Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/19/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného Z. I., stíhaného pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr.zák. a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 268 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. 03. 2021, o odvolaní okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši a obžalovaného Z. I. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 20. 01. 2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Z. I. a odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 20. 01. 2021 bol obž. Z. I. uznaný za vinného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a § 127 ods. 4 Tr.zák. a zločinu výroby detskej pornografie podľa § 268 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa dopustil tým, že

1/ od presne nezisteného dňa mesiaca júl 2017, najneskôr do konca mesiaca januára 2020 na rôznych miestach v rodinnom dome č. XXX v obci K. Y., okres K. D., vykonával opakovane pohlavný styk s maloletou P. Z., nar. XX. XX. XXXX, a taktiež ju inak sexuálne zneužíval a tým spôsobom, že si svoj pohlavný úd prikladal na jej nahú vagínu, a tiež jej vagínu prstoval svojimi prstami, pričom ju aj viackrát obchytkával na intímnych miestach svojho tela pod oblečením, kde jej chytal prsia, vagínu a zadok, bozkával ju na vagínu za účelom svojho sexuálneho vzrušenia, hoci mal vedomosť, že maloletá P. Z., nar. XX. XX. XXXX, nedosiahla fyzický vek 15 rokov, nakoľko žil s maloletou P. Z., nar. XX. XX. XXXX, v spoločnej domácnosti ako nevlastný otec, kde na základe lekárskej správy primára gynekológie a pôrodníctva A.. T. K. u maloletej P. Z. konštatoval nezistené známky poranení genitálií, specula: hymen zriasený a deformovaný na č. 4, pričom predpokladal porušenú panenskú blanu,

od mesiaca september roku 2018 do konca októbra 2019 na rôznych miestach v rodinnom dome č. XXX v obci K. Y., okres K. D., ako aj viackrát počas tréningu sebaobrany obchytkával maloletú N. Z., nar. XX. XX. XXXX, na intímnych miestach jej tela, chytal ju cez oblečenie a aj pod oblečením za zadok, prsia a vagínu, za účelom svojho sexuálneho vzrušenia, hoci mal vedomosť, že maloletá N. Z., nar. XX. XX. XXXX, nedosiahla fyzický vek 15 rokov, nakoľko žil s maloletou N. Z., nar. XX. XX. XXXX, v spoločnej domácnosti ako nevlastný otec,

2/ v priebehu dňa 11. 01. 2020 z presne nezisteného miesta formou SMS správy požiadal maloletú A. K. nar. XX. XX. XXXX, aby sa vyfotografovala a zaslala mu intímne fotografie svojho nahého tela, za účelom svojho sexuálneho vzrušenia, kde maloletá A. K. nar. XX. XX. XXXX, v popoludňajších hodinách daného dňa tak dobrovoľne urobila a mobilným telefónom zn. U., ktorý v tom čase používala si na jednu fotografiu odfotila holé poprsie a na štyri až päť fotografii si odfotila svoju nahú vagínu, ktoré Z. I. následne zaslala prostredníctvom sociálnej siete a Z. I. jej zaslal spať tri fotografie svojho stoporeného penisu,

kde takto konal napriek skutočnosti, že mal v danom čase vedomosť, že maloletá A. K., nar. XX. XX. XXXX, má fyzický vek 15 rokov.

