Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-73-2022.pdf
PDF · 71.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/73/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na neverejnom zasadnutí dňa 21. septembra 2022 v trestnej veci odsúdeného Z. I. za zločin sexuálneho násilia podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a iné, o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06.06.2022, sp. zn. 10T/73/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Z. I. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 06.06.2022, sp. zn. 10T/73/2020 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 446 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na zmenu formy ochranného liečenia uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 20.01.2021, sp. zn. 10T/73/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.03.2021, sp. zn. 4To/19/2021.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.08.2022. Argumentoval tým, že okresný súd nepostupoval dôsledne a v súlade s pokynmi sťažnostného súdu uvedenými v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.01.2022, sp. zn. 3Tos/7/2022, nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný, znalec nebol vypočutý a vyjadrenie znalca bez toho, aby sa oboznámil s jeho aktuálnym zdravotným stavom (nebol znalcom vyšetrený) nemožno považovať za dostatočné. Rozhodnutie okresného súdu preto považoval za nesprávne a predčasné. Mal za to, že nie je možné akceptovať písomné vyjadrenie znalca bez toho, aby bol oboznámený s jeho súčasným stavom. Znalecký posudok bol vypracovaný v júni 2020, pričom z jeho záverov nevyplýva, že by u neho boli znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Podľa teórie a zaužívanej praxe by bola relevantná ústavná liečba len v prípade zníženia ovládacích schopností. Ďalej uviedol, že počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody si čoraz intenzívnejšie uvedomuje nesprávnosť svojho konania a je schopný ovládať ho. V súčasnosti sú vypracované kritériá nebezpečnosti sexuálneho delikventa, ústavná liečba prichádza do úvahy len ak osoba spĺňa stupeň nebezpečnosti 2 a viac. Navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd sťažnostný, zistil, že sťažnosť podal odsúdený ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Odsúdený Z. I. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 20.01.2021, sp. zn. 10T/73/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.03.2021, sp. zn. 4To/19/2021 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podaním zo dňa 07.07.2021, doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 12.07.2021, odsúdený požiadal o zmenu spôsobu uloženého ochranného liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú.
Uznesením zo dňa 29.11.2021 sp. zn. 10T/73/2020 okresný súd návrh odsúdeného na zmenu formy ochranného liečenia zamietol. Na základe sťažnosti odsúdeného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26.01.2022, sp. zn. 3Tos/7/2022 uznesenie okresného súdu zo dňa 29.11.2021 zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. por., ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Podľa § 446 ods. 1 Tr. por., o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.
Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa § 2 Tr. zák. patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste, zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. Pri zisťovaní, či je pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode nebezpečný, musí súd zhodnotiť všetky dôkazy prichádzajúce do úvahy, a to najmä znalecký dôkaz vykonaný vyšetrením duševného stavu.
Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného Z. I. neboli v súčasnosti splnené podmienky pre zmenu spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia. Výrok o zamietnutí jeho návrhu tak zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu podstatnú chybu, keďže prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne a presvedčivo.
Treba len zdôrazniť, že v pôvodnom konaní bol zdravotný stav odsúdeného skúmaný znalcom z odvetvia psychiatrie a sexuológie, ktorý v záveroch vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu - hebefíliu považoval pobyt odsúdeného na slobode za nebezpečný, a preto mu odporučil uložiť ochranné liečenie sexuologické ústavnou formou. Znalec aj s odstupom času zotrval na svojich záveroch, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia doručeného okresnému súdu dňa 05.05.2022. Poukázal v ňom na to, že bez liečby navrhovanej odsúdenému, prihliadajúc aj na časový odstup od výkonu väzby a trestu odňatia slobody, nie je možné konštatovať, že u neho zistená porucha pominula a že sa u neho nevyskytuje, preto sa neznížila ani jeho nebezpečnosť. V súčasnej dobe nevidí dôvod na zmenu ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú. Väzba liečbu nenahrádza, ide len o detenciu.
Výkon ochranného liečenia bol odsúdenému nariadený dňa 04.03.2021. Z oznámenia ÚVTOS Košice- Šaca zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že uložené ochranné liečenie doposiaľ nevykonal, pričom je zaevidovaný v lehotníku Úseku ochranných liečení zdravotníckeho zariadenia daného ústavu a predbežný termín nástupu jeho výkonu má stanovený na prvú polovicu roku 2023.
Liečba deviácie odsúdeného doposiaľ nezačala a výkon trestu odňatia slobody sám o sebe nemôže nahradiť sexuologické liečenie, ktorého cieľom je vytvorenie kritického náhľadu na riziká pokračovania v takomto sexuálnom správaní. Bez začatia samotnej ochrannej liečby je preto tvrdenie odsúdeného, že si uvedomuje nesprávnosť svojho konania bez právneho významu. Keďže zo spisového materiálu v súčasnosti nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia, okresný súd správne rozhodol, keď návrh odsúdeného na zmenu formy ochranného liečenia zamietol. Nad rámec uvedeného krajský súd dodáva, že zmena spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia u odsúdeného nie je v budúcnosti vylúčená, ale až vtedy, ak budú na takýto postup splnené všetky relevantné skutkové a zákonné podmienky.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodnú zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.