Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO-TRADE, s.r.o., Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100243024/2020 zo dňa 22. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.08.2018 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 101494564/2018 zo dňa 02.08.2018). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102024054/2019 zo dňa 26.08.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102032163/2019 zo dňa 27.08.2019 bol žalobcovi doručený dňa 06.09.2019. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 102285668/2019 zo dňa 03.10.2019 podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 23 850,58 Eur na DPH podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 28,09 Eur a vyrubil daň v sume 23 822,49 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období máj 2018 deklaroval dodanie tovaru - svietiacich ozdobných pásov s oslobodením od dane v celkovej sume 143 103,50 Eur pre odberateľa Royal Invest Trade Kft., Veres Péter ut 51., 1163 Budapest, IČ DPH: HU26235738, Maďarsko (ďalej aj len „Royal Invest Trade Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 30.04.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 04.05.2018, č. XXXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 07.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 09.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 10.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 14.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 16.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 18.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 18.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 24.05.2018, č. XXXXXXXXX, dátum vyhotovenia 25.05.2018 a č. XXXXXXXXX,

dátum vyhotovenia 30.05.2018. Na faktúrach bol uvedený údaj: „plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH s možnosťou odpočítania dane“. Faktúry boli uhradené vkladom hotovosti na účet dodávateľa (žalobcu). Vklad hotovosti mal vykonať v mene odberateľa Royal Invest Trade Kft., HU, E. E., splnomocnený zástupca žalobcu. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, doklady o medzinárodnej preprave tovaru - CMR, bankový výpis o vložení finančnej hotovosti a zmluvu o nájme osobného motorového vozidla, ktorým mala byť vykonaná preprava tovaru E. E. deklarovanému odberateľovi. Žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., 1131 Budapest, Reitter Ferenc u. 172-174, IČ DPH: HU12463480.

4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe) dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a nepreukázal zákonné podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil ako zmätočné a nevierohodné.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100243024/2020 zo dňa 22.01.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. K odvolacím námietkam o preukázaní dodania tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku žalovaný uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú splnené, ak nadobúdateľ tovaru získa právo nakladať s tovarom ako vlastník a preprava tovaru sa fyzicky skončí v inom členskom štáte. Žalobcom predložené doklady boli vyhodnotené ako nepravdivé a nevierohodné. Maďarská daňová správa vo svojej odpovedi nepotvrdila transakcie dodávok svietiacich ozdobných pásov, nepotvrdila prijatie tovaru a zaúčtovanie tovaru v sume 143 103,50 Eur spoločnosťou Royal Invest Trade, Kft. ako zdaniteľnou osobou. Podľa predložených potvrdení o prevzatí tovaru mal deklarovaný odberateľ Royal Invest Trade, Kft., prevziať tovar na adrese: 1163 Budapest, Veres Péter út 51, pričom preverovaním v rámci MVI bolo zistené, že uvedená adresa je adresa poskytujúca kancelárske servisné centrum, kde spoločnosť odberateľa nikdy nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť len prijímala zásielky. Skladové priestory na tejto adrese neboli. Z predložených CMR dokladov vyplýva, že tovar mal byť prevzatý deklarovaným odberateľom na adrese Magyargéc, HU, bližšie nešpecifikovanej, pričom preverovaním v rámci MVI bolo zistené, že na tejto adrese nie je známe žiadne miesto vykládky a nie je spojitosť s deklarovaným odberateľom. Na všetkých dokladoch (faktúry, potvrdenia, CMR) sa ako sídlo deklarovaného odberateľa Royal Invest Trade Kft. uvádza adresa: 1163 Budapest, Veres Péter út 51, pričom táto adresa bola deklarovaným odberateľom dňa 26.04.2018 zmenená na adresu: 1037 Budapest, Harang utca 12. fogadószint 1. Táto zmena bola zverejnená v registri Ministerstva spravodlivosti Maďarska dňa 03.05.2018, teda už v čase, kedy žalobca fakturoval dodávky tovaru pre deklarovaného odberateľa. Podľa maďarskej daňovej správy faktúry vyhotovené žalobcom nemohli byť klasifikované ako platné z dôvodu, že adresa sídla spoločnosti Royal Invest Trade Kft., HU nie je právne spojená s touto spoločnosťou od 26.04.2018. Podľa žalovaného správca dane správne vyhodnotil, že dodanie tovaru do Maďarskej republiky pre deklarovaného dodávateľa neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi. Nebolo preukázané, že na deklarovaného odberateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a zároveň nebola preukázaná preprava fakturovaného tovaru.

6. K odvolacím námietkam, ktoré sa týkali zmeny adresy sídla odberateľa, žalovaný uviedol, že ak išlo o korektný obchodný vzťah a deklarované obchody sa mali reálne uskutočniť, spoločnosť Royal Invest Trade Kft., HU ako odberateľ mala informovať žalobcu o tom, že má novú adresu sídla a táto adresa mala byť uvedená v príslušných dokladoch.

7. K odvolacím námietkam o tom, že adresa Veres Péter út 51, Budapest nebola uvedená v potvrdení v časti o odovzdaní tovaru ale len v záhlaví ako adresa odberateľa a tovar bol dodaný na adresu Magyargéc, E. út 62/B, Maďarsko v zmysle dohody, kde boli prenajaté skladové priestory, žalovaný uviedol, že podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH bol žalobca ako dodávateľ, ktorý mal sám vykonať prepravu tovaru k deklarovanému odberateľovi do Maďarska (na prenajatom motorovom vozidle), povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenie od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, ktoré vyhotoví odberateľ a potvrdí v ňom prevzatie tovaru. Doklady CMR sú smerodajné v tom prípade, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou ako poštovým podnikom (§ 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH). V prejednávanej veci mal žalobca vykonať sám prepravu, preto v súlade s § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od

dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a nie kópiou dokladu o preprave tovaru, ktorým je doklad CMR. Doklad CMR v tomto prípade môže byť použitý ako podporný. Na predložených potvrdeniach je adresa uvedená nielen pri názve odberateľa ale aj ako adresa jeho sídla, a uvedená je aj v časti „miesto dodania tovaru/skončenie prepravy“. Deklarovaný odberateľ na predložených potvrdeniach potvrdzoval, že tovar prevzal na uvedenej adrese. Na predložených CMR dokladoch je adresa Veres Péter út 51, Budapest uvedená v kolónke 2 ako adresa odberateľa, avšak v kolónke 3 CMR dokladov ako miesto vyloženia tovaru je uvedená adresa Magyargéc, HU, ktorá nebola bližšie špecifikovaná a je uvedený len všeobecný názov obce.

