Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-421-2016.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/421/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. T. XX/X, G., K. republika, zast.: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova 9, Nitra, zaplatenie sumy 4.702,01 eura s príslušenstvo, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 31.10.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.702,01 eura z titulu poškodenia zdravia zo dňa 5.1.2016 a zodpovednosti za škodu.
2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 7.12.2016 Európsky platobný rozkaz sp.zn. 12C/421/2016, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uvádzal, že uvedené skutočnosti si nepamätá, trpí schizofréniou. Európsky platobný rozkaz bol pre podaný odpor zrušený uznesením č.k.12C/421/2016-32 zo dňa 10.1.2018 s poukazom na ustanovenie § 267 CSP.
3.Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na písomne podanej žalobe. Žalobca sa domáha sa od žalovaného zaplatenia sumy 4.702,01 eura. Žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví poškodenému policajtovi. Čo sa týka predloženého znaleckého posudku, ten začína lekárskou správou zo dňa 10.1.2016, niektoré veci tam časovo nesedia. Nesedí mu aj lekársky postup, nevie, či je v K. iný. K udalosti na Slovensku došlo 5.1.2016, v predloženej správe z vyšetrenia z 10.1. 2016 sa píše, že žalovaný po dobu jedného týždňa užíva liek, časovo to nesedí. Údajne mal byť žalovaný hneď po udalosti vyšetrený v K., ak by to tak bolo, že by 5.1. alebo 6.1. vycestoval do K. a hneď by bol vyšetrený, tak by bola o tom správa. Príslušníci nemali dôvod brať ho na psychiatrické vyšetrenie, pretože sa vyjadrili tak, že žalovaný s nimi komunikoval, rozumel im, uhradil pokutu a preto nemali dôvod brať ho na psychiatrické vyšetrenie.
4.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný odmieta uplatnený nárok. Predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu okrem protiprávneho konania a vzniku škody, je príčinná súvislosť a zavinenie. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť a zavinenie. S poukazom na podaný odpor poukazuje na ust. § 422 OZ, ktoré hovorí o tom, že za škodu zodpovedá ten, ktorý je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Žalovaný schizofréniou a jeho zdravotný stav je zlý. Poukazoval na to, že neriešime súčasný stav žalovaného, ale jeho zdravotný
stav v r. 2016 a z tohto obdobia bola spracovaná aj zdravotná dokumentácia. Žalovaný sa po incidente na Slovensku vrátil do K., správal sa čudne a preto v rámci rodiny ho dali vyšetriť, dovtedy zdravotné problémy nemal, preto je zdravotná dokumentácia založená až po tomto incidente. Až vtedy sa dal žalovaný vyšetriť, preto pokladal aj znalkyni otázku ako rýchlo sa môže prejaviť choroba. Čo sa týka vyjadrenia, že žalovaný užíva liek týždeň, nemyslí si, že toto vyjadrenie je počítané v zmysle právnickej terminológie. Žalovaný mohol 5.1. - 6.1.2016 navštíviť všeobecného lekára a dostať výmenný lístok, odkazoval na str. 7-8 znaleckého posudku.
5.Svedok S. E. na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako referent druhej čaty KR PZ, PMJ, Nitra od r. 2005. Žalovaného pozná len zo zákroku. Bolo to pred 4 rokmi v hoteli ABC v H., nahlásené mali, že sa tam pohybuje nejaký pán, ktorý odmietal opustiť hotel. Išli tam aj kolega Z.. Ten pán sa prechádzal po hoteli, otváral kľučky, dvere. Vyzvali ho, aby predložil pas alebo občiansky preukaz, od recepčnej vedeli, že je to K., pýtali sa ho či im rozumie. Odmietol povedať jeho meno a priezvisko. Dal sa na útek, zachytil ho, bol agresívny, bol taký zvláštny. Zdalo sa mu, že je pod vplyvom alkoholu alebo drog. Nevnímal, pozeral mimo. Zápasil s ním, dal ho na zem, dostal amok, začal sa trepať, mykať, kopať nohami. Odviezli ho na OO PZ za účelom zistenia jeho totožnosti. Spísali dokumenty a vyprevadili ho preč. Komunikácia s ním bola taká, že raz odpovedal, raz neodpovedal. Pýtali sa ho či im rozumie, povedal, že áno. Skúška na alkohol robená nebola, odmietol fúkať. Nepamätá sa, či bolo zo žalovaného cítiť alkohol, bola mu uložená bloková pokuta, aj ju zaplatil, povedal, že pracuje v priemyselnom parku, bol sám. Bol chudší, výška asi 170 cm, bol chabo oblečený. Prechádzal sa pred recepciou po hoteli. Kto z nich dvoch bol silnejší, to uviesť nevie. Zachytil žalovaného pri vchodových dverách, kolega bol tiež niekde tam, k žalovanému dobehol ako prvý, zachytil ho, zápasili medzi dverami, kolega bol nikde pri ňom, nevedel žalovaného spútať, pomohol mu. Chytil žalovaného medzi dverami, buchol si ruku o zárubňu, dal ho na zem, žalovaný bol spurný, zápasili, ruplo mu v ruke, pocítil silnú bolesť. Ruka mu opuchla, tŕpli mu prsty tak išiel do nemocnie. Osoby duševne choré - každý reaguje ináč, niektorí sa správajú normálne, potom to u nich prepukne a sú agresívni, v takom momente majú veľkú extrémnu silu. Nevie, či žalovaný mohol trpieť duševnou chorobou, zvláštne pôsobil, bol čudný.
