh matky, a to čo sa týka matkou požadovaného výživného v prevyšujúcej časti ako aj zákazu styku a akéhokoľvek kontaktu otca s maloletým.

50. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa ust. § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

52. Matka navrhla, aby súd zavial otca na náhradu trov konania, súd však napriek tomu rozhodol v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Matka nijako nezdôvodnila ani sám súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce použitie ust. § 55 C.m.p., teda že by s ohľadom na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 55 C.m.p., o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).