8. K odvolacím námietkam o tom, že tovar bol dodaný na adresu Magyargéc, Rákóczi út 62/B, Maďarsko, žalovaný uviedol, že preverovaním v rámci MVI bolo zistené, že na uvedenej adrese nie je známe žiadne miesto vykládky a nie je tu spojitosť s deklarovaným odberateľom.

9. Pri odvolacej námietke o tom, že odberateľ mal na adrese Magyargéc prenajaté priestory na základe nájomnej zmluvy zo dňa 26.03.2018, ktorú žalobca k odvolaniu doložil, žalovaný odkázal na odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI. Ďalej uviedol, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená medzi prenajímateľom-spoločnosťou MAGYARGÉC-2000 Kft., sídlo 3133 Magyargéc, Rákóczi út 62/ B, zastúpená O. V. (ďalej aj len „MAGYARGÉC-2000 Kft.“) a deklarovaným odberateľom, ktorý mal byť zastúpený R. F.. Zmluva mala byť uzatvorená na prenájom haly s podlahovou plochou 500 m2, a to na dobu určitú od 01.04.2018 do 31.12.2018. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti MAGYARGÉC-2000 Kft. vyplýva, že spoločnosť sídli na adrese 1085 Budapest, József kőrút 69 a riaditeľom spoločnosti od 25.01.2013 je V. Nándor. Predloženú nájomnú zmluvu žalovaný nepovažoval ako dôkaz preukazujúci, že deklarovaný odberateľ mal prenajaté skladové priestory, pretože údaje uvedené v nájomnej zmluve vyhodnotil ako nepravdivé. Adresa sídla prenajímateľa nebola platná už od 25.01.2013.

10. K odvolacej námietke o tom, že žalobcovi nie je možné pripísať na jeho ťarchu skutočnosť, že odberateľ neprijal a nezúčtoval faktúry, žalovaný uviedol, že toto žalobcovi nebolo pripísané na ťarchu a žalobcovi nebolo uznané uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pre maďarského deklarovaného odberateľa pre to, že žalobcom tvrdené skutočnosti o splnení podmienok pre odpočítanie dane sa ukázali ako nepravdivé a nevierohodné.

K tvrdeniu žalobcu, že E. E. ako splnomocnenec žalobcu neovláda slovenský jazyk a nemal vedomosti o tom, ako je potrebné vyplniť potvrdenie v ľavej dolnej časti, žalovaný uviedol, že je na daňovom subjekte, akého zástupcu si zvolí a mal by dbať o to, aby tento zástupca dokázal zastúpeného v plnej miere zastupovať.

11. K odvolacej námietke o tom, že správca dane konal arbitrárne, žalovaný uviedol, že preskúmaním rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane. Správca dane zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení Zákona o DPH, pričom v celom rozsahu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že daňové orgány vec nesprávne posúdili, pretože žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom dane v inom členskom štáte, zároveň preukázal prepravu resp. odoslanie tovarov do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH (§ 43 ods. 5) - faktúry CMR - medzinárodné nákladné listy, dodacie listy. Tovar žalobca nadobudol od obchodnej spoločnosti MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., tovar bod dodaný do skladu žalobcu v Želovciach, bol riadne zaplatený a zaevidovaný. Následne bol tovar prepravený a dodaný na adresu skladu odberateľa v obci Magyargéc, HU.

14. Pokiaľ daňový úrad žalobcovi vytýkal, že od 26.04.2018 došlo k zmene sídla odberateľa, tak zmena sídla v príslušnom registri bola uverejnená až po niekoľkých týždňoch (ako je tomu aj v SR) a z tohto dôvodu nie je možné sankcionovať daňový subjekt, ktorý získava informácie tiež z verejnoprávnych

registrov. Tovar bol odovzdaný v mesiaci máj 2018, teda v čase, keď ešte nebola zmena v registri zaevidovaná, a preto v záhlaví dokumentácie bolo uvádzané pôvodné sídlo odberateľa. To, že odberateľ neoznámil zmenu sídla, nie je možné pripísať na ťarchu žalobcovi, pretože žalobca tovar neodovzdával do sídla odberateľa ale do firemného skladu. Zmena adresy bola vec technická a neovplyvňovala dodávku tovaru. Správca dane vytýkal žalobcovi, že tovar bo odovzdávaný v sídle spoločnosti, pričom tieto priestory neboli vhodné na prijatie takého množstva tovaru. Žalobca toto tvrdenie označil za nesprávne, pretože adresa Veres Péter ut 51, Budapest nie je uvedená v časti o potvrdení odovzdania tovaru ale len v záhlaví pri adrese odberateľa. Tovar bol odovzdaný na adresu Magyargéc, Rákoczi út 62/B, Maďarsko v zmysle dohody, kde mal odberateľ prenajaté skladové priestory. Smerodajné sú údaje uvedené na CMR. Pokiaľ správca dane žalobcovi vytýkal, že odberateľ nemal priestory vhodné na skladovanie, aj tento záver žalobca vyvrátil a predložil správcovi dane nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou MAGYARGÉC-2000 Kft. a Royal Invest Trade Kft. zo dňa 26.03.2018. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca si od prenajímateľa prenajímal skladové priestory o výmere 500 m2 v období od 01.04.2018 do 31.12.2018. Tovar bol odovzdávaný na adresu týchto skladových priestorov, čo potvrdzuje aj CMR. Tento dôkaz - nájomná zmluva je v rozpore s tvrdením správcu dane, ktorý tvrdí, že maďarská spoločnosť nikdy nemala žiaden sklad vhodný na uskladnenie tovaru. Spočiatku správca dane tvrdil, že tovar nemohol byť v členskom štáte odovzdaný, lebo na to neexistoval vhodný priestor, po doručení nájomnej zmluvy bolo žalobcovi vytknuté, že pokiaľ aj mal odberateľ skladové priestory, neznamená to, že sa stal vlastníkom tovaru.

15. Pokiaľ bolo žalobcovi vytýkané, že odberateľ Royal Invest Trade Kft. neprijal a nezúčtoval faktúry, tak pokiaľ tomu aj tak bolo, nie je možné pripísať to na ťarchu žalobcu, nakoľko spoločnosť odberateľa bola založená 02.02.2018 a v čase, keď mu žalobca odovzdával tovar, nebol evidovaný ako daňový dlžník v žiadnom registri. Mal splnené všetky podmienky k realizácii dodávky tovaru a za tovar riadne zaplatil.