Za to bol odsúdený podľa § podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c), j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2, § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v súvislosti s uznaním viny ku skutku 1/ týkajúceho sa pokračujúceho zločinu sexuálneho zneužívania prijal súd vyhlásenie obžalovaného podľa , t. j. v časti spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Ako ďalej uviedol prvostupňový súd, obžalovaný popieral spáchania druhého skutku, síce uviedol, že sa voči A. K. správal nevhodne, ale popieral, že by sa dopustil skutku výroby detskej pornografie. Písal si s ňou v decembri 2019, aj sa dvakrát stretli, pričom jej poslal svoje fotky, ale nevedel, či ich videla. Zároveň žiadal od nej, aby mu poslala aj ona, pričom mu odpísala, že pošle. Nepozeral ich, pretože zistil, že sa pozná s jeho dcérou Z.. Vedel, že tam boli fotky, nakoľko mu to napísala, ale tieto fotky neotvoril. Ako uviedol prvostupňový súd, znalec A.. K. uviedol, že u obžalovaného zistil hebifilné správanie, t. j. poruchu sexuálneho spektra. Choroba má genetický predpoklad a pri psychosexuálnej nezrelosti a abnormálne štrukturovanej osobnosti obžalovaného chýbali inhibičné mechanizmy, ktoré by mu bránili atakovať detskú populáciu. Obžalovaný konal pod vplyvom choroby, ale jeho ovládacia stránka bola len nepodstatne znížená. Z výpovedí poškodenej A. K. a obžalovaného mal súd za nesporne preukázané, že medzi nimi prebiehala konverzácia cez sociálne siete, aj osobné stretnutia. Pri osobných stretnutiach došlo aj k intímnym kontaktom, avšak nebolo preukázané, že obžalovaný v tom čase vedel, že poškodená A. K. nedovŕšila 15 rokov. Zároveň súd nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej. Presvedčenie o pravdivosti výpovede maloletej malo oporu aj v znaleckom posudku č. XX/XXXX Z.. A. G., Z.., kde znalkyňa uviedla, že maloletá je schopná popísať okolnosti, resp. udalosti, ktoré sú predmetom trestného konania. Tendencia k vedomému skresľovaniu nebola zistená, neboli zistené sklony ku klamstvu a konfabulácii. Súd považoval za nelogické, vzhľadom na priznanie obžalovaného, že intímne fotky od maloletej žiadal, tvrdnenie, že ich neotváral a že by obžalovaný posielal svoje nahé fotky, na oplátku by žiadal to isté od maloletej a keby ich tá poslala, tak by ich on nepozrel. Prvostupňový súd uviedol, že obžalovaný sa k prezretiu fotiek prakticky priznal v prípravnom konaní, keď na výsluchu dňa 13.05.2020 uviedol: „Následne na to mi aj ona poslala pár fotiek, bolo ich 6 alebo 7. Jednalo sa o fotky v podprsenke, v nohavičkách, potom bez oblečenia. Taktiež mi poslala jedno video, kde si ona strkala pero do vagíny.“ Súd považoval za vylúčené, aby obžalovaný takto detailne popísal nielen počet, ale najmä obsah závadového materiálu, pokiaľ by ho nevidel. Zároveň uviedol, že Novelou zákona č. XXX/XXXX Z.z. došlo k vypusteniu slovného spojenia zo skutkovej podstaty „inej osoby, preto osobou, ktorá mohla byť sexuálne uspokojená, už nemusí byť osoba odlišná od páchateľa“. Vzhľadom k tomu obhajobu obžalovaného v tejto časti považoval za zjavne irelevantnú. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zohľadnil to, že obžalovaný sa ku skutkom priznal len čiastočne a zároveň, že z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa nedopustil žiadnych priestupkov a mal kladné hodnotenie z obce, pričom doposiaľ nebol súdne trestaný. Vzhľadom k tomu súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa Tr.zák. a s prihliadnutím na skutočnosť, že konal pod vplyvom choroby, ktorú si sám nezavinil, mu priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa Tr.zák. Vzhliadol však u obžalovaného aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa Tr.zák. Prvostupňový súd z tohto dôvodu uplatnil ust. , Tr.zák. a vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, tzn. na 10 rokov a 4 mesiace, zároveň však aplikoval aj ust. Tr.zák., nakoľko sa obžalovaný dopustil dvoch skutkov a teda zločinov a preto zvýšil hornú hranicu modifikovanej trestnej sadzby o jednu tretinu na 11 rokov, 5 mesiacov a 10 dní. Po vykonanom dokazovaní však vzhliadol aj dôvody na aplikáciu Tr.zák. a trest s prihliadnutím na ust. Tr.zák. mimoriadne znížil. Poukázal na skutočnosť, že ide o starostlivého a pracovitého človeka, ktorý má dve práce a vo voľnom čase chodí na brigády, len aby zabezpečil rodine všetky potreby. Rodina je bytostne odkázaná na jeho príjem a hrozí jej strata bývania. Doposiaľ sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a kladne bol hodnotený z miesta bydliska, aj z rodiny. Súd mal preto za to, že uložený trest, spolu s ochranným liečením bol dostatočný, tak z hľadiska prevencie, ako aj ochrany spoločnosti a preto mu uložil trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu v súlade s návrhom znalca uložil aj ústavné ochranné sexuologické liečenie.

