Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/262/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: R. Q., bytom U. 9, N., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD., so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Y. A. nad Q., Ul. Š. Y. XX, XXXXX A. nad Q., právne zast. URBÁNI & Partners, s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, 2. Y.. I. F., J. V. XXX/X, XXX XX A. nad Q., 3. Y.. Y. S., T. č. XXXX/XX, XXX XX A., 4. R. H., H. M. č. 4, XXX XX H. M., 5. V. T., L. N. XX, 6. K.. R. S., L. XX, XXX XX N. nad C. - projektant, 7. Q. Z., s.r.o., N. U. XXXX, XXX XX N. U., pr. zast. ProJura, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, 8. H. H., Ul. Š. Y. XX/XX, XXX XX A. nad Q., 9. C. cirkev, F. F. F., W.. L. XX, XXX XX F. F., XX. Y. T., L. XX, XXX XX F., 11. T. U., H. hrdinov XXX/XX/X, XXX XX A. nad Q., 12. K.. E. F., Ul. V. P. M. XX, XXX XX A., 13. K.. X. V., N. XXXX/XX, XXX XX A. - Y., 14. Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 15. NDS, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, 16. Slovenské elektrárne a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2019/005057-008 zo dňa 20. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov OU-BB- OOP3-2019/005057-008 zo dňa 20. septembra 2019 a rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-000491/2018-106 zo dňa 20. júna 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Spoločnosť Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030 (ďalší účastník č. 7) podala dňa 05.08.2015 na Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu na stavbe malej vodnej elektrárne Lutila (ďalej len „MVE“) z dôvodu, že MVE je čiastočne umiestnená na pozemku bez súhlasu alebo bez existencie právneho titulu na užívanie tohto pozemku. Ku svojím tvrdeniam spoločnosť Hydro Company, s.r.o. predložila polohopisné zameranie skutkového stavu stavby na dotknutých parcelách. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „špeciálny

stavebný úrad“) oznámil stavebníkovi MVE R. Q., U. 9, N. (ďalej len „žalobca“) vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ktorý vykonal, a na základe záznamu z vykonania štátneho stavebného dohľadu z 10.09.2015 uzavrel, že na základe geometrického a polohového zamerania skutkového stavu realizovanej stavby MVE, ktoré bolo prílohou podnetu na výkon ŠSD bolo zistené, že stavba MVE zasahuje mimo hranice pozemku C KN XXXX/X vodná plocha, ktorá je v danej časti identická s pôvodnými hranicami pozemku parc. č. XXXX v kat. území A. nad Q., na ktorom bola stavba povolená. Stavba podľa geometrického plánu a polohového zamerania, ktoré bolo prílohou podnetu zasahuje aj do pozemkov v k.ú. A. nad Q. C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy (E KN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X). Pozemky nie sú vo vlastníctve stavebníka. Stavebník pri výkone ŠSD uviedol, že nemá iné práva k uvedeným pozemkom podľa § 139 Stavebného zákona. Ďalej prvostupňový orgán zistil, že rybochod nebol zrealizovaný v súlade s vyjadrením SRZ, MO Žiar nad Hronom k vydaniu stavebného povolenia na uvedenú vodnú plochu č. j. 28/1993 z 28.09.1993. V stavebnom povolení č. ŽP-889/1994-5 z 27.03.1995 na zriadenie vodnej stavby sa v podmienke č. 4 pre uskutočnenie stavby uvádza, že pri uskutočňovaní stavby je potrebné dodržať podmienky uvedené vo vyjadreniach účastníkov stavebného konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Podmienky vyjadrenia SRZ, MO Žiar nad Hronom neboli splnené. Po tretie zistil, že podľa stavebného povolenia boli povolené dve axiálne turbíny s obehovým kolesom priemeru 500 mm a asynchrónnym generátorom. Na stavbe boli osadené tri turbíny. V závere prvostupňový orgán uviedol, že bude postupovať v zmysle stavebného zákona.

2. Následne špeciálny stavebný úrad dňa 05.10.2015 vydal oznámenie o začatí konania a dodatočnom povolení stavby, kde oboznámil výsledky štátneho stavebného dohľadu a oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby na pozemku parc. č. C KN XXXX/X, C KN XXXX/X v k.ú. A. nad Q. podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „“) a zároveň vyzval žalobcu ako stavebníka, aby v lehote do 60 dní od doručenia tejto výzvy predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ďalej mu pod bodmi 1 až 13 uložil predložiť konkrétne podklady a stanoviská. Žalobca listom z 02.10.2015 oznámil prvostupňovému orgánu, že polohopisné zameranie stavby na základe žiadosti Hydro Company, s.r.o. bolo vykonané aj s podrobným zameraním jeho súkromnej stavby bez jeho vedomia (stavba je oplotená a uzavretá). Prílohou listu je zakreslenie stavby na katastrálnej mape s označením parcelných čísiel. Žalobca následne prvostupňovému orgánu predložil vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o dodatočnom povolení stavby z 02.11.2015, kde namietal nezákonnosť postupu špeciálneho stavebného úradu, najmä podal námietku zaujatosti proti K.. H. F., vedúcemu odboru, ako aj proti všetkým zamestnancom tohto odboru, ktorí podľa neho vystupovali z pozície sily a v snahe zničiť vybudovanú stavbu MVE, čomu svedčia aj predchádzajúce konania z minulosti. Namietal, že geometrické a polohové zameranie stavby bolo vykonané nezákonným spôsobom, bez jeho vedomosti a v prítomnosti. Nebolo mu jasné, ako bolo toto zameranie vykonané, keď stavba je oplotená a dvere v plote sa zamkýnajú. Zameranie urobili Geodetické služby, s.r.o. Žiar nad Hronom v rozpore so zákonom, nakoľko majiteľka K.. Y. mu tvrdila, že mala súhlas od majiteľov na vstup na pozemok. Ďalej uviedla, že zameranie stavby sa dá urobiť aj spoza plota. Stavebný úrad si spôsob vykonania zamerania nepreveril a hneď ho považoval za správny, hoci zameranie nebolo vykonané predpísaným spôsobom a v riadnom stavebnom konaní a nemôže preto slúžiť ako dôkaz v žiadnom konaní. Stavebný úrad nemôže vychádzať z nezákonného dôkazu, v opačnom prípade je celý jeho postup a rozhodnutie nezákonné a založené na nezákonných dôkazoch. Ďalej poukázal, že vec sa týka aj pozemku, ktorý patril manželke K.. F., a tiež na to, že v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby nie je vzniknutý novovzniknutý pozemok C KN XXXX/ XX, ktorý by mal patriť Hydro Company, s.r.o., avšak nie je zrejmé, na základe čoho a akej právnej skutočnosti dala táto spoločnosť vypracovať geometrické a polohové zameranie, keď jeho stavba sa jej vlastníctva vôbec netýka a nemala mať na takýto postup žiadny právny záujem ani oprávnenie. Bolo mu úplne zrejmé, že to bolo z dôvodu, že jeho stavba prekáža zámeru tejto spoločnosti postaviť MVE na Hrone, ktorá nemôže efektívne pracovať bez zlikvidovania MVE Lutila. Hydro Company, s.r.o. robí všetko preto, za výdatnej pomoci K.. F., aby aj nezákonným spôsobom svoj cieľ dosiahla. Nižšiu výmeru pozemku on do nájomnej zmluvy neuviedol. Ďalej namietal, že nie je pravdivé tvrdenie, že rybovod nebol zrealizovaný v súlade s vyjadrením SRZ, MO Žiar nad Hronom a že neboli splnené podmienky. V prvom rade poukázal na to, že nie je zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad takýto poznatok získal, z čoho jeho tvrdenie vychádza a v čom neboli podmienky a vyjadrenia splnené, a toto tvrdenie nie je žiadnym dôkazom preukázané, pričom vychádza len zo subjektívnych názorov, ktoré nemajú oporu v

skutočnosti. Poukázal na to, že rybochod bol schválený SRZ, MO Žiar nad Hronom a postavil ho presne podľa schválenej projektovej dokumentácie, čo potvrdil aj tajomník SRZ p. L.. Ak došlo časom k zmene normy na vybudovanie rybochodu, nie je možné v súčasnej dobe vyhlásiť, že rybochod je zrealizovaný v rozpore s podmienkami stavebného povolenia a stavebným úradom schválených stavebných výkresov, a považovať to za dôvod na začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Je pravdou, že na stavbe sú osadené tri turbíny a pôvodne boli projektované dve turbíny, každá o výkone 30 kW spolu 60 kW. Došlo k tomu preto, že prvá turbína bola odcudzená. Stavebný úrad však zabudol alebo nechcel uviesť, že podľa stavebného povolenia bol schválený výkon turbín spolu 60 kW, pričom súčet troch kusov na stavbe osadených turbín predstavuje tiež 60 kW. Podmienky stavebného povolenia čo do výkonu dodržal. To, že na stavbe boli osadené tri turbíny pri zachovaní schváleného výkonu nie je v žiadnom prípade dôvodom na začatie konania o dodatočnom povolení stavby pre rozpor so stavebným povolením. Z uvedeného mal žalobca za zrejmé, že prvostupňový orgán nemal zákonný dôvod na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z a nasl. . Špeciálny stavebný úrad tak vychádzal pri začatí tohto konania jednak z nezákonne získaného dôkazu a jednako nie sú jeho tvrdenia ničím preukázané a sú nepravdivé. Poukázal na to, že začatie konania o dodatočnom povolení stavby môže začať len v prípade rozporu so stavebným povolením a to vtedy, keď ide o také závažné porušenia stavebného povolenia, že sa nedajú odstrániť v stavebnom konaní, napríklad konanie o zmene stavby pred jej dokončením, prípadne ak ide o drobné odchýlky v kolaudačnom konaní. Žiadal konanie zastaviť.

3. Súčasťou administratívneho spisu sú ďalej vyjadrenia zamestnancov prvostupňového orgánu, ktorí sa vyjadrili, že nemajú žiadny pomer voči žalobcovi, ani voči veci a necítia sa byť zaujatí a rozhodnutia prednostky Okresného úradu Žiar nad Hronom z 28.12.2015, ktorým vylúčila K.. H. F., vedúceho odboru starostlivosti o životné prostredie, z konania o dodatočnom povolení stavby žalobcu, a súčasne nevyhovela námietke zaujatosti žalobcu voči K.. Q. W., zástupkyni vedúceho odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu a nevylúčila ju z konania. Rovnako z konania neboli vylúčení ani zamestnanci K.. X. R., R. V., K.. U. S., K.. V. C., K.. A. F..

4. Listom z 11.02.2016 špeciálny stavebný úrad oznámil verejnou vyhláškou začatie konania o odstránení stavby a nariadenie ústneho konania na 22.03.2016 o 10.00 hod v zasadačke okresného úradu. Z ústneho konania bola spísaná zápisnica, kde bol zapísaný doterajší priebeh konania, predmet prerokovania, predložené doklady. Bol prijatý záver, že po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu z 22.03.2016 sa v danej veci rozhodne. V podaní z 22.03.2016 žalobca namietal, že v danom prípade nedošlo k postaveniu stavby bez stavebného povolenia, ani k postaveniu stavby v rozpore so stavebným povolením. MVE bola postavená na základe a v súlade so stavebným povolením z 27.03.1997, ktorého platnosť bola predĺžená. nepripúšťa, aby stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby len z dôvodu, že orgán štátneho odborného dohľadu zistí pri svojom výkone určité skutočnosti, najmä keď tieto skutočnosti nemajú žiadne opodstatnenie, resp. sú nepodložené, nepravdivé. Podotkol, že k týmto skutočnostiam mu nebola daná možnosť sa vyjadriť. Ďalej namietal, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby bol žalobca vyzvaný na predloženie množstva dokladov, ktoré sa už v spise týkajúcom sa stavebného konania nachádzajú (inak by nemohlo byť vydané stavebné povolenie) alebo ich vyhotovenie, resp. získanie a teda aj predloženie je nemožné. Ďalej sa vyjadril k listinám, ktoré boli od neho požadované. Poukázal na to, že ide o postup v rozpore s Správneho poriadku, na neprimeranú lehotu a zbytočné zaťažovanie. Ďalej poukázal na to, že pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre splnenie úloh orgánu ŠSD bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo K.. M. Q., ktorý má posúdiť, či uskutočňovaná stavba je realizovaná v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem vzťahujúcich sa na stavebné práce a stavebné výrobky a či na stavbe existujú neodstrániteľné závady pri uskutočňovaní stavby. Keďže znalec bol v rámci ŠSD ustanovený až 01.03.2016, cca 5 mesiacov po tom ako bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby, z toho vyplýva, že v rámci ŠSD nebol riadne zistený skutočný stav veci, ktorý by mohol byť zákonným podkladom pre začatie konania o dodatočnom povolení stavby, a teda ani pre následné konanie o odstránení stavby. Upozornil, že znalecké dokazovanie musí zohľadňovať všeobecne záväzné predpisy a technické normy, ktoré boli platné v čase vydania stavebného povolenia. Ďalej vzniesol námietku neúplnosti spisového materiálu, do ktoré mal možnosť nahliadnuť a kde sa nenachádzajú tam uvedené doklady, na základe čoho nebolo možné rozhodnúť. Geometrické a polohové zameranie stavby vypracované na základe požiadavky Hydro Company, s.r.o., považoval za nesprávne. Ak by stavba nestála na pozemkoch, na ktorý mali nájomný vzťah, tak by im tú stavbu príslušné orgány nepovolili a nemohli by stavebné povolenie vydať. Predložil niekoľko katastrálnych

máp, z ktorých je zrejmé, že geometrické zameranie je nesprávne a v rozpore s mapou z pozemkovej knihy, ktorá bola podkladom pre stavebné povolenie. Geometrické zameranie je tiež v rozpore s mapami z mapového portálu katastra nehnuteľností a poukázal pritom najmä na skutočnosť, že z týchto máp je zrejmé, že parcela C KN č. XXXX/X nie je identická s pôvodnými parcelami pozemku č. XXXX, na ktorom je stavba povolená, keďže z týchto máp je zrejmé, že z tejto parcely bola vyňatá napríklad parcela C KN č. XXXX/XX vodné plochy. Poukázal tiež na to, že stavba MVE v zmysle geometrického zamerania zasahuje do parcely C KN XXXX/X a XXXX/X len malou časťou, a teda konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránenia stavby by sa mohlo týkať maximálne tejto časti stavby. V opačnom prípade by išlo o neprimeraný zásah do práv stavebníka, resp. vlastníka stavby, ktorým bol žalobca, pričom tu nie je dodržaná základná zásada proporcionality. Podotkol, že súčasne s nezrovnalosťami ohľadne identifikácie pôvodnej parcely č. XXXX so súčasným stavom, ktorý nastal po ROEPe požiadal geodeta o vypracovanie jej presnej identifikácie so súčasným zameraním, ktorú však tento geodet nevyhotovil. Poukázal ďalej na to, že ide o vodné plochy a vodný tok, a preto k zmene vlastníkov, resp. správcov tohto majetku ani nemohlo dôjsť a nájomný vzťah aj naďalej trvá. V prílohe predložil niekoľko fotokópií správneho geometrického zamerania vyznačeného červenou farbou. Čo sa týka hraníc s parcelami E KN XXX/X a XXX/X, tieto parcely sa nachádzajú mimo územia, kde je postavená MVE a na parcelách E KN XXX/X a č. XXX/X sa časť stavby MVE podľa geometrického zamerania síce nachádza, avšak z tohto zamerania je zrejmé, že táto parcela sa nachádza na parcele č. C KN č. XXXX/X, ktorá je celá v správe SHP/ŠPTJ a má k nej nájomný vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že stavba MVE podľa tohto geometrického zamerania buď do parciel, na ktoré sa tam uvádzajú vôbec nezasahuje alebo k týmto parcelám má nájomný vzťah. K námietkam nesprávneho vyhotovenia rybochodu poukázal na to, že v spise takéto vyjadrenia SRZ nenašli a teraz sa k nemu ani nemôžu vrátiť. Okrem toho nie je zrejmé, aké podmienky vyjadrenia SRZ nemali byť splnené a tiež poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie SRZ nebolo súčasťou stavebného povolenia a nebola o ňom v stavebnom povolení ani žiadna zmienka. Stavba bola realizovaná podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá tvorila prílohu stavebného povolenia. Z tohto dôvodu považoval túto skutočnosť za irelevantnú. K turbínam uviedol, že skutočnosť, že na stavbe sú tri turbíny namiesto dvoch turbín, nemá žiadny vplyv na výkon a nemôže byť dôvodom pre začatie konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko tu nedochádza k žiadnemu rozporu s verejným záujmom, k ohrozeniu práv tretích osôb, ani k poškodzovaniu životného prostredia. Okrem toho, aby sa preukázalo, že táto skutočnosť je v rozpore so stavebným povolením a je neprijateľná, je možné túto vadu odstrániť. V tejto súvislosti poukázal na , ktorým sa zamestnankyňa pri ŠSD neriadila.

5. V administratívnom spise sa nachádza geometrický plán overený 15.07.2016 na zameranie stavby na parcele č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX-XX, č. XXX/X. Jeho súčasť ďalej tvorí aj vyjadrenie Slovenského rybárskeho zväzu, miestna organizácia Žiar nad Hronom z 26.05.1993, ktorý vyjadril súhlasné stanovisko s realizáciou stavby MVE za splnenia tam uvedených podmienok s tým, že technické podmienky rybochodu sa majú konzultovať s nimi dodatočne, minimálna výška stupňa 0,2 m a riešenie obtokovým kanálom v šírke minimálne 2m. Ďalej bolo dohodnuté, že pomocné práce vykoná MO SRZ Žiar nad Hronom brigádnickou formou, pričom termíny je potrebné dohodnúť a počas prevádzkovania MVE požadujú púšťať rybím prechodom dostatočný prietok vody, ktorý upresnia dodatočne. Listom z 15.03.2016 špeciálny stavebný úrad oznámil žalobcovi, že zamestnankyňa K.. V. C. nebola vylúčená z pojednávania a rozhodovania o veciach, v ktorých má žalobca postavenie účastníka konania. Listom z 29.07.2016 žalobca spochybnil pravosť fotokópií, ktoré tvoria obsah spisu, najmä fotokópiu stavebného povolenia a vyjadrenia SRZ,MO Žiar nad Hronom z 28.09.1993, nakoľko sú overené za zvláštnych okolností a nie je zrejmé, kto ich mohol dať overiť a z akého dôvodu, a najmä z akých originálov sa tieto dokumenty overovali. Tiež uviedol, že vzhľadom na to, ak špeciálny stavebný úrad disponuje originálmi listín nie je potrebné ich overovať a to už vôbec nie prehlásením niektorých zamestnancov úradu. Žiadal priložiť ako dôkaz celý spis týkajúci sa stavebného konania MVE z roku 1995. K úradnému záznamu uviedol, že stavba bola povolená pred viac ako 20 rokmi a teraz nie je možné aby si K.. W. a K.. U. jeho obsah pamätali a jednoznačne potvrdili. Žiadal, aby na to bolo pri rozhodovaní prihliadané. Poukázal na duplicitu vlastníctva vo vzťahu k vyhotovenému geometrickému plánu, na základe čoho žiadal, aby nebol geometrický plán braný pri rozhodovaní v úvahu a žiadal, aby bola vyriešená duplicita vlastníctva ako predbežná otázka. Listom z 12.09.2016 zaslal prvostupňový orgán právnej zástupkyni žalobcu odpoveď na list z 10.03.2016, kde ozrejmil svoje názory na ňou nastolené otázky.