16. V rámci kontroly za obdobie 6/2018 (kontrola rovnakého odberateľa) správca dane uviedol, že k úplnému preukázaniu toho, že žalobca dodal tovar maďarským odberateľom, je nevyhnutné preveriť tieto skutočnosti aj u maďarských odberateľov, ktorí musia jednoznačne a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účely ich ďalšej podnikateľskej činnosti. Žalobca uviedol, že je otázne, z akého dôvodu kontrolu daňové orgány uzatvorili, pokiaľ samy majú pochybnosti o splnení podmienok. Žalobca nemá právo nahliadať do účtovníctva odberateľov, bolo to možné uskutočniť prostredníctvom MVI. Žalobca sa snaží vyhľadať odberateľa a žiada ho o súčinnosť, ale maďarské spoločnosti nie sú povinné oznamovať žalobcovi žiadne skutočnosti, preto je pre žalobcu získavanie informácií veľmi sťažené. Aj nájomnú zmluvu získal len na základe dobromyseľnosti majiteľa skladu, ktorý tvrdil, že zo strany MVI ho nikto nekontaktoval a neinformoval sa o tom, či odberateľ má sklad prenajatý alebo nie. Na základe žiadosti žalobcu správca dane zabezpečil od MVI informáciu, že Royal Invest Trade Kft. si splnil svoju povinnosť a podal daňové priznanie v 06/2018, predložil daňové priznanie k DPH, ako aj súhrnný výkaz, ale dane zaplatil. Otázne je, z akého dôvodu MVI neuviedol, či bola v daňovom priznaní zahrnutá aj spoločnosť žalobcu a z akého dôvodu túto informáciu správca dane nezabezpečil. To, že daň nebola odvedená, neznamená, že žalobca tovar neodovzdal.

17. Správcom dane ani žalovaným nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar, a dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH. Daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania a dôkazy v prospech žalobcu ignorovali. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a to aj dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a kópiou dokladov o preprave tovaru. Žalobca predložil prepravné doklady (medzinárodné nákladné listy - CMR), podľa ktorých preprava tovaru pre odberateľa Royal Invest Trade Kft. bola vykonaná prostredníctvom E. E.. Daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom na tom, že takýto doklad určený v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH žalobcovi chýba. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal predložením dokladov dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ s tým, že splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii, t. j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dane.

18. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno. Predložené doklady mali zákonom požadované náležitosti, bol preukázaný vývoz tovaru do zahraničia, ktorý žalobca reálne a preukázateľne nadobudol od maďarských obchodných partnerov a následne ho predal zahraničnej obchodnej spoločnosti. Žalobca preukázal predaj tovaru zahraničnému kupujúcemu, ktorý bol pre tento účel registrovaný v Maďarskej republike, pričom vývoz bol deklarovaný skutočne existujúcimi vozidlami s platnými EČV. Povinnosť odviesť DPH tak vznikla podľa intrakomunitárneho práva na strane maďarského subjektu, pričom túto povinnosť si majú vynútiť zahraničné daňové orgány (nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2015).

19. Žalobca predložil faktúry a CMR doklady, čím vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi v Maďarskej republike. O splnení podmienok na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, toto sa presúva na správcu dane. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok, musí preukázať, že išlo o falošné doklady a nestačí len spochybniť pravosť. Vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť, resp. ide o zneužitie práva. Nestačí len spochybniť prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány, a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať vedomosť žalobcu o podvode na strane odberateľa, resp. odberateľov. Vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska, keď vývoz je preukazovaný CMR dokladom, odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom predložené CMR doklady obsahujú predpísané náležitosti, okrem iného pečiatku a podpis maďarského odberateľa. Predložené dôkazy (CMR, dodacie listy) neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach a z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery o falošnosti predložených CMR. Daňové orgány nevyhodnotili riadne a vo vzájomných súvislostiach žalobcom predložené dôkazy vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok na oslobodenie dane vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi.

20. Na základe uvedenej argumentácie žalobca žiadal, aby správny súd zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov podľa , , a a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa .

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na to, že Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby daňový subjekt mohol uplatniť oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt uplatňujúci tento nárok preukázal splnenie podmienok, ktoré zákon ustanovuje. Musí byť preukázané, že obchody boli reálne uskutočnené, a to práve pre osobu-platiteľa DPH v inom členskom štáte EÚ, ktorý je uvedený na odberateľských faktúrach. Žalobcom predložené doklady na základe správcom dane zistených skutočností boli vyhodnotené ako nepravdivé a nevierohodné. Bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii maďarskej daňovej správe, ktorá nepotvrdila transakcie dodávok svietiacich ozdobných pásov, nepotvrdila prijatie tovaru a zaúčtovanie tovaru v sume 143 103,50 Eur deklarovaným odberateľom. V potvrdeniach o prevzatí tovaru sa uvádzala neaktuálna adresa deklarovaného odberateľa, ktorá bola adresou poskytujúcou kancelárske servisné centrum, kde spoločnosť odberateľa nikdy nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť len prijímala zásielky. Pokiaľ podľa CMR dokladov mal byť tovar odovzdaný na adrese Magyargéc, HU, ktorá nebola bližšie špecifikovaná, preverovaním v rámci MVI bolo zistené, že na tejto adrese nie je známe žiadne miesto vykládky a nie je spojitosť s deklarovaným odberateľom. Na všetkých dokladoch bola uvádzaná neaktuálna adresa sídla deklarovaného odberateľa, pričom zmena o sídle bola zverejnená v registri Ministerstva spravodlivosti Maďarska už dňa 03.05.2018, teda v čase, kedy žalobca vyhotovoval doklady. Daňová správa Maďarska uviedla, že faktúry vyhotovované žalobcom nemôžu byť klasifikované ako platné práve z dôvodu nesprávne uvádzaného sídla. Žalobcom deklarované dodanie tovaru nebolo preukázané vierohodnými dokladmi a dôkazmi o skutočnom dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Žalobca nepreukázal, že na deklarovaného maďarského odberateľa prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a nebola preukázaná preprava fakturovaného tovaru práve pre maďarského odberateľa. Doklady predložené žalobcom neodrážajú skutočnosť, že tovar bol dodaný práve deklarovanému

maďarskému odberateľovi, preto nie sú použiteľné ako dôkaz preukazujúci splnenie podmienok vyplývajúcich z § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH.

