Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci ţalobcu: Omega ct, s.r.o., so sídlom Medze 518/18, Liptovský Mikuláš

– Liptovská Ondrášová, IČO: 36 437 751, zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom

so sídlom M. Hodţu č. 3, Liptovský Mikuláš, proti ţalovanému: Krajský úrad životného

prostredia v Žiline, Námestie M. R. Štefánika 1, Ţilina, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 2011/00390/Klz zo dňa 27. apríla 2011, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -27 zo dňa 19. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -27 zo dňa 19. októbra 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol ţalobný

návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného ako

i prvostupňového správneho orgánu, ktorým Obvodný úrad ţivotného prostredia

2

v Liptovskom Mikuláši dňa 12.1.2011 zastavil vodoprávne konanie na zriadenie vodnej

stavby „MVE Š.“ kat. úz. B. podľa o vodách (ďalej len

„zákon o vodách“), ktoré rozhodnutie v odvolacom konaní ţalovaný zmenil čo do právnej

kvalifikácie tak, ţe konanie vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu „MVE Š.“

v kat. úz. B. zastavuje podľa ustanovenia

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Krajský súd uviedol, ţe rozhodnutím Obvodného úradu v Liptovskom Mikuláši

č. ŠVS-2009/00055-017/MK zo dňa 1.6.2009 bol ţalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 3

zákona o vodách povolený odber povrchovej vody z vodného toku J. P. s podmienkami

uvedenými v rozhodnutí a zároveň bolo vydané povolenie na osobitné uţívanie vôd, zriadenie

vodnej stavby „MVE Š.“, kat. úz. B. na územie vymedzenom územným rozhodnutím č.

ÚPaSP 2007-0492-Le zo dňa 21.9.2007. Ďalej rozhodnutím č. 2010/00093/Klz zo dňa

15.1.2010 Krajský úrad ţivotného prostredia v Ţiline, odbor starostlivosti o ţivotné prostredie

rozhodol tak, ţe vyhovel v súlade s o prokuratúre

protestu krajského prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie Krajského úradu ţivotného

prostredia v Ţiline, odboru starostlivosti o ţivotné prostredie č. 2009/00988/Klz zo dňa

9.9.2009 nahradil tak, ţe krajský úrad ţivotného prostredia rozhodnutie Obvodného úradu

ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši č. ŠVS-2009/00055/017/Mk zo dňa 1.6.2009,

ktorým správny orgán povolil ţalobcovi odber povrchovej vody z vodného toku J. P.

a zriadenie vodnej stavby MVE Š., kat. úz. B. na území vymedzenom územným rozhodnutím

č. URaSP 2007/04920-Le zo dňa 21.9.2007 vydané obcou Bobrovec zrušil v celom rozsahu

a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Obvodný úrad ţivotného prostredia

v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím zo dňa 5.11.2010 rozhodol o prerušení konania a vyzval

ţalobcu na doplnenie dokladov, ktoré sú potrebné na vydanie vodoprávneho povolenia a to

najneskôr do 10.12.2010 a to 1. listu vlastníctva, resp. iného práva k pozemku parc. č. KN-C-

X., 2498/3 (nájomná zmluva resp. kúpna zmluva), 2. listu vlastníctva na pozemok parc. č.

KN-C X., k.ú. B., 3. stanoviská orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, ktorých

vyjadrenia, záväzné stanoviská stratili platnosť resp. došlo pri ich vydávaní k podstatnej

zmene skutkových okolností (ObÚ ŢP L.Mikuláš – úsek ŠSOPaK, Slovak Telekom, a.s.,

Bratislava) a 4. písomné plnomocenstvo s advokátskou kanceláriou, JUDr. Ivan Vozár,

advokát. Zároveň bol ţalobca upozornený, ţe v prípade, ak v stanovenom termíne podanie

nedoplní, tak správny orgán vodoprávne konanie zastaví. Ţalobca však nedoloţil v zmysle

výzvy správneho orgánu správnemu orgánu list vlastníctva, resp. ţe má iné právo

3

k pozemkom, parc. č. KN-C X., X., resp. nájomnú zmluvu alebo kúpnu zmluvu a preto je

podľa názoru krajského súdu správny záver ţalovaného, ktorý vyjadril v dôvodoch svojho

rozhodnutia, ţe bol viazaný rozhodnutím Krajského úradu ţivotného prostredia č.

