Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7Co-56-2021.pdf
PDF · 106.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. T. 41/7, G., K. republika, zastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom Štefánikova 9, Nitra, o zaplatenie sumy 4.702,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 12C/421/2016-231 zo dňa 8. marca 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 31.10.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.702,01 eura , pretože dňa 5.1.2016 žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví poškodenému policajtovi. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 420 ods. 1, 3, § 422 ods. 1,2, § 442 ods. 1, § 444, § 517 ods. 1,2 OZ, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. 1.2 Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že práp. S.. S. E., - poškodený, utrpel dňa 5.1.2016 služobný úraz, hliadka bola privolaná do Hotela ABC na Novozámockej ulici 220 v Nitre, kde sa podľa oznamovateľky nachádzala neznáma osoba, ktorá v hoteli nebola ubytovaná a nechcela ho opustiť. Po opakovanej výzve hliadky na preukázanie totožnosti sa osoba pokúsila o útek, na základe čoho boli použité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty a následne aj putá. Pri zakladaní pút osoba kládla aktívny odpor a spôsobila poškodenému E.i zlomeninu lakťovej a vretennej kosti pravej ruky. Pri služobnom zákroku došlo u poškodeného k vzniku služobného úrazu, na základe ktorého bol neschopný na výkon štátnej služby od 5.1.2016 do 20.2.2016. Tou osobou bol v tomto konaní žalovaný Konrad Kepa. Poškodenému E. bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 2.826 eura, úraz bol lekárskym posudkom MUDr. Petra Kiššku ohodnotený na 100 bodov, výpočet priznaných bodov prekontroloval posudkový lekár MUDr. Katarína Ježková a tá ohodnotila bolestné na 80 bodov. Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR dňa 23.9.2016 vyplatil poškodenému E. náhradu za bolesť vo výške 2.826 eur. Počas dočasnej práceneschopnosti v období od 5.1.2016 do 19.2.2016 bol služobný plat a odvody za zamestnávateľa spolu vo výške 1.876,01 eura. Žalobca sa domáhal vyplatenej náhrady za bolesť od žalovaného s poukazom na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. Súd ďalej zistil, že podľa lekárskej správy FN Nitra, oddelenie urgentnej medicíny zo dňa 5.1.2016, bol žalovaný privezený o 3.12 hodine
dňa 5.1.2016 pre ebrietu / opilstvo / a možnú intoxikácie liekmi, volaný políciou, v penzióne zmätený, nechcel byť vyšetrený, strhával si elektródy EKG, odišiel z ambulancie, podpísal reverz. V priebehu konania žalovaný predložil lekárske potvrdenie, že trpí paranoidnou schizofréniou a užíva lieky na schizofréniu, predložil aj svoj chorobopis, jeho diagnóza je paranoidná schizofrénia. Podľa lekárskej správy zo dňa 10.1.2016, žalovaný trpel vzťahovačnými bludmi, halucináciami, poruchami asociácie, po nasadení liečby došlo k zlepšeniu, kontrola 27.1.2016, príznaky sa mu nevrátili, kontrola 10.2.2016 - žiadal vysadenie liečby, 24.2.2016- návrat príznakov, 9.3.2016 - odporúčanie na hospitalizáciu, diagnóza Scizofrénia prvá Epizóda, 23.3.2016, 20.4.2016 - pokračovanie v liečbe, 20.4.2016 - zhoršenie stavu, pridané ďalšie lieky, 19.7.2017 - diagnóza rovnaká. 20.6.2018 - stav remisie. Žalovaný predložil aj znalecký posudok odbornej lekárky Urszula Switalska - Olesiak z odboru psychiatria, z ktorého vyplynulo, že u žalovaného v čase incidentu 5.1.2016 sa vyskytovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, žalovaný bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie, bol v tom čase tempore criminis - nepríčetný. Jeho správanie v deň skutku 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. 