6. Špeciálny stavebný úrad dňa 06.10.2016 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-OSZP-2016/000186-074, ktorým nariadil vlastníkovi stavby - žalobcovi odstránenie stavby „Malá vodná elektráreň - Lutilský potok, Žiar nad Hronom“, ktorá sa realizuje na pozemku parc. č. C KN XXXX/XX, XXXX/X (E KN XXX/ X, E KN XXX/X a E KN XXX/X), C KN XXXX/X (E KN XXX/X), C KN XXXX/X (E KN 721/2) v k.ú. Žiar nad Hronom v rozpore so stavebným povolením č. ŽP - 889/1994-5 z 27.03.1995 právoplatným dňom 11.05.1995. V tomto rozhodnutí boli ďalej určené podmienky pre odstránenie stavby, ako aj rozhodnutie o nevyhovení námietkam účastníkov konania ku konkrétnym námietkam žalobcu. Na základe podaného odvolania žalobcu Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím z 10.05.2017 č. OU-BB-OOP3-2017/002090_010 označené rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný poukázal v tomto rozhodnutí najmä na to, že v spisovom materiáli sa nenachádzala projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia z roku 1997, taktiež zo spisového materiálu nie je známe z akých podkladov vychádzal stavebný úrad, teda či porovnával skutočný stav zistený podľa geometrického plánu so stavom podľa dokumentácie MVE pre vydanie územného rozhodnutia z roku 1994. Z dokumentácie mu tak isto nebol zrejmý rozsah stavby, ktorý stavebný úrad nariadil odstrániť. Z ustanovenia v spojení s , podľa jeho názoru vyplýva, že možno nariadiť len odstránenie časti stavby, ktorá je v rozpore s právoplatným stavebným povolením, avšak nemožno odstrániť stavbu ako celok, ktorá už bola právoplatne povolená rozhodnutím tak, že by tým stavebný úrad zasahoval do nadobudnutých práv stavebníka. Ak bola stavba zrealizovaná nad rámec stavebného povolenia, mal stavebný úrad vyzvať stavebníka na predloženie dokladu, ktorými preukáže súlad stavby zrealizovaný nad rámec stavebného povolenia s verejným záujmom. Ďalej uviedol, že pokiaľ špeciálny stavebný úrad nemá celú projektovú dokumentáciu a má ju len stavebník, je potrebné vyzvať ho na jej predloženie, pretože dôkazné bremeno je na ňom a on musí preukázať, že stavba je v súlade s verejnými záujmami. Pokiaľ stavebník nespolupracuje so stavebným úradom a nereaguje na jeho výzvy, nariadi sa odstránenie stavby. Pri rozhodnutí o odstránení stavby musí mať stavebný úrad spoľahlivo preukázané, ktorú časť zrealizoval v rozpore so stavebným povolením, a teda ktorá časť má byť odstránená a v akom rozsahu. Ak má stavebný úrad k dispozícii len kópiu stavebného povolenia, bez ostatných podkladov a stavebník s ním nespolupracuje, stavebný úrad si zadováži iné podklady pre vydanie rozhodnutia, napríklad geometrický plán, zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu.

7. Výzvou z 28.08.2017 špeciálny stavebný úrad vyzval žalobcu ako stavebníka na predloženie celej projektovej dokumentácie k MVE. Žalobca listom zo 16.11.2017 žiadal prvostupňový orgán o špecifikáciu dokladov, ktoré žiada. Poukázal na to, že ako špeciálny stavebný úrad musí zo zákona archivovať dokumentáciu MVE Lutila, ktorá musí byť súčasťou stavebného spisu a žiadal o informáciu, kde sa stavebná dokumentácia nachádza. Listom z 21.09.2017 odovzdal projektovú dokumentáciu žalobca prvostupňovému orgánu a upozornil na povinnosť archivovať všetku dokumentáciu MVE Lutila, pričom vyjadril názor, že pracovníci úradu ju v minulosti úmyselne zničili. Počas vykonávania štátneho stavebného dohľadu bola na požiadanie táto dokumentácia predložená a upozornili aj na iné skutočnosti. Rozhodnutím č. OU-ZH-OSZP-000491/2018-106 z 20.06.2018 špeciálny stavebný úrad nariadil vlastníkovi vodnej stavby - žalobcovi odstránenie stavby „Malá vodná elektráreň - Lutilský potok, Žiar nad Hronom“, ktoré sa realizuje na pozemku parc. č. C KN D./XX, XXXX/X (E KN XXX/X, E KN XXX/X, E KN XXX/X), C KN XXXX/X (E KN XXX/X), C KN XXXX/X (E KN XXX/X v k.ú. Žiar nad Hronom v rozpore so stavebným povolením č. ŽP889/1994-5 z 27.03.1995 právoplatné dňom 11.05.1995 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán popísal priebeh prvostupňového konania, obsah jednotlivých podkladov a podaní účastníkov konania, uviedol zistenia vyplývajúce z uskutočneného stavebného dohľadu, podľa ktorého má byť stavba postavená v rozpore so stavebným povolením, na základe čoho začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a následne konanie o odstránení stavby. Zistené bolo najmä to, že stavba bola postavená aj na pozemkoch parc. č. C KN XXXX/X a 1911/1, na ktorých nebola povolená. Ďalšie zistenie spočívalo v tom, že stavebný objekt „rybochod“ nebol zrealizovaný v súlade s vyjadrením SRZ, MO Žiar nad Hronom z 28.09.1993, ktorým stavebný úrad v stavebnom povolení podmienil uvedenú vodnú stavbu, v šírke 2m, ale bola zistená jeho šírka len 1,13m, na základe čoho bol podľa prvostupňového orgánu bol teda zrealizovaný v rozpore so stavebným povolením. Ďalej bolo zistené, že podľa stavebného povolenia boli povolené dve axiálne turbíny s obehovým kolesom priemeru 500 mm s asynchrónnym generátorom, pričom na stavbe sú osadené tri turbíny s príslušným stavebným riešením rozporným s navrhovaným stavebným riešením, čo je v rozpore so stavebným povolením. Špeciálny stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vyjadril aj k námietkam vzneseným žalobcom v priebehu konania v tom zmysle, že tieto námietky nepriniesli

do konania žiadne nové skutočnosti a stavebník v stanovenej lehote, ktorá uplynula 08.12.2015, ani do ukončenia ústneho pojednávania na 22.03.2016, nedoložil také doklady, ktorými by preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto tieto pripomienky nemajú vplyv na rozhodnutie vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Doplnil, že stavebník je rovnako ako akákoľvek iná právnická alebo fyzická osoba pri svojej činnosti na území SR povinný dodržiavať všetky platné právne normy SR a dodržiavať všetky platné ustanovenia a súvisiacich právnych predpisov týkajúcich sa vykonávania stavby. Výzvu na predloženie požadovaných dokladov podľa neho v žiadnom prípade nie je možné považovať za šikanovanie stavebníka, nakoľko žiadal len splnenie povinností, ktoré sú mu uložené zákonom. Stavebník mal lehotu od doručenia výzvy do začatia konania o odstránenie stavby z 11.02.2016, to znamená viac ako 4 mesiace, čo považoval za dostatočný čas na predloženie dokladov podľa , podľa ktorého, dôkazné bremeno preukázať, že existencia uskutočňovanej stavby nie je v rozpore so stavebným povolením a s verejnými záujmami, je na stavebníkovi. Všetky rozhodnutia a podklady, na základe ktorých sa rozhodnutia vydávali sú súčasťou spisu. Ďalej uviedol, že nákresy predložené žalobcom nemôžu byť v konaní použité, nakoľko stavba nie je zakreslená v katastrálnej mape a nemôžu byť použité ako dôkaz predložený v stavebnom konaní o chybnom zameraní stavby oprávnenou osobou z odboru geodézie a kartografie. Taktiež nepovažoval za možné akceptovať tvrdenie o rozpore s pozemnoknižnou mapou, nakoľko v katastrálnom území Žiar nad Hronom sa operát pozemkového katastra nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať. Určiť právny stav vlastníctva stavebných pozemkov v čase vydania stavebného povolenia bolo možné len vyhotovením geometrického plánu na identifikovanie právneho stavu, ktorý však nebol nikdy vyhotovený, o čom svedčí aj fakt, že v stavebnom povolení je uvedený pozemok KN C parc. č. XXXX bez podlomenia napriek tomu, že ho tvoria viaceré pozemky právneho stavu registra E katastra nehnuteľností t.j. parciel pozemkovej knihy. Uviedol tiež, že stavba MVE mala byť postavená na parcele č. XXXX C KN, ktorá je vodný tok, v súčasnosti ide o parcelu č. XXXX/X a XXXX/XX. Pôvodná parcela XXXX bola na základe predpisov katastra nehnuteľností rozdelená hranicou zastavaného územia obce a pozemok XXXX/X aj MVE sa nachádzajú v zastavanom území obce a nebola týmto delením parciel nijako dotknutá. V roku 2015 na základe GP bola z parcely XXXX/X odčlenená parcela XXXX/XX a parcela č. XXXX/ X, pričom parcela XXXX/X sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Parcela č. XXXX/XX je identická s parcelou E KN XXX/X a bola vytvorená len z KN C parc. č. XXXX/X a ďalšie delenie parcely XXXX/X bolo spôsobené výstavbou rýchlostnej komunikácie R1 a nijako nesúvisí s územím, na ktorom bola predmetná stavba povolená. Podľa polohopisného zamerania skutkového stavu stavby sa stavba nachádza aj na pozemkoch C KN č. XXXX/X a č. XXXX/X, na ktorých nebola povolená a nikdy neboli súčasťou pôvodnej stavebnej parcely C KN XXXX. Tým mal stavebný úrad za jednoznačne preukázané, že stavba je postavená aj na iných pozemkoch ako bola povolená, čo je v rozpore so stavebným povolením. Tvrdenie žalobcu, že zameranie skutočného polohopisného zamerania stavby je nesprávne, nie je podložené relevantným technickým podkladom vyhotoveným odborne spôsobilou osobou na vykonávanie geodetických a kartografických činností. Žalobca žiadny relevantný doklad o priestorovom umiestnení stavby nepredložil, čím potvrdil, že stavba je umiestnená len na pozemkoch, ktoré v čase vydania stavebného povolenia tvorili pozemok parc. č. XXXX, ktorý je v súčasnosti identický s pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, na ktorom je stavba povolená. Správny orgán na ďalšiu námietku uviedol, že začal konanie podľa o dodatočnom povolení stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením a vyzval stavebníka, aby v lehote 60 dní predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebník nepredložil žiadny z vyžiadaných dokladov, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, nepožiadal o predloženie tejto lehoty a ani nijak nezdôvodnil, prečo ich v stanovenej lehote nepredložil. Pokiaľ takéto doklady stavebník nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Pritom poukázal, že v nie je obsiahnutý termín časť alebo časti stavieb, ale pojednáva o stavbe ako celku. Uviedol, že zrealizovaná stavba je ako celok v rozpore so stavebným povolením vo viacerých bodoch. Konkrétne, že bola postavená aj na pozemkoch, na ktorých nebola povolená, že stavebný objekt rybovod nespĺňa podmienky v zmysle stanoviska SRZ a tiež, že sú miesto dvoch axiálnych turbín osadené tri turbíny. Z vyššie uvedených dôvodov sa v tomto konaní rozhodovalo o celej stavbe. Poukázal ďalej na to, že určenie platnosti nájomnej zmluvy a vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy na pozemky, na ktorých bola stavba povolená, nie je v kompetencii stavebného úradu a nie je ani predmetom tohto konania a nemá vplyv na jeho priebeh. Na rozhodnutie v tomto konaní nie je podľa neho rozhodujúce, že stavebník je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo podľa §

139 ods. 1 . Podstatnou skutočnosťou je, že stavebník stavia stavbu na pozemkoch, na ktorých nebola povolená, čo je v rozpore so stavebným povolením. Špeciálny stavebný úrad súhlasil s tvrdením stavebníka - žalobcu, že pozemok E KN XXX/X nie je zastavaný predmetnou stavbou a celý je časťou parcely C KN XXXX/X, na ktorom bola stavba povolená. Určenie platnosti nájomnej zmluvy o vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, na ktorých pozemkoch bola stavba povolená, nie je v kompetencii stavebného úradu a nie je predmetom ani tohto konania, ani naň nemá vplyv. Skutočnosť, či stavebný pozemok uvedený v stavebnom povolení je vo vlastníctve SR alebo vo vlastníctve právnických a fyzických osôb je v tomto konaní irelevantná, pretože rozhodujúcou skutočnosťou v konaní je, že stavebník nepredložil v stanovenej lehote doklady podľa a správny orgán postupuje podľa . Poukázal tiež na to, že stavba nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, a teda nie je možné ju identifikovať na základe katastrálnych máp a už vôbec nie na výtlačku katastrálneho portálu zverejneného na internete, ktorý nie je použiteľný pre právne účely. Jediným relevantným dôkazom o skutočnom umiestnení predmetnej stavby je jej zameranie geometrickým plánom, ktorý bol úradne overený a ktorý predložil ďalší účastník konania. Ďalej uviedol, že vyjadrenie SRZ, MO Žiar nad Hronom z 28.09.1993 je súčasťou archívneho spisu, ktorého obsahom sú doklady, na základe ktorých bola stavba rozhodnutím z roku 1994 povolená. V bode 2 tohto vyjadrenia je uvedené „Technické podmienky rybochodu konzultovať s nami dodatočne. Minimálna výška 0,2 m. Prechod riešiť obtokovým kanálom v šírke minimálne 2 m“. Vo výroku rozhodnutia o povolení stavby je v bode 4 uvedené: „Pri uskutočňovaní stavby je potrebné dodržať podmienky vo vyjadreniach účastníkov stavebného konania a dotknutých orgánov štátnej správy“. Vyjadrenie SRZ, MO Žiar nad Hronom je jednoznačne neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia a k jeho pravosti uviedol, že úrad má povinnosť v rámci konania si sám zabezpečiť podklad pre rozhodnutie a z tohto dôvodu nechal úradne overiť tieto dokumenty, ktorých neoverené kópie sa v spise nachádzali od začiatku konania tak, aby bola nesporná ich hodnovernosť. Vzhľadom na to, že počas terénnej ohliadky bola stavebným úradom zistená skutočná šírka rybochodu 1,13 m a výška stupňa viac ako 0,2 m je zrejmé, že rybochod je vybudovaný v rozpore so stavebným povolením, nielen pokiaľ ide o jeho polohové umiestnenie, ale aj pokiaľ ide o jeho technické parametre, čo je v rozpore so stavebným povolením. Vzhľadom na to, že stavebník musel byť s vyjadrením SRZ oboznámený, ako s jednou so zákonných podmienok realizácie stavby, bol povinný ho rešpektovať. Poukázal na to, že ak stavebník chce vykonať zmenu voči schválenej dokumentácii, musí v zmysle požiadať o zmenu stavby pred jej dokončením a až po schválení stavebným úradom môže začať realizovať povolenú zmenu. Stavebník - žalobca nepožiadal v súvislosti s realizáciou rybovodu o žiadnu zmenu stavby pred jej dokončením a realizoval bez zmeny schválenej stavebným úradom. Týmto postupom porušil právne predpisy týkajúce sa uskutočnenia stavieb a zrealizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením. Ďalej uviedol, že dal odstrániť celú stavbu a nie je časť, a preto neuvádza rozsah stavby, ktorú žiada odstrániť. Mal ďalej za to, že výklad odvolacieho orgánu (žalovaného) uvedený v uvedenom rozhodnutí je nesprávny a svojvoľný a v rozpore so zásadou zákonnosti správneho konania v zmysle Správneho poriadku. Spojenie právnej normy podľa a nemá vo vzťahu k nariadeniu odstránenia stavby žiadnu relevanciu. Zákon totiž definuje povinnosť stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby, ak vlastník stavby nepredloží požadované doklady alebo sa na ich podklade preukáže rozpor s verejným záujmom a to v právnej norme definovanej ustanovením , t.j. v právnej norme inej ako tej, ktorú vo svojom odôvodnení uviedol odvolací orgán. Predmetná právna úprava totiž ako následok nekonania stavebníka definuje jednoznačnú povinnosť stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby. Podľa názoru prvostupňového orgánu sa nemožno stotožniť s uvedeným názorom odvolacieho orgánu (žalovaného) nakoľko aj v prípade, ak by aj pripustil možnosť aplikácie vyššie uvedeného postupu, tak ak stavebník nepredloží žiadne doklady v konaní o dodatočnom povolení stavby, je objektívne nemožné určiť, či je technicky možné odstrániť akúkoľvek časť stavby a túto povinnosť následne definovať vo výroku rozhodnutia. Na základe a jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu nariadiť odstránenie stavby, ak sa naplnia hmotnoprávne podmienky stanovené týmito ustanoveniami, čo v danom prípade bolo splnené. Neprichádza do úvahy správna úvaha správneho orgánu. Uvedené je prejavom výchovnej funkcie tohto inštitútu a v konečnom dôsledku jeho represívnej funkcie, čo je priamy dôsledok flagrantného porušenia zákona zo strany stavebníka vyššie uvedeným spôsobom. Súčasne je podľa jeho názoru ťažké sa stotožniť s vyjadrením žalovaného o dobromyseľnosti v prípade, ak stavebník mal postaviť predmetnú stavbu v súlade s vydaným stavebným povolením najneskôr do 31.12.2000 a napriek uvedenému je táto stavba realizovaná v rozpore so stavebným povolením aj 16 rokov od uplynutia lehoty, ktorú stavebný úrad určil na realizáciu stavby. Súčasne si dovolil uviesť, že do práv stavebníka v zmysle jeho individuálneho stavebného povolenia podľa jeho

názoru nebude zasiahnuté, nakoľko práva realizovať stavbu spôsobom a v rozsahu, ktorý ju realizuje nie je definované stavebným povolením. Súčasne nič nebráni stavebníkovi zrealizovať po odstránení stavby, ktorá je v rozpore so stavebným povolením stavbu tak, aby táto bola v súlade so stavebným povolením, nakoľko stavebné povolenie nestratí platnosť a tým zostanú zachované aj súvisiace práva stavebníka. Tvrdenie žalovaného v bode 6 v časti IV. rozhodnutia považoval za rozporné so skutočnosťou a stavom spisu tohto správneho konania, nakoľko prvostupňový orgán týmto spôsobom postupoval. Za rozporné so skutočným stavom považoval aj ďalšie skutočnosti, ktoré mu odvolací orgán vytýkal. Podľa ustanovenia , a bolo podľa špeciálneho stavebného úradu nepochybné, že v takom prípade má stavebný úrad obligatórnu povinnosť nariadiť odstránenie stavby okrem výnimky, ktorá je zakotvená v tomto zákonnom ustanovení, a to vtedy, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V nadväznosti na to je potom povinnosťou stavebného úradu začať z vlastného podnetu konanie v zmysle a vyzvať vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Týmto je na stavebníkovi dané dôkazné bremeno a je výlučne na ňom, aby preukázal, že ďalšia existencia takejto stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, keďže stavebník sa dopustil porušenia zákona. Túto povinnosť si prvostupňový správny orgán splnil a konanie podľa začal, pričom žalobcu vyzval na predloženie týchto dokladov, a to opakovane niekoľko krát. Výzvy stavebník prevzal, avšak nedoručil žiadne doklady, pričom v zmysle uvedeného mal za to, že stavebník neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. V zmysle potom stavebný úrad má povinnosť nariadiť odstránenie stavby, čo sa stalo za situácie, keď vlastník stavby nepredložil požadované doklady v určenej lehote, takže nie je ani možné skúmať rozpor s verejným záujmom tak, ako to predpokladá , pretože podklady, na základe ktorých by si správny orgán urobil o tejto konkrétnej otázke úsudok vôbec neboli predložené. Vtedy správny orgán má povinnosť nariadiť odstránenie stavby bez toho, aby skúmal rozpor s verejným záujmom, a to len na základe tej skutočnosti, že požiadané doklady neboli zo strany stavebníka napriek viacerým výzvam predložené vôbec.

8. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB- OOP3-2019/005057-008 z 20.09.2019 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vychádzal zo skutočností zistených prvostupňovým orgánom v rámci štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.09.2015, rovnako ako prvostupňový orgán. Skonštatoval, že dňa 08.12.2015 uplynula lehota 60 dní podľa , kedy mal žalobca zákonnú možnosť doložiť doklady, ktorými by preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom žalobca ako stavebník tieto doklady nepredložil a rovnako ani v tejto lehote nepožiadal o jej predĺženie. Ďalej súladne s prvostupňovým rozhodnutím opísal predmet ústneho konania, ktoré bolo nad rámec nariadené na deň 22.03.2016. Podľa názoru žalovaného špeciálny stavebný úrad v konaní postupoval náležite a v intenciách citovaných právnych noriem, zadovážil si dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite odôvodnil, vysporiadajúc sa s námietkami odvolateľa - žalobcu. V konaní sa nedopustil takej vady, ku ktorej by musel odvolací orgán prihliadnuť z úradnej povinnosti, a ktorá by mala za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný bol povinný odvolanie žalobcu zamietnuť a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že vzhľadom na námietku nerešpektovania právneho názoru odvolacieho orgánu preskúmal kompletný spisový materiál a opätovne sa zameral aj na skutkové a právne závery, ktoré vyslovil v predchádzajúcom rozhodnutí. Z obsahu spisu je zrejmé, že mnohé skutočnosti, ktoré uvádza prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 18 - 21 skutočne vychádzajú zo skutočného stavu spisu a zrejme nedopatrením unikli pozornosti odvolacieho orgánu pri preskúmaní predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu. Je nepochybné, že prvostupňový orgán žiadal stavebníka o doloženie projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia, a to v zmysle výzvy zo dňa 28.08.2017, pričom stavebník dňa 22.09.2017 predložil fotokópie niekoľkých výkresov projektovej dokumentácie. Z predložených dokladov vyplýva, že stavebník - žalobca realizoval stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, pretože zrealizoval stavbu na pozemkoch, na ktorých nikdy nebola povolená. Rybochod nebol zrealizovaný v súlade s podmienkami uvedenými v stavebnom povolení. Podľa stavebného povolenia aj projektovej dokumentácie sú povolené dve axiálne

turbíny s obehovým kolesom priemeru 500 mm s asynchrónnym generátorom, pričom na stavbe sú osadené tri turbíny, čo je v rozpore so stavebným povolením. Po opätovnom preštudovaní spisu poukázal na to, že geometrický plán, ktorý bol predložený účastníkom konania je podkladom pre odvolaním napadnuté rozhodnutie a je z neho zrejmé, aký je stav zrealizovanej stavby. Tento podklad považoval za hodnoverný, nakoľko polohové zameranie skutkového stavu stavby je vyhotovené odborne spôsobilou osobou na geodetické práce na základe katastrálnym úradom overených podkladov. Stavba MVE mala byť postavená na parcele č. XXXX/X a parcele XXXX/XX, pričom pôvodná parcela XXXX bola na základe predpisov katastra nehnuteľností rozdelená hranicou zastavaného územia na pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce. Predmetná stavba sa nachádza celá v zastavanom území obce a nebola predmetným delením nijako dotknutá. V roku 2015 na základe geometrického plánu bola z parcely KN C XXXX/X odčlenená parcela č. XXXX/XX, XXXX/X, ktorá sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Parcela KN C XXXX/XX je identická s parcelou KN E XXX/ X a bola vytvorená len z KN C XXXX/X, ďalšie delenie parcely XXXX/X bolo spôsobené výstavbou rýchlostnej komunikácie R1 a nijako nesúvisí s dotknutým územím. Podľa polohopisného zamerania skutočného stavu sa stavba nachádza aj na pozemkoch KN C XXXX/X a KN C XXXX/X, na ktorých nebola povolená a tieto nikdy neboli súčasťou parcely KN C XXXX/X, ani pôvodnej parcely KN C XXXX. Tvrdenie žalobcu, že zameranie skutočného polohopisného zamerania stavby je nesprávne žalobca nepodložil nijakým hodnoverným dôkazom vypracovaným odborne spôsobilou osobou. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že predmetné konanie o nariadení odstránenia stavby je realizované iba ako právny následok skutočnosti, že v konaní o dodatočnom povolení stavby bol stavebník nečinný a neuniesol dôkazné bremeno o skutočnosti, že tak ako je predmetná stavba zrealizovaná nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou špeciálneho stavebného úradu ohľadom porušenia zásady viazanosti právnym orgánom vyššieho stupňa, čo je prelomiteľné iba vo výnimočných prípadoch, tak ako bola táto skutočnosť judikovaná Najvyšším súdom SR, ako aj Ústavným súdom SR. Uvedená argumentácia prvostupňového orgánu je jednou z mnohých skutočností, z ktorej bol ustálený skutkový a právny stav pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia z 20.06.2018 a napriek tomu, že sa s uvedenou argumentáciou nemôže odvolací orgán stotožniť mal za to, že predmetná vec nie je záležitosťou, pri ktorej je dôvodné prelomiť zásadu viazanosti právnym orgánom vyššieho stupňa a táto skutočnosť nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. K námietke nezákonnosti začatia konania o dodatočnom povolení stavby žalovaný uviedol, že dôvodmi na začatie tohto konania boli výsledky štátneho stavebného dohľadu z 10.09.2015, pričom stavebný úrad je oprávnený začať predmetné konanie v zmysle platnej právnej úpravy aj z vlastného podnetu po tom čo zistí, že stavba je zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením. Vzhľadom na to mal predmetnú námietku za nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval aj námietku zaujatosti osôb na strane stavebného úradu, a to K.. F. a Ing. W., ktorú považoval za nedôvodnú, nakoľko spomínaná námietka bola podaná v inom konaní, a v tomto konaní bolo vydané odvolateľom rozhodnutie o nevylúčení K.. F., pričom toto konanie bolo následne na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu zastavené. V čase vydania rozhodnutia o námietke zaujatosti bola K.. W. poverená na zastupovanie vedúceho odboru v zmysle , ako aj v súlade so smernicou MV SR č. SVS-OMSZV1-2013/022320, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu. O námietke zaujatosti proti K.. F., ako aj voči všetkým zamestnancom odboru v konaní, ktorého predmetom je napadnuté rozhodnutie, podanej odvolateľom dňa 02.11.2015, bolo v súlade so zákonnou úpravou rozhodnuté o jeho zaujatosti a o vzťahu k K.. W. a K.. C. o ich nezaujatosti rozhodnutím z 28.12.2015. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa zmätočnosti rozhodnutia, ako aj určenia podmienok na odstránenie stavby, nakoľko výrok je jasný, určitý a zrozumiteľný a súčasne obsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Bola určená aj lehota na plnenie v súlade so zákonom. Poukázal na to, že v zmysle podkladu rozhodnutia o povolení stavby, ktorým je vyjadrenie SRZ, MO Žiar nad Hronom z 28.09.1993, bola podmienkou stavebného povolenia na uvedenú stavbu šírka rybovodu, ktorá musí mať minimálne 2 m. Predmetná podmienka je v zmysle uvedeného stavebného povolenia záväzná a musí byť zohľadnená pri vyhotovení stavby, ako aj v projekte skutočného vyhotovenia stavby. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti uviedol, že dokument, ktorý nie je opatrený prvkami dodatočnej verifikácie stavebným úradom, resp. inou odborne spôsobilou relevantnou osobou dostatočným spôsobom nepreukazuje opak. Vo vzťahu ku geometrickému plánu uviedol, že ako podklad rozhodnutia môžu byť použité všetky skutočnosti, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom účastník konania je v súlade s Správneho poriadku povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom stavebník aktívny nebol. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu k článkom 20 ods. 4 SR žalovaný skonštatoval, že predmetná vec bola dostatočným spôsobom inštančne riešená

dotknutými orgánmi na základe podnetov stavebníka a vždy s výsledkom, že skutočnosti uvádzané odvolateľom nie sú v rozpore s príslušnými právnymi predpismi na úseku katastra nehnuteľností a geodézie a kartografie. Podľa platných právnych predpisov a záväzných údajov z katastra nehnuteľností sú vlastníkmi fyzické a právnické osoby, pričom je bežnou praxou, že správca vodného toku tieto nehnuteľnosti od takýchto osôb vykupuje za účelom dosiahnutia stavu predpokladaného predmetným právnym ustanovením. Vo vzťahu k rozporovaniu skutočností o technologickej časti stavby žalovaný uviedol, že v predmetnom stavebnom povolení je uvedené, že navrhovaná technológia axiálna turbína Kaplanova s obehovým kolesom priemeru 500 mm - 2ks s asynchrónnym generátorom, avšak v zmysle štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe je zrejmé, že stavba je zrealizovaná pre tri ks turbín, t.j. rozpor s platným stavebným povolením zrejmý a nepochybný. K námietke nekompletnosti a neúplnosti spisov uviedol, že aj táto je nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že všetky dokumenty, ktoré sa v spise nachádzajú sú žurnalizované a zapísané, pričom prvostupňový orgán podľa svojho vyjadrenia nepokladal za potrebné pripojiť predmetné archivované spisy, nakoľko mu ako podklad postačovali dokumenty a listiny, ktoré dostatočným spôsobom preukázali skutočný stav veci, t.j. stavebné povolenie a vyjadrenie SRZ. K námietke nesprávnej aplikácie ustanovení o dodatočnom povolení stavby a odstránení stavby sa žalovaný stotožnil s postupom a aplikáciou použitých právnych predpisov prvostupňovým orgánom a z uvedeného dôvodu považoval uvedenú predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú. K nezákonnému určeniu účastníkov konania prvostupňovým orgánom najmä vo vzťahu k K.. S. uviedol, že v zmysle je projektant stavby účastníkom konania a z uvedeného dôvodu mu aj prvostupňový orgán doručoval písomnosti. Tak isto bola nedôvodná aj námietka vedenia preskúmavacieho konania a iného konania, ktoré je podľa jeho názoru nedôvodná a nemá žiaden vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K namietanému porušeniu zásady proporcionality týkajúcej sa názoru žalobcu, že mala byť odstránená iba tá časť stavby, ktorá bola na pozemku, ku ktorým nemá právo stavby, pričom ide o nepatrnú časť stavby uviedol, že toto tvrdenie je v priamom rozpore so stavom spisu, nakoľko princíp proporcionality stojí na existencii kolízie proti sebe stojacich práv a je možné ho využiť len obmedzene. V danom prípade je zrejmé, že viacero stavebných objektov je realizovaných v rozpore s platným stavebným povolením, pričom v dôsledku tejto skutočnosti je priamo dotknutých viacero záujmov chránených osobitnými predpismi, pričom žalovaný upozornil najmä na skutočnosť, že v súčasnom stave výstavby je priamo ohrozená migrácia vodných živočíchov, čo je základná podmienka na realizáciu vodných stavieb, ktoré tvoria bariéry na vodnom toku v zmysle rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES, ktorá v článku 4 definuje záväzné environmentálne ciele, z ktorých pri výstavbe malých vodných elektrární je najdôležitejšie vykonávať potrebné opatrenie na zabránenie zhoršenia stavov všetkých vodných útvarov, vykonať opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického stavu, resp. dobrého ekologického potenciálu útvarov povrchovej podzemnej vody. Súčasne je podľa neho nevyhnutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že stavebník realizuje stavbu aj na pozemkoch, na ktorých nebola povolená. Rovnako je zrejmé, že stavebník nepredložil pre stavebné objekty, ktoré sú realizované v rozpore s platným stavebným povolením, žiadny z vyžiadaných dokladov, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Poukázal v tejto súvislosti na to, že podľa , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. K ďalšej námietke uviedol, že je na uvážení stavebného úradu, aké dokumenty požaduje predložiť. V danej súvislosti si musí stavebník - žalobca byť vedomý tej skutočnosti, že k poskytnutej výzve nedoložil žiadny z požadovaných dokumentov, a to napriek skutočnosti, že bol poučený o právnych následkoch, ktoré nastanú, ak predmetnú dokumentáciu nedoloží. V danom prípade je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že v prípade, ak je stavba realizovaná v rozpore s tým, ako bola povolená, je zrejmé, že sa nejedná o totožnú stavbu, a preto je na mieste požadovať záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú kompetentné posúdiť, či a do akej miery iná stavba je alebo nie je v súlade s verejným záujmom. Podkladom pre začatie stavebného konania podľa a nasl. je zistenie, že stavba bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. upravuje jednak postup vlastníka stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 tohto ustanovenia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby,

keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v presne špecifikovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného a Najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských a európskych technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán. Zákonodarca taxatívne neupravuje rozsah požadovaných dokladov a stavebný úrad pri ich určení vychádza najmä z charakteru posudzovanej stavby a z ustanovení týkajúcich sa ochranných zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba alebo jej zmena v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú dotknuté. Pokiaľ je stavebník v stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby. Žalovaný na základe skutkových zistení mal v danej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vyzval stavebníka v súlade s právnou úpravou na doloženie dokladov, ktorými by stavebník preukázal, že stavba tak ako bola realizovaná nie je v rozpore s právoplatným stavebným povolením, je v súlade s verejným záujmom. Stavebník napriek poučeniu o následkoch tieto doklady nedoložil v poskytnutej lehote a nedoložil ich ani do dňa vydania tohto rozhodnutia, a to napriek poučeniu o právnych následkoch v prípade ich nedoloženia. Dokumenty produkované stavebníkom a predkladané správnym orgánom v konaní mimo rámec požadovanej sumy dokladov stavebným úradom nepreukazovali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na to rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

9. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu, kde namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj prvostupňový orgán na základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Z výroku napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia mal žalovaný za to, že konajúce správne orgány dospeli k tomu, že stavba MVE Lutila má byť odstránená, nakoľko po začatí konania o odstránení stavby nepredložil v určenej lehote požadované doklady. V tejto súvislosti však namietal, že konanie o dodatočnom povolení stavby sa netýkalo celej stavby MVE Lutila, ale len jej časti, nakoľko z oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby z 05.10.2015 jasne vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby sa týka len „Stavby na pozemku parc. č. C KN XXXX/X, C KN XXXX/X v k.ú. A. nad Q.“ , pričom MVE Lutila na uvedené pozemky v zmysle polohopisného zamerania skutkového stavu, na ktoré sa orgány odvolávajú, zasahuje len v rozsahu 16 m2. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že konanie o odstránení stavby sa nemôže vzťahovať na celú stavbu, ale mohlo sa dotýkať len časti MVE Lutila nachádzajúcej sa na pozemkoch C KN XXXX/X a XXXX/X. Poukázal pritom aj na rozhodnutie žalovaného zo 06.10.2016, ktorým zrušil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu, kde na strane 12 výslovne uviedol, že z ustanovenia v spojení s ustanovením vyplýva možnosť, že možno nariadiť len odstránenie časti stavby, ktorá je v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Nemožno odstrániť stavbu ako celok, ktorá už bola právoplatne povolená rozhodnutím č. ŽP-889-1994-5 zo dňa 27.03.1995, pretože by tým stavebný úrad zasahoval do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Vzhľadom na to je podľa žalobcu zarážajúce, prečo žalovaný v tejto otázke zrazu zmenil názor a rozhodol ako rozhodol. Žalobca ďalej namietal, že nie je pravda, že by bol v konaní o dodatočnom povolení stavby nečinný ako sa niekoľko krát uvádza v napadnutom rozhodnutí, nakoľko dňa 02.11.2015 podal vyjadrenie k oznámeniu o dodatočnom povolení stavby, v ktorom žiadal, aby bolo konanie zastavené, lebo neexistoval a neexistuje zákonný dôvod na začatie takého konania. V rámci tohto konania zároveň aj tento návrh odôvodnil. Prvostupňový orgán ani žalovaný sa však s uvedeným podaním žalobcu nikdy nevysporiadali. Žalovaný ho dokonca ani neuvádza v rámci opisu priebehu konania. Vzhľadom na to považoval zistený skutkový stav žalovaným za v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Ďalej namietal, že obsahom administratívnych spisov nezodpovedá, resp. ani nemá oporu tvrdenie žalovaného, že v zmysle podkladu rozhodnutia, ktorým je vyjadrenie SRZ, MO Žiar nad Hronom (č.j. 28/1993 zo dňa 28.09.1993), ktoré je podmienkou v stavebnom povolení, šírka rybovodu musí byť minimálne 2 m“. Poukázal na to, že ako už uviedol v odvolaní z 04.07.2018 a z projektovej dokumentácie

