Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Q. U., nar. XX. Q. XXXX v A., trvalé bydlisko Z. XX/XXB, I. - Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. novembra 2020, č. k. -472, na verejnom zasadnutí konanom 4. marca 2021 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Q. U. zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) z 5. novembra 2020, č. k. -472, bol obžalovaný Q. U. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na a Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že si v presne nezistenom čase najmenej však od septembra 2019 do 28.05.2020 bez oprávnenia zadovažoval omamné a psychotropné látky v rozpore zo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov kúpou od doposiaľ presne nestotožnených osôb, najmä zo Serede, v pravidelných intervaloch za nezistenú sumu v rôznych množstvách omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (ďalej aj „“) a heroín, ktoré neoprávnene prechovával v rodinnom dome č. 27/79B na Z. ulici v I. - časť Z., kde ich vážil, balil na jednotlivé dávky a po telefonickom dohovore následne distribuoval formou predaja medzi konzumentov, a to minimálne M. Z. zo Z., V. K. zo Z., L. I. z I., P. O. z I., M. C. z I., B. R. zo Z., P. Z. z I. a iným ďalším nestotožneným osobám, prevažne za cenu 50 eur až 70 eur za kubík metamfetamínu a 5 eur až 10 eur za čiaru metamfetamínu, kde k predaju dochádzalo najčastejšie v rodinnom dome č. 27/79B na Z. ulici v I. - časť Z., pričom najneskôr do 14:00 h dňa 28.05.2020 v rodinnom dome č. XX/XXB na Z. ulici v I. - časť Z., ako aj v priestoroch k nemu patriacich, neoprávnene prechovával 13 ks zatavených striekačiek plných, s obsahom 12 ks bielej kryštalickej látky a 1 ks ružovej kryštalickej látky, 3 ks plastových sáčikov s uzáverom v jednom s obsahom ružovej kryštalickej látky, 2 ks zostatkov bielej kryštalickej látky, 1 ks zatavenej plastovej striekačky prázdnej, 5 ks zatavených striekačiek s obsahom 4 ks bielej kryštalickej látky, 1 ks striekačky s obsahom ružovej kryštalickej látky, 1 ks injekčnej striekačky prázdnej, 1 ks tlakového zatvárateľného sáčika s obsahom bielych kryštálov, 1 ks červenej kapsičky s 1 ks igelitového sáčika s obsahom hnedej práškovej látky, 27 ks skladačiek papierových, 1 ks zatváracieho sáčika s tlakovým uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky, 1 ks zatavenej injekčnej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky, 1 ks krabičky s obsahom sklenenej fajky, 1 ks drvičky, nadstavec - tzv. kotol, 1 ks sitka, 1 ks zatváracieho sáčika s tlakovým uzáverom s obsahom bielej neznámej kryštalickej látky, 1 ks digitálnej váhy čiernej farby č. YZW-TW50, 8 ks injekčných striekačiek prázdnych zatvorených, 10 ks

injekčných striekačiek sterilne zabalených, 4 ks inzulínových striekačiek, 3 ks zatavených striekačiek s obsahom zvyškov bielej kryštalickej látky a iné veci, ktoré boli zaistené pri výkone domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov, pričom

- v 12 ks zatavených plastových injekčných striekačkách sa nachádzalo 25,541 g bieleho kryštalického materiálu s priemernou koncentráciou 17,1 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 4.368 mg absolútneho metamfetamínu,

- v 1 ks zatavenej plastovej injekčnej striekačke sa nachádzal ružový kryštalický materiál s hmotnosťou 1,588 g s priemernou koncentráciou 20,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúci 319 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom obsahoval ružový kryštalický materiál s hmotnosťou 3,332 g priemernou koncentráciou 14,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 496 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks plastového vrecka s plastovým uzáverom obsahoval biely kryštalický materiálu s hmotnosťou 58 mg a priemernou koncentráciou 27,4% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 16 mg absolútneho metamfetamínu,

- 4 ks zatavených plastových injekčných striekačiek obsahovalo bielu kryštalickú látku s celkovou hmotnosťou 8,224 g s priemernou koncentráciou 17,1 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1.406 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks zatavenej plastovej injekčnej striekačky obsahovalo ružový kryštalický materiál s hmotnosťou 2,010 g s priemernou koncentráciou 16,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 336 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom obsahoval biely kryštalický materiál s hmotnosťou 12,487 g s priemernou koncentráciou 40,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 5.070 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks mikroténového vrecka obsahoval svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 2,865 g a priemernou koncentráciou 13,4 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 384 mg absolútneho heroínu,