Proti tomuto rozsudku a to do výroku o treste podal odvolanie okresný prokurátor a to priamo na hlavnom pojednávaní. Rovnako v zákonom stanovenej lehote čo do výroku o vine a treste podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj samotný obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že zmyslom § 39 Tr.zák. je individualizovať trest, teda umožniť súdu riešiť situácie, keď trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby, by nezodpovedal konkrétnym okolnostiam prípadu. Poukázal, že z vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj z vykonaného dokazovania na súde, vyplynulo, že obžalovaný doznal, že vedel, že niečo nie je s ním v poriadku, že potrebuje vyhľadať lekára - sexuológa, avšak i napriek tomu to neurobil, práve naopak pokračoval v trestnej činnosti voči maloletým deťom, ktoré boli bezbranné, nevyspelé, osamotené a nevedeli sa účelne brániť konaniu zo strany obžalovaného, čo zjavne obžalovaný zneužíval a využíval. Zároveň uviedol, že obžalovaný vedel o tom, že sa dopúšťa protiprávnej činnosti, že zrejme potrebuje odbornú lekársku pomoc, avšak túto nevyhľadal. Práve naopak, vyhľadával a nadväzoval nové známosti, keďže ako bolo preukázané, najskôr sa trestnej činnosti dopúšťal voči nevlastným dcéram, ktoré bývali a žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti a následne sa dopúšťal trestnej činnosti aj voči ďalšiemu dieťaťu, s ktorým sa stretával mimo svojej domácnosti. Z tohto dôvodu navrhol uložil trest v rozpätí 7 až 16 rokov a zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň žiadal uložiť ochranné liečenie sexuologické, ústavnou formou.

Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania proti rozsudku uviedol, že v bode 2/ obžaloby súd oprel svoje skutkové zistenia o konštatovanie, že nemá pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej a to najmä vzhľadom na znenie znaleckého posudku č. XX/XXXX Z.. A. G., Z.. Poukázal na to, že obžalovaný nepopieral skutočnosť, že s maloletou A. K. konverzoval, avšak nemal úmysel ani vedomosť o tom, že by žiadal vyhotoviť pornografické dielo a mal za to, že ak by mal byť za takýto skutok odsúdený, je potrebné, aby bolo presne pomenované, ktoré fotografie a na základe akých znakov, majúc znaky pornografického diela, vyhotovené maloletou, sa malo jednať, obžalovaný nespochybňpval. Spochybňoval skutočnosť, že sa k maloletej nevhodne správal, avšak poprel svoj zámer nahovoriť ju na vytvorenie pornografického diela. Poukázal na skutočnosť, že považuje za nespravodlivé, aby bol odsúdený len na základe verbálnych tvrdení strán, zároveň poukázal na skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k naplneniu objektívnej stránky zločinu výroby pornografického diela, nakoľko nedošlo k preukázaniu existencie pornografického diela ako takého.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný ako aj intervenujúci krajský prokurátor zotrvali na písomných dôvodoch odvolania.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného ako aj okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. podrobne rozviedol dôvody, prečo v danom prípade aplikoval ust. Tr.zák., ktoré napádal prokurátor v odvolaní. I Krajský súd v Banskej Bystrici je toho názoru, že s poukazom na následok, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, bol postup prvostupňového súdu správny, keď v danom prípade ukladal trest za aplikácie ust. Tr.zák., t. j. ukladal trest pod zákonom stanovenú hranicu trestu. V prípade obž. Z. I. boli správne aplikované poľahčujúce okolnosti podľa Tr.zák., t. j. že doposiaľ viedol riadny život a zároveň Tr.zák., t. j. trestný čin spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej

choroby, zároveň priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák., t. j. spáchal viac trestných činov. Zároveň krajský súd konštatuje, že došlo k správnej aplikácii § 41 ods. 2 Tr.zák., pretože obžalovaný sa dopustil dvoch skutkov a obidva boli zločiny a preto došlo k zvýšeniu hornej hranice modifikovanej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Krajský súd má preto za to, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 11 rokov, 5 mesiacov a 10 dní. Je nepochybné, že závažnosť spáchaných zločinov je extrémna a to najmä v prípade ich spáchania voči nevlastným dcéram, avšak na druhej strane správne prvostupňový súd vyhodnotil osobu páchateľa vzhľadom na jeho pracovné návyky a starostlivosť o rodinu. V neposlednom rade aj zohľadnenie jeho choroby umožnilo súdu správnu aplikáciu § 39 ods. 1 Tr.zák.

Vo vzťahu k argumentácii obhajcu obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania treba naproti tomu však uviesť, že v danom prípade bola vina obžalovaného v časti druhého skutku preukázaná jednoznačne a krajský súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou, že len samotné nepreukázanie, ktoré konkrétne fotografie boli predmetom, boli zhotovené za účelom vyhotovenia pornografického diela, by malo viesť k takým pochybnostiam, ktoré by v súvahe s ostatnými dôkaznými prostriedkami mali spochybniť jeho vinu za predmetný skutok. Z týchto dôvodov prvostupňový súd správne ustálil trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov ako priliehavý vzhľadom na spáchaný skutok, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ústavného ochranného sexuologického liečenia.

Z hore uvedených dôvodov potom senát krajského súdu považoval tak odvolanie obžalovaného, ako i odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a tieto odvolania v zmysle ust. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.