2010/00093/Klz zo dňa 15.1.2010 o vyhovení protestu prokurátora, ktorým rozhodnutím

(bolo zrušené povolenie na stavbu malej vodnej elektrárne) bol vyslovený záväzný právny

názor, aby prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky v majetkovoprávnych vzťahoch

vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa má stavba realizovať.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd SR

napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe trvá

na svojej právnej argumentácii, ktorú uviedol v ţalobe v časti týkajúcej sa preukázania

vlastníckych práv alebo iných práv k pozemku. Táto povinnosť zaväzuje stavebníka podľa

§ 58 ods. 2 Stavebného zákona, čo však neplatí ak tieto skutočnosti preukázal v územnom

konaní a po právoplatnosti územného konania nedošlo k zmene. Uviedol, ţe obec Bobrovec

ako príslušný orgán vydala dňa 21.9.2007 pod č. SP 2007/04920Le územné rozhodnutie,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.11.2007 a odvtedy nedošlo k zmene a toto rozhodnutie

nebolo zrušené. Poukázal i na rozsudok NS SR zo dňa 22.6.2010, str. 13,

posledný odsek tohto rozhodnutia sa protest prokurátora, na ktorý sa ţalovaný odvoláva

v odôvodnení svojho rozhodnutia, netýka. Taktieţ poţadovanie nového súhlasu Obvodného

úradu, úseku štátnej ochrany prírody a krajiny Liptovský Mikuláš povaţuje ţalobca

za procesné pochybenie prvostupňového orgánu. Ţalovaný ich mal k dispozícii a poukázal

na rozhodnutie ţalovaného zo dňa 11.8.2010 pod č. 2010/01037/Klz, keď v odôvodnení

rozhodnutia na str. 4 zaviazal prvostupňový orgán, aby vyţiadal v novom konaní podklady

potrebné na odstránenie nedostatkov uvedených v rozhodnutí č. 2010/00093/Klz zo dňa

15.1.2011 a stanoviská, ak stratili platnosť. Toto rozhodnutie sa zaoberalo len pokiaľ ide

o práva k pozemkom. Potrebné stanoviská však nestratili platnosť a správne orgány sa

nezaoberali platnosťou stanovísk.

Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s

), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň

4

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 a v spojení s veta prvá) a dospel k záveru, ţe

odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho

orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

V odvolacom konaní Najvyšší súd SR posúdil dôvodnosť argumentácie ţalobcu v jeho

odvolaní a vzhľadom na listinné dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom

spise ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnutým rozsudkom krajský súd posúdil

v preskúmavacom konaní predmetnú vec súladne so zákonom a to z nasledovných dôvodov:

Najvyšší súd SR sa stotoţňuje s rozsudkom krajského súdu v celom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, tak sa vo svojom

odôvodnení obmedzil iba na vyhodnotenia skutkového stavu, keďţe ţalobca sa bráni tým, ţe

príslušné skutočnosti vo vzťahu k predmetným parcelám preukázal uţ v územnom konaní

(skutočnosti týkajúce sa preukázania vlastníckych práv alebo iných práv k pozemku) a ţe

rozhodnutie obce Bobrovec zo dňa 21.9.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2007.

Odvolací súd v danom prípade povaţuje tvrdenia ţalobcu uvedené v jeho odvolaní

proti rozsudku krajského súdu za účelové, pretoţe ţalobca sa vôbec nezaoberal a ani

nespochybnil tvrdenia Krajskej prokuratúry v Ţiline, ktorá protestom prokurátora

č. Kd 160/09 zo dňa 18.12.2009 protestovala podľa zákona o prokuratúre rozhodnutie

Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline č. 2009/00988/Klz zo dňa 9.9.2009, ktorým

podľa o správnom konaní zamietol odvolanie Slovenského

rybárskeho zväzu – Rada Ţilina a potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie Obvodného úradu

ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši zo dňa 1.6.2009 pod č. ŠVS-2009/00055-

017/Mk, ktorým bol ţalobcovi v zmysle o vodách povolený odber

5

povrchovej vody z vodného toku J. P. a boli stanovené podmienky tohto povolenia a zároveň

bolo dané povolenie ţalobcovi vybudzovať vodnú stavbu „Malú vodnú elektráreň Š.“ v kat.

úz. B. na území vymedzenom územným rozhodnutím č. ÚRaSP 2007/04920-Le zo dňa

21.9.2007, ktoré vydala obec Bobrovec a taktieţ boli stanovené podmienky povolenia vodnej

stavby.

Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom prokuratúry ako i krajským súdom, ţe v konaní

o povolení stavby uvedenej vodnej stavby „MVE Š.“ neboli dôsledne skúmané zákonné

podmienky, oprávňujúce príslušný správny orgán povoliť túto vodnú stavbu.

Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, ţe je vlastníkom

pozemku, alebo ţe má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho

oprávňuje zriadiť na ňom poţadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal

v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom

a stavbám" pouţitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa

podľa povahy prípadu rozumie

a) uţívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody

o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu

(, )

b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou

( aţ 151p )

c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov /napríklad

o vodách a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a iné/.