- 27 ks papierových skladačiek obsahovalo svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 2,660 g a priemernou koncentráciou 13,5 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 359 mg absolútneho heroínu,

- 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom obsahoval 33,505 g bieleho kryštalického materiálu s priemernou koncentráciou 10,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 3.518 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks zatavenej plastovej injekčnej striekačky obsahovalo 39,035 g bieleho kryštalického materiálu s priemernou koncentráciou 8,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 3.474 mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks plastového vrecka s plastovým uzáverom obsahoval biely kryštalický materiál s hmotnosťou 1,986 g s priemernou koncentráciou 16,2 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 322 mg absolútneho metamfetamínu, t.j. v súhrne 127,766 g a 5,525 g heroínu, z čoho by bolo možné pripraviť minimálne 1.330 obvykle jednorazových dávok drogy v celkovej hodnote 5.304,14 eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle vyššie uvedeného zákona do II. skupiny psychotropných látok, a heroín (diacetylmorfín) je zaradený do I. skupiny omamných látok. Okresný súd ho za odsúdil podľa Tr. zák. s prihliadnutím na , , Tr. zák. a per analogiam na , Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa , , , Tr. zák. v spojení s Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Súčasne obžalovanému podľa Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia vecí opísaných vo výroku rozsudku s tým, že podľa Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť ( Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, v dôsledku čoho aplikoval ust. Tr. zák., preto trest ukladal v zmysle Tr. zák. v rozmedzí trestnej sadzby od 10 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace (pôvodná trestná sadzba 10-15 rokov).

Okresný súd pristúpil aj k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016) nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval, čím nastala teoretická možnosť per analogiam uzavretia a schválenia doho- dy o vine a treste. Okresný súd považoval za dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, keďže mal zákonnú možnosť uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby (t. j. 6 rokov a 8 mesiacov, čo sú dve tretiny z 10 rokov), so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Postupoval tak preto, lebo mal za to, že závažnosť trestného činu a miera narušenia obžalovaného nie je natoľko vysoká, aby bolo na neho potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by musel byť inak zaradený. Obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, svoj čin úprimne oľutoval a zohľadniac aj jeho vyšší vek dospel okresný súd k názoru, že náprava obžalovaného je možná a bude aj lepšie zaručená práve v ústave s najmiernejším stupňom stráženia. Okresný súd neaplikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., pretože okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovaného o vine bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ale aj z dôvodu, že takéto vyhlásenie o vine nie je napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“, keďže súdy trestnú činnosť neobjasňujú (tú objasňujú iba orgány činné v trestnom konaní). Okresný súd však vzal do úvahy snahu obžalovaného pomáhať objasňovať trestnú činnosť iných osôb orgánom činným v trestnom konaní pri výmere ukladaného trestu (jeho mimoriadne zníženie pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.), a práve aj s ohľadom na túto aktivitu obžalovanému uložil trest v najnižšej prípustnej výške 6 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne. Neaplikoval o obžalovaného ani § 36 písm. d) Tr. zák., pretože sa trestnej činnosti dopúšťal vedome a dobrovoľne. Vyšší vek obžalovaného nebol žiadnym spôsobom skutočnosťou, ktorá by ho nútila, aby vykonával drogovú trestnú činnosť. V neposlednom rade samotný obžalovaný priznal, že si predajom omamných a psychotropných látok privyrábal (popri dôchodku) a výnos z trestnej činnosti využíval okrem iného aj na zabezpečovanie si sexuálnych služieb. „Prilepšovanie“ si k dôchodku ani sexuálne potreby obžalovaného v jeho vyššom veku rozhodne nie sú okolnosťami, ktoré by mal súd akceptovať ako ospravedlňujúci dôvod pre páchanie drogovej trestnej činnosti. Rovnako u neho nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. pretože bol v minulosti bol opakovane (osemkrát) súdne trestaný a takisto opakovane (osemkrát) priestupkovo postihnutý. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že je vlastníkom zaistených vecí, že ich použil na spáchanie trestného činu, slúžili mu na páchanie trestnej činnosti, resp. boli výnosom zo spáchanej trestnej činnosti a že súhlasí s trestom prepadnutia týchto vecí, uložil mu okresný súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj tento druh trestu s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát. Výrok o ochrannom dohľade okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, kedy sa tento druh ochranného opatrenia ukladá povinne. Pokiaľ ide o výmeru 2 roky, túto považoval okresný súd za primeranú. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný po porade s obhajcom JUDr. Adriánom Cakom (ďalej len obhajca) si ponechal lehotu. Voči výroku o treste rozsudku napokon obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní, ktoré odôvodnil vlastnoručne, uviedol, že pri výmere trestu neboli zohľadnené poľahčujúce okolnosti, konkrétne jeho nevedomosť o výške trestu pred spáchaním trestnej činnosti, jeho vek, pri ktorom je uložený trest pre neho likvidačný, ďalej to, že sa priznal a orgánom činným v trestnom konaní hneď na začiatku povedal, kto mu doviezol drogy, že viedol riadny život pred spáchanou trestnou činnosťou, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, o čom je aj záznam, oľutoval svoje konanie a navrhoval prokurátorke spoluprácu pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere okolo piatich rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podané odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom obhajcu, v ktorom rovnako namietal uložený trest ako neprimeraný. Poukázal na to, že sa priznal a skutok oľutoval už ako zadržaná osoba, uviedol ďalšie osoby, s ktorými páchal trestnú činnosť, nekomplikoval priebeh prípravného konania podávaním opravných prostriedkov, že je osobou vyššieho veku, že viedol riadny život, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, poskytol informácie o osobách, ktoré páchali organizovanú trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené je podľa neho priestor pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ako aj podľa § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a uloženie trestu vo výmere 5 rokov. Podaním doručeným okresnému súdu 1. marca 2021 obžalovaný prostredníctvom obhajcu ešte doplnil svoje odvolanie tým, že počas trestného konania vedeného proti nemu napomáhal polícii pri objasňovaní