1.3 Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že u žalovaného sa v čase incidentu dňa 5.1.2016 vyskytovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, žalovaný bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie, bol v tom čase tempore criminis - nepríčetný. Jeho správanie v deň skutku 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. Ustanovenie § 422 OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom sa vzťahuje na osoby postihnuté duševnou poruchou. Súd poukázal na výpoveď svedka E., ktorý vypovedal, že žalovaný sa pohyboval po hoteli, odmietal opustiť hotel, prechádzal sa po hoteli, otváral kľučky, dvere, bol taký zvláštny, zdalo sa mu, že je pod vplyvom alkoholu alebo drog, nevnímal, pozeral mimo. Nepamätal sa, či bolo zo žalovaného cítiť alkohol, zvláštne pôsobil, bol čudný. Aj svedok Z. vypovedal, že nezvyčajné bolo to, že sa žalovaný prechádzal po hoteli od dverí k dverám a nebol tam ubytovaný, nebol schopný s ním udržať očný kontakt. Súd zdôraznil, že o zdravotnom stave žalovaného svedčí jeho chorobopis a predovšetkým znalecký posudok, ktorý však súd v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP nemôže považovať za súkromný znalecký posudok, pretože tento neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Predložený dôkaz - znalecký posudok však súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, pričom každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Poukázal na obsah lekárskeho posudku, v ktorom bolo uvedené, že s vysokou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že u žalovaného sa v čase 5.1.2016 vyskytovali príznaky psychickej choroby, bludne interpretoval okolitú realitu, vyskytovali sa u neho akútne symptómy psychózy. Hneď po incidente bol na vyšetrení u psychiatra /10.1.2016/ a ten mu predpísal antipsychotický liek, bola u neho diagnostikovaná akútna psychotická porucha. Skutočnosť, že počas prvých vyšetrení nebola u žalovaného diagnostikovaná paranoidná schizofrénia ale len akútne psychotické poruchy, súvisí s kritériami na diagnostikovanie schizofrénie, a teda príslušným obdobím trvania príznakov. Žalovaný predtým netrpel psychickou chorobou a jeho správanie v deň 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. 1.4 Podľa názoru súdu prvej inštancie, zodpovednosť osoby postihnutou duševnou poruchou je potrebné posudzovať z jej subjektívneho hľadiska a pre záver o tom, že táto osoba za škodu nezodpovedá, stačí nedostatok jedného z predpokladov uvedených v ustanovení § 422 ods. 1 veta prvá OZ ( kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalovaného sa v čase udalosti prejavovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie. Vo veci nebolo rozhodujúce, či je/ bol v čase udalosti/ žalovaný pozbavený alebo obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný by za škodu zodpovedal len v takom prípade, že by bol schopný v dobe spôsobenia škody posúdiť následky svojho konania a súčasne svoje konanie ovládnuť, obidve podmienky musia byť splnené súčasne, čo v konaní preukázané nebolo, naopak lekárskym posudkom bol preukázaný pravý opak. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo ku situácii, keď za spôsobenú škodu nezodpovedá nikto, keďže žiadna dohliadajúca osoba neexistuje, ani neexistovala v čase udalosti zo dňa 5.1.2016, pretože žalovaný predtým netrpel psychickou chorobou a jeho správanie v deň 5.1.2016 súviselo s výskytom prvej epizódy schizofrénie. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, keďže mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
2.1 Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na predložený posudok, ktorý vychádza z lekárskych záznamov žalovaného a z jeho obsahu vyplynulo, že prvá lekárska správa je zo dňa 10.1.2016, v ktorej sa uvádza, že žalovaný už po dobu jedného týždňa užíva predpísaný liek. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nemožno prihliadať na právne počítanie času. Podľa tvrdenia žalovaného mal byť prvýkrát vyšetrený hneď po udalosti, teda zrejme 5.1.2016 alebo 6.1.2016 svojím lekárom v Poľsku, čo ale nie je preukázané žiadnym listinným dôkazom, len konštatáciou v posudku. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné dokázať tvrdenie žalovaného, že bol hneď po udalosti vyšetrený lekárom v Poľsku, hoci o tom nie je lekársky záznam. Ak by žalobca pripustil, že žalovaný bol ihneď po udalosti vyšetrený a bol by mu predpísaný liek Zolafren, reálne by ho do evidovaného vyšetrenia dňa 10.1.2016 užíval štyri dni, čo ani pri absencii právneho počítania týždňovej lehoty nemožno považovať za plnohodnotné týždenné užívania antipsychotického lieku. Nástup antipsychotickej liečby nastáva spravidla po jednom až dvoch týždňov užívania predpísaného lieku a u žalovaného mala podľa posudku liečba nastúpiť už po štyroch týždňoch. V súvislosti s predpísaným liekom Zolafren nie je zodpovedaná otázka, aký vplyv mohol mať liek na správanie žalovaného, ak ho neužil v súlade s odporúčaním lekára. Ak by sa žalovaný vlastnou vinou priviedol do stavu, že nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, bol by plne zodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že členovia hliadky nemali žiadne podozrenie , že by žalovaný mohol trpieť psychickou poruchou a ani on sám im to nespomenul. Žalobca poukázal na posudok, podľa ktorého žalovaný trpel akútnou psychickou poruchou ešte pred diagnostikovaním schizofrénie, preto je na mieste otázka, prečo pracoval v zahraničí. Žalobca je toho názoru, že zodpovedanie otázok týkajúcich sa pobytu žalovaného v Nitre je rovnako dôležité pre zistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú konaním žalovaného, pretože bol zjavne spôsobilý cestovať, pohybovať sa v cudzom prostredí, žiť v cudzej krajine a vnímať tak celkovú realitu. Vzhľadom na to, že predložený posudok je vypracovaný lekárkou v odbore psychiatria a na základe lekárskych správ predložených žalovaným, je dôvodné predpokladať, že ani poľský súdny znalec nebol schopný posúdiť psychický stav žalovaného v čase vzniku škody. 2.2 Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nepredvolal žalovaného, aby vypovedal pred súdom, ale postačovalo mu tvrdenie jeho právneho zástupcu o jeho psychickom stave a konštatovanie, že vzhľadom na protipandemické opatrenia súvisiace s chorobou covid-19 ako cudzinec nemôže pricestovať na Slovensko. Cesta na pojednávanie pred príslušným súdom bola aj jednou z výnimiek v zavedených protipandemických opatreniach v Slovenskej republike. Žalovanému teda nič nebránilo v tom, aby sa dostavil na pojednávanie pred súdom. Z postupu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobca ako poškodený, nemal možnosť v konaní pred súdom bezpečne preukázať príčinnú súvislosť, keďže nebolo možné realizovať výsluch žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie v konaní nevykonal všetky relevantné dôkazy, najmä výsluch žalovaného a znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom, aby zistil rozhodujúce skutočnosti a určil či žalovaný skutočne trpel duševnou poruchou a nemohol ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky vo vzťahu k vzniku škody, ku ktorej došlo jeho protiprávnym konaním. Z predloženého posudku žalovaným nie je podľa názoru žalobcu objektívne preukázaná skutočnosť, že žalovaný v čase vzniku škody trpel duševnou poruchou a nebol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť následky tohto konania. Domnieval sa , že predložený posudok javí známky subjektivity so značným množstvom nejasností relevantných pre konanie.
3.1 K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu, v ktorom podľa jeho názoru absentuje uvedenie rozsahu v akom sa rozsudok napáda, ako aj absencia odvolacích dôvodov, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok odvolania aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi už uplynula zákonná lehota na možné doplnenie týchto dôvodov alebo rozsahu. Žalovaný zastal právny názor, že podané odvolanie by malo byť v zmysle príslušných ustanovení CSP odmietnuté. 3.2 Žalovaný uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a vecne správny. K namietanému neuskutočneniu výsluchu žalovaného uviedol, že ako strana sporu sa v zmysle ustanovení CSP vyjadruje v prvom rade prostredníctvom svojich písomných podaní a predkladaním dôkazov. Zo samotného ustanovenia § 195 ods. 1 CSP vyplynulo, že výsluch strany sporu sa nariaďuje na návrh o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak tieto nemožno preukázať inak. Odsek 3 citovaného ustanovenia CSP zároveň z dôvodu hospodárnosti umožnil, aby bolo na otázky odpovedané písomne. Z tohto dôvodu žalovaný tvrdil, že výsluch strany sporu nebol dôkazom, ktorý by