22. Z ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH písm. c) vyplýva, že žalobca ako dodávateľ, ktorý podľa tvrdení sám vykonal prepravu tovaru k deklarovanému odberateľovi do Maďarska, bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, ktorý vyhotoví odberateľ a potvrdí v ňom prevzatie tovaru. Doklady CMR sú smerodajné v tom prípade, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou ako poštovým podnikom. V tomto prípade prepravu vykonal sám žalobca a nie dopravca na účet žalobcu, preto žalobca podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, a nie kópiu dokladu o preprave tovaru, ktorý je doklad CMR.

23. Podľa CMR dokladov mal byť tovar odovzdaný na bližšie nešpecifikovanej adrese Magyargéc, HU. Preverovaním v rámci MVI bolo zistené, že na tejto adrese žiadne miesto vykládky nie je a nie je spojitosť s deklarovaným odberateľom. Správca dane zistil, že ide o všeobecný názov obce nachádzajúcej sa v Maďarsku v Novohradskej župe, v obvode Szécsény. Žalobcom predložené CMR doklady nie sú vierohodným dôkazom preukazujúcim deklarované dodanie tovaru.

24. K predloženej nájomnej zmluve žalovaný zopakoval, že ani týmto dôkazom nebolo vierohodne preukázané, že deklarovaný maďarský odberateľ mal prenajaté skladové priestory na adrese Magyargéc, Rákoczi út 62/5. Údaje uvedené v nájomnej zmluve nie sú pravdivé. Žalobcovi nebolo priznané uplatnené oslobodenie od dane preto, že skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov sa preverovaním správcu dane ukázali ako nepravdivé a nevierohodné. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelov jeho hospodárskej činnosti.

25. Existencia tovaru nebola spochybnená, ale preverovaním správcu dane bolo spochybnené dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, ktorý bol uvedený na prepravných faktúrach.

26. Úhrada faktúr bola vykonaná vkladom hotovosti na účet žalobcu ako dodávateľa a úhrady realizoval E. E. (splnomocnený zástupca žalobcu) v mene maďarského odberateľa. Žalobca nepreukázal ako sa dostal k hotovosti splnomocnený zástupca žalobcu, ako a v akej činnosti finančnú hotovosť obstaral, od koho a kde finančné prostriedky prevzal. Nebolo preukázané, že by platby za dodaný tovar vykonal deklarovaný maďarský odberateľ.

27. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že nevykonal žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadne návrhy na dokazovanie počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil. Z obsahu rozhodnutí a administratívneho spisu vyplýva, že správca dane so zisteniami a vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly žalobcu oboznámil, žalobca sa nevyjadril a nové dôkazy nepredložil. Žalobcovi bola v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaslaná výzva zo dňa 09.07.2019, ktorou bol vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia k pochybnostiam správcu dane o správnosti, úplnosti a pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených k predmetnej daňovej kontrole. Žalobca na výzvu nereagoval a žiadne dôkazy nepredložil. Žalobca sa nevyjadril ani k protokolu z daňovej kontroly na základe výzvy. Žalobca teda nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania tak, ako to tvrdí v žalobe.

28. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že daňové orgány ignorovali dôkazy znejúce v prospech žalobcu. Žalobca predložil v odvolacom konaní nájomnú zmluvu a táto bola vyhodnotená ako dôkaz, ktorý je nevierohodný, pretože údaje v nej nie sú pravdivé a nepreukazujú, že deklarovaný dodávateľ mal prenajaté skladové priestory od deklarovaného prenajímateľa. Adresa sídla prenajímateľa nebola platná už od 25.01.2013 a osobou oprávnenou zastupovať spoločnosť od 25.01.2013 bol V. O.. Daňové orgány brali do úvahy všetky žalobcom predložené dôkazy, ako aj dôkazy zaobstarané správcom dane, ktoré vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadali na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo, a postupovali tak v súlade s §3 ods. 3 Daňového poriadku. Na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia dospeli k záveru, že dôkazy vierohodne nepreukazujú skutočnosti na nich uvedené, čím neboli splnené podmienky na oslobodenie od DPH .

29. Žalovaný poukázal na ust. § 24 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 a 4 Daňového poriadku s tým, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na oslobodenie od DPH a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Žalovaný poukázal na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR s tým, že na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole bolo vyhodnotené žalobcom uplatnené oslobodenie od dane ako neoprávnené. Žalobca viedol v účtovníctve a predložil v daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorom si uplatnil oslobodenie od dane, ale nebolo preukázané, že žalobca skutočne dodal fakturovaný tovar pre maďarského odberateľa uvedeného na faktúrach. Správca dane pritom skúmal uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky ale predovšetkým skúmal súlad skutočného stavu zo stavom formálnym.

30. Dokazovanie bolo vedené v súčinnosti so žalobcom, ktorému bolo umožnené využiť jeho právo predkladať dôkazy k jeho tvrdeniam a vyjadrovať sa ku všetkým tvrdeniam, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, čo žalobca nevyužil a nepredložil žiadne vyjadrenia k zisteniam správcu dane. Všetky dôkazy boli získané v súlade s § 24 Daňového poriadku a boli vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Rozhodnutie daňových orgánov boli vydané v súlade s § 63 Daňového poriadku.

31. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.

32. V replike žalobca uviedol, že prostredníctvom MVI maďarská daňová správa oznámila, že odberateľ nemá vhodné skladovacie priestory. Maďarská daňová správa žiadne preverovanie skladových priestorov neuskutočnila, čo vyplýva z tvrdenia majiteľa skladových priestorov, ktorého žalobca navštívil s požiadavkou, aby vydal kópiu nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá s deklarovaným odberateľom. Spočiatku nebol ochotný, pretože žalobca nie je oprávnený požadovať túto zmluvnú dokumentáciu a žiadal, aby si ju vyžiadala maďarská daňová správa. Ochotu predložiť zmluvu preukázal až po tom, čo sa žalobca odvolal na rozhodnutie daňového úradu, z ktorého vyplývalo, že deklarovaný dodávateľ nemá mať žiadne skladové priestory.

