Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1042-2011.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/1042/2011
Uznesenie
C. súd O. vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, IČO: 30 807 484, Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: neb. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. U. XX, O., vedenej u súdneho exekútora: Y.. L. Šajánek, Sadová 621, Senica, o vymoženie sumy 568,06 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi náhradu trov exekúcie v sume 41,75 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 133970 zo dňa 24.11.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného č.k. 700-0410526611-GC04/11 zo dňa 06.04.2011.
3. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 12.05.2015 podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 07.05.2015, v ktorom žiadal súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo nehospodárne. Uznesením č.k. 10Er/1042/2011-23 zo dňa 13.06.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10er/1042/2011-32 zo dňa 12.09.2016 exekúciu zastavil a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,75 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Dňa 01.07.2016 bolo oprávnenému predmetné uznesenie doručené a dňa 12.07.2016 podal oprávnený proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súd konštatuje, že odvolanie oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
5. Podľa § 204 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
6. Podľa § 202 ods. 2 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 5 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
9. V zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
10. Ustanovenie § 202 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ustanovoval, voči ktorým uzneseniam odvolanie nebolo prípustné, pričom v zmysle uvedeného § 202 ods. 3 (contrarium) bolo odvolanie voči výroku uznesenia o výške trov konania prípustné.
11. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v uznesení č.k. 10Er/1042/2011-23 zo dňa 13.06.2016 súd uviedol nesprávne poučenie a to, že proti uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie. Súd vychádzal z nesprávneho ustanovenia nakoľko odvolanie proti zastaveniu exekúcie je v zmysle § 58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) prípustné.
12. Oprávnený v podanom odvolaní bol názoru, že súd mal zastaviť exekúciu v dôsledku úmrtia povinného, tj. podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Oprávnený nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byt' splnená podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004). Prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bolo úmrtie povinného, ktoré oprávnený nijako nemohol ovplyvniť.
13. Oprávnený navrhol súdu prvej inštancie, aby zmenil uznesenie súdu tak, že exekúcia bude zastavená z dôvodu jej neprípustnosti a oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.
14. Súd po naštudovaní spisu, vydaného uznesenia tunajšieho súdu a odvolania oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 10Er/1042/2011-23 zo dňa 13.06.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10er/1042/2011-32 zo dňa 12.09.2016 správne pričom vychádzal z nasledovného skutkového stavu: Súd rozhodol o zastavení na základe podnetu súdneho exekútora na súd dňa 12.05.2015, v ktorom žiadal súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo nehospodárne.
15. Súd zistil, že uznesením sp.zn. 20D/445/2014 Okresný súd Trnava zastavil dedičské konanie po zomrelom (povinnom). Svoje uznesenie odôvodnil tou skutočnosťou, že pri predbežnom vyšetrení bolo po vypočutí matky zomrelého (povinného) zistené, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok a na základe uvedeného dospel k záveru, že je potrebné dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastaviť.
16. Súd ďalej má zato, že Okresný súd Trnava rozhodol správne ak zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov. Súd ďalej
poukazuje na rozhodovaciu činnosť, z ktorej je potrebné pri rozhodovaní vychádzať a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, v ktorom konštatoval, že „úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
17. V nadväznosti na uvedené súd vychádzal nie len z ustanovení zákonodarcu ale zo súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a teda súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
21. Podľa § 203 ods . 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
22. Tunajší súd po opakovanom preskúmaní spisového materiálu priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za preukázané poštovné vo výške 1,60 Eur ako zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 34, 79 Eur v celkovej sume 6,96 Eur. Spolu predstavujú náhradu trov exekúcie sumu 41,75 Eur.
23. Súd je názoru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V súlade s vyššie uvedeným súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.