Podľa vyhlášky MŢP SR č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia stavebného zákona, k ţiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú

doklady, ktorými stavebník preukazuje, ţe je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo ţe má

k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku poţadovanú stavbu

alebo vykonať zmenu stavby, alebo udrţiavacie práce na nej.

Podľa § 43 ods. 1 vodného zákona vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne

tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom

6

koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného

útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených

ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým reţimom vodného toku, ako aj vody umelo

vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie

pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa ods. 2 citovaného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný

v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom vyuţitia pozemku ako vodný tok,

je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný

v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody

aţ po brehovú čiaru.

Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná

starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca

vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky

( ).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správu vodných tokov vykonávajú:

a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná

organizácia ministerstva,

b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky

významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51

ods. 1.

Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej

len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa

vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ţiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doloţiť

prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto

zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu ţiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide

o ţiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj

doklady, ktoré sú potrebné k ţiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje

o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Ţiadateľ je povinný

na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predloţiť ďalšie doklady, prípadne posudky

7

o vplyve ţiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na právom chránené

záujmy iných.

Podľa v znení neskorších

zmien nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky

sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Podľa zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku

uvedeného v tejto , nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja

národného hospodárstva a verejného záujmu, môţe byt' iba vo vlastníctve štátu, obce alebo

určených právnických osôb. Zákon tieţ môţe ustanoviť, ţe určité veci môţu byt' iba

vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien

pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej

správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou

právom k nehnuteľnosti, hranicou drţby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním

spôsobu vyuţívania pozemku.

V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje za danej skutkovej

a právnej situácie s tvrdeniami uvedenými v prokurátorskom proteste č. Kd 160/09-13 zo dňa

18.12.2009 a cituje príslušnú a podstatnú časť textu z prokurátorského protestu

v nasledovnom znení: „Jedným z druhov pozemkov je v zmysle § 9 písm. h) katastrálneho

zákona i vodná plocha. Stavba MVE Š. sa má realizovať podľa rozhodnutia Obvodného úradu

ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši na pozemku parc. C-KN č. X., X. a X. k. ú. B..

Za účelom preukázania, ţe stavebník má právo na predmetných pozemkoch uskutočniť stavbu

tak, ako to má na mysli ustanovenie § 58 ods. 2 stavebného zákona v spojení s ustanovením §

139 ods. 1 stavebného zákona, bola k ţiadosti o povolenie predloţená Nájomná zmluva o

nájme pozemku č. C-KN X. zo dňa 12.5.2008 uzavretá medzi obcou B. a nájomcom OMEGA

CT, s.r.o., Nájomná zmluva o nájme pozemku č. C-KN X. uzavretá dňa 23.5.2008 medzi

prenajímateľom SPF Bratislava a nájomcom OMEGA CT, s.r.o. a taktieţ na základe výzvy

správneho orgánu bola doplnená i Zmluva o uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy o prenájme

nehnuteľnosti - časti parc. č. X. (E-KN X.) uzavretej medzi obcou Bobrovec a OMEGA CT,

8

s.r.o. dňa 12.9.2008. Parcela C-KN č. X. je vedená v katastri nehnuteľností ako vodná plocha,

so spôsobom vyuţívania vodný tok. Táto nie je zapísaná na liste vlastníctva. Spisový materiál

obsahuje i stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. č. CZ12165/2008/210

zo dňa 28.4.2008. Na odberný a výustný objekt SVP, š.p. poţaduje uzatvoriť nájomnú zmluvu

s odborom správy majetku. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení a predloţeného

spisového materiálu vyplýva, ţe správny orgán nepostupoval správne pokiaľ akceptoval

Zmluvu o uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy na parc. č. C-KN X. k. ú. B. uzavretú medzi

obcou Bobrovec a OMEGA CT, s.r.o. ako zmluvu, ktorá preukazuje iné právo k pozemku

oprávňujúce stavebníka na ňom zriadiť stavbu. Hoci parcela C-KN č. X. bola odčlenená na

základe geometrického plánu č. 40003337-18/2008 zo dna 26.3.2008 z parcely KN-E X., ktorí

je vedená Správou katastra Liptovský Mikuláš na liste vlastníctva č. X., k. ú. B. v prospech

obce Bobrovec, neznamená to, ţe vlastníkom predmetnej parcely je, alebo v budúcnosti môţe

byť obec Bobrovec. Výlučne štát môţe byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení SR