33. Maďarská daňová správa nevykonala žiadne šetrenie a napriek tomu vydala potvrdenie, ktoré sa nezakladá na skutočnostiach. Preto žalobca predložil preklad nájomnej zmluvy až v odvolacom konaní. Správca dane tvrdí, že nájomná zmluva je neplatná, pričom toto môže konštatovať len súd a nájomná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a je podpísaná konateľom, ktorý v danom čase aj v súčasnosti vykonáva funkciu konateľa spoločnosti. Z nájomnej zmluvy vyplýva identifikácia prenajímateľa na základe daňového čísla, ktoré je jedinečné a názov spoločnosti súhlasí s názvom spoločnosti evidovanej pod daňovým číslom. Skutočnosť, že namiesto sídla prenajímateľ uviedol prevádzku, nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Žalovaný sa vyjadruje k neplatnosti nájomnej zmluvy bez akýchkoľvek relevantných dôkazov a bez opory v zákone (Maďarska), a preto žalobca požiadal o kontrolu platnosti nájomnej zmluvy advokáta v Maďarsku, ktorý uviedol, že nájomná zmluva je platná.

34. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že podľa odpovede maďarskej daňovej správy žalobcom vystavené faktúry nemôžu byť klasifikované ako platné z dôvodu, že spoločnosť deklarovaného odberateľa mala zmenenú adresu, tak toto nie je pravdivé. V zmysle medzinárodných noriem je faktúra platná ak je platná v zmysle zákona štátu, v ktorom bola vydaná. Správca dane spornosť faktúry nevytkol, takže faktúra je platná, odberateľom prijatá a zaplatená. Toto si žalobca overoval aj u NAV v Maďarsku, ktorý potvrdil, že pokiaľ je faktúra platná v štáte, v ktorom je vydaná, je platná aj v ostatných štátoch EÚ.

35. Správca dane prostredníctvom MVI nevykonal ohliadku priestorov, nevypočul majiteľa skladu a ani ostatných pracovníkov, preto žalobca požiadal majiteľa skladu o vydanie čestného prehlásenia, ktoré prikladá. Týmto žalobca zastupuje zisťovanie, ktoré by mal vykonať žalovaný. Aj v iných konaniach žalobca od žalovaného žiadal, aby od správy ciest, prípadne z iných zdrojov, získal kamerové nahrávky, ktoré preukazujú uskutočnenie dodávok. Tieto ale neboli predložené.

36. Pokiaľ ide o nesprávne uvedené miesto dodania na potvrdeniach, už v rámci konania žalobca uvádzal, že slovenský jazyk neovláda slovom ani písmom, a preto o zabezpečenie dokumentácie požiadal účtovnú kanceláriu, ktorá zabezpečuje celé účtovníctvo a žalobca má u nej aj sídlo. Napriek

tomu, že boli oznámené presné adresy, zo strany pracovníkov kancelárie došlo k pochybeniu a miesto dodania bolo uvedené nesprávne. Táto chyba bola priznaná a bolo vydané potvrdenie, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia. Žalobca bol v domnení, že všetky listiny sú správne vyplnené a nemal žiadnu pochybnosť o platnosti dôkazov.

37. Kým počas daňového konania správca dane tvrdil, že existuje pochybnosť, ktorú sa žalobca snažil vyvrátiť, vo vyjadrení už tvrdí, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar pre maďarského odberateľa bol žalobcom dodaný. Nejedná sa o jednu dodávku tovaru ale o deväť dodávok. Žalovaný nešpecifikuje, ktoré dodávky sú sporné, len všeobecne tvrdí, že sú sporné.

38. V doplnení repliky žalobca uviedol, že k obstaraniu hotovosti E. E. bolo oznámené, že pri preberaní tovaru bol tovar uhradený v hotovosti pánom F. Z., pričom prevzaté finančné prostriedky boli ihneď vložené na účet ako úhrada faktúry. Pán F. Z. zastupoval aj iného odberateľa, ktorý uhrádzal faktúry prevodom, takže nebol dôvod na ukončenie spolupráce.

39. Tvrdenie žalovaného o nedodaní tovaru odberateľovi nie je ničím podložené. Správca dane stigmatizuje spoločnosť žalobcu len z toho dôvodu, že odberatelia sú zmiznutí obchodníci, pričom tvrdenie neopiera o žiadne relevantné dôkazy. Na jednej strane podklady nespochybňuje ale tvrdí, že nepostačí mať riadne predložené doklady ale je potrebné dodanie tovaru riadne preukázať, následne už spochybňuje predložené podklady. To, že odberatelia sú v súčasnosti zmiznutými obchodníkmi, nijakým spôsobom neovplyvňuje skutočnosť, že tovar im bol riadne dodaný, bol uhradený a v čase obchodovania nevykazovali nedoplatky voči žalobcovi ani voči štátu. Žalobca tak konal s dostatočnou odbornou starostlivosťou.

40. Žalovaný nevyužil právo zaujať dupliku.

41. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 03.03.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 24.02.2021.

42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

43. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa ; 1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa ,

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

46. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

47. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; 1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

48. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; 5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

49. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práva má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie

. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil.

50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom DPH v inom členskom štáte a preukázal aj prepravu tohto tovaru do iného členského štátu predložením faktúr, CMR a dodacích listov, tak tieto žalobné námietky považuje správny súd za nedôvodné.

51. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016).

52. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016).

53. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

54. Žalobné námietky o nesprávnom posúdení veci a o nedostatočne zistenom skutkovom stave preto nie sú dôvodné. Žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady, výpis z bankového účtu, zmluvu o nájme motorového vozidla a v odvolacom konaní aj nájomnú zmluvu o prenájme skladových priestorov deklarovaným odberateľom Royal Invest Trade Kft. v obci Magyargéc v Maďarsku. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Neobstoja preto ani žalobné námietky, v ktorých žalobca uvádzal, že zaobstarávaním dôkazov (nájomná zmluva zo dňa 26.03.2018 a čestné vyhlásenie zo dňa 04.03.2020) suploval povinnosti daňových orgánov. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených

formálnych aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.

55. Žalobca namietal, že tovar prepravil a dodal odberateľovi na adresu skladu v obci Magyargéc. Daňový úrad žalobcovi vytýkal, že v potvrdení o prijatí tovaru bola uvedená nesprávna adresa, zmena adresy sídla bola v príslušnom registri uverejnená až po niekoľkých týždňoch, preto za toto nemožno sankcionovať žalobcu. Sídlo odberateľa bolo uvedené v dokumentácii len v záhlaví ako identifikácia odberateľa a neoznámenie zmeny sídla žalobcovi odberateľom nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi, pretože tovar sa nedodával na adresu sídla ale do skladu, a teda zmena adresy bola technická vec, ktorá neovplyvňovala dodávku tovaru.

