Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-41-2020.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/41/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: UNION zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o vymoženie pohľadávky vo výške 83,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 7Er/147/2013-36 zo dňa 17.12.2019 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,11 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že v priebehu konania doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd mal preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť, a preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie a v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. V danom prípade je povinná fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok. Na základe uvedeného oprávnený žiada uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadril, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd napadnuté unesenie potvrdil.
6. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uvádza, že hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku, ale aj zistenie, či ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE považuje oprávnený za nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je, alebo nie je nemajetný. Oprávnený ďalej uvádza, že uplatnenie práva na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Na základe uvedeného oprávnený zotrváva na svojom odvolaní.
7. Odvolací súd sa zároveň v zmysle ust. § 233a Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu musel vysporiadať s tým, či v prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu konania v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) účinného od 01.01.2020. Hlavným účelom tohto zákona je zefektívniť proces zastavovania starých exekúcií a ukončenie vedenia starých exekučných konaní, v ktorých je zistená nemajetnosť povinného. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017, vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (§ 1 ods. 2). Zákon v ust. § 2 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody vedúce k zastaveniu starej exekúcie, pričom k zastaveniu dochádza priamo zo zákona. Jedným z dôvodov zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ktorá je päť rokov a plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 3 ods. 1). Zákon však upravuje určité prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby o 12 mesiacov, pričom okamih začatia plynutia rozhodnej doby závisí od rozhodovania súdu. V ust. § 2 ods. 2 zákon upravuje tzv. absolútne výnimky, v prípade ktorých je vylúčené zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.
8. V posudzovanej veci ide o starú exekúciu, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. trvala viac ako päť rokov, teda u ktorej bol predpoklad jej zastavenia priamo zo zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie, nastala relatívna výnimka predpokladaná v § 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z., z ktorého dôvodu nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby, ktorej uplynutie sa obligatórne vyžaduje pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. Pokiaľ totiž súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci nedošlo k zastaveniu „starej“ exekúcie priamo zo zákona, ktorá skutočnosť znamená, že krajský súd je oprávnený rozhodnúť o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie.
9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vyhodnotiac odvolanie oprávneného ako nedôvodné.
10. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
11. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie.
15. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. Prihliada sa však aj na ďalšie okolnosti, z ktorých je možné bezúspešnosť exekúcie vyvodiť.
16. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, nie je daná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor urobil opakované šetrenia ohľadom majetkovej a zárobkovej situácie povinného (prvý podnet na zastavenie exekučného konania podal z 28.7.2017, opakovane podnet z 26.08.2019) a po preskúmaní kompletného exekútorského spisu a vykonaných úkonoch v predmetnej veci exekútorom okresný súd exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil. Na žiadosť odvolacieho súdu bol tento exekučný spis EX 1544/13 prostredníctvom okresného súdu predložený k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia. Z jeho obsahu vyplývajú konkrétne úkony smerujúce k zisteniu tak príjmov ako aj majetku povinného s negatívnym výsledkom. Ich súčasťou je aj zoznam aktuálne vedených exekúcií voči povinnému (celkový počet 9). Na tomto základe možno konštatovať dôvodnosť rozhodnutia okresného súdu.
17. Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a je zodpovedný za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania. V predmetnom exekučnom konaní šetrením zistil existenciu jedného z dôvodov predpokladaných v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor, ako už odvolací súd vyššie uviedol, preveril majetkové pomery povinného a nezistil žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako správne potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.