6.Svedok Y. Z. na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný u žalobcu ako referent druhej čaty KR PZ, PMJ, Nitra. Vyslaní boli na preverenie oznámenia do hotela ABC, že sa tam nachádza osoba, ktorá v hoteli nie je ubytovaná a že nechce opustiť hotel. Túto osobu našli, požiadali ho, aby preukázal svoju totožnosť. Povedal, že im to nepovie a dal sa na útek. To vzbudilo dojem, podozrenie, že niečo skrýva, komunikovali s ním v slovenskom jazyku, povedal, že im rozumie. U žalovaného robili osobnú prehliadku, nenašli žiadne zakázané látky, ani zbraň. Prepúšťali ho, išiel sám. Nezvyčajné bolo to, že sa prechádzal po hoteli od dverí k dverám a nebol tam ubytovaný. Žalovaný nebol schopný s ním udržať očný kontakt, odpovedal, vnímal situáciu, vyjadroval sa ako normálny človek, na to že bol K., spolu komunikovali dobre. Bol vysoký asi 170-175 cm, bol pevnejší, presne si ho nepamätá. Po úteku žalovaného sa ho snažili zadržať, kolega ho zachytil, nasadil páku, spadli, obaja boli na zemi, pribehol on, pomohol kolegovi založiť žalovanému putá, odviezli ho na oddelenie. Kolega ho zadržal pri východe z hotela medzi dverami. Pri služobných zákrokoch sa stretol s duševne chorými osobami, atypické správanie takýchto osôb nevie opísať, niektorí majú zapísané v OP, že sú obmedzení spôsobilosti.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Práp. Mgr. S. E., nar.XX.XX.XXXX - poškodený, v čase úrazu služobne zaradený ako referent 2. Čaty pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru Poriadkovej Polície Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, utrpel dňa 5.1.2016 služobný úraz, hliadka bola privolaná do Hotela ABC na J. ulici XXX v J., kde sa podľa oznamovateľky nachádzala neznáma osoba, ktorá v hoteli nebola ubytovaná a nechcela ho opustiť. Hliadkou bola táto osoba vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť, čo odmietla. Po opakovanej výzve hliadky na preukázanie totožnosti sa osoba pokúsila o útek, na základe čoho boli použité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty a následne aj putá. Pri zakladaní pút osoba kládla aktívny odpor a spôsobila poškodenému E. zlomeninu lakťovej a vretennej kosti pravej ruky. Pri služobnom zákroku došlo u poškodeného k vzniku služobného úrazu, na základe ktorého bol neschopný na výkon štátnej služby od 5.1.2016 do 20.2.2016.
Tou osobou bol v tomto konaní žalovaný H. H..
Poškodenému E. bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 2.826 eura, úraz bol lekárskym posudkom MUDr. K. H. ohodnotený na 100 bodov, výpočet priznaných bodov prekontroloval posudkový lekár MUDr. H. Z. a tá ohodnotila bolestné na 80 bodov.
Výška odškodnenia za bolesť je potom suma 2.826 eura, 80 x 17,66 eura, čo je hodnota za jeden bod podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a opatrenia MZ SR č. 26/2015 Z.z.
Počas dočasnej práceneschopnosti v období od 5.1.2016 do 19.2.2016 bol služobný plat a odvody za zamestnávateľa spolu vo výške 1.876,01 eura, konkrétne služobný plat v mesiaci január 2016 vo výške 943,70 eura, služobný plat za február 2016 vo výške 112,09 eura, náhrada príjmu za úraz vo výške 438,02 eura, a odvody za zamestnávateľa vo výške 382,02 eura.
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR dňa 23.9.2016 vyplatil poškodenému E. náhradu za bolesť vo výške 2.826 eur.
Žalobca je oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od žalovaného s poukazom na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.
Z lekárskej správy FN Nitra, oddelenie urgentnej medicíny zo dňa 5.1.2016vyplýva, že žalovaný bol privezený o 3.12 hodine dňa 5.1.2016 pre ebrietu / opilstvo / a možnú intoxikácie liekmi, volaný políciou, v penzióne zmätený, nechcel byť vyšetrený, strhával si elektródy EKG, odišiel z ambulancie, podpísal reverz.
Žalovaný predložil lekárske potvrdenie, že trpí paranoidnou schizofréniou a užíva lieky na schizofréniu, predložil aj svoj chorobopis, jeho diagnóza je paranoidná schizofrénia.
Z lekárskej správy zo dňa 10.1.2016 vyplýva, že žalovaný trpel vzťahovačnými bludmi, halucináciami, poruchami asociácie, po nasadení liečby došlo k zlepšeniu, kontrola 27.1.2016, príznaky sa mu nevrátili, kontrola 10.2.2016 - žiadal vysadenie liečby, 24.2.2016- návrat príznakov, 9.3.2016 - odporúčanie na hospitalizáciu, diagnóza Scizofrénia prvá Epizóda, 23.3.2016, 20.4.2016 - pokračovanie v liečbe, 20.4.2016 - zhoršenie stavu, pridané ďalšie lieky, 19.7.2017 - diagnóza rovnaká. 20.6.2018 - stav remisie.
Zo znaleckého posudku odbornej lekárky W. N. - Q. z odboru psychiatria vyplýva, že u žalovaného v čase incidentu 5.1.2016 sa vyskytovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, žalovaný bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie, bol v tom čase tempore criminis - nepríčetný. Jeho správanie v deň skutku 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie.
8.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 422 ods.1,2 OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk /.
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
9.Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 415 OZ, je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená , ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia, a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.
10.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané listinnými dôkazmi - predovšetkým rozhodnutím KR PZ v Nitre o priznaní náhrady za bolesť, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, kontrolou bodového ohodnotenia služobného úrazu a potvrdením výplaty náhrady za bolesť bolo preukázané jednoznačne a bez pochybností, že žalobca vyplatil poškodenému príslušníkom Policajného zboru príp. E. za utrpený služobný úraz sumu 2.826 eur titulom náhrady za bolesť a zaplatil služobný plat počas dočasnej práceneschopnosti a odvody za zamestnávateľa za obdobie dočasnej práceneschopnosti vo výške 1.876,01 eura. Uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal, tieto skutkové tvrdenia výslovne nepoprel a preto skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vyplatenia náhrady za bolesť poškodenému policajtovi a vyplatenie služobného platu a odvodov za zamestnávateľa súd považoval s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP za nesporné. S poukazom na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. má žalobca právo uplatniť si voči tretím osobám právo na náhradu škody za vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
11.Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalovaného sa v čase incidentu dňa 5.1.2016 vyskytovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, žalovaný bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie, bol v tom čase tempore criminis - nepríčetný. Jeho správanie v deň skutku
5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. Ustanovenie § 422 OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom sa vzťahuje na osoby postihnuté duševnou poruchou, čo bolo preukázané v prípade osoby žalovaného, jednak svedok E. vypovedal, že žalovaný sa pohyboval po hoteli, odmietal opustiť hotel, prechádzal sa po hoteli, otváral kľučky, dvere, bol taký zvláštny, zdalo sa mu, že je pod vplyvom alkoholu alebo drog, nevnímal, pozeral mimo. Nepamätal sa, či bolo zo žalovaného cítiť alkohol, zvláštne pôsobil, bol čudný. Svedok Z. vypovedal, že nezvyčajné bolo to, že sa žalovaný prechádzal po hoteli od dverí k dverám a nebol tam ubytovaný, nebol schopný s ním udržať očný kontakt. O zdravotnom stave žalovaného svedčí jeho chorobopis a predovšetkým znalecký posudok, ktorý však súd v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP nemôže považovať za súkromný znalecký posudok, pretože tento neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. To však nič nemení na tom, že predložený dôkaz - znalecký posudok súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, pričom každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. V lekárskom posudku bolo uvedené, že s vysokou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že u žalovaného sa v čase 5.1.2016 vyskytovali príznaky psychickej choroby, bludne interpretoval okolitú realitu, vyskytovali sa u neho akútne symptómy psychózy. Hneď po incidente bol na vyšetrení u psychiatra /10.1.2016/ a ten mu predpísal antipsychotický liek, bola u neho diagnostikovaná akútna psychotická porucha. Skutočnosť, že počas prvých vyšetrení nebola u žalovaného diagnostikovaná paranoidná schizofrénia ale len akútne psychotické poruchy, súvisí s kritériami na diagnostikovanie schizofrénie, a teda príslušným obdobím trvania príznakov. Žalovaný predtým netrpel psychickou chorobou a jeho správanie v deň 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. Zodpovednosť osoby postihnutou duševnou poruchou je potrebné posudzovať z jej subjektívneho hľadiska a pre záver o tom, že táto osoba za škodu nezodpovedá, stačí nedostatok jedného z predpokladov uvedených v ustanovení § 422 ods. 1 veta práv OZ, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; konkrétne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalovaného sa v čase udalosti prejavovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie. Vo veci nie je rozhodujúce, či je/ bol v čase udalosti/ žalovaný pozbavený alebo obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný by za škodu zodpovedal len v takom prípade, že by bol schopný v dobe spôsobenia škody posúdiť následky svojho konania a súčasne svoje konanie ovládnuť, obidve podmienky musia byť splnené súčasne, čo v konaní preukázané nebolo, naopak lekárskym posudkom bol preukázaný pravý opak. Z toho vyplýva, že došlo ku situácii keď za spôsobenú škodu nezodpovedá nikto, pretože žiadna dohliadajúca osoba neexistuje, ani neexistovala v čase udalosti 5.1.2016, pretože žalovaný predtým netrpel psychickou chorobou a jeho správanie v deň 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie.
12.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, keďže mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.