Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-921-2020.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Subarea
21Ek/921/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. Z., R. R. N. X. XXX/X, XXX XX Z., A.: XX XXX XXX, pr. zast.: E.. G. J., G.. Y. XX, XXX XX Z., A.: XX XXX XXX proti povinnému: N. M. C..R.., R. R.: P. XX, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX, pr. zast.: E.. S. R., P. M. XXXX, XXX XX Z., A.: XX XXX XXX o vymoženie nepeňažného nároku a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: H.. J. H., G. P. XX, XXX XX B., A.S.: XX XXX XXX, J. R.. B..: XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 3.6.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie nepeňažného nároku spočívajúceho v povinnosti povinného odstrániť stavbu označenú ako "Optický kábel na stĺpoch verejného osvetlenia", Z. na pozemku parcelné číslo líniová stavba ulice: N. E. (S. N. H. J. N. Ž.), N. Ž. (S. N. E. J. N. H. K.), N. H. K. (S. N. X. J. N. J.), N. Z. X. (S. N. O.. J. J. F. X. K. A.), G.G. M. (S. N. Z. X. J. S. M. X. N. S.) na základe exekučného titulu - K. Mesta Z., R.. B..: R.-XXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 25.03.2019, vykonateľné dňa 1.1.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 16.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: H.. J. H., G. P. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX.
3. V mene povinného bol podaný návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s Upovedomením o začatí exekúcie XXXEX XXX/XX zo dňa 23.07.2020, jemu doručeným dňa 31.7.2020. Povinný nie je a ani nikdy nebol vlastníkom optických káblov, z čoho vyplýva, že nie je správne označená osoba povinného a preto sa nejedná o platný exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva. Následne povinný poukázal na to, že sa nie všetky káble nachádzajú na stĺpoch verejného osvetlenia, pričom niektoré káble sú osadené na stĺpoch v súkromnom vlastníctve tretích osôb. V zmysle uvedeného preto nie je možné vykonať odstránenie stavby tak, ako to je uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie. Zo strany povinného došlo k rekonštrukcii káblov, k ich zmene za optické káble z dôvodu potreby plnenia Európskych smerníc a preto mal povinný voči stavebnému úradu iba oznamovaciu povinnosť a nebolo potrebné na takúto zmenu stavebné povolenie. Káble boli osadené v zmysle platných právnych noriem a preto má povinný za to, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, naopak povinný týmto konaním poskytuje služby najmä občanom Z., keďže budovanie vysokorýchlostného internetu je definované ako budovanie verejných sieti vo verejnom záujme. Povinný poukázal na skutočnosť, že vybudoval v meste Z. infraštruktúru na prevádzkovanie siete, ktorej časť sa nachádza pod zemským povrchom a časť nad zemským povrchom. Pre vedenie optických káblov nad zemským povrchom boli dlhodobo uzatvorené Nájomné zmluvy s povinným, pričom samotný oprávnený mal záujem o vybudovanie komplexnej optickej siete v meste Z.. Na rok 2019 nedošlo k predĺženiu nájomných zmlúv bez logického odôvodnenia a napriek viacerým podnetom zo strany povinného došlo k právoplatnému rozhodnutiu o odstránení stavby.