56. Aj tieto žalobné námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu E. E. na motorovom vozidle zn. FORD GALAXY, ktoré mal žalobca podľa predloženej nájomnej zmluvy bezodplatne prenajaté od fyzickej osoby E. E.. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol žalobca ako daňový subjekt povinný v takomto prípade preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane okrem kópie faktúry aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou poverenou odberateľom, pretože žalobca deklaroval, že prepravu vykonal on sám prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na prenajatom motorovom vozidle. V ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH sú zároveň vymedzené náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru : meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava; množstvo a druh tovaru; adresa miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonáva dodávateľ; meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Royal Invest Trade Kft., identifikovaná neaktuálnou adresou sídla a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Royal Invest Trade Kft. s neaktuálnou adresou sídla : Veres Péter ut 51, 1163 Budapest. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, bola uvedená neaktuálna adresa sídla odberateľa. Navyše išlo o adresu sídla, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný do skladových priestorov v obci Magyargéc, tieto skutočnosti z predložených potvrdení o prijatí tovaru, ako z podstatného dôkazu preukazujúceho dodanie tovaru, nevyplývajú.

57. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrené uviesť (ako správne uviedol aj žalovaný), že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správane vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajný dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.

58. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je potrebné uviesť, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o dodaní tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená neaktuálna adresa sídla deklarovaného odberateľa - adresa Veres Péter ut 51, Budapest a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Je uvedené iné miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a iné na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.

59. Žalobca nepreukázal, že tovar dodal odberateľovi v inom členskom štáte a prepravil ho do iného členského štátu. Daňové orgány správne vyhodnotili predložené doklady zo strany žalobcu ako zmätočné a spochybnili ich vierohodnosť. Žalobca mal uskutočnenie prepravy a dodanie tovaru preukázať potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Nie sú pravdivé opakovane zdôrazňované tvrdenia žalobcu, že v potvrdení o prijatí tovaru je adresa Véres Péter ut. 51, Budapest, uvedená len pri identifikácii odberateľa. Táto adresa je uvedená nielen „v kolónke“ odberateľ ale aj „v kolónke“ miesto dodania tovaru/prevzatie tovaru/skončenie prepravy. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z potvrdení o odovzdaní tovaru, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že podstatný je CMR doklad, pretože žalobca podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal predložiť potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a tým preukázať dodanie tovaru platiteľovi do iného členského štátu EÚ.

60. Správca dane preveril žalobcom deklarované okolnosti dodania tovaru uvedené na faktúrach, potvrdeniach o prevzatí tovaru a na CMR dokladoch a požiadal o súčinnosť maďarskú daňovú správu. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že zmena adresy sídla u deklarovaného odberateľa Royal Invest Trade Kft. vykonaná od 26.04.2018 bola zaregistrovaná v registri obchodných spoločností dňa 03.05.2018. Z tohto je zrejmé, že na všetkých dokladoch predložených žalobcom bolo uvedené neaktuálne sídlo odberateľa. Tovar nebolo možné dodať na túto adresu jednak z dôvodu, že od 03.05.2018 mal odberateľ sídlo na inej adrese, a taktiež z toho dôvodu, že aj v období keď deklarovaný odberateľ mal sídlo na adrese Veres Péter ut 51, Budapest, tak išlo len o miesto, kde boli doručované zásielky, spoločnosť tam nemala kancelárske priestory ani zamestnancov. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na to, že zmena sídla odberateľa bola vo verejne prístupnom registri vykonaná s odstupom niekoľkých týždňov a v čase deklarovaného dodania tovaru táto zmena nebola v príslušnom registri zaevidovaná. Ide len o všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, ktorým nepreukázal nesprávnosť záverov daňových orgánov o tom, že táto zmena bola v príslušnom registri Ministerstva spravodlivosti Maďarska zapísaná k 03.05.2018, čo bolo oznámené maďarskou daňovou správou.

61. Dodanie do obce Magyargéc je uvedené len na CMR dokladoch, ktorými ale nemalo byť preukazované dodanie tovaru podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH za tých skutkových okolností, ktoré boli v prejednávanej veci. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že odberateľ nemal evidovanú v tejto obci žiadnu prevádzku, nebola teda žiadna spojitosť deklarovaného miesta dodania tovaru v tejto obci s deklarovaným odberateľom. V nájomnej zmluve predloženej žalobcom v odvolacom konaní sú neaktuálne údaje prenajímateľa, čo spochybnilo jej vierohodnosť. Navyše je potrebné uviesť, že predložená nájomná zmluva ako dôkaz nepreukazuje sama o sebe dodanie tovaru do skladových priestorov v obci Magyargéc žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období. V CMR dokladoch nie sú konkrétne údaje o adrese, kde by mal byť tovar dodaný a žalobca nijako neobjasnil na základe akej dohody a za akých okolností mal byť tovar do skladových priestorov v obci Magyargéc dodaný. Aj v prípade, že by bolo preukázané, že deklarovaný odberateľ mal prenajaté skladové priestory, nešlo by o priamy dôkaz preukazujúci konkrétne deklarované dodania tovaru v mesiaci máj 2018. Zo žalobcom predložených dokladov konkrétne miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc nevyplýva, pričom dôkazné bremeno na jednoznačné a nepochybné preukázanie dodania tovaru odberateľovi v inom členskom štáte zaťažovalo predovšetkým žalobcu.

62. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na ťarchu neoznámenie novej adresy sídla deklarovaným odberateľom. Ide o údaj dostupný z verejne prístupného registra, pričom bolo na zodpovednosti žalobcu ako daňového subjektu, aby dostatočne pozorne vypĺňal listinné dokumenty a zabezpečil si aktuálne údaje o svojom obchodnom partnerovi.

63. Žalobca ďalej namietal, že správca dane mu vytýkal, že odberateľ nemal vhodné skladové priestory, čo vyplynulo zo žiadosti o MVI. Následne predložil nájomnú zmluvu o tom, že odberateľ mal v obci Magyargéc skladové priestory o výmere 500 m2 v období od 01.04.2018 do 31.12.2018. Žalobca uviedol, že najprv daňové orgány tvrdili, že odberateľ nemal vhodné priestory a po predložení nájomnej zmluvy tvrdili, že tento dôkaz nepreukazuje, že sa odberateľ stal vlastníkom tovaru.

64. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodný výmenu informácií uviedla, že odberateľ nemá registrovanú žiadnu prevádzku, a to ani v obci Magyargéc a nemal evidovaných ani zamestnancov, na výzvy správcu dane nereagoval.

Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom priestorov deklarovaného odberateľa v obci Magyargéc, žalobca predložil v odvolacom konaní ako nový dôkaz, preto sa správca dane s vyhodnotením tohto dôkazu v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nemohol zaoberať. Závery správcu dane tak zodpovedali skutkovým zisteniam, ktoré boli vyvodené z dôkazov obstaraných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane. S predloženou nájomnou zmluvou sa zaoberal žalovaný, pretože túto ako dôkaz žalobca predložil až k odvolaniu. Závery žalovaného vo vzťahu k predloženej nájomnej zmluve sú správne. Žalovaný správne upriamil pozornosť na to, že prenajímateľ má v nájomnej zmluve zo dňa 26.03.2018 uvedené sídlo, ktoré bolo neaktuálne už od 25.01.2013. Samotná nájomná zmluva taktiež sama o sebe nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi do iného členského štátu EÚ, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. Pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ Zákon o DPH v § 43 stanovuje striktné podmienky a spôsob preukázania ich splnenia. Žalobca predložil faktúry, potvrdenia o dodaní tovaru a CMR doklady, pričom údaje na týchto predložených listinných dôkazoch nie sú aktuálne a nie sú ani navzájom v súlade. Závery daňových orgánov o ich zmätočnosti a spochybnení sú preto správne. Dodanie deklarované podľa predložených dokladov bolo správcom dane spochybnené, pretože na deklarovanej adrese dodania, uvedenej v potvrdení o odovzdaní tovaru, odberateľ v čase deklarovaného dodania sídlo nemal, navyše išlo len o sídlo poskytnuté kancelárskym servisným centrom a na tejto adrese nemal deklarovaný odberateľ reálne žiadnu prevádzku a ani zamestnancov, išlo len o miesto, kde boli preberané zásielky. CMR doklady neboli nosným dôkazom, pretože v tomto prípade prepravu neobstarávala iná osoba ale zabezpečoval ju samotný dodávateľ, preto preukázanie dodania tovaru malo byť dokladované potvrdením o prevzatí tovaru. Navyše na CMR dokladoch sa ako miesto dodania uvádza len názov obce bez konkrétnej adresy a tieto údaje sú v rozpore s potvrdením o prevzatí tovaru. V kontexte celkového hodnotenia žalobcom deklarovaných tvrdení je taktiež je potrebné poukázať na to, že na faktúrach bolo uvedené, že bude úhrada kúpnej ceny vykonaná prevodom a v rozpore s týmto deklarovaným údajom žalobca preukázal, že úhrada kúpnej ceny bola realizovaná vkladom na bankový účet splnomocneným zástupcom žalobcu. Samotné dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa z iného členského štátu nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu.

65. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány mu nesprávne vytýkali, že odberateľ neprijal a nezúčtoval faktúry, čo on nemohol ovplyvniť a v čase realizácie obchodov nebol odberateľ evidovaný ako daňový dlžník.

66. Ani tieto žalobné námietky neobstoja. Správca dane a žalovaný v rozhodnutiach len uviedli, čo bolo o odberateľskom subjekte zistené, a to aj cez žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Tieto skutočnosti boli oznámené maďarskou daňovou správou v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii. Tieto skutočnosti ale neboli nosným dôvodom pre záver o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane, teda neboli žalobcovi pripísané na ťarchu. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. V prípade, že by žalobca jednoznačne a bez pochybností preukázal, že tovar dodal deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu EÚ, neboli by skutočnosti o nezaúčtovaní faktúr a prípade aj o neodvedení dane deklarovaným odberateľom samy o sebe spôsobilé privodiť záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane. Daňové orgány všetky tieto skutočnosti v rozhodnutiach uvádzajú ako skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré boli následne hodnotené jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými zistenými skutočnosťami.

67. Pokiaľ žalobca poukazoval na konštatovania a závery v rozhodnutiach daňových orgánov v daňovej kontrole za mesiac jún 2018, ide o polemiku a všeobecné konštatovanie bez konkrétnych námietok. V žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií daňové orgány formulujú otázky na preverenie tvrdení deklarovaných daňovým subjektom a na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňových povinností. Daňové orgány nemôžu niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom je dožiadanie vybavené zahraničnou daňovou správou a aké úkony dožiadaná daňová správa vykoná. Samotné podanie daňového priznania a súhrnného výkazu odberateľom nie sú dôkazným bremenom daňového subjektu ale sami o sebe ani nepreukazujú splnenie podmienok pre oslobodenie dane. Tieto skutočnosti ani daňové orgány od žalobcu nežiadali preukázať.

68. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány nespochybnili existenciu tovaru a platby a bolo preukázané dodanie tovaru, teda bol nedostatočne zistený skutkový stav a neboli vykonané dôkazy navrhnuté v prospech žalobcu, ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočne dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt

- žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy. Zo žalobných námietok žalobcu taktiež nevyplýva, ktoré konkrétne dôkazy znejúce v jeho prospech neboli daňovými orgánmi vzaté do úvahy, ide len o všeobecne prednesenú žalobnú námietku bez konkrétnej argumentácie.

69. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a daňové orgány nezložili svoje rozhodnutie na tom, že takéto doklady chýbajú, ale svoje rozhodnutie založili na tom, že predložením dokladov žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená .

70. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca v odvolacom konaní predložil nájomnú zmluvu, ktorá mala preukazovať prenájom skladových priestorov deklarovaným odberateľom v obci Magyargéc. Týmto dôkazom ale žalobca neprelomil závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru, pretože tento dôkaz sám o sebe nepreukazoval žalobcom deklarované dodanie a navyše údaje obsiahnuté v nájomnej zmluve neboli aktuálne, čo spochybnilo vierohodnosť tohto dôkazu. Daňové orgány nevychádzali zo záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy, ale pokiaľ bol v nájomnej zmluve z roku 2018 identifikovaný prenajímateľ adresou sídla, ktorá bola od 25.01.2013 neaktuálna, vnáša to pochybnosť o vierohodnosti dôkazu.