jeho trestnej činnosti, ale aj trestnej činnosti iných osôb a to za pomoci informácií, ktoré polícii poskytol. Na základe týchto informácií boli zadržané tri osoby a tie následne obvinené z drogovej trestnej činnosti. Žiadal preto odvolací súd o zváženie jeho pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb, kedy prichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov. Za podstatné považuje vykonať dokazovanie ohľadne zistenia rozsahu jeho spolupráce s políciou pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb, preto navrhol vyžiadať z Okresnej prokuratúry Trnava správu, z ktorej bude množné zistiť, v akej miere bol polícii nápomocný. Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 15. januára 2021. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 4. marca 2021, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa . Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom podľa a doplnil tak, že oboznámil čítaním úradné záznamy z 2. a 3. marca 2021, ktorými krajskú súd preveroval údajnú spoluprácu obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb. K doplnenému dokazovaniu obžalovaný uviedol, že vyšetrovateľom uvádzal presné mená, kto sa zaoberá drogovou trestnou činnosťou, doteraz však orgány činné v trestnom konaní nekonali. Obžalovaný uviedol mená M. E., J. E. a ich syn. Tieto osoby podľa neho boli zadržané na základe informácií, ktoré poskytol vyšetrovateľovi. Rovnako uviedol vyšetrovateľovi aj informácie o trestnej činnosti L.. Po doplnení dokazovania sa pristúpilo ku konečným návrhom. Prokurátorka v rámci neho žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti iných osôb, ktoré konkrétne dnes menoval a tieto boli následne obvinené, preto je toho názoru, že vzhľadom na takéto jeho správanie je priestor na mimoriadne zníženie podľa Tr. zák. Zároveň je aj toho názoru, že je priestor na mimoriadne zníženie podľa Tr. zák. z dôvodu veľmi slabej koncentrácie zadržaných drog. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o trest s tým, aby krajský súd o treste sám rozhodol. Obžalovaný uviedol, že veľmi ľutuje, že sa dal na zlú cestu a prisahal, že drog sa už nechytí. Prosil o zľutovanie, chcel by sa čo najskôr stretnúť so synom, venovať sa jeho výchove, ktorej som sa venoval aj predtým. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa Tr.o por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, obžalovaný v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť, krajský súd považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval ( Tr. zák.). Priťažujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil. Správne pri prevahe poľahčujúcich okolností okresný súd aplikoval ust. Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 15 rokov o jednu tretinu, na 13 rokov a 4 mesiace. Krajský súd stotožnil aj s názorom okresného súdu, že ukladanie trestu odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Aj podľa názoru krajského súdu bolo pri výmere trestu potrebné zohľadniť neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným, ktoré bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, čo odôvodňovalo mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením , Tr. zák. per

analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, tento je aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej trestnej činnosti a okolnosti prípadu, trestom primeraným a spravodlivým, ktorý u obžalovaného nechybne splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tieto považoval krajský súd za nedôvodné. Už okresný súd dal obžalovanému priliehavú odpoveď na to, prečo mu nebolo možné priznať aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n), § 36 písm. d), § 36 písm. j) Tr. zák. Krajský súd preto na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje bez potreby ju opakovať. Zároveň obžalovanému pripomína, že jeho priznanie a popísanie vlastnej trestnej činnosti už v prípravnom konaní, nekomplikovanie priebehu trestného konania podávaním opravných prostriedkov, jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní či oľutovanie trestnej činnosti sú okolnosti, ktoré boli okresným súdom pri výmere trestu dostatočne zohľadnené. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného o jeho údajnej nevedomosti o tom, aký trest mu za ním páchanú trestnú činnosť hrozil, táto je bezpredmetná, keďže neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Rovnako nedôvodná je námietka obžalovaného o tom, že uložený trest je pre neho vzhľadom k jeho veku likvidačný, ako aj námietka, že sa nebude môcť postarať o maloletého syna. Totižto na všetky tieto negatívne dôsledky mal obžalovaný myslieť skôr, ako sa rozhodol „privyrábať si“ páchaním drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal uloženia nižšieho trestu odňatia slobody ako 6 rokov a 8 mesiacov za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. (podľa cit. ust., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom), k tomu krajský súd uvádza, že na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky. Žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ani výnimočné pomery páchateľa z vykonaného dokazovania, resp. z obsahu spisového materiálu nevyplynuli. Osobné a rodinné pomery opísané obžalovaným v odvolaní nie sú podľa názoru krajského súdu ničím výnimočné. Rovnako za výnimočnú okolnosť nemožno považovať podľa názoru obžalovaného nízku koncentráciu účinnej látky v zaistených drogách, lebo na drogovú trestnú činnosť obžalovaného je potrebné nazerať nie selektívne cez spomínanú koncentráciu, ale komplexne (obdobie, spôsob, rozsah jej páchania atď.), pričom z tohto uhľa pohľadu jeho trestná činnosť v ničom nezaostávala za drogovou trestnou činnosťou iných páchateľov. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal uloženia nižšieho trestu odňatia slobody ako 6 rokov a 8 mesiacov za použitia ust. § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. (podľa cit. ust. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní), k tomu krajský súd primárne uvádza, že obžalovaný v odvolaní bližšie nešpecifikoval, komu a akú trestnú činnosť napomáhal objasňovať. Ide pritom o elementárnu povinnosť strany v konaní označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, zvlášť keď sa ich dovoláva a v ich označení mu nebránia žiadne okolnosti, ako tomu bolo v tomto prípade. Napriek uvedenému si krajský súd tvrdenia obžalovaného o jeho údajnej spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní preveroval a v tomto smere oslovil policajtov kpt. Mgr. V. I. a mjr. Mgr. E. C., ktorí žiadali súhlas k osobnému vyťažovaniu obžalovaného v ÚUV Leopoldov počas jeho väzby v tomto konaní, keď iné osoby taký súhlas nežiadali a bez neho by sa k obžalovanému do ÚVV nedostali. Spomínaní policajti ale nepotvrdili, že by im obžalovaný poskytol také významné informácie, na základe ktorých by boli realizované úkony trestného konania voči konkrétnym osobám, tobôž nie úkony voči nejakej organizovanej skupine. Obaja policajti zhodne skonštatovali, že informácie od obžalovaného boli skôr všeobecného charakteru a zhodli sa v tom, že im v konečnom dôsledku neposkytol žiadne také informácie, ktoré by vo významnej miere pomohli objasniť trestnú činnosť iných osôb, už vôbec

nie objasniť ju vo zvlášť významnej miere, ako to predpokladá cit. ust. § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. Ani prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí takýmito informáciami nedisponoval. Z tohto dôvodu nepovažoval krajský súd za potrebné bližšie preverovať tie údaje, ktoré v tomto smere obžalovaný doplnil na verejnom zasadnutí. Na základe vyššie uvedených zistení potom krajský súd ustálil, že zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. v prípade obžalovaného splnené neboli. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, okresný súd správne obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keď aj krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava v tomto type ústavu lepšie zaručená. Pokiaľ ide o výrok o treste prepadnutia vecí opísaných v enunciáte rozsudku, tomuto obžalovaný žiadne konkrétne chyby nevytýkal a krajský súd ich vlastným prieskumom nezistil. Výrok o ochrannom dohľade krajský súd nepreskúmaval, nakoľko nebol odvolaním napadnutý. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa na verejnom zasadnutí zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.