- konkrétne z výkresu č. 01, ktorý k odvolaniu priložil je zrejmé, že rybovod má mať v zmysle stavebného

povolenia č. ŽP - 889/1994-5 z 27.03.1995 šírku v hornej časti 1,2 m a v dolnej časti 1,5 m a nie 2 m, ako sa mylne domnieva žalovaný a prvostupňový orgán. V predmetnom stavebnom povolení bola totiž pre uskutočnenie stavby určená podmienka č. 1, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré je súčasťou tohto stavebného povolenia. Prípadné zmeny nesmú byť urobené bez predchádzajúceho povolenia špeciálneho stavebného úradu. Výkres č. 1, ktorý predložil spolu s odvolaním ako dôkaz, a ktorý sa nachádza aj v spise stavebného konania tvorí súčasť projektovej dokumentácie o čom svedčí pečiatka „schválené Obvodným úradom životného prostredia“ zo dňa 27.03.1995 podpísaná zodpovedným pracovníkom. Vzhľadom na to neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že dokument, ktorý nie je opatrený prvkami dodatočnej verifikácie stavebným úradom, resp. inou odborne spôsobilou relevantnou osobou, dostatočným spôsobom nepreukazuje opak. K bodu 4 podmienok pre uskutočňovanie stavby, na ktorej sa žalovaný odvoláva žalobca podotkol, že tento bod stanovuje povinnosť dodržať bližšie nešpecifikované podmienky vo vyjadreniach účastníkov stavebného konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Treba však poukázať podľa žalobcu na skutočnosť, že stavebné konanie začalo 19.09.1994 a vyjadrenie SRZ, MO Žiar nad Hronom, na ktoré sa žalovaný odvoláva je z 28.09.1993. Je teda zrejmé, že nemôže ísť o podmienku účastníka stavebného konania, a to najmä vtedy, ak táto podmienka zo stavebného povolenia výslovne nevyplýva a je v rozpore s ďalšou a zásadnejšou podmienkou vyplývajúcou zo stavebného povolenia. K názoru žalovaného vyjadrenému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v súčasnom stave výstavby je priamo ohrozená migrácia vodných živočíchov, čo je základná podmienka na realizáciu stavieb, ktoré tvoria bariéry na vodnom toku v zmysle Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES namietal, že Slovenský rybársky zväz sa v stanovisku č. 331/229-16-OTV z 21.03.2016 k odstráneniu stavby MVE Lutila vyjadril tak, že z hľadiska rybárstva stavba nepredstavuje problém a Slovenský rybársky zväz nevidí dôvod na jej odstránenie, keďže po jej ukončení bude na nej funkčný rybovod. Tento prípis sa nachádza v spise, avšak z opatrnosti ho priložil žalobca ako dôkaz. V tejto súvislosti ešte poukázal na to, že stavba MVE Lutila bola postavená na už existujúcej bariére na vodnom toku - stupeň Lutilského potoka, čo vyplýva aj z územného rozhodnutia, a teda jej výstavba má z hľadiska migrácie živočíchov len pozitívny vplyv. V ďalšom bode správnej žaloby žalobca namietal, že v konaní rozhodovali osoby, voči ktorým bola vznesená námietka zaujatosti, a to bez toho, aby sa o tejto námietke zákonným spôsobom rozhodlo. K tomu uviedol, že prvostupňový orgán vykonal na stavbu MVE Lutila v roku 2015 3x stavebný dohľad, pričom štátny stavebný dozor vykonal pod úplne inými číslami. Tiež podotkol, že v súčasnosti prebieha konanie týkajúce sa stanovenia znalca z dôvodu, aby sa preukázalo, že stavba MVE Lutila je postavená v súlade so stavebným povolením a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Mal v tejto súvislosti za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z toho, že námietka vznesená dňa 16.06.2015 sa nevzťahovala na predmetné konanie, ale len na iné konanie. Zaujatosť K.. F. totiž nevyplývala z konkrétneho konania, ale z toho, že vlastníkmi časti pozemkov parc. č. C KN XXXX/X, C KN XXXX/X v k.ú. A. nad Q. boli osoby v rodinnom vzťahu s ním, napríklad jeho manželka. Žalovaný rozhodol len o námietke zaujatosti proti K.. F. z 02.11.2015 a vôbec nebral do úvahy, že námietka zaujatosti bola vznesená už dňa 16.06.2015. O tejto námietke v rozpore so zákonom rozhodla priamo podriadená K.. W., a to rozhodnutím z 10.07.2015, pričom toto rozhodnutie nemôže mať žiadne právne účinky. Dňa 03.08.2016 vzniesli opätovnú námietku voči K.. W. z dôvodu, že v konaní vystupovala ako svedok, nakoľko v úradnom zázname z 15.07.2016 prehlásila, že fotokópia stavebného povolenia č. ŽP-889/1994-5 z 27.03.1995, ktorá je súčasťou spisu je zhodná s textom tohto právoplatne vydaného stavebného povolenia. Podotkol, že nešlo o overenie, že fotokópia sa zhoduje s originálom, ktorý by mala k dispozícii, ale o prehlásenie, že si túto skutočnosť po cca 20 rokov pamätá. O tejto námietke zaujatosti do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a K.. W. naďalej podpisuje všetky dokumenty v danom konaní, a to vrátane rozhodnutia prvostupňového orgánu. Napadnuté rozhodnutie, aj prvostupňové rozhodnutie teda trpia takou vadou zákonnosti, ktorú nie je možné odstrániť ako novým prejednaním veci, nakoľko v konaní konali a rozhodovali osoby, voči ktorým bola vznesená námietka zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté. Ďalej žalobca namietal, že v administratívnom spise týkajúcom sa konania o odstránenie stavby MVE Lutila sa nenachádza stavebné povolenie tejto stavby a nachádza sa tu len fotokópia písomnej časti stavebného povolenia spolu s prehlásením K.. W., že táto fotokópia je zhodná s textom tohto právoplatne vydaného stavebného povolenia. Nakoľko sa v spise nenachádza projektová dokumentácia, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia (prvostupňový správny orgán nepovažoval za potrebné pripojiť spis týkajúci sa stavebného povolenia) je zrejmé, že nebolo možné riadne posúdiť, či stavba MVE Lutila je alebo nie je postavená v súlade so stavebným povolením. Bez projektovej dokumentácie prvostupňový orgán nemohol riadne posúdiť, či došlo k povoleniu stavby MVE Lutila na iných pozemkoch ako bolo povolené. Podotkol tiež, že stavba MVE Lutila sa umiestňovala do územia v roku 1993, kedy katastrálne mapy vyzerali úplne inak. Okrem toho v období v roku

1994 sa ešte nevyužívala technológia GPS a je všeobecne známe, že pri meraniach dochádzalo k pomerne veľkým odchýlkam, čo možno znamenať od 0 až po 5 m. Z týchto dôvodov považoval za zarážajúce, že prvostupňový orgán aj žalovaný po predložení geometrického plánu, resp. polohopisného zamerania zabezpečeného spoločnosťou Hydro Company, s.r.o. automaticky dospeli k záveru, že stavba je postavená v rozpore so stavebným povolením, nakoľko prekračuje vedľajší pozemok o cca 70 cm a v najširšej časti od cca 2 m, spolu ide o 16 m2. Najširšiu časť cca 2 m predstavuje vybetónovaný výbežok, ktorý poslúžil na prepravu technológie do strojovne a môže byť kedykoľvek odstránený, avšak pre posúdenie, či stavba MVE Lutila bola naozaj postavená v rozpore so stavebným povolením by bolo nutné pri meraní stavby vychádzať nielen zo v súčasnosti vypracovaného geometrického plánu, ale z projektovej dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán a žalovaný pri rozhodovaní nevychádzali z projektovej dokumentácie - nemali ju k dispozícii, dospeli k nesprávnemu záveru aj čo sa týka rybochodu, pretože z projektovej dokumentácie je zrejmé, že rybochod postavený v stavebnom povolení o šírke 1,2 až 1,5 m. Tým nedostatočne zistili skutkový stav, keďže nepreskúmali projektovú dokumentáciu a nepovažovali za potrebné pripojiť spis zo stavebného konania. Nesprávne aj posúdili vytýkanú vadu, a to že boli povolené dve axiálne turbíny na stavbe sú osadené tri turbíny. Žalobca si je tejto skutočnosti vedomý, avšak nakoľko výkon turbín zostal zachovaný, domnieval sa že nejde o vadu stavby, ale o nepodstatnú zmenu stavby, ktorú má v úmysle riešiť spôsobom stanoveným v . Ak sa prvostupňový orgán domnieval, že ide o vadu, tak táto vada jednoznačne bola odstrániteľná a teda bol povinný podľa vyzvať žalobcu na jej odstránenie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné pre zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie podľa jeho názoru pôsobí zmätočným a rozporuplným dojmom najmä v spojitosti s jeho predchádzajúcim rozhodnutím z 10.05.2017, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie z 06.10.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa neho nie je zrejmé, aké skutočnosti mal žalovaný na mysli, keď poukázal na skutočnosti uvedené na strane 18, 19, 20 a 21 prvostupňového rozhodnutia. Aké skutočnosti mal pritom na mysli v tomto odôvodnení uvedené nie je. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje len na skutočnosti: 1. že prvostupňový orgán žiadal od žalobcu doloženie projektovej dokumentácie 2. že geometrický plán je podkladom pre prvostupňové rozhodnutie a 3. že predmetné konanie o nariadenie odstránenie stavby je realizované iba ako právny následok skutočnosti, že v konaní o dodatočnom povolení stavby bol stavebník nečinný. Mal za to, že takéto vysporiadanie sa s jeho námietkou týkajúcou sa odklonu žalovaného od svojho predchádzajúceho právneho názoru je úplne nedostatočné a pochybné. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového orgánu a prvým rozhodnutím žalovaného v konaní o odstránenie stavby je zrejmé, že de facto došlo k zámene kompetencie týchto správnych orgánov ohľadom rešpektovania právneho názoru, keď prvostupňový orgán kritizuje a poučuje odvolací orgán, ktorý po tejto kritike automaticky mení svoj už vyslovený právny názor a rešpektuje právny názor prvostupňového orgánu. Takýto postup správneho orgánu je výsmechom dvojinštančnosti správneho konania a sleduje len jeden účel, a to odstránenie stavby MVE Lutila, ktorá bráni výstavbe MVE Žiar nad Hronom. Žalovaný sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal aj s jeho námietkou bezdôvodného začatia konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko sa vysporiadal s ňou nedostatočne, ale aj odôvodnenie odporuje zneniu a účelu ustanovenia a tiež účelu ustanovenia . Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa zásady proporcionality. Považoval ho za absurdné, nakoľko z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rybovod bude po dokončení funkčný, čo vyplýva aj zo stanoviska SRZ z 21.03.2016, ktoré sa nachádza v spise týkajúceho sa konania o odstránení stavby a stavba MVE Lutila sa umiestnila do už vybudovaného stupňa Lutilského potoku, t.j. bariéra tam už existovala a skolaudovanie MVE Lutila bude mať pre migráciu rýb len pozitívny vplyv. Nedostatočne a nesprávne sa vysporiadal s námietkou, že v konaní rozhodovali a konali osoby, proti ktorým bola vznesená námietka zaujatosti bez toho, aby bolo o nej rozhodnuté v súlade so zákonom. Ďalej sa podľa žalobcu nedostatočne alebo nesprávne vyporiadal s námietkami zmätočnosti a nerealizovateľnosti podmienok pre odstránenie stavby, s námietkou nezákonnosti geometrického plánu, kde poukázal na skutočnosť, že namietal rozpor , ktorý sa týka vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva ale rozpor s SR, ktorý ustanovuje, že vodné toky sú vo vlastníctve SR. Okrem toho poukazoval aj na zákon o vodách, podľa ktorého korytá vodných tokov sú vo vlastníctve SR. Odôvodneniu v tejto časti vôbec nerozumie a nie je zrejmé, čo tým chcel žalovaný povedať a verí, že nie je bežná spomínaná prax, nakoľko správcovia vodných tokov odkupovali pozemky korýt vodných tokov od fyzických a právnických osôb tak, aby sa dopúšťali nielen porušovania zákona o štátnom podniku,

ale i porušovania zásad nakladania s verejnými prostriedkami, za čo mohli byť voči zodpovedným osobám vyvodené primerané následky. S námietkou nekompletnosti a neúplnosti spisového materiálu sa vysporiadal žalovaný úplne nedostatočne a nesprávne, keď uviedol, že námietka je nedôvodná vzhľadom na to, že všetky dokumenty, ktoré sa v spise nachádzajú sú žurnalizované a zapísané, pričom prvostupňový orgán nepokladal za potrebné pripojiť predmetné archivované spisy. Poukázal na to, že administratívne spisy sú nekompletné, pretože chýba celá projektová dokumentácia k stavbe MVE Lutila. Chýbajú v nich originály listín, napríklad stavebného povolenia, v spise dochádza k prehadzovaniu listín a objavujú sa v nich neustále nové listiny, ktoré tam predtým neboli. Čo sa týka nepriloženia archivovaného spisu č. ŽP-889/1994 pri hľadaní tohto archívneho spisu zistil, že sa stratil. V tejto súvislosti podotkol, že keď v spise neexistujú originály dokumentov, tak je otázne, na základe čoho boli urobené z nich overené fotokópie. Nedostatočne a v rozpore s právnou logikou sa podľa názoru žalobcu vysporiadal žalovaný s námietkou, že prvostupňový orgán vyžadoval neprimerané množstvo nepotrebných podkladov, keď uviedol, že je na uvážení stavebného úradu aké dokumenty požaduje predložiť. Napokon namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami, že prvostupňový orgán bol povinný v prípade občianskoprávnych a iných námietok postupovať podľa a , s námietkou že možno nariadi odstránenie len časti stavby a nemožno odstrániť stavbu ako celok, ktorá už bola právoplatne povolená rozhodnutím, pretože by tým zasahoval do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka s námietkou, a že jedinou závadou na stavbe je, že namiesto dvoch turbín sú tri turbíny, avšak závada je odstrániteľná. Keby orgán ŠSD vyzval stavebníka na nápravu tak, ako to prikazuje v ustanovení , tak stavebník by takúto nápravu urobil. Namietal, že pri odstránení stavby musí mať stavebný úrad spoľahlivo preukázané, ktorú časť stavby zrealizoval v rozpore so stavebným povolením, a teda ktorá časť má byť odstránená a v akom rozsahu s tým, že podľa , ak orgán ŠSD zistí na stavbe závadu, je povinný podľa povahy veci vyzvať stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu. Namietal ďalej zmätočnosť a nepreskúmateľnosť výroku vzhľadom na to, že výrok na jednej strane odkazuje na určité ustanovenia zákona a na druhej strane hovorí o niečom, čo z tohto ustanovenia zákona nevyplýva, s tým, že v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby z 05.10.2015 sa uvádzajú iné parcely, resp. nie sú tam uvedené všetky parcely, ako sú uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu o odstránení stavby, s námietkou, že s prvostupňovým správnym orgánom uvádzaný rozpor so stavebným povolením a rozhodnutím o umiestnení stavby je nepodložený, nakoľko v spisoch projektová dokumentácia, ani situačný výkres o zakreslení stavby, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby nie je. Nie je zrejmé, v záujme ktorých konkrétnych účastníkov konania mal prvostupňový správny orgán na mysli na strane 17 rozhodnutia prvostupňového orgánu, s námietkou, že dochádza k súbehu konania o dodatočnom povolení stavby a konania o odstránení stavby, s námietkou, že popri konaní o odstránení stavby MVE Lutila dochádzalo a stále dochádza k vykonávaniu štátneho stavebného dohľadu, resp. prebieha konanie o ustanovení znalca, aby posúdil, či stavba bola uskutočňovaná v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný ani prvostupňový orgán sa napokon vôbec nevysporiadali ani s návrhmi žalobcov na vykonanie dôkazov, napríklad svedecká výpoveď Ing. S. alebo archívny spis zo stavebného konania a z územného konania, ktoré dôkazy navrhovali na podporu ich tvrdení, pričom mal za to, že bez vykonania týchto dôkazov nemohol žalovaný ani prvostupňový orgán riadne zistiť skutkový stav. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal žalobca, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Primárne namietal, že išlo o nesprávne právne posúdenie v kontexte s ustanovením , v dôsledku čoho bolo konanie o dodatočnom povolení stavby začaté nezákonne a teda aj následné konanie o odstránenie stavby trpí vadou nezákonnosti. Poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodmi na začatie konania o dodatočnom povolení stavby boli výsledky ŠSD z 10.09.2015. V zázname z vykonania ŠSD sa uvádza, že orgán ŠSD na základe zistených skutočností bude postupovať v zmysle zákona, avšak z ďalšieho postupu ŠSD, ktorý je zároveň aj stavebným úradom je zrejmé, že to tak nebolo. Poukázal na znenie a a namietal, že stavebný úrad konal v absolútnom rozpore s týmito ustanoveniami, keď po vykonaní ŠSD automaticky začal konanie o dodatočnom povolení stavby. V zmysle uvedených ustanovení bol prvostupňový orgán vykonávajúci ŠSD povinný najprv vyzvať stavebníka na odstránenie závady, ak mal za to, že je odstrániteľná alebo bol povinný zrušiť stavebné povolenie, ak má za to, že ide o neodstrániteľnú závadu. Jeho námietkami, že dodatočné povolenie stavby bolo začaté nezákonne sa žalovaný vôbec nezaoberal, resp. dodatočné povolenie stavby odvodil len od ustanovenia . V tejto súvislosti je však nutne podotknúť, že žalovaný nemôže vykladať uvedené ustanovenie bez prihliadnutia na . V prípade, ak by bol právny názor žalovaného a prvostupňového orgánu správny tak by to

znamenalo, že keď sa v rámci ŠSD objaví akákoľvek drobná odstrániteľná závada, ktorá je v rozpore so stavebným povolením, tak stavebný úrad môže automaticky začať konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzvať stavebníka na predloženie akéhokoľvek množstva dokladov, ktoré si stavebný úrad vyžiada a ak ich stavebný úrad nepredloží, tak stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby. Mal za to, že takýto výklad ustanovenia a je nielen v rozpore s právnou logikou ale aj porušuje princípy právneho štátu, nakoľko narúša právnu istotu každého jedného stavebníka. Podotkol, že prvostupňový orgán žalobcu do podania žaloby nevyzval na urobenie nápravy podľa , ani nezrušil stavebné povolenie v zmysle , je teda zrejmé, že začatie konania o dodatočnom povolení stavby bolo nezákonné. V tejto súvislosti navyše podotkol, že každá jedna vada vytýkaná orgánom ŠSD na MVE Lutila je odstrániteľná. Žalovaný ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie existencie prekážky rozhodnutej veci. Konanie o dodatočnom povolení stavby podľa sa podľa neho nemôže začať a prebiehať na stavbu, ktorá bola už raz právoplatne povolená. Konanie o dodatočnom povolení stavby by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by stavebné povolenie bolo v súlade s vyššie citovaným ustanovením zrušené. Žalovaný v tejto časti správnej žaloby namietal aj postup v rozpore s ustanovením Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Namietal rozpor prvostupňového rozhodnutia s predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného, kde je zrejmé, že prvostupňový orgán kritizuje a poučuje odvolací orgán, ktorý automaticky mení svoj už vyslovený právny názor a rešpektuje právny názor prvostupňového orgánu. Takýto postup je v zásadnom rozpore s ustanovením Správneho poriadku. Žalovaný vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia námietky zaujatosti, pretože z platnej právnej úpravy je zrejmé, že ak účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca v ktoromkoľvek konaní, tak zamestnanec správneho orgánu, ktorého sa tieto skutočnosti týkajú je povinný sám ich oznámiť v ostatných konaniach, resp. takýto zamestnanec - K.. F. mohol do riadneho rozhodnutia o vylúčení resp. nevylúčení z konania urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Obdobne to platí aj pre K.. W., voči ktorej bola vznesená opätovná námietka zaujatosti, nakoľko v predmetnom konaní vystupovala ako svedok. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vlastníctva vodných tokov, resp. korýt vodných tokov, keď dospel k názoru, že podľa platných právnych predpisov a záväzných údajov z katastra nehnuteľností sú vlastníkmi fyzické a právnické osoby, pričom je bežnou praxou, že správca vodného toku tieto nehnuteľnosti od takýchto osôb vykupuje za účelom dosiahnutia stavu predpokladaného predmetným právnym ustanovením. Tento názor je nielen v rozpore s SR, a so zákonom o vodách, ale aj s judikatúrou, napríklad s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. z 19.12.2012, podľa ktorého výlučne štát môže byť v zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení SR a Vodného zákona vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto rieky (). Nemožno súhlasiť s názorom, že pokiaľ parcela C KN X. k.ú. B nie je zapísaná na liste vlastníctva v prospech Slovenskej republiky, má obec Bobrovec právo nakladať s touto parcelou. Uvedený názor bol potvrdený ústavným súdom a je zrejmé, že odôvodnenie žalovaného týkajúce sa jeho námietky nezákonnosti geometrického plánu, ktorý bral do úvahy ako jediný dôkaz pre posúdenie umiestnenia stavby MVE Lutila vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutie vo veci samej, nakoľko v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. nesprávneho právneho posúdenia veci došlo k vadám, ktoré majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a to tým, že v konaní rozhodovali zamestnanci, voči ktorým bola vznesená námietka zaujatosti bez toho, aby o tejto námietke bolo zákonným spôsobom rozhodnuté. Postup prvostupňového orgánu nasledujúci po vykonaní ŠSD je v zásadnom rozpore s ustanovením , v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené vykonať nápravu, resp. iným spôsobom brániť svoje práva, konanie o odstránenie stavby MVE Lutila začalo bezdôvodne, resp. dôvod v ňom uvedený nemal oporu v spisových materiáloch ani v zákone, v čase vydávania rozhodnutia žalovaného dochádzalo k súbehu troch konaní, a to konania o odstránení stavby MVE Lutila, konania o dodatočnom povolení stavby MVE Lutila a konania týkajúce sa ustanovenia znalca. Prvostupňový orgán konal v rozpore so zákonom keď viedol a resp. stále vedie voči žalobcovi niekoľko konaní, ktoré mali byť riešené v rámci jedného konania a žalobca bol nielen neprimerane zo strany správneho orgánu zaťažovaný, ale bolo mu takýmto postupom správneho orgánu znemožnené aj účinne brániť jeho práva, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie. Závery, ku ktorým prvostupňový orgán aj žalovaný pri výkone ŠSD dospeli a z ktorých vychádzali ich rozhodnutia na základe podkladov a skutočností a dôkazov, ktoré uviedla a predložila spoločnosť Hydro Company s.r.o. si tieto orgány dostatočným spôsobom nepreverili. Pri posudzovaní skutočností uvádzaných spoločnosťou Hydro Company, s.r.o. nepovažovali za potrebné tieto skutočnosti posúdiť ani

z projektovou dokumentáciou, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť stavebného povolenia. Stavebný úrad mal povinnosť tieto skutočnosti preveriť o to viac, že mu z jeho činnosti je dobre známe, že spoločnosť Hydro Company, s.r.o. má veľký záujem na odstránení MVE Lutila, ktorá je jednou z hlavných prekážok získania povolenia na výstavbu Malej vodnej elektrárne Žiar nad Hronom. Nakoniec namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán rozhodovali na základe neúplného spisového materiálu, keďže rozhodovali bez toho aby mali k dispozícii projektovú dokumentáciu k dodávanej stavbe, ktorá v zmysle predmetného stavebného povolenia tvorí jeho neoddeliteľnú časť. Záverom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka, žalovaného a žalobcu

10. K podanej správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník 7. - spoločnosť Hydro Company, s.r.o., Ladomerská Vieska 1030 Žiar nad Hronom, ktorý uviedol, že argumentácia žalobcu je postavená na spochybňovaní postupov orgánov, ktoré rozhodovali o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pozemku C KN XXXX/XX na LV č. XXXX/X vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom Katastrálny odbor pre k.ú. Žiar nad Hronom. Vklad bol povolený rozhodnutím č. V XXX/XX z 05.05.2015 a na základe kúpnej zmluvy z 21.04.2015 medzi Y. N. ako predávajúci a ďalším účastníkom ako kupujúcim. Rozhodnutie bolo viacinštančne preskúmavané s tým, že s konečnou platnosťou bolo rozhodnuté, že vklad vlastníckeho práva bol povolený a potvrdený. Poukázal na to, že zákon o vodách ani žiadny iný právny predpis nestanovuje zákaz alebo obmedzenie nakladania pozemkov označených ako vodná plocha a podľa platných údajov katastra nehnuteľností sú vlastníkmi nehnuteľností fyzické a právnické osoby, čím nie je dotknuté právo štátu postupovať v súlade s SR. Vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti nespochybnil ani správca vodného toku a žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz spochybňujúci predmetný zápis v katastri nehnuteľností napriek tomu, že bol konajúcim orgánom na to niekoľkokrát vyzývaný. Nie je preto dôvod spochybňovať geometrický plán, ktorý je jedným zo zaobstaraných dôkazov k napádanému rozhodnutiu v snahe navodiť dojem nezákonného konania ich spoločností a orgánov, ktoré rozhodovali o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej je stavba MVE vybudovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením. Ide o platný doklad vyhotovený spôsobilou osobou. Ďalej dôvodil obdobne ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí, vyjadroval nesúhlasné stanovisko k žalobným bodom s tým, že žalobca sa snaží vyvolať dojem nezákonnosti konajúcich orgánov ako aj postupu ďalšieho účastníka.

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podrobne preskúmal administratívne spisy a má za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov. S poukázaním na a nasl. uviedol, že predpokladom začatia stavebného konania je zistenie stavebným úradom, že stavba bola, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Mal za to, že žalobca nepredložil kompletnú požadovanú dokumentáciu a opätovne ho vyzval na predloženie kompletnej dokumentácie, ktorá nebola predložená, avšak napriek tomu z uvedených podkladov zistil, že stavebník zrealizoval stavbu na pozemkoch na ktorých nikdy nebola povolená, rybovod nie je zrealizovaný v súlade s podmienkami uvedenými v stavebnom povolení, podľa stavebného povolenia aj projektovej dokumentácie sú povolené dve axiálne turbíny, pričom na stavbe sú osadené tri turbíny. Zotrval na tom, že podmienka stanovená v stavebnom povolení týkajúcej sa šírky a hĺbky rybovodu bola záväzná a táto nebola dodržaná. K zaujatosti zamestnancov prvostupňového orgánu K.. F. a K.. W. , ktorá bola namietaná uviedol, že po preštudovaní spisu považuje túto námietku za nedôvodnú, nakoľko bola podaná v inom konaní, a v tomto konaní bolo vydané žalobcom uvádzané rozhodnutie o nevylúčení K.. F., pričom toto konanie bolo následne na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu zastavené. V čase vydania rozhodnutia o námietke zaujatosti bola K.. W. poverená zastupovaním vedúceho odboru v zmysle zákona a interných predpisov, pričom jej rozhodnutie o nezaujatosti bolo vydané 28.12.2015. Ďalej dôvodil obdobne ako v napadnutom rozhodnutí.

12. Žalobca v replike nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, považoval ho za nesprávne a zmätočné. Zdôraznil, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že projekt stavby, ktorý je overený stavebným úradom nie je potrebné pri výstavbe dodržať. Projekt stavby tvorí neoddeliteľnú

súčasť stavebného povolenia, a teda je tiež záväzný. Záväznosť projektu stavby vyplýva z podmienok stavebného povolenia č. ŽP-889/1994-5 zo dňa 27.03.1995, kde je uvedené stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto stavebného povolenia. Podotkol, že šírka rybochodu o výmere 2m nie je uvedená nikde v stavebnom povolení a nevyplýva ani z projektu stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia. Vyplýva len z vyjadrenia SRZ z 28.09.1993, ktoré vydaniu stavebného povolenia z roku 1995 ako aj overeniu projektu stavby predchádzalo. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad overoval projekt stavby neskôr ako SRZ. Okrem toho sa samotný SRZ v rámci konania o dodatočnom povolení stavby vyjadril, že rybochod je postavený v súlade s normami a nevidí dôvod na odstránenie stavby. Zdôraznil aj to, že o námietke zaujatosti podanej po tom ako K.. W. vo veci vystupovala ako svedok nebolo rozhodnuté do dnešného dňa. Čo sa týka K.. F., námietka bola podaná v konaní, ktoré nadväzovalo na predmetné konanie, takže bolo zrejmé, že námietka sa týkala aj predmetného konania a to z dôvodu, že sa vzťahovala na K.. F. vzhľadom na jeho vzťah, resp. vzťah jeho manželky k pozemkom pod MVE Lutila. Vzhľadom na uvedené K.. F. po vznesení námietky, kedy sa preukázateľne dozvedel o jeho vzťahu k predmetu konania, už nebol oprávnený vo veci konať, a teda vo veci MVE Lutila ani začať konanie o dodatočnom povolení stavby. Nakoľko je zrejmé, že K.. F. bol zaujatý, pretože neskôr bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z konania, mal za to, že celé konanie o dodatočnom povolení stavby, následkom ktorého začalo konanie o odstránenie stavby trpí vadou nezákonnosti. Nie je pravdou, že žalobca bol vo veci navrhovania dôkazov neaktívny, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhoval množstvo relevantných dôkazov avšak stavebný úrad ani žalovaný sa nimi vôbec nezaoberali. Dokonca nevyhoveli ani návrhu na pripojenie spisu zo stavebného konania, v rámci ktorého bola MVE Lutila právoplatne povolená. Záverom podotkol, že z územného aj stavebného konania je zrejmé, že žalobca mal súhlas všetkých vlastníkov pozemkov na výstavbu MVE Lutila. Ak by takýto súhlas nemal, stavba by nemohla byť povolená.

13. Na ústnom pojednávaní sa právna zástupkyňa žalobcu pridŕžala písomne podanej správnej žaloby, kde namietala viacero nedostatkov. Poukázala na to, že obe preskúmavané rozhodnutia sa odvíjajú od konania o odstránení stavby, ktoré bolo začaté len k malej časti stavby, ktorá bola už navyše odstránená, nakoľko začatie tohto konania bolo vymedzené konkrétnymi parcelami, na ktorých je len časť stavby. Konanie sa tak nemohlo týkať celej stavby malej vodnej elektrárne. Namietala, že závady zistené v rámci štátneho stavebného dohľadu nie sú závadami, na základe ktorých by mala byť odstránená celá stavba. V kat. území došlo časom k niekoľkým posunom. Súčasné merania sú oveľa presnejšie ako to bolo v minulosti v roku 1993 až 1995, kedy sa rozhodovalo o umiestnení stavby a o stavebnom povolení stavby malej vodnej elektrárne. To znamená posun o cca 70 cm nemožno považovať za relevantný, na základe ktorého by mala byť odstránená celá stavba MVE. Štátny stavebný dohľad sa vykonal na podnet spoločnosti Hydro Company, s.r.o., ktorá má záujem na postavení inej malej vodnej elektrárne v Žiari nad Hronom, ktorá by nemohla fungovať v prípade, ak by súčasne fungovala aj MVE Lutila. Poukázala ďalej na to, že rybochod bol postavený v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá tvorila súčasť stavebného povolenia. Stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu, o ktoré sa prvostupňový orgán a žalovaný vo svojich rozhodnutiach opierajú, nebolo súčasťou projektovej dokumentácie a je s ňou v rozpore. Rybovod je funkčný, čo potvrdilo aj následné stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu. Ďalej poukázala na to, že MVE bola vybudovaná už na existujúcej prekážke na Lutilskom potoku, ktorá bola vlastne vybudovaním MVE odstránená. Boli vybudované tri turbíny na miesto dvoch, ktoré boli uvedené v projektovej dokumentácii, avšak túto skutočnosť mal žalobca v úmysle riešiť v rámci kolaudačného konania. Zdôraznila, že ide o odstrániteľnú závadu. Ďalej namietala, že žalovaný nepostupoval podľa , nakoľko žalobca nebol výzvou vyzvaný na odstránenie závad, pričom išlo o závady, ktoré boli odstrániteľné. Namietal aj ďalšie vady v konaní, a to, že nebolo rozhodnuté o vznesených námietkach voči zamestnancom prvostupňového orgánu, najmä proti K.. F.. Nebolo taktiež rozhodnuté o námietke zaujatosti podanej proti K.. Nogovej, zamestnancovi prvostupňového orgánu, ktorá prehlásila, že fotokópia stavebného povolenia je po viac ako 20 rokoch zhodná s originálom vydaným, to znamená vystupovala v konaní ako svedok. O tejto námietke nebolo nikdy rozhodnuté. Žalovaný sa ďalej podľa jej názoru nevysporiadal s právnym posúdením uplatnenia, resp. neuplatnenia , konkrétnej aj v tej otázke, či išlo o odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady stavby. Ďalej namietala, že žalobca nereagoval na viaceré návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania. Záverom poukázala na zmätočnosť rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového orgánu, ktoré v podstate úplne odporovali rozhodnutiu žalovaného, ktorým rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané o odstránení stavby ako prvé. Záverom navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať trovy konania. Na návrh právnej zástupkyne predstúpil samotný žalobca, ktorý poukázal na to,

že v území, kde je umiestnená stavba MVE prebehol ROEP, ktorý v rámci právnych pomerov v území mnohé zmenil, na čo nebolo prihliadané.

14. Právny zástupca ďalšieho účastníka Mesta Žiar na Hronom uviedol, že vzhľadom na to, že oni sú len ďalší účastník konania, stotožnili sa s napadnutým rozhodnutím a navrhol, aby žalobe nebolo vyhovené. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil a súčasne vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, v dôsledku čoho správny súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , vec v súlade s účelom , za splnenia prísnych hygienických opatrení prejednal, vzhľadom na povahu preskúmavaných rozhodnutí (nariaďujúcich odstránenie stavby) a na povolený odkladný účinok správnej žaloby, kde právna neistota účastníkov právnych vzťahov už nemohla strpieť ďalší odklad. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

19. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Žalobca primárne namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k súladnosti „rybochodu“, ako súčasti stavby MVE, s požiadavkami stavebného povolenia, nakoľko v administratívnom konaní predložil výkres č. 01, podľa ktorého má mať rybochod šírku v hornej časti 1,2m a v dolnej časti 1,5m, a nie 2m ako sa mylne domnieva žalovaný a prvostupňový orgán. Žalobca ďalej opodstatnene poukázal na obsah rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom č. ŽP-889/1994-5 z 27.03.1995, ktorým bola žalobcovi povolená vodná stavba MVE (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorého úradne osvedčená fotokópia je súčasťou administratívneho spisu (č.l. 55), podľa ktorého - časť A/ výroku „Pre uskutočnenie stavby sa určujú tieto podmienky“, bod 1.: „Stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebnom konaní, ktoré je súčasťou tohto stavebného povolenia“. V bode 4. tejto časti výroku stavebného povolenia je uvedené, že: „Pri uskutočňovaní stavby je potrebné dodržať podmienky vo vyjadreniach účastníkov stavebného konania a dotknutých orgánov štátnej správy“. Prvostupňový orgán pri zisťovaní skutkového stavu v otázke súladnosti rybochodu zo stavebným povolením vychádzal výhradne z vyjadrenia Slovenského rybárskeho zväzu z 29.09.1993 v nadväznosti na bod 4. označenej časti stavebného povolenia. Pre naplnenie zásadnej požiadavky úplného a správneho zistenia skutkového stavu veci vychádzajúcej zo zásady objektívnej pravdy (§

3 ods. 5 Správneho poriadku) bolo v konaní nevyhnutné zaobstarať si všetky relevantné podklady, z ktorých bolo možno dospieť k objektívnym skutkovým zisteniam (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku) a veci priliehavo ich obsah, samostatne i vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Rozsah a obsah takýchto podkladov ako aj spôsob ich hodnotenia orgánom verejnej správy (inak povedané rozsah a obsah dokazovania) plynie zo zistených skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na požiadavky plynúce z platnej právnej úpravy.

22. Konajúci orgán štátnej správy pri vydávaní stavebného povolenia vychádzal zo v znení platnom a účinnom v tom čase. Podľa a v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa záujmov spoločnosti, predovšetkým ochrany životného prostredia a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d/ či bude stavbu uskutočňovať oprávnená organizácia alebo či pri stavbách a prácach na nich, ktoré budú uskutočňovať organizácie samy pre seba alebo ktoré sa budú uskutočňovať svojpomocou ( a ), je zabezpečené odborné vedenie a uskutočňovanie stavby alebo či je zabezpečený odborný dozor. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b/ aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť záujmy spoločnosti alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa v znení platnom a účinnom do 31.08.1997 „v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie“.

23. Obvodný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom (ďalej len „bývalý obvodný úrad“) konajúc o žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavby MVE v roku 1995 zisťoval zákonným spôsobom (pokiaľ nie je preukázané opak platí prezumpcia zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy) skutkový stav veci a vychádzajúc z obsahu overenej dokumentácie stavby (projektovej dokumentácie) a ďalších podkladov, dospel k relevantným záverom vyjadreným v odôvodnení stavebného povolenia, ktorým povolil stavbu MVE a určil záväzné podmienky pre jej uskutočnenie. Pokiaľ bývalý obvodný úrad vydal stavebné povolenie pre stavbu MVE je zrejmé, že po preskúmaní veci v súlade s v znení platnom a účinnom v tom čase dospel k záveru, že predložená stavebná dokumentácia spĺňala všetky na ňu zákonom kladené podmienky a bola súladná s požiadavkami týkajúcimi sa záujmov spoločnosti, predovšetkým ochrany životného prostredia a zodpovedala všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, na základe čoho v súlade s určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby. Platí, že v opačnom prípade (argumentum a contrario) by bývalý obvodný úrad postupoval v súlade s a žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia by zamietol. Uvedený záver tak súčasne implikuje aj záver o súladnosti stavebnej dokumentácie so stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy (tvoriacimi súčasť zisteného skutkového stavu), za ktoré sa na účely zabezpečenia riadnej

ochrany rybárstva v danom období považovali aj užívatelia rybárskych revírov (, až 18 o rybárstve), t.j. miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu.

24. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne subjekty. Článok 2 ods. 2 SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie SR tak vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. 25. Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby podľa tohto zákona ( ) a pri jeho výkone je orgán štátneho stavebného dohľadu oprávnený zisťovať, či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia, či sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa , či sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník a či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky (, , , ). Úlohou prvostupňového orgánu v rámci uskutočneného štátneho stavebného dohľadu (podľa o vodách pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu - ) tak nebolo revidovať stavebné povolenie a nanovo posudzovať splnenie zákonných požiadaviek na vydanie stavebného povolenia stavby MVE, ale so zohľadnením požiadavky na ochranu práv a prvom chránených záujmov žalobcu ako stavebníka, najmä zisťovať, či sa stavba MVE vykonáva podľa stavebného povolenia a ním určených podmienok.

26. Vzhľadom na platnú právnu úpravu a obsah administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán bol oprávnený pri hodnotení výsledkov štátneho stavebného dohľadu (ktoré tvoria základ skutkového stavu zisťovaného prvostupňovým orgánom a žalovaným v konaní o dodatočnom povolení stavby a o odstránení stavby), na účely voľby ďalšieho procesného postupu, posudzovať súlad stavby MVE so stavebným povolením, resp. s ním uloženými podmienkami pre uskutočnenie stavby v časti „A/“ výroku stavebného povolenia. Stavebné povolenie obsahuje v časti „A/“ výroku záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby, kde (v bode 1.) určuje povinnosť uskutočnenia stavby podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a (bod. 4) dodržať podmienky vo vyjadreniach účastníkov stavebného konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Žalobca v konaní predložil výkres č. 01 (č.l. 90 administratívneho spisu; priložil ho aj k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu), podľa ktorého mal mať rybochod šírku v hornej časti 1,2m a v dolnej časti 1,5m, teda parametre podstatne odlišné ako je uvedené vo vyjadrení SRZ z 29.09.1993. Výkres č. 01 bol žalobcom predložený prvostupňovému orgánu už na základe jeho výzvy z 28.08.2017, čo vyplýva aj z obsahu časovo nasledujúcej „Výzvy na predloženie kompletnej projektovej dokumentácie“ z 16.10.2017, kde prvostupňový orgán výslovne potvrdil predloženie jeho kópie overenej stavebným úradom, na základe čoho bolo pochybením, že na tento podklad v konaní neprihliadol žiadny z konajúcich orgánov oboch inštancií. Žalovaný k tomu uviedol (str. 4 napadnutého rozhodnutia), že žalobca nepredložil kompletnú dokumentáciu a napriek predloženým dokladom (bez pokusu o hodnotenie ich obsahu) svojvoľne uzavrel, že žalobca realizoval stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením (obdobne str. 21 prvostupňového rozhodnutia). Na str. 6 napadnutého rozhodnutia k tomu žalovaný doplnil, že dokument, ktorý nie je opatrený prvkami dodatočnej verifikácie stavebným úradom, resp. inou odborne spôsobilou relevantnou osobou, dostatočným spôsobom nepreukazuje opak.

27. Pokiaľ sa prvostupňový orgán pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil len na zisťovanie, či boli splnené podmienky podľa bodu 4. časti „A/“ výroku stavebného povolenia, bez toho, aby s prihliadnutím

a vyhodnotením podkladov predložených žalobcom súčasne skúmal splnenie podmienok podľa bodu 1. časti „A/“ výroku stavebného povolenia, nemohol dospieť k spoľahlivo a úplne zistenému skutkovému stavu (§ 3 ods. 5, § 33 ods. 1, § 46 Správneho poriadku). Ak predložené doklady nespĺňali predstavy prvostupňového orgánu alebo žalovaného o ich kvalite (pravdivosti, dôkaznej váhe a pod.), bol povinný pristúpiť k hodnoteniu pravdivosti predloženého dôkazného prostriedku a na základe jeho výsledkov tieto doklady buď prijať a použiť ako podklady rozhodnutia (zahŕňajúc ich hodnotenie), alebo bol povinný ex officio (konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté z úradnej povinnosti, takže aj dokazovanie bol povinný prvostupňový orgán viesť z úradnej povinnosti tak, aby riadne, spoľahlivo a úplne zistil skutočný stav veci) - v súlade s § 30 ods. 1, 2 a iných Správneho poriadku, urobiť všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie takých podkladov v požadovanej podobe a kvalite, čo zo spisu nevyplýva. Pokiaľ tak prvostupňový orgán ani žalovaný neurobili, rezignovali tým na zákonnú požiadavku spoľahlivo a úplne zisteného skutočného stavu veci pre vydanie rozhodnutia podľa § 46 Správneho poriadku.

28. V konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. konaní o odstránení stavby MVE malo kľúčovú súčasť spoľahlivo a úplne zisteného skutkového stavu veci tvoriť hlavne skutkové zistenie prvostupňového orgánu (alebo žalovaného) spočívajúce vo výsledku hodnotenia súladnosti stavby MVE s jej stavebnou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, prípadne s obsahom stanovísk dotknutých orgánov, ktoré boli preukázateľne použité ako podklad stavebného povolenia (inak nemajú na určené podmienky nijaký dopad). O vyjadrení SRZ z 28.09.1993 v stavebnom povolení zmienka nie je, t.zn. skutočnosť, či bolo ako podklad tohto rozhodnutia použité, bolo možné zistiť iba z administratívneho spisu bývalého obvodného úradu, čo prvostupňový orgán neurobil. V prípade, ak by aj prvostupňový orgán uvedeným spôsobom zistil, že stanovisko bolo použité ako podklad stavebného povolenia, musel by pri jeho hodnotení prihliadnuť na vrchnostenské postavenie stavebného úradu v stavebnom konaní (ktorý v súlade s určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby primárne podľa schválenej stavebnej dokumentácie tvoriacej ťažiskový podklad stavebného konania), a na druhej strane na kooperujúce postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko podlieha procesu zosúlaďovania (, , , v znení platnom a účinnom v tom čase). So zohľadnením uvedeného by prvostupňový orgán bol následne nútený vyriešiť otázku konkurencie odlišne stanovených podmienok pre parametre rybochodu, a to stanovených schválenou stavebnou dokumentáciou a podľa stanoviska SRZ (čo by správny súd zaňho urobiť nemohol ani v prípade, pokiaľ by bolo zrejmé, že vyjadrenie SRZ bolo podkladom rozhodnutia o stavebnom povolení, pretože nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy).

29. Pre úplnosť je vhodné doplniť, že žalovaný a prvostupňový orgán sa nezaoberali ani tým, či možno vyvodiť porušenie stavebného povolenia bez toho, aby z bodu 4. časti „A/“ výroku stavebného povolenia priamo vyplývala právna povinnosť stavebníka postupovať pri výstavbe podľa stanoviska SRZ (alebo, či by tomu tak nebolo len v tom prípade, ak by parametre rybochodu uvedené v stanovisku SRZ výrok stavebného povolenia prevzal, nie len naň a iné stanoviská všeobecne odkázal), pokiaľ ju samotný výrok rozhodnutia o stavebnom povolení nepojal do svojho právneho obsahu, iba ktorým možno v administratívnom konaní určovať práva a povinnosti účastníkov konania. Keďže prvostupňový orgán, ktorého postup potvrdil žalovaný v odvolacom konaní, vo svetle uvedeného nezisťoval relevanciu vyjadrenia SRZ z 28.09.1993, súčasne nijako nespochybnil povinnosť stavebníka - žalobcu postupovať podľa v stavebnom konaní schválenej technickej dokumentácie stavby MVE, ani, v kontexte so schválenou stavebnou dokumentáciou, nijako nehodnotil zistené vyhotovenie rybochodu a pod., jeho skutkové závery o nesúlade vyhotovenia rybochodu so stavebným povolením boli predčasné.

30. Výsledkom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci je aj skutkový záver prvostupňového orgánu, podľa ktorého je v súčasnom stave výstavby priamo ohrozená migrácia vodných živočíchov, čo je základná požiadavka na realizáciu stavieb, ktoré tvoria vodné bariéry na vodnom toku v zmysle Rámcovej smernice o vode č. 200/60/ES. K tomuto (ďalšiemu svojvoľnému) záveru v administratívnom spise chýba obsahovo zodpovedajúci podklad pochádzajúci napríklad z činnosti príslušného odborného

- dotknutého orgánu na danom úseku správy, z ktorého by prvostupňový orgán pri tomto konštatovaní mohol vychádzať. Naopak podľa stanoviska Slovenského rybárskeho zväzu č. 331/229/16-OTV z 21.03.2016 nie je dôvod na odstránenie MVE, keďže po jej ukončení na nej bude funkčný rybovod. Toto vyjadrenie, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a bolo predložené už pri ústnom konaní dňa 22.03.2016 (ako to plynie z obsahu zápisnice o tomto úkone), je z hľadiska skutkového stavu relevantným podkladom, nakoľko práve na inom (skoršom) vyjadrení tohto subjektu (v čase vydania

stavebného povolenia bol v postavení dotknutého orgánu) mala stáť podmienka stavebného povolenia, ktorej nesplnenie bolo žalobcovi vytýkané.

31. V kontexte ochrany záujmov chránených bolo dôvodné prihliadnuť súčasne na skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca, a to, že na mieste MVE už v minulosti existovala bariéra vodného toku (bol vybudovaný stupeň Lutilského potoka, čo nebolo sporné - vyplývalo to aj z rozhodnutia o umiestnení stavby a čo tak malo byť súčasťou komplexného hodnotenia prejednávanej veci) a teda výstavba MVE mohla mať z hľadiska migrácie vodných živočíchov len pozitívny vplyv (keďže rybochod napomohol vodným živočíchom preklenúť prekážku, ktorá ich voľný pohyb pred výstavbou MVE znemožňovala). Pokiaľ tieto skutočnosti, ktorými sa žalobca v konaní bránil, resp. ktoré boli žalovanému z jeho úradnej činnosti známe, pri hodnotení všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach nezohľadnil, nemohol dospieť k správnym a úplným skutkovým zisteniam, nakoľko išlo o skutočnosti, ktoré mali na výsledok hodnotenia tak zásadný vplyv, že prvostupňový orgán na ich základe (pokiaľ by ich neprehliadal) mohol dospieť k diametrálne odlišným skutkovým záverom (zodpovedajúcim objektívnej realite a pravidlám logického uvažovania).

32. Žalobca ďalej namietal, že stavba MVE Lutila sa umiestňovala do územia v roku 1993, kedy katastrálne mapy vyzerali úplne inak, keďže v tomto období sa ešte nevyužívala technológia GPS a je všeobecne známe, že pri meraniach dochádzalo k pomerne veľkým odchýlkam, čo mohlo znamenať od 0 až po 5 m. Z týchto dôvodov považoval za zarážajúce, že prvostupňový orgán aj žalovaný po predložení geometrického plánu, resp. polohopisného zamerania zabezpečeného spoločnosťou Hydro Company, s.r.o. automaticky dospeli k záveru, že stavba je postavená v rozpore so stavebným povolením, nakoľko prekračuje vedľajší pozemok o cca 70 cm a v najširšej časti o cca 2 m, spolu ide o 16 m2. Najširšiu časť cca 2 m predstavuje vybetónovaný výbežok, ktorý poslúžil na prepravu technológie do strojovne a môže byť kedykoľvek odstránený (na pojednávaní žalobca potvrdil odstránenie tejto časti stavby), avšak pre posúdenie, či stavba MVE Lutila bola naozaj postavená v rozpore so stavebným povolením by bolo podľa žalobcu nutné pri meraní stavby vychádzať nielen zo v súčasnosti vypracovaného geometrického plánu, ale z projektovej dokumentácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť stavebného povolenia. Pre náležité zodpovedanie uvedenej námietky je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej a účinnej v čase umiestnenia a povolenia stavby.

33. Podľa 38 ods. 1 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 ak občan alebo organizácia navrhuje vydať rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke alebo iné právo oprávňujúce ho využiť pozemok na navrhovaný účel, stavebný úrad preskúma, či navrhovateľ nemôže požadované opatrenie uskutočniť v súlade so zámermi a cieľmi územného plánovania na inom pozemku, ku ktorému má vlastnícke alebo iné právo, alebo či ho môže uskutočniť na inom vhodnom pozemku, ktorý je v správe miestneho národného výboru. Podľa 38 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa 40 ods. 1 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa 40 ods. 4 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. Podľa 58 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 stavebník musí preukázať, že je vlastníkom () pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie alebo má k takému pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Ak ide o stavebné povolenie na dočasnú stavbu, ktorej stavebníkom je občan, stačí, ak preukáže, že má k pozemku právo dočasného užívania. Podľa 66 ods. 1 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o

námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa 68 ods. 1, 2 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 (1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. (2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi štátnej správy, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Podľa 75 ods. 1 až 4 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 (1) Pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie priestorovej polohy orgánmi alebo organizáciami na to oprávnenými alebo zodpovednými geodetmi. 8) (2) Spôsob vytýčenia priestorovej polohy jednoduchých a drobných stavieb, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. (3) Vytyčovanie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením. (4) Stavebný úrad si môže vyžiadať od orgánov geodézie a kartografie kontrolu vykonaných vytyčovacích prác. Ak orgány geodézie a kartografie zistia nesprávne vykonanie vytyčovacích prác, uhrádza náklady na kontrolu stavebník. Podľa 81 ods. 4 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

34. Primárne je potrebné poukázať na ust. v znení platnom a účinnom v tom čase, podľa ktorého stavebný úrad v stavebnom povolení určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, ktorými zabezpečuje ochranu záujmov spoločnosti... Z normatívneho textu uvedeného ustanovenia zákona zrozumiteľne plynie aj to (a contrario), že súčasťou oprávnenia stavebného úradu v stavebnom konaní nebolo určovať v stavebnom povolení umiestnenie stavby. Naopak, toto oprávnenie už využil v predchádzajúcom územnom konaní (, , ), v ktorom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a ktoré nadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ stavebný úrad v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia v súlade s skúma, či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia, je zrejmé, že tieto podmienky musí v danom štádiu rešpektovať, nie nanovo a nadbytočne určovať. Keďže stavebný úrad stavebné povolenie na stavbu MVE na žiadosť žalobcu vydal, autoritatívne tak osvedčil aj súlad umiestnenia stavby so stavebnou dokumentáciou, čo už nemožno po právoplatnosti stavebného povolenia revidovať. Zmienka o mieste vybudovania stavby v časti „B“ výroku stavebného povolenia „Majetko-právne vysporiadanie“ tak nadobudla len deklaratórny a popisný charakter, identifikujúci povolenú stavbu (ako predmet konania) miestne. Najmä však išlo o deklarovanie splnenia podmienky vlastníctva, resp. práva stavby k pozemku podľa . Rozhodnutie o umiestnení stavby stavbu MVE umiestnilo na parc. č. 2040 v mieste existujúceho stupňa v k.ú. Žiar nad Hronom, ako je zakreslené v kópii katastrálnej mapy v mierke 1:1000. Pokiaľ špeciálny stavebný úrad nemal preukázané, že stavba MVE bola umiestnená v rozpore s jej umiestnením podľa rozhodnutia o umiestnení stavby a príslušnej stavebnej dokumentácie, o čom sa v administratívnom spise nenachádza žiadny podklad, a prvostupňový orgán ani žalovaný to vo svojich rozhodnutiach ani nezmienili, nemožno uvažovať o tom, že stavba MVE nebola umiestnená zákonným spôsobom.

35. Zistenie splnenia zákonných podmienok pre záväzné umiestnenie stavby spôsobom navrhovaným žalobcom a určenie s tým súvisiacich podmienok jej umiestnenia, bolo predmetom územného konania o umiestnení stavby, t.j. obsahom rozhodnutia bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom o umiestnení stavby č. ŽP-48/1994-2 z 02.03.1994 (žalobca ho v prílohe správnej žaloby predložil). Ak sa o umiestnení stavby MVE právoplatne rozhodlo rozhodnutím o umiestnení stavby, ďalšiemu rozhodovaniu o jej umiestnení v stavebnom konaní/povolení bránila prekážka res iudicatae. Pokiaľ bývalý obvodný úrad nebol oprávnený v následne vydanom rozhodnutí o stavebnom povolení

rozhodovať o určení umiestnenia stavby, skutkové zistenie prvostupňového orgánu a žalovaného, že stavba MVE bola umiestnená v rozpore so stavebným povolením, je zmätočné, teda nespôsobilé byť podkladom začatia konania o dodatočnom povolení stavby. Prvostupňový orgán tak začatím konania o dodatočnom povolení stavby (a tým aj naň nadväzujúcim následným začatím konania o odstránení stavby) nepostupoval zákonným spôsobom (lege artis), ktorý zákon predpokladá v ust. , čím nerešpektoval zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania štátnych orgánov plynúci z už zmieneného SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“).

36. Podľa stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa až 3 (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo () a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

37. Konštatovanie prvostupňového orgánu, že na základe polohopisného zamerania skutkového stavu realizovanej stavby a geometrického plánu zabezpečeného ďalším účastníkom v roku 2015 zistil, že časť stavby MVE zasahuje mimo hranice pozemku C KN XXXX/1, ktorý je sčasti identický s pozemkom parc. č. XXXX, nehovorí nič o tom, ako a s akým výsledkom bola preverená ne/súladnosť umiestnia stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby s vytýčením priestorovej polohy stavby (orgánmi alebo organizáciami na to oprávnenými alebo zodpovedným geodetom podľa ). Nehovorí teda nič o tom, v čom sa skutočná poloha umiestnenia stavby MVE líši od jej umiestnenia podľa zakreslenia v katastrálnej mape, tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia o umiestnení stavby a z overenej projektovej dokumentácie stavby. Žalobca v odvolaní bezvýsledne (ale oprávnene) namietal, že nie je známe z akých príčin sa v spise nenachádza situačný výkres so zakreslením stavby, na základe čoho mal rozpor so stavebným povolením a rozhodnutím o umiestnení stavby za nepodložený. Konajúce orgány z predložených podkladov len zistili, že stavba MVE, pôvodne umiestnená na pozemku parc. č. XXXX, bola sčasti postavená mimo súčasných hraníc iných pozemkov (ktorým podľa prvostupňového rozhodnutia navyše vlastnícky majú zodpovedať pozemky evidované v registri E KN). Pokiaľ platí, že o právnych pomeroch umiestnenia stavby MVE medzi účastníkmi konania bolo rozhodnuté samostatným právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby, úlohou stavebného úradu v stavebnom konaní, orgánu štátneho stavebného dohľadu, ani úlohou špeciálneho staveného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby, nebolo opätovne rozhodovať o umiestnení stavby alebo toto rozhodnutie prehodnocovať, nakoľko táto otázka bola konečným spôsobom právoplatne vyriešená rozhodnutím bývalého obvodného úradu o umiestnení stavby č. ŽP-48/1994-2 z 02.03.1994. Navyše toto štádium konania (územné konanie) bolo už konzumované rozhodnutím o vydaní stavebného povolenia, kde sa však riešili už len otázky stavebnotechnického charakteru a súlad stavebnej dokumentácie s územným rozhodnutím.