71. Žalobca ďalej namietal, že uniesol dôkazné bremeno, pretože doklady mali zákonom požadované náležitosti a teda preukázal nadobudnutie tovaru z Maďarska a dodanie tovaru do Maďarska. Predložil faktúry a CMR doklady, a teda vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno sa potom presúva na správcu dane a správca dane musí preukázať, že ide o falošný doklad, nestačí len spochybnenie. Ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým, že správca dane musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že je súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, resp. že ide o zneužitie práva. Žalobca namietal, že nestačí spochybniť dopravu na taký skutkový záver, ako to urobil žalovaný.

72. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že ide o neštandardné obchody, že na faktúrach bolo uvedené, že úhrada bude vykonaná prevodom a reálne boli peňažné prostriedky splnomocneným zástupcom žalobcu vkladané na účet, vyhodnotil predkladané dôkazy ako zmätočné, najmä pokiaľ išlo o uvádzanie údajov o odberateľovi a o mieste dodania tovaru, vyhodnotil uvádzanie neaktuálneho sídla deklarovaného odberateľa a za rozhodujúce považoval potvrdenie o odovzdaní tovaru. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu.

Závery daňových orgánov sú logické a preskúmateľné. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, že by správca dane neuznal odpočítanie dane z dôvodu účasti žalobcu na podvode alebo z dôvodu zneužitia práva, ale tieto skutočnosti daňové orgány žalobcovi nepričítali. Žalobca v správnej žalobe pri tvrdení o unesení svojho dôkazného bremena opakovane upriamuje pozornosť na údaje uvedené v CMR dokladoch, pričom vôbec nereflektuje na to, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal v prípade, že tovar bol do iného členského štátu prepraveným ním samým ako dodávateľom, preukazovať dodanie tovaru potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo jeho splnomocneným zástupcom s náležitosťami podľa Zákona o DPH. Žalobca pri takto realizovanej preprave nemal dôvod vystavovať CMR doklady. Na túto podstatnú časť argumentácie uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného žalobca nijako nereagoval a opätovne zdôrazňoval preukázanie prepravy CMR dokladmi. Z týchto dôvodov neobstoja ani žalobné námietky, v ktorých žalobca zdôrazňuje, že predložené CMR obsahujú všetky predpísané náležitosti a nebolo preukázané, že sú falošné. Navyše ani tvrdenie žalobcu o tom, že CMR doklady obsahujú všetky náležitosti, nie je pravdivé, pretože CMR doklady neobsahujú úplnú adresu, kde podľa tvrdenia žalobcu mal byť tovar dodaný, ale len všeobecné označenie obce v Maďarsku: Magyargéc, HU.

73. Ani žalobné námietky o tom, že žalobcom predložené dôkazy neboli daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach, nie sú dôvodné. Ide o všeobecné nekonkrétne žalobné námietky, pričom nie je zrejmé, ktoré dôkazy nemali byť vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Ide len o vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu bez bližšej argumentácie.

74. Správny súd preskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a poskytuje ochranu subjektívnym právam a právom chránených záujmom fyzických a právnických osôb. Úlohou správneho súdu, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, nie je nahrádzanie činnosti orgánov verejnej správy a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Úlohou správneho súdu taktiež nie je za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti nad rámec správnej žaloby. Žalobca mal ťažiskový priestor na predkladanie dôkazov a na uplatňovanie svojej obrany v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva len za účelom preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom vychádza z toho skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.

75. Žalobca v replike po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby ďalej dopĺňal a rozvádzal svoje žalobné námietky a taktiež predkladal aj ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konanie pred správnym súdom sa spravuje koncentračnou zásadou a podľa žalobca môže rozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote na podanie správnej žaloby.

76. Pokiaľ žalobca opakovane predložil nájomnú zmluvu, predmetom ktorej mal byť nájom skladových priestorov v obci Magyargéc deklarovaným odberateľom a namietal, že ju žalovaný vyhodnotil neprávne ako neplatnú, tak táto zmluva sama o sebe nepreukazuje dodanie tovaru deklarované žalobcom. Závery o tom, že faktúry nemôžu byť platné z dôvodu uvedenia neaktuálnych údajov o odberateľovi, uviedol dožiadaný orgán maďarskej daňovej správy v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňové orgány v tomto smere žalobcom predložené faktúry nehodnotili a tento záver maďarskej daňovej správy nebol ani daňovými orgánmi uvádzaný ako dôvod pre nepriznanie žalobcom uplatňovaného nároku. Daňové orgány nepriznali žalobcovi uplatňovaný nárok nie z dôvodu, že by boli faktúry alebo nájomná zmluva neplatné. Daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane preto, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky a dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru predložil, správca dane a žalovaný relevantným spôsobom spochybnili.

77. Žalobca v konaní pred správnym súdom predložil čestné vyhlásenie V. O., konateľa spoločnosti MAGYARGÉC-200 Kft., zo dňa 04.03.2020, v ktorom tento vyhlásil, že spoločnosti Royal Invest Trade Kft. poskytol vo svojej prevádzke v Magyargéc skladové priestory a pravidelne tu táto spoločnosť prijímala a odosielala tovar, pričom bol prítomný F. Z.. Taktiež žalobca predložil aj potvrdenie od spoločnosti A.M.G., s.r.o., Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš (podpísané W. M.), ktorá zabezpečuje žalobcovi vedenie účtovníctva, o tom, že pri vystavovaní prvého potvrdenia o prijatí tovaru boli v

rozpore s požiadavkou žalobcu ako klienta uvedené nesprávne údaje pri mieste dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy v potvrdení o prijatí tovaru a že si žalobca tieto skutočnosti nevedel overiť, pretože neovláda slovenský jazyk. K predloženým dôkazom správny súd uvádza, že ide o dôkazy na preukázanie takých tvrdení, ktoré mal žalobca prednášať a preukazovať v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo v konaní pred daňovými orgánmi. Správny súd nie je súdom skutkovým a nedopĺňa zisťovanie skutkového stavu vykonané orgánmi verejnej správy. Žalobca mal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ťažiskový priestor pre to, aby v rámci dôkazného bremena, ktoré ho zaťažovalo, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

78. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že slovenský jazyk neovláda ani konateľ žalobcu a ani splnomocnený zástupca žalobcu, tak ani táto skutočnosť nebola v preskúmavanej veci podstatná. Je na zodpovednosti žalobcu ako daňového subjektu akým spôsobom a s akou odbornou starostlivosťou vyhotovil doklady týkajúce sa deklarovaných obchodných transakcií.

79. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

80. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

81. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.