Povinný má záujem o zavedenie optiky do zemných výkopov, čo však v meste Z. nie je úplne možné, nakoľko by muselo dôjsť k zničeniu chodníkov či miestnych komunikácií. Ak by malo reálne dôjsť k odstráneniu všetkých optických káblov nachádzajúcich sa na stĺpoch verejného osvetlenia, s veľkou pravdepodobnosťou by ostalo mesto Z. bez možnosti pripojenia na internet, či kamerového systému. Povinný ihneď po vydaní Rozhodnutia o odstránení stavby podal nové návrhy na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, zároveň bol však nútený požiadať o prerobenie trás výkopov podľa požiadaviek jednotlivých orgánov, čo však bolo časovo náročné, nakoľko sa jedná o stovky kilometrov trás výkopov. Napriek žiadostiam povinného o predlženie lehôt na vyhotovenie projektovej dokumentácie a žiadostí o predlženie lehôt na úpravu podmienok nebolo v možnostiach povinného uvedené stihnúť ani v rámci predlžených lehôt. Povinný má za to, že vyvinul maximálne úsilie, aby bola včas zaslaná projektová dokumentácia, ako aj všetky ostatné požadované dokumenty s tým, aby spĺňali požiadavky a upravené podmienky v zmysle pokynov rôznych orgánov. Zároveň je v jeho snahe získať rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorého predmetom sú ,,K. S. R. Z.-X. Y. H. Z.. ? Zo strany povinného bol na H. Z. podaný Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby ako aj Žiadosť o vyjadrenie k projektovej dokumentácií pre územné rozhodnutie stavby, ktoré sú v súlade so všetkými požiadavkami dotknutých orgánov a ktoré sú v procese preverovania zo strany mesta Z.. Povinný v závere uviedol, že zastáva názor, že súdny exekútor neoprávnene voči nemu vedie exekútor bez akéhokoľvek právneho základu a že Upovedomenie o začatí exekúcie je zmätočné, keďže v ňom nie je uvedené konkrétne, čo sa má odstrániť, pričom nejde o stavbu. Požaduje aby bola exekúcia v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavená, nakoľko nie je vedená voči nemu oprávnene.
4. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného v sprievodnom liste uviedol, že vyzval oprávneného podaním zo dňa 19.8.2020, doručeným do elektronickej schránky dňa 04.09.2020, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril. Zároveň však poskytol súdu vlastné stanovisko, v zmysle ktorého má za to, že povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
10. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
11. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
12. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.
13. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
14. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a to najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 31.7.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.8.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený do elektronickej schránky dňa 17.8.2020. Z uvedených skutočností súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
15. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie súd ďalej skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, v tomto prípade ku dňu 03.06.2020. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dnu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.mája 2011, č.k. III. ÚS 4l/2011-31).
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Povinný v prvom rade žiada zastaviť exekúciu z dôvodu nesprávnej legitimácie povinného v Upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko on nie je vlastníkom predmetných káblov. Súd k prvému argumentu povinného uvádza, že účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
18. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozhodnutie Mesta Z., ako príslušného stavebného úradu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, sp. zn. R.- XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.3.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26.04.2019 a vykonateľným dňa 1.1.2020. Rozhodnutím Mesto Z. ako stavebný úrad zaviazalo účastníka konania identifikovaného ako
vlastníka stavby N. M. C..R.., P. XX, L. L., odstrániť stavbu označenú ako "S. F. X. R.J. Y. S.", Z.U. na pozemku parcelné číslo líniová stavba ulice: N. E. (S. N. H. J. N. Ž.), N. Ž. (S. N. E. J. N. H. K.), N. H. K.B. (S. N. X. J. N. J.), N. Z. X. (S. N. O.. J. J. F. X. K. A.), G.G. M. (S. N. Z. X. J. S. M. X. N. S.). Súd v predmetnej veci poukazuje na to, že exekučné konanie je vedené na základe návrhu oprávneného, ktorý bol exekučným titulom označený ako stavebný úrad, t.j. tomto konaní ako oprávnená osoba a proti tomu, kto bol v exekučnom titule označený účastník, ktorému bolo nariadené odstránenie stavby, t.j. povinný.
19. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone, nepredstavuje však ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Úlohou exekučného súdu nie je náprava prípadných chýb v základnom konaní; pozri napr. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17 CoE/171/2012, zo dňa 26.07.2012:.. „Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinná mala a mohla uplatniť v základnom konaní, t.j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie) vydaný...“. Námietky povinného o vadách exekučného titulu, mohol a mal namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu brániť podaním odvolania v zmysle § 53 a § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, tak ako bol o tom riadne poučený v závere rozhodnutia stavebného úradu. Preto k ďalším argumentom povinného, že nikdy nebol a ani nie je vlastníkom stavby, ktorú ma v zmysle exekučného titulu odstrániť, ďalej že jej odstránením by zasiahol do vlastníckych práv iných osôb, alebo že predmetné káble rekonštruoval, t.j. menil a preto mal iba oznamovaciu povinnosť voči stavebnému úradu a nebolo potrebné na takúto zmenu stavebné povolenie, a ďalšie skutočnosti súvisiace so skutkovým stavom, ide o skutočnosti, ktoré mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 13a ods. 2 c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu
25. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
26. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
27. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
28. Keďže si oprávnený ani povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.