38. Ak mal špeciálny stavebný úrad pochybnosti o umiestnení stavby, k záveru o nesprávnemu umiestneniu MVE mohol dospieť jedine posúdením súladnosti umiestnenia stavby MVE s podmienkami a identifikáciou jej umiestnenia vyplývajúcimi z označeného rozhodnutia o umiestnení stavby (najmä z jeho grafickej prílohy umiestnenia stavby MVE). Spochybňovaním jej umiestnenia len na základe nových meraní, vo vzťahu k novo definovaným pozemkom, navyše po vykonanom ROEPE a pod., na základe

geometrického plánu (ktorý je len technickým podkladom a sám o sebe nemá žiadne právne účinky), prvostupňový orgán nemohol dospieť k spoľahlivému záveru o nesprávnom umiestnení stavby MVE. Prvostupňový orgán nijako nereagoval ani na návrh žalobcu na vypočutie projektanta stavby K.. S. (v podaní z 10.03.2016 - podanom 22.03.2016, č.l. 50 administratívneho spisu, obdobne v podaní z 29.07.2016, č.l. 62 adm. spisu), „ktorý stavbu do pozemkovej mapy v čase stavebného konania zakreslil“, čo mohlo priniesť dôležité informácie a podklady o skutočnom umiestnení stavby MVE (prílohou správnej žaloby je „Vyjadrenie sa k stavbe MVE Lutila“, kde K.. S. skonštatoval, že stavba nevykazuje také závady, pre ktoré by mala byť odstránená, resp., že rybochod je možné aj odstrániť a umiestniť v inej časti), bez zhromaždenia ktorých dôkazné bremeno v konaní začatom z úradnej povinnosti uniesť nemohol.

39. V prípade, ak aj reálna poloha stavby MVE bola v tom čase umiestnená i mimo hraníc pozemku parc. č. XXXX v k.ú. A. nad Q. (čo preukázané nebolo), v súlade s v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 sa v územnom konaní uplatňovala koncentračná zásada (podľa stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne). Vykonaním ústneho konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby tak zaniklo právo namietať umiestnenie stavby vlastníkom priľahlých pozemkov dotknutých jej umiestnením. Ak sa vlastník pozemku dotknutého umiestnením stavby MVE Lutila nedomáhal ochrany svojich práv a záujmov v konaní o umiestnení stavby, a to najneskôr do ústneho konania, toto jeho právo sa vyčerpalo a účinne ho už nemožno neskôr uplatňovať, čo sa vzťahuje aj na právnych nástupcov týchto vlastníkov pozemkov (40 ods. 4 ). V prípade, že pôvodný vlastník takého pozemku svoje účastnícke právo na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov v konaní o umiestnení stavby spotreboval, hoci aj jeho nevyužitím (alebo aj jeho neúspešným uplatnením), žiadny ďalší vlastník tohto pozemku už takéto právo v budúcnosti nemá, čo (mimo dôsledkov koncentračnej zásady územného konania) plynie aj zo zásady právnej istoty účastníkov právnych vzťahov plynúcich z právoplatného a účinného rozhodnutia o umiestnení stavby svedčiacej žalobcovi, ako osobe oprávnenej na stavbu. Vynáranie sa ďalších nových a novších námietok nových vlastníkov pozemkov po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby by z hľadiska nadobudnutého práva na stavbu umiestnenú na základe určených kritérií v podstate znemožňovalo reálnu vykonateľnosť rozhodnutia o umiestnení stavby a tým nefunkčnosť stavebného konania ako celku, čo nemožno považovať za súladné s významom a účelom zákona. Inak povedané, v súčasnosti je možné vychádzať len z toho, že všetky potrebné súhlasy dotknutých vlastníkov žalobca v čase územného a stavebného konania získal, resp. ich relevantné negatívne stanoviská alebo námietky neboli, nakoľko rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie boli vydané v konaní, kde bolo možné ochranu práv a právom chránených záujmov všetkých účastníkov konania účinne uplatniť.

40. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie ust. v kontexte s ust. , ktoré videl v tom, že prvostupňový orgán začal automaticky konanie o dodatočnom povolení stavby, pričom bol povinný najprv vyzvať stavebníka - žalobcu na odstránenie závady alebo mal zrušiť stavebné povolenie. Namietal aj nepreskúmateľnosť záverov žalovaného k tejto otázke, najmä nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou bezdôvodnosti začatia konania o dodatočnom povolení stavby MVE. Potrebné je dať žalobcovi za pravdu v tom, že nebolo na mieste postupovať podľa a nasl. , bez toho, aby nastolenie tohto postupu bolo vyhodnotené z hľadiska jeho oprávnenosti, a bez toho, aby toto hodnotenie bolo jasným stanoviskom navonok vyjadrené (inak žalobca nemal možnosť sa proti takému postupu účinne - vecne brániť). K hodnoteniu uvedenej predbežnej otázky mal prvostupňový orgán pristúpiť na základe systematického výkladu zákona. Izolovaným výkladom oprávnenia stavebného úradu na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, na ktoré nadväzuje konanie o odstránení stavby, mohlo dôjsť k svojvoľnému zásahu do práv stavebníka, ochrany ktorých sa domáhal podaním správnej žaloby. Zo zásady legality plynúcej z ust. Správneho poriadku, okrem vyjadrenia povinnosti postupu súladného so zákonmi a inými právnymi predpismi, vyplýva aj povinnosť orgánov verejnej správy chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Podľa Správneho poriadku sú orgány verejnej správy mimo iného povinné použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a dbajú na to, by konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré

vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

41. Prvostupňový orgán v rámci procesu nachádzania práva nevenoval pozornosť zodpovedaniu a zrozumiteľnému vysvetleniu predbežnej otázky tkvejúcej v oprávnenosti na uplatnenie postupu spočívajúceho v nariadení konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby, ktorú bolo potrebné primárne zodpovedať. Z tohto dôvodu nie je zrejmé, či zvolil veci priliehavý interpretačný prístup zahŕňajúci výklad viacerých na seba nadväzujúcich uvedených ustanovení zákonov. Začať konanie o dodatočnom povolení stavby je v súlade s § 88a ods. 1Stavebného zákona stavebný úrad oprávnený len vtedy, ak spoľahlivo zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie začne stavebný úrad z vlastného podnetu (z úradnej povinnosti), t.zn. bremeno preukázania skutočností odôvodňujúcich začatie tohto konania znáša on, pričom je vylúčené, aby toto konanie začal v prípade, ak splnenie zákonných podmienok jeho začatia spoľahlivo neosvedčí (aj tu platí už niekoľkokrát zmienený SR). Preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými podľa je na stavebníkovi, ktorý na to musí predložiť potrebné doklady, avšak toto bremeno ho zaťažuje len vtedy, ak boli splnené podmienky na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, t.zn., ak bolo nepochybne zistené, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Prvostupňový orgán tak bol v danom prípade oprávnený začať konanie o odstránení stavby MVE len za predpokladu, ak na základe hodnotenia zhromaždených objektívnych zistení a podkladov ustálil, že stavba MVE bola postavená v rozpore so stavebným povolením, pričom mal povinnosť tento rozpor zrozumiteľne objasniť, čo neurobil.

42. Postup podľa , a nasl. a stavebný úrad neurčuje len na základe určitého existujúceho stavebno-technického nedostatku, alebo formálneho rozporu so stavebným povolením zisteného v rámci štátneho stavebného dohľadu. Naopak v súlade , Správneho poriadku je stavebný úrad povinný skúmať aj to, či práve takýto postup je vzhľadom na povinnosť zabezpečovať ochranu práv stavebníka (žalobcu) a iných účastníkov konania priliehavý (či ich garantované vlastnícke práva k stavbe a k pozemkom nebudú porušené alebo neprimerane obmedzené), a tiež to, či ich nebude zbytočne zaťažovať uložením povinnosti predložiť množstvo podkladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom. Pokiaľ z ust. 81 ods. 4 v znení platnom a účinnom do 30.09.1995 (obdobne z neskorších znení) plynie, že s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (), ak sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, nemožno v rámci systematického výkladu práva dospieť k inému záveru, než k tomu, že na konanie o zmene stavby pred dokončením má stavebník priestor až do kolaudačného konania, ktorý mu nemôže byť začatím konania o dodatočnom povolení stavby z formálnych dôvodov predčasne odňatý. V opačnom prípade, by nadobúdalo citované ustanovenie obsolentnú povahu, resp. stavebník by sa plánovaným uplatnením legálneho postupu dopúšťal súčasne porušenia zákona, čo je konštrukcia ad absurdum. V kolaudačnom konaní tak stavebný úrad môže bez negatívnych následkov pre stavebníka ex post posudzovať, či a do akej miery stavba je alebo nie je v súlade s verejným záujmom v dôsledku nepodstatných odchýlok od stavebnej dokumentácie. Či pri výstavbe MVE došlo k podstatnému odchýleniu sa od stavebno- technickej dokumentácie schválenej stavebným v stavebnom konaní (o vydanie stavebného povolenia) prvostupňový orgán ani žalovaný neskúmal, nakoľko predloženej projektovej dokumentácii stavby MVE nevenoval pozornosť a iné relevantné podklady si nezadovážil.

43. Zachovaním ochrany práv stavebníka je teda taký postup, uplatnením ktorého by sa konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. konanie o odstránení stavby, začalo až potom, čo by sa vylúčil iný postup - menej zaťažujúci žalobcu, ktorého uplatnenie v prípade zistenia závady na stavbe predpokladá (, ). Pokiaľ sa v rámci štátneho stavebného dohľadu zistia na stavbe závady, konajúci orgán je povinný vyzvať stavebníka, aby urobil nápravu. Až pokiaľ by dospel k záveru, že ide o závady, ktoré nie je možné dať do súladu so stavebným povolením alebo požiadavkami zákona, mohol by zvažovať začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Pri zistení závady na stavbe nie je účelom za každú cenu odstránenie stavby, ale dosiahnutie nápravy, čo je cieľom štátneho stavebného dohľadu a čo explicitne plynie z ust. , , t.j. najmä dosiahnutie súladu stavby so stavebným povolením. Pokiaľ sa oprávnený orgán nepresvedčí, či pri stavbe je možné dosiahnuť súlad so stavebným povolením (čo

žalobca v konaní tvrdil a predložil, k tomu podklady), resp. nevyjadrí svoje hodnotenie k tejto podstatnej otázke, požiadavka ochrany práv stavebníka, ako osoby, ktorá bola účastníkom konania, bráni bez ďalšieho začať konanie o dodatočnom povolení stavby zaťažujúce výhradne stavebníka.

44. Stavba MVE je nielen súčasťou hmotného majetku stavebníka, ale aj materiálnou hodnotou, ktorá je zjavne spätá so zámermi dlhodobých podnikateľských aktivít stavebníka a je výsledkom dômyselnej duševnej činnosti (projektu stavby zohľadňujúceho mnoho nielen technických aspektov vyplývajúcich z jej povahy). Jej odstránenie by preto mohlo mať za následok hrubý zásah do subjektívnych práv žalobcu. SR v čl. 20 garantuje právo vlastniť majetok, ktorý požíva právnu ochranu. Zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných, pričom podmienky ustanoví zákon. Práve uvedené ústavné aspekty ochrany vlastníctva poskytujú v spojení so základnými zásadami správneho konania (, Správneho poriadku) interpretačné východiská pre výklad ustanovení v konaní o dodatočnom povolení stavby a v nadväzujúcom konaní o odstránení stavy, uplatnením ktorého vlastníctvo stavebníka k stavbe zaniká.

45. V nadväznosti na uvedené závery, z ktorých zrozumiteľne vyplýva, že ochranu vlastníckeho práva stavebníka k stavbe môže garantovať jedine prístup stavebného úradu ako aj orgánov štátneho stavebného dohľadu dôsledne uplatňujúci zákonné reštrikčné opatrenia len v nevyhnutnom rozsahu, možno dospieť aj k odpovedi na otázku, v akom rozsahu sa takéto opatrenia stavby týkajú. Nemôže byť v súlade s uvedenými požiadavkami na zdržanlivý, ústavno-konformný prístup, zahŕňajúci zodpovedajúcu (veci primeranú) mieru ochrany práv stavebníka, postup ukladajúci odstránenie celej stavby, hoci dôvod na jej odstránenie je daný len vo vzťahu k oddeliteľnej časti tejto stavby. Takýto záver jasne vyplýva z ust. , podľa ktorého ak sa v tomto zákone používa pojem “stavba“, rozumie sa tým aj jej časť. Opačným prístupom (výlučne na základe gramatického výkladu zákona, ako to urobil prvostupňový orgán a žalovaný sa s ním stotožnil) by mohlo dôjsť k narušeniu právnej istoty vlastníka stavby a zásady proporcionality - primeranosti reštrikčného opatrenia rozsahu porušenia právnej povinnosti alebo porušeniu zákona, a v konečnom dôsledku k neodôvodniteľnej majetkovej ujme výlučne na strane stavebníka. Vo svetle uvedeného vyznieva nanajvýš absurdne konštatovanie prvostupňového orgánu, že „..do práv stavebníka v zmysle jeho individuálneho stavebného povolenia podľa nášho názoru nebude zasiahnuté, nakoľko právo realizovať stavbu spôsobom a v rozsahu, ktorým ju realizuje, nie je definované stavebným povolením. Súčasne nič nebráni stavebníkovi zrealizovať po odstránení stavby, ktorá je v rozpore so stavebným pobolením, stavbu tak, aby táto bola v súlade so stavebným povolením, nakoľko stavebné povolenie nestratí platnosť a tým zostanú zachované aj súvisiace práva stavebníka“. Prvostupňový orgán sa mohol mýliť, pokiaľ vychádzal z predpokladu, že predmetom právnej ochrany subjektívnych práv žalobcu bolo len právo stavby v zmysle stavebného povolenia, bez toho, aby vlastnícke právo k rozostavanej stavbe požívalo akúkoľvek právnu ochranu, resp. bez toho, aby sa stavebný úrad musel pri rozhodovaní o nej riadiť platnou právnou úpravou.

46. Prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie neboli bezprostredným výsledkom štátneho stavebného dohľadu, ktorý predstavuje špecifický inšpekčný postup oprávneného orgánu (nejde o procesné konanie), v rámci ktorého môžu byť prijaté zákonom predpokladané opatrenia ( ). Nemožno však prehliadnuť funkčnú súvislosť účelu štátneho stavebného dohľadu a oprávnení orgánov dohľadu podľa , , , , , , a nasl. s oprávneniami stavebného úradu podľa , a nasl. . V danom prípade o to viac, že prvostupňový orgán vystupoval ako orgán štátneho stavebného dohľadu a súčasne bol v konaní o dodatočnom povolení stavby a o odstránení stavby činný v postavení špeciálneho stavebného úradu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Uvedená funkčná súvislosť sa s použitím pravidiel logického myslenia a vo svetle zásad zákonnosti, ochrany práv fyzických a právnických osôb, súčinnosti, dobrej správy ako aj zásady proporcionality v danom prípade prejavuje v tom zmysle, že uplatneniu postupu podľa , a nasl. bráni uplatniteľnosť postupu , , pretože príslušný konajúci orgán pred vydaním oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby je povinný skúmať, či účel zákona nie je možné dosiahnuť iným, pre stavebníka a iných účastníkov konania menej zaťažujúcim spôsobom.

47. Prvostupňový orgán k námietke žalobcu v tomto zmysle uviedol (str. 16 prvostupňového rozhodnutia), že stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavba je postavená

v rozpore so stavebným povolením, čo nemôže považovať za zistenie vady na stavbe v súlade s a postupoval v zmysle , s doplnením, že táto pripomienka nepriniesla do konania žiadne nové skutočnosti, nakoľko stavebník v stanovenej lehote ani do ukončenia ústneho pojednávania nedoložil žiadne doklady, ktorými by preukázal že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a preto nemá vplyv na výrok rozhodnutia. Žalovaný k námietke žalobcu (ako odvolateľa), týkajúcej sa nezákonného (bezdôvodného) začatia konania o dodatočnom povolení mal po preskúmaní spisového materiálu za to, že dôvodmi na začatie konania o dodatočnom povolení stavby boli výsledky štátneho stavebného dohľadu, pričom stavebný úrad je oprávnený začať predmetné konanie v zmysle platnej právnej úpravy aj z vlastného podnetu po tom, čo zistí, že stavba je realizovaná v rozpore so stavebným povolením. Vzhľadom na to považoval túto námietku za nedôvodnú, čím k tejto žalobcom nastolenej podstatnej právnej otázke zaujal rovnaký arbitrárny postoj ako prvostupňový orgán. Pokiaľ prvostupňový orgán a žalovaný nevysvetlili prečo nemohol byť v dôsledku zistení štátneho stavebného dohľadu prijatý iný, k právam žalobcu šetrnejší postup (predpokladaný zákonom, napr. úprava alebo premiestnenie rybochodu alebo inej časti stavby MVE, zmena počtu turbín a pod.), nevyjadrili preskúmateľný záver o tom, ako vec právne posúdili. Bez vyriešenia konkurencie odlišných do úvahy pripadajúcich postupov (podľa , a podľa , a ), v súvislostiach daných špecifickými okolnosťami daného prípadu, nemožno považovať právne posúdenie veci za úplné, zohľadňujúce všetky relevantné aspekty prejednávanej právnej veci. Ak konajúce orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí nezaujali odôvodnený názor k namietanej možno najzásadnejšej otázke týkajúcej sa predbežnej otázky ne/uplatniteľnosti postupu podľa , , ktorý by umožnil zachovať stavbu, pred ktorým, na možný úkor práv žalobcu, uprednostnili postup ústiaci do odstránenia stavby, rezignovali na svoju povinnosť zrozumiteľne vyjadrenými úvahami objasniť, ako sa zhostili svojej úlohy a povinnosti v zmysle , Správneho poriadku ochraňovať práva účastníkov konania a zvoliť v konaní najvhodnejší, pre žalobcu najmenej zaťažujúci postup. Na tom základe možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ).

48. Žalobca dôvodne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí tiež z dôvodu nevysporiadania sa s jeho námietkami, že „jedinou závadou je, že na stavbe sú namiesto dvoch turbín tri turbíny, avšak táto závada je odstrániteľná a keby bol žalobca vyzvaný na nápravu v zmysle , tak by túto nápravu urobil, pričom mal v úmysle vec riešiť v súlade s ust. “. Žalobca už v podaní z 02.11.2015 namietal, že „stavba bola zrealizovaná v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, pričom dodržal parametre stavby ako aj celkový výkon turbín MVE“. Namietal to aj v podaní z 10.03.2016 prostredníctvom právneho zástupcu, kde uviedol, že „výkon turbín bol v súlade so stavebným povolením a skutočnosť, že na stavbe sú tri turbíny namiesto dvoch turbín nemôže byť dôvodom pre začatie konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko nedochádza k žiadnemu rozporu s verejným záujmom, k ohrozeniu práv tretích osôb, ani k poškodzovaniu životného prostredia“. Poukázal tiež na to, že „ide o odstrániteľnú vadu s odkazom na “. Prvostupňový sa tým zaoberal len formálne a reagoval na námietky žalobcu na str. 15 prvostupňového rozhodnutia, kde len všeobecne skonštatoval, že „počet zrealizovaných turbín nie je v zmysle stavebného povolenia, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca nepostupoval v súlade s , keďže nežiadal o zmenu stavby pred dokončením“. Žalovaný k tomu na str. 6 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedol len to, že „v zmysle štátneho stavebného dohľadu je zrejmé, že stavba je realizovaná pre tri kusy turbín, na základe čoho je rozpor s platným stavebným povolením zrejmý a nepochybný“. Prvostupňový orgán ani žalovaný nezaujali žiadne stanovisko k námietkam žalobcu, nakoľko z ich rozhodnutí nie je zrejmé aké verejné záujmy chránené ( ) boli spôsobom realizácie stavby ohrozené alebo porušené, alebo aké práva tretích osôb tým boli narušené. Pokiaľ nedošlo k závažnému ohrozeniu alebo porušeniu takých záujmov (ale len k prostému nedodržaniu počtu turbín bez vplyvu na celkový výkon MVE a bez negatívnych následkov na zákonom chránené záujmy), nebol žiadny dôvod vyzývať stavebníka - žalobcu na predloženie dokladov, že jeho stavba nie je v rozpore práve s týmito záujmami ( ), ale takýto nedostatok riešiť použitím ust. alebo . Nebola tak (obdobne ako zo skutkového hľadiska vo vzťahu k rybochodu a umiestneniu stavby) objasnená žalobcom namietaná otázka dôvodnosti a tým oprávnenosti na začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Žiadna reakcia zo strany prvostupňového orgánu alebo žalovaného nebola ani k opakovanému stanovisku žalobcu, že „v prípade, ak ide o rozpor so stavebným povolením, je pripravený tento odstrániteľný rozpor napraviť“. Pokiaľ išlo o odstrániteľnú

vadu, bolo namieste sa zaoberať tým, či odstránenie stavby alebo jej časti je v súlade s požiadavkou ochrany práv žalobcu, resp. či primárne nepripadalo v úvahu uloženie odstránenia vady podľa . Vzhľadom k tomu, že konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov navonok nevyjadrili svoje stanovisko k uvedeným zásadným skutočnostiam, ktorými žalobca odôvodnil svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno preskúmať zákonnosť ich právnych a skutkových záverov k týmto námietkam dotýkajúcim sa relevantných otázok, ktoré mal žalovaný (vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku) v konaní riešiť. Obdobne nedostatočne sa žalovaný vyrovnal s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, napr. s námietkami nezákonnosti geometrického plánu, nekompletnosti a neúplnosti spisového materiálu, požadovania neprimeraného množstva nepotrebných dokladov, s návrhmi na dokazovanie.

49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom na odvolacie konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku). To znamená, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, mal povinnosť zdôvodniť, ako sa vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačí tak zo strany orgánu verejnej správy dôsledne sa zaoberať len niektorými odvolacími námietkami. Na niektoré zrozumiteľne sformulované a relevantné odvolacie námietky žalobcu žalovaný nereagoval (nevyrovnal sa s nimi) vyjadrením autonómnych a odôvodnených právnych záverov k nim. V napadnutom rozhodnutí tak chýba ich vyhodnotenie, ktoré malo predstavovať súčasť zisteného skutkového stavu veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako žalovaný vec právne posúdil vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, iba po zodpovedaní a vyriešení ktorých bolo možné dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu nestačilo uviesť popisné informácie a skratkovité konštatácie použité v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez vyjadrenia vlastných úvah obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu a k niektorým odvolacím námietkam žalobcu uviedol len svoje neodôvodnené konštatácie, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (obdobne prvostupňové rozhodnutie). Napadnuté a prvostupňové rozhodnutia tak nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami.

50. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcim sa práv, na ktorých sa žalobca cítil byť ukrátený, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia bolo nevyhnutné.

51. Žalobca ďalej namietal porušenie postupu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku žalovaným, nakoľko prvostupňový orgán postupoval pri vydaní svojho rozhodnutia v rozpore s právnym názorom žalovaného,

ktorý vyslovil v rozhodnutí č. OU-BB-OOP3-2017/002090_010 z 10.05.2017. Možno súhlasiť so žalobcom, že prvostupňové rozhodnutie na str. 18 až 22 podrobuje označené rozhodnutie žalovaného kritike v otázkach nezabezpečenia projektovej dokumentácie stavby MVE a iných podkladov, najmä na účely porovnania umiestnenia stavby s geometrickým plánom, vo vzťahu k rozsahu, v ktorom možno stavbu odstrániť (podľa neho výhradne ako celok) a tým k rozsahu v akom sa má preukazovať jej súlad s verejnými záujmami, a tiež vo vzťahu oprávnenosti na odstránenie stavby, ak stavebník nepredloží požadované doklady osvedčujúce, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Žalovaný sa, napriek protichodným záverom vyjadreným v rozhodnutí z 10.05.2017, v napadnutom rozhodnutí s obsahom prvostupňového rozhodnutia stotožnil, a v odvolacom konaní potvrdil jeho správnosť a zákonnosť. Sám však uviedol, že zásada viazanosti právnym názorom orgánu vyššieho stupňa je prelomiteľná len vo výnimočných prípadoch s poukazom na nešpecifikovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že predmetná vec nie je záležitosťou, pri ktorej je dôvodné prelomiť zásadu viazanosti právnym názorom vyššieho stupňa, po dôkladnom zvážení konštatoval, že táto skutočnosť nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko rozhodujúce dôvody jeho vydania sú definované inými podkladmi a skutočnosťami, ktoré majú nespochybniteľnú oporu v predmetnom spise. Vzhľadom na uvedené a so zreteľom na to, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal v podstate z rovnakých podkladov a z rovnakej platnej právnej úpravy ako pri vydaní rozhodnutia z 10.05.2017, je dôvodné prisvedčiť aj tejto žalobnej námietke. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal žalobca vo vyjadrení v odvolacom konaní z 25.11.2018 (sp.zn. ) poníma viazanosť súdu právnym názorom dovolacieho súdu ako nie absolútnu a zrozumiteľne klasifikuje výnimočnosť prípadov - situácií jej prelomenia, ktoré bez ich konkretizovania na daný prípad nemožno zovšeobecňovať použitými vágnymi konštatovaniami a protirečivými konštruktmi žalovaného, ktorými spochybnil zákonnosť vlastného predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol sám viazaný (keďže nebolo zákonným spôsobom zrušené). Prvostupňový orgán tak porušil povinnosť viazanosti právnym názorom odvolacieho orgánu, na čo žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia náležite neprihliadol, čím zaťažil konanie vadou, nakoľko prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez toho, aby ozrejmil dôvody prelomenia tejto povinnosti, ktorú je v súlade s ustálenou praxou možné akceptovať iba z dôvodov zmeny právnej úpravy alebo podstatnej zmeny skutkového stavu.

52. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa , bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou žalobných námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobcu týkajúcich sa právneho posúdenia veci (okrem posúdenia významu jednotlivých ustanovení zákonov v rozsahu umožňujúcom prijať záver o nepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia) a nedostatočne zisteného skutkového stavu (okrem zisteného skutkového stavu vo vzťahu k nesúladu rybochodu a k nesúladu umiestnenia stavby so stavebným povolením, kde boli nesprávne skutkové závery vyjadrené dostatočne zrozumiteľne na to, aby boli preskúmateľné súdom).

53. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, keď vychádzal z toho, že námietka zaujatosti K.. F. vznesená dňa 16.06.2015 sa nevzťahovala

na predmetné konanie, ale na iné konanie, nakoľko jeho zaujatosť nevyplývala z konkrétneho konania, ale z toho, že vlastníkmi časti pozemkov parc. č. C KN XXXX/X, XXXX/X v k.ú. A. nad Q. boli osoby v rodinnom vzťahu s ním - jeho manželka, pričom prvostupňový orgán sa touto jeho námietkou zaujatosti z 16.06.2015 nezaoberal, ale zaoberal sa len opakovanou námietkou z 02.11.2015. Táto žalobná námietka dôvodná nebola. Prieskumu zákonnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia podlieha aj postup konajúcich orgánov verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal. Nie však akýkoľvek postup prvostupňového orgánu a žalovaného v minulosti, ale len procesný postup, bezprostredným výsledkom ktorého, bolo vydanie týchto rozhodnutí. Vzhľadom na to postup orgánov štátneho stavebného dohľadu nebol predmetom prieskumu (v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku sa prvostupňovému orgánu vyčíta nevyhodnotenie výsledkov štátneho stavebného dohľadu za účelom prijatia ďalšieho postupu, nie porušenie povinnosti pri jeho výkone). Pokiaľ bolo konanie o dodatočnom povolení stavby začaté oznámením z 05.10.2015, správny súd nemal dôvod prihliadať na to, či prvostupňový orgán reagoval na podania urobené v inom konaní v minulosti (16.06.2015), a nemal tak právomoc (konal by v rozpore so zásadou iudex ne eat petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, nakoľko žalobným petitom žalobca požadoval súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím) preskúmavať rozhodnutia vydané v inom konaní. Napríklad rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca K.. F. vydané K.. W. - poverenou zastupovaním vedúceho odboru prvostupňového orgánu dňa 10.07.2015. Pokiaľ uvedeným rozhodnutím Ing. F. vylúčený nebol, toto rozhodnutie nebolo spôsobilé na presahovanie jeho účinkov mimo procesného rámca konania alebo postupu, v ktorom bolo vydané, ako to nedôvodne namietal žalobca. Prvostupňový orgán by v konaní o dodatočnom povolení stavby MVE mohol a mal prihliadať len na rozhodnutie, ktorým by uvedený zamestnanec bol vylúčený z iného konania alebo postupu, ak by sa dôvody jeho vylúčenia týkali aj konania o dodatočnom povolení stavby.

54. Žalovaný ďalej podľa žalobcu s poukazom na § 9 až § 11 Správneho poriadku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia námietky zaujatosti, pretože, ak účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca v ktoromkoľvek konaní, tak zamestnanec, ktorého sa týkajú, je povinný ich sám oznámiť nadriadenému v ostatných konaniach a robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Žalobca sa mýlil v tom, že v súlade s § 11 ods. 1 Správneho poriadku mal K.. F. takúto povinnosť automaticky, po podaní námietky jeho zaujatosti žalobcom, vo všetkých iných konaniach týkajúcich sa žalobcu. Z ust. § 11 ods. 1 Správneho poriadku zrozumiteľne plynie taká povinnosť zamestnanca správneho orgánu vtedy, ak sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčeniu z konania, t.zn len vtedy, pokiaľ sám autonómne dospeje k záveru, že na základe určitých skutočnosti (vzťah k účastníkom konania, predmetu konania alebo zástupcom), o ktorých sa dozvie z podaní účastníkov konania alebo aj inak, je v konaní predpojatý. Ak sa tak na základe akýchkoľvek skutočností namietaných účastníkom konania necíti (jeho osobný postoj k svojej ne/predpojatosti nie je vynútiteľný a navyše v inom konaní bolo rozhodnuté o jeho nevylúčení), takúto povinnosť nemá a je na účastníkovi konania, pokiaľ má iný názor, aby ho na základe objektívnych skutočností presadzoval procesným podaním v každom konkrétnom konaní, o ktorom je príslušný nadriadený povinný samostatne rozhodnúť. Pre úplnosť je nutné doplniť, že o podaní žalobcu z 02.11.2015 bolo rozhodnuté tak, že K.. F. bol z konania vylúčení a po tomto rozhodnutí už žiadne úkony konania nerobil.

55. Podaním z 29.07.2016 (podaným dňa 01.08.2016 - v žalobe je chybne uvedené, že ide o podanie z 03.08.2016) žalobca mimo iného namietal zaujatosť zamestnankyne prvostupňového orgánu K.. W. z dôvodu podpísania úradného záznamu z 15.07.2016. Nerozhodnutie o tejto námietke bolo namietané aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný k tomu v napadnutom rozhodnutí uviedol (str. 6), že o námietke zaujatosti z 02.11.2015 bolo v súlade so zákonom rozhodnuté vo vzťahu k K.. F. ako aj vo vzťahu k K.. W. a K.. C. rozhodnutím z 28.12.2015. O spôsobe rozhodnutia o žalobcovej námietke predpojatosti K.. W. vznesenej podaním žalobcu z 29.07.2016 však v administratívnom spise ani v napadnutom rozhodnutí zmienka nie je, t.zn. prvostupňové rozhodnutie a iné úkony pred jeho vydaním podpísané práve K.. W. boli vydané bez toho, aby bolo rozhodnuté o tejto námietke predpojatosti. Napriek tomu, bolo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnuté.

56. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. z 22.09.2010 zaujal tento názor: “Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa v správnom konaní dopustil závažnej procesnej chyby, keď o žalobcom podanej námietke predpojatosti uplatnenej proti zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu npor. J. vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že je právne irelevantná a účelová a nerozhodol o nej v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Správneho poriadku

formou samostatného rozhodnutia, ktorého neexistencia je v danom prípade relevantná, nakoľko práve v odôvodnení tohto rozhodnutia sa mal príslušný správny orgán riadne vyporiadať tak s namietanými dôvodmi samoţnej predpojatosti npor. J.Z. ako aj s otázkou včasnosti uplatnenia námietky zo strany žalobcu. Odvolací súd zastáva v danom prípade názor, že účastník správneho konania môže uplatniť námietku predpojatosti v priebehu celého správneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci, pričom táto možnosť nie je vylúčená ani v rámci odvolacieho konania. Rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť formou rozhodnutia. Medzi základné procesné pravidlo v správnom konaní patrí aj zásada nestrannosti správneho orgánu zaručujúca objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Vznik akejkoľvek pochybnosti o nedodržaní tejto zásady môže mať za následok vadnosť samotného rozhodnutia vo veci a pochopiteľne môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Zárukou nestrannosti rozhodovania zamestnanca správneho orgánu je jeho nepredpojatosť, t.j. jeho schopnosť udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci, pričom odôvodnenú pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, nie je potrebné dokazovať, stačí len jej existencia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil postup žalovaného pri posudzovaní námietky predpojatosti npor. J.Z. ako závažné procesné pochybenie, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“ Vzhľadom na to, že o námietke zaujatosti K.. W., ktorá bola preukázateľne vznesená podaním žalobcu z 29.07.2016, nebolo rozhodnuté pred vydaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia (v predloženom administratívnom spise sa nenachádza), konanie o dodatočnom povolení stavby MVE a naň nadväzujúce konanie o odstránení stavby MVE trpia vadou v zmysle ust. , nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, následkom čoho bolo aj z tohto dôvodu potrebné napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému orgánu.

57. Žalobca namietal aj to, že konanie o dodatočnom povolení stavby sa netýkalo celej stavby MVE, nakoľko z oznámenia o začatí tohto konania z 05.10.2015 jasne vyplýva, že sa týka len stavby na pozemku č. C KN XXXX/X, C KN XXXX/X, v k.ú. A. nad Q.. Z uvedeného Oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré je súčasťou administratívneho spisu skutočne plynie, že stavba MVE je miestne identifikovaná uvedeným spôsobom. Vzhľadom na to, že konanie bolo začaté z úradnej povinnosti (ex officio) mal prvostupňový orgán povinnosť prvým úkonom voči účastníkom konania, ktorým bolo konanie začaté, vymedziť jeho predmet tak, aby nemohlo dôjsť k zámene a tiež tak, aby každý, koho práv a právom chránených záujmov sa konanie mohlo dotknúť mal možnosť to z oznámenia v celom rozsahu rozpoznať (inak by sa v konaní nemohol veci priliehavo a teda účinne brániť, čo by bolo v nesúlade s právom na spravodlivý proces). To znamená, že takto formulované oznámenie o začatí konania skutočne mohlo žalobcovi evokovať začatie konanie len vo vzťahu k tej časti MVE, ktorá je postavená na uvedených pozemkoch, čo mohlo uviesť žalobcu do omylu v otázke rozsahu, ktorým mohlo konanie zasiahnuť do jeho subjektívnych práv, najmä vlastníckeho práva k stavbe MVE. Toto pochybenie však bolo možné namietať najneskôr do vydania pôvodného prvostupňového rozhodnutia z 06.10.2016, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 10.05.2017 a vec bola prvostupňovému orgánu vrátená na nové prejednanie, nakoľko z tohto rozhodnutia, ako aj z obsahu ďalších procesných úkonov v konaní už bolo žalobcovi zrejmé, že konanie sa vedie o dodatočnom povolení stavby MVE ako celku. To znamená, že žalobca neskôr, teda aj pred vydaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, už mal vedomosť o skutočnom predmete (obsahu a rozsahu) konania o odstránení stavby MVE a mal tak možnosť použiť také prostriedky procesnej obrany, ktoré tomu zodpovedali, čo žalobca aj využil (namietal, že dôvody odstránenia stavby sa netýkajú celej stavby MVE). Uvedené pochybenie pred vydaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nebolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do práva žalobcu na procesnú obranu. Táto žalobná námietka preto nebola dôvodná nebola.

58. Žalobca napokon namietal, že odôvodnenie žalovaného týkajúce sa námietky nezákonnosti geometrického plánu, z ktorého vychádzal pri posúdení umiestnenia stavby, vychádzalo z nesprávneho nesprávne právneho posúdenia vlastníctva vodných tokov, ktoré bolo podľa neho rozporné s SR, so zákonom o vodách, s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. a s uznesením Ústavného súdu SR č. -12. Táto námietka obsahujúca prosté konštatovanie žalobcu je správnemu súdu nezrozumiteľná, pretože nehovorí nič o tom, z akého dôvodu je napadnuté rozhodnutie

nezákonné. Obdobne nekonkrétne boli námietky žalobcu, že konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá už bola povolená sa nemôže začať (res iudicata), že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces súbehom troch konaní týkajúcich sa MVE Lutila.

59. Žalobca v rámci uvedených žalobných bodov podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Uvedené námietky žalobcu tak nemajú potrebnú relevanciu, pretože predstavujú len všeobecné nekonkretizované tvrdenia, konštatovania alebo závery, ktoré žalobca urobil bez toho, aby vysvetlil, čo konkrétne znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o rozhodných skutočnostiach, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené. Žalobca teda v podanej správnej žalobe prezentoval svoje vlastné názory, pričom samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s jeho názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými a navyše nekonkretizovanými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Námietka, ktorá závery žalovaného vo všeobecnej rovine spochybňuje, ale súčasne netvrdí, tobôž nepreukazuje opak, nemá relevanciu potrebnú na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto tieto námietky neboli dôvodné.

60. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 61. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

Nakoľko žalobca v časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s objektívnym právom alebo s logickým uvažovaním, čo zaňho správny súd urobiť nemohol, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu ( ) a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola sformulovaná, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

62. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa , a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (v uvedenej časti týkajúcej sa právneho posúdenia veci), ako aj preto, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

63. V novom konaní prvostupňový orgán v súlade so závermi tohto rozsudku, ktorými je viazaný, opätovne rozhodne v začatom konaní o dodatočnom povolení stavby a o odstránení stavby.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov ten účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní úspešní v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

65. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.