mal byť potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom vzhľadom na trvalý pobyt žalovaného a pandemické opatrenia, kedy sa museli rôznym spôsobom absolvovať karanténne procedúry by bolo možné tento v prípade potreby realizovať aj podľa § 195 ods. 3 CSP. K nevypracovaniu znaleckého posudku slovenským znalcom žalovaný uviedol, že s poukazom na príslušné ustanovenia CSP je žalobca povinný uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že sa nejednalo o žiadne subjektívne správanie, ale výlučne o postupy ultima ratio, kedy zo strany súdu nebolo možné zabezpečiť ani preklady a ani znalecký posudok. Zároveň žalovaný odmietol, že by nedošlo k overovaniu ďalších skutočností, pretože tieto boli overené jednak vykonanými výsluchmi svedkov, jednak predloženým chorobopisom žalovaného, predložením znaleckého posudku, potvrdením od ošetrujúceho lekára žalovaného a tvrdeniami žalovaného. 3.3 Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nikdy netvrdil, že liek Zolafren užíval týždeň (t.j. v období od 05.01.2016 k 10.01.2016 ho mal užívať 7 dní). Na strane 5 prekladu predloženého chorobopisu je uvedený lekársky záznam zo dňa 10.01.2016, v ktorom sa uvádza: „Pacient prijíma od týždňa Zolafren 10 mg...“. Z gramatického výkladu je zrejmé, že výraz „OD TÝŽDŇA“ nemôže znamenať užívanie lieku počas celého týždňa, t. j. počas 7 dní. Žalovaný tvrdil, že uvedené spojenie má znamenať, že liek bol užívaný „od tohto týždňa“, nakoľko 10.01.2016 bola nedeľa. K užívaniu lieku Zolafren pred škodovou udalosťou uviedol, že z lekárskej správy zo dňa 05.01.2016 vyhotovenej vo Fakultnej nemocnici Nitra vyplynulo, že žalovaný mal v batohu lieky na kašeľ. Z dokazovanie bolo zrejmé, že hliadka mestskej polície bola privolaná z dôvodu, že žalovaný chodil po hoteli a používal kľučky na dverách. Zdôraznil skutočnosť, že duševná choroba mu bola diagnostikovaná až po predmetnej škodovej udalosti, a preto považoval vyjadrenie k skutočnosti, ako mohol pracovať v zahraničí za obsolentné. Zároveň poukázal aj na predložený znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že duševná choroba - paranoidná schizofrénia sa prejavuje náhle a teda v jeden deň zdravý jedinec môže odrazu trpieť halucináciami a bludmi. Zdôraznil, že napriek ničím nepodloženej úvahe žalobcu, ktorý predpokladá, že ani poľský znalec nemohol posúdiť duševný stav žalovaného v čase vzniku škody, jeho duševný stav bol už posúdený lekárom špecialistom, ktorý mu diagnózu určil a od znalcov žiadal vyjadriť sa k jeho chorobopisu a k diagnostikovanej chorobe. Žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu, z ktorého priamo nevyplynulo, ktoré dôkazy navrhnuté žalobcom nemal súd prvej inštancie vykonať. Zo zápisníc z pojednávania zo dňa 08.01.2020, zo dňa 02.03.2020 a zo dňa 08.03.2021 nevyplynulo, že by žalobca navrhoval výsluch žalovaného ako strany sporu a rovnako z nich nevyplynulo, že by navrhoval vyhotovenie znaleckého posudku.
4. K vyjadreniu žalovaného podal písomne vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že zákonné predpoklady na to, aby odvolací súd prijal podané odvolanie a konal o ňom sú splnené. Z petitu odvolania a jeho obsahu je podľa názoru žalobcu zrejmé, že odvolateľ napáda rozsudok v celom rozsahu, keďže odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. K poznámke absencii odvolacích dôvodov žalobca uviedol, že aj v tomto prípade je z obsahu podaného odvolania jasné, ktoré odvolacie dôvody jasne popisuje jednotlivé odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a spĺňa tak zákonné požiadavky na prijatie odvolania odvolacím súdom.
5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobca odvolacie dôvody v podanom odvolaní neuviedol, ale len vymenoval znenie zákona a následne uviedol text odvolania, avšak opomenul podradiť odôvodnenie odvolania pod konkrétne odvolacie dôvody, a preto neuviedol, na podklade čoho majú byť uvedené odvolacie dôvody naplnené. Žalobca navyše návrh na vykonanie dôkazu navrhol až na poslednom pojednávaní, pričom s poukazom na § 153 CSP tak mohol urobiť omnoho skôr, najmä keď žalovaný od samého začiatku tvrdil, že mu bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia, a teda trpí duševnou chorobou, ktorá nie je len prechodného charakteru. Postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k dokazovaniu žalovaný aj naďalej považoval za správny.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .
7. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
8. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
9. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, keď sa nestotožnil so záverom súdu, že žalovaný v čase spáchania skutku trpel psychickým ochorením - výskyt prvej epizódy schizofrénie, ktorá skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku psychiatričky Urszula Switalska, ktorý predložil v konaní žalovaný. Žalobca v odvolaní spochybňuje tento znalecký posudok, ktorý nepovažuje za objektívny a zároveň namieta, že súd prvej inštancie nevypočul v konaní samotného žalovaného.
10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 2.3.2020 boli vypočutí žalobcom navrhnutí svedkovia S. E. a Y. Z.. Pojednávanie bolo odročené na neurčito a v konaní sa mal zabezpečiť znalecký posudok týkajúci sa zdravotného stavu žalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že nebolo možné preložiť do slovenského jazyka všetky listiny predložené žalovaným, preto nebol vyhotovený znalecký posudok slovenským znalcom. Následne samotný žalovaný predložil v konaní znalecký posudok vyhotovený psychiatričkou Urszulou Switalskou, v ktorom bolo konštatované, že u žalovaného v čase incidentu dňa 5.1.2016 sa vyskytovali príznaky psychickej choroby - paranoidnej schizofrénie, žalovaný bludne interpretoval okolitú realitu, jeho správanie bolo dezorganizované, mal maximálne potlačenú schopnosť vnímať význam skutku, a tiež maximálne potlačenú schopnosť ovládať svoje správanie. Tento lekársky posudok bol doručený žalobcovi na vyjadrenie, žalobca sa však k nemu nevyjadril. Následne bolo nariadené pojednávanie na 8.3.2021. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie preto ukončil dokazovanie a následne vyhlásil rozsudok.
11. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože pred súdom prvej inštancie po predložení znaleckého posudku zo strany žalovaného bezprostredne tento nespochybnil a následne ani na pojednávaní nenavrhol vykonanie ďalšieho dôkazu znaleckým dokazovaním. Aj pokiaľ ide o vykonanie ďalšieho dôkazu - výsluch žalovaného, tento navrhol žalobca len vo svojom písomnom podaní dňa 20.01.2020 ( bez odôvodnenia ), následne však zrejme na tomto návrhu netrval, pretože na pojednávaní dňa 2.3.2020, ako aj 8.3.2021 už neuvádzal, že žiada vykonať výsluch žalovaného. V prípade, že strana sporu navrhuje vykonanie dokazovania za účelom preukázania svojich tvrdení, je súd povinný vysporiadať sa s takýmto návrhom a rozhodnúť, či navrhnuté dôkazy vykoná alebo nie. V prípade, že ich nevykoná, zamietne návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu a zároveň v písomnom odôvodnení rozsudku uvedie dôvody, prečo tieto dôkazy nevykonal. V tejto veci však zo strany žalobcu tieto dôkazy pred súdom prvej inštancie navrhnuté neboli, preto súd prvej inštancie nemal dôvod sa nimi zaoberať.
12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu žalobcu, ktorého povinnosťou bolo riadne preukázať svoje tvrdenia a žalobu navrhnutými dôkazmi. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ teda žalobca nesúhlasil s obranou žalovaného, ktorý preukázal, že trpel duševným ochorením v čase
spáchania skutku, bolo jeho povinnosťou navrhnúť včas pred súdom prvej inštancie také dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť obranu žalovaného. Žalobca sa v odvolaní bránil, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy v jeho prospech, avšak opomenul, že dôkazné bremeno za svoje tvrdenia nesie sám žalobca a súd nemôže nahrádzať jeho dôkaznú núdzu zadovažovaním dôkazov ex offo. Práve žalobca je povinný riade a najmä včas navrhovať dôkazy, tvrdiť skutkové tvrdenia, popierať skutkové tvrdenia protistrany, predkladať návrhy na vykonanie dôkazov. Pokiaľ ide o námietky žalobcu v odvolaní týkajúce sa užívania lieku alebo spôsobu či času diagnostikovania ochorenia u žalovaného, ktoré vyplývajú z lekárskeho posudku, tieto neboli spôsobilé poprieť závery uvedené v lekárskom posudku, pretože išlo len o tvrdenia žalobcu, ktoré neboli nijako preukázané.
13. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).