(čl. 4) a vodného zákona vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto rieky (§ 43

ods. 1). Nemoţno súhlasiť s názorom, ţe pokiaľ parcela C-KN X. k. ú. B. nie je zapísaná na

liste vlastníctva v prospech Slovenskej republiky, má obec Bobrovec právo nakladať s touto

parcelou. Vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z SR a zápis v katastri

nehnuteľností má len evidenčný charakter. Pokiaľ by v katastri nehnuteľností obec Bobrovec

figurovala ako vlastník predmetnej parcely, takýto zápis by s ohľadom na vymedzenie

vlastníctva k vodným tokom v Ústave nebol hodnoverný a ako taký by sa v súlade s

ustanovením § 71 ods. 3 katastrálneho zákona nesmel pouţívať. Aplikujúc zásadu nemo plus

iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôţe previesť na iného viac práv

ako ich sám má) v konkrétnom prípade moţno jednoznačne vyvodiť, ţe obec nemôţe v

budúcnosti platne uzatvoriť nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu, nakoľko sa jej

vlastníkom ani nemôţe stať. Obci môţe byť v súlade s ustanovením § 51 ods. 2 vodného

zákona správcom vodného toku vodný tok prenechaný iba do nájmu alebo vypôţičky. Pokiaľ

teda zmluva o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy v čl. I bode 2 písm. b/ vychádza z premisy,

ţe po geometrickom zameraní skutočného odberného objektu po realizácii stavby Malá vodná

elektráreň Š. bude vlastníkom budúci prenajímateľ, teda obec Bobrovec, takýto predpoklad je

nenaplniteľný. Z tohto dôvodu nemoţno akceptovať predmetnú zmluvu ako zmluvu

preukazujúcu iné právo stavebníka zriadiť na pozemku stavbu akceptovať. Vo vzťahu k

nájomnej zmluve zo dňa 12.5.2008 uzavretej medzi obcou Bobrovec a Omega CT, s.r.o. je

nutné ďalej správnemu orgánu vytknúť, ţe spisový materiál neobsahuje ţiadny listinný

doklad, z ktorého by vyplývalo o vlastnícke právo obce Bobrovec k pozemku parc. č. X. k. ú.

9

B. a teda právo obce uzavrieť na túto parcelu nájomnú zmluvu. Pokiaľ by správny orgán

argumentoval, ţe táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 40003337-18/2008 zo

dňa 26.3.2008 z parcely KN-E X., k.ú. B., spisový materiál neobsahuje ţiadny právne

relevantný doklad o vlastníctve ani vo vzťahu k tejto parcele. Zo spisu nevyplýva, ţe v

konečnom dôsledku došlo k zápisu predmetného geometrického plánu do katastra

nehnuteľností (teda ţe sa jedná skutočne o parcelu, ktorá vznikla odčlenením z parcely KN-E

X., k. ú. B. práve v dôsledku zápisu uvedeného geometrického plánu). Priloţené súpisy

parciel ţiadnym spôsobom vlastnícke právo nedeklarujú. Správny orgán v tejto spojitosti

nerešpektoval zásadu písomnosti a nedostatočne zistil skutkový stav pre vydanie meritórneho

rozhodnutia. Z dôvodu, ţe územné rozhodnutie na predmetnú stavbu č. ÚRaSP 2007/04920Le

zo dňa 21.9.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2007, pričom k uzavretiu nájomných

zmlúv a zmluvy o budúcej nájomnej zmluve došlo aţ v roku 2008, jednoznačne nemohla byt'

naplnená druhá veta ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona, teda ţe k preukázaniu

vlastníctva alebo iného práva k pozemku, oprávňujúceho stavebníka na ňom zriadiť stavbu

došlo v územnom konaní. Tieto skutočnosti bolo nutné preto preukázať v následnom

vodoprávnom konaní. Prvostupňový orgán sa nevyporiadal s nedostatkami návrhu,

nezabezpečil si náleţitý podklad pre vydanie rozhodnutia a nevyporiadal sa ani s námietkou

účastníka konania - Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., uvedenou vo vyjadrení

č. CZ12165/2008/210 zo dňa 28.4.2008, na ktoré účastník odkazoval aj pri prvom ústnom

pojednávaní. Druhostupňový správny orgán v rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 správneho

poriadku nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vady

prvostupňového konania neodstránil“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotoţňuje s krajským súdom ako

i ţalovaným, ţe za danej skutkovej a právnej situácie v danej veci v skutočnosti reálne

ţalobca nepreukázal v územnom konaní, ţe by bol vlastníkom alebo ţe by mal iné práva

k pozemku, ktoré by ho ako stavebníka oprávňovali zriadiť na ňom príslušnú stavbu. Tieto

skutočnosti ţalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol preukázať ani v príslušnom

vodoprávnom konaní.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 246 ods. 1

písm. c/ potvrdil.

10

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k

ods. 1 v spojení s ust. za pouţitia ust.

Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí

zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská