Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-56-2021.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Subarea
8CoP/56/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: X/ Q. nar. XX.X.XXXX a 2/ C. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov Ing. Z. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej X. ul. č. XXX/ XX P. W. zastúpenej advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou so sídlom AK na Rozvojovej ul. č. 2 v Košiciach a Mgr. C. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. Č.. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou so sídlom AK na Rooseveltovej ul. č. 6 v Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 11.12.2020 č.k. 9P/5/2018 - 726 takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 3.12.2019 č.k. 18P/109/2019 - 41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.3.2020 č.k. 8CoP/44/2020 - 88 zrušuje a návrh matky zo dňa 12.11.2020 zamieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto :
,, Nariaďuje toto n e o d k l a d n é o p a t r e n i e :
I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 18P/109/2019 - 41 zo dňa 3.12.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.8CoP/44/2020 - 88 zo dňa 20.3.2020 tak, že otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletými deťmi Q. a C. U.
- každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v dobe od 16:30 hod. do 19:00 hod., v sobotu v dobe od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v dobe od 10:00 hod. do 18:00 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu vždy v dobe od 16:30 hod. do 19:00 hod., s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v čase určenom pre začiatok styku a otec je povinný maloleté deti v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať v mieste jej bydliska.
II. Otec je p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletej Q. sumou 100 EUR mesačne a na výživu maloletého C. sumou 100 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom nariadenia tohto uznesenia.
III. Z a m i e t a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj návrh matky na dočasné určenie výživného pre maloleté deti v sume prevyšujúcej 100 EUR mesačne na každé z maloletých detí.“
2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a sám vo veci rozhodol. Uplatnil odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že matka podaný návrh na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že od začiatku školského roka 2020/2021 došlo k zmene mimoškolských aktivít detí počas pracovného týždňa tak, že v dobe nariadeného styku na deň utorok sa realizujú ich záujmové aktivity, preto sa nemôže realizovať jeho styk s deťmi. Predmetné tvrdenie matky považuje za nesprávne z dôvodu, že matka nijako nešpecifikovala a nekonkretizovala o akú zmenu mimoškolských aktivít na strane detí by sa malo jednať, pričom nešpecifikovala ani presný deň a dobu týchto mimoškolských aktivít. K odvolaniu priložil zoznam krúžkov CVČ Základnej školy na nám. L. B. č. X W., ktorú navštevujú maloletí, a z ktorého je zrejmé, že všetky mimoškolské aktivity končia najneskôr o 16:00 hod.. Z uvedeného zoznamu teda vyplýva, že ak by aj nastala akákoľvek zmena mimoškolských aktivít detí, nijako by to nezasiahlo do možnosti realizovať styk v utorok o 16:30 hod., pretože nehrozí časová kolízia času ukončenia mimoškolských aktivít s časom začiatku realizácie styku. Poukázal na to, že vzhľadom na opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu sa tieto mimoškolské aktivity nevykonávajú prezenčne ale dištančnou formou zadávaním úloh. Konštatoval, že zmenou neodkladného opatrenia bol jeho styk s mal. deťmi navyše zúžený oproti predošlej úprave, pričom z návrhu matky nevyplýva žiadna skutočnosť, že by existoval na tom naliehavý záujem. Má za to, že v prejednávanej veci je naopak potrebné rozšíriť úpravu styku, a to vzhľadom na absenciu rozhodnutia o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov a z toho vyplývajúcej povinnosti podieľať sa na ich výchove, pričom na tom nič nemení ani skutočnosť, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti. Na podporu svojich tvrdení citoval z nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 46/2013. Dikcia ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine explicitne uvádza, že obaja rodičia sú rovnocennými nositeľmi rodičovských práv a povinností. Konštatoval, že sa na výchove detí podieľa formou pravidelného styku, avšak pre dosiahnutie kvality ich vzájomného vzťahu je potrebné na to vytvoriť dostatočný časový priestor, čo rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti neposkytuje, naopak tento časový priestor ešte viac obmedzuje, čo nie je v záujme maloletých. Vzhľadom na uvedené by bolo vhodné, aby deti začali prespávať v jeho domácnosti, kde má na to vytvorené všetky podmienky a neexistuje žiadna prekážka, ktorá by tomu bránila. Je na úvahe odvolacieho súdu, aby zvážil možnosť realizovať styk aj formou prespávania maloletých v jeho domácnosti, pričom sa núka možnosť, aby bol styk realizovaný každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 19:00 hod., pretože tak by došlo k rovnocennému styku obidvoch rodičov a odstránilo sa zbytočné cestovanie, ktorý čas možno naplno venovať realizácii styku. Dodal, že realizácia styku v pondelok podľa napadnutého rozhodnutia je pre neho veľmi náročná, nakoľko pondelky sú jeho najvyťaženejším pracovným dňom, kedy častokrát vykonáva zamestnanie aj do 17:00 hod.. Z uvedeného dôvodu je styk v pondelok veľmi ťažko realizovateľný, no ostatné dni je jeho pracovná záťaž rovnomerne únosnejšia. Tvrdenie matky o tom, že je ochotná dohodnúť zmenu dňa realizácie styku označil za nepravdivé a v tejto súvislosti tvrdil, že matka častokrát na jeho požiadavky ohľadom dohody zmeny termínu styku nereagovala alebo ho odkázala na svoju právnu zástupkyňu, preto má podozrenie, že matka sa svojím návrhom snaží sťažiť jeho styk s deťmi, nakoľko má vedomosť o jeho pondelkovej pracovnej vyťaženosti. Vo vzťahu k výroku o výživnom uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní podľa dohody, ktorú uzavrel s matkou, a na základe ktorej sa dohodli, že bude uhrádzať výživné formou potrebných úhrad, o ktorých ho matka vopred informuje. Na základe predmetnej dohody dochádza k plneniu jeho vyživovacej povinnosti od decembra 2017 kedy matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť, a to formou zakúpenia iných potrebných veci, ako je napr. oblečenie, obuv, športová výbava, notebook, mobilné telefóny, kolobežky a školské potreby. Vyslovil názor, že tieto plnenia je potrebné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, pretože ich absenciou by tieto plnenia musela zaobstarať matka, čo by zaťažilo jej rodinný rozpočet. K odvolaniu priložil vlastný prehľad vynaložených mesačných nákladov od 09/2017 do 11/2020, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil nad rámec výživného určeného napadnutým rozhodnutím. Poukázal na to, že konajúci súd pri určení výživného vychádzal z jeho potvrdenia o príjme za obdobie od 02/2020 do 07/2020, ale nebral do úvahy príjmy zdokladovaného potvrdením jeho zamestnávateľa za obdobie od 02/2019 do 01/2020, na základe ktorých by bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 1 100 Eur. Ďalej uviedol, že v priebehu roka 2020 založil dva bežné účty v mBank na mená maloletých detí, kde v apríli 2020 vložil 50 Eur a platobné karty od týchto účtov odovzdal s platnými PIN kódmi matke, ktorá mu ich vrátila s tvrdením, že nie je disponentom predmetných bankových účtov. Nevie si vysvetliť konanie matky, ale v prípade jej súhlasu je pripravený jej tieto platobné karty odovzdať, aby v prípade potreby aj takouto formou prispieval a sporil maloletým. Vzhľadom na uvedené má za to, že matka nijako neosvedčila potrebu bezodkladnosti upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k mal. deťom, ktorá je potrebná pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Zároveň bolo preukázané, že si svoju vyživovaciu povinnosť plnil po dobu troch rokov, a to dokonca vo vyššom rozsahu ako je výška výživného určená neodkladným opatrením, preto o nej nebolo
potrebné rozhodovať. V závere namietal, že bez svojej viny nemohol uplatniť pred prvostupňovým súdom prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. K odvolaniu priložil sms komunikáciu s matkou ohľadom styku s mal. deťmi.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v najlepšom záujme mal. detí a na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby a mimoškolské aktivity detí ako aj príjmy a majetkové pomery rodičov.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h), ktoré otec uplatnil naplnené neboli. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo netrpní žiadnou z vád uvedených v ust. § 365 Civilného sporového poriadku ani ust. 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, pričom rozhodnutie možno považovať za dostatočne odôvodnené. Z odvolania otca je tak zrejmá jedine jeho nespokojnosť s rozhodnutím ako takým, čo však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Stotožňuje sa so záverom súdu, že na základe predložených a dostupných dôkazov bolo dôvodné nariadiť zmenu neodkladného opatrenia v rozsahu napadnutého rozhodnutia a tiež zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu mal. detí. Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jej návrhu a všetky skutočnosti, na ktoré sa otec odvoláva mal súd prvej inštancie k dispozícií už pred jeho rozhodnutím, pričom otec sa mal možnosť s nimi náležite oboznámiť, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia otca v jeho odvolaní nemajú podľa jej názoru žiaden dopad na rozhodnutie odvolacieho súdu, nepovažuje za potrebné sa k ním osobitne vyjadrovať. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd postupoval správne keď zmenou neodkladného opatrenia len technicky upravil režim styku, a to z dôvodu, aby otec mohol plnohodnotne realizovať styk v čase, keď deti nemajú pravidelné voľnočasové aktivity. Má za to, že o úpravu, ktorá je nepochybne v prospech otca. Z otcom predloženej sms komunikácie je zrejmé, že táto preukazuje opodstatnenosť a neodkladnosť zmeny úpravy styku. Vo vzťahu k námietke otca, že v podanom návrhu nešpecifikovala a nekonkretizovala o akú zmenu mimoškolských aktivít maloletých by sa malo jednať uviedla, že už v emaily zo dňa 11.9.2020, ktorý tvoril prílohu jej návrhu bolo uvedené, že mal. Q. má v čase kolidujúcom s časom styku družinovku v rámci skautingu. Rovnako vo vzťahu k mal. C. to jednoznačne vyplýva z emailu zo dňa 18.9.2020. Tvrdenia otca o tom, že od nej nemal vedomosť o mimoškolských aktivitách maloletých označila za zavádzajúce. Pokiaľ otec namieta zúženie styku počas soboty o jednu hodinu, podľa jej názoru je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, že ide o technickú úpravu režimu, t.j. zjednotenie časov v rámci obidvoch dní. K údajnej potrebe rozširovania styku, na ktorú poukazuje otec uviedla, že rozsah styku zodpovedá vzťahom a situácii v rodine a je zdôvodnený aj závermi znalkyne Mgr. I. a MUDr. H. v zmysle znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní, z ktorého záverov citovala. Žiadne skutočnosti toho času nenasvedčujú tomu, že by mali deti prespávať u otca a otec tieto tvrdenia ničím nepodložil. Poukázala na to, že prespávanie detí u otca bolo zrušené uznesením konajúceho súdu z 3.12.2019 č.k. 18P/109/2019-41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.3.2020 č.k. 8CoP/44/2020 - 88, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.4.2020. Dôvody, pre ktoré sa tak stalo trvajú naďalej a od toho času nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v otázke prespávania detí u otca, ktoré podľa jej názoru nie je v záujme maloletých a nekorešponduje ani s ich vôľou, čo konštatovali aj konajúce súdy, ktoré sa tejto otázke podrobne venovali v uvedenom konaní. Vo vzťahu k námietke otca, že realizácia styku v pondelok je pre neho časovo náročná uviedla, že otca už niekoľkokrát informovala, že vzhľadom na mimoškolské aktivity detí v školskom roku 2020/2021 ostávajú v rámci pracovného týždňa ako voľné dni len pondelky a stredy. Otec je informovaný o tom, že vzhľadom na mimoškolské aktivity v utorky, štvrtky a piatky nie je priestor pre styk v týchto dňoch (bez toho, aby ich na mimoškolské aktivity odviezol a vyzdvihol, čo však odmieta, pretože chce s deťmi tráviť čas). Ako už uviedla v návrhu, tieto aktivity detí nevie nijako ovplyvniť, deti si ich samé zvolili s preferenciou ich záujmov a ona urobila všetko pre to, aby ostali aspoň dva dni počas pracovného týždňa, v rámci ktorých sa styk môže realizovať. Všetok voľný čas počas pracovného týždňa tak deti trávia v podstate len s otcom a pokiaľ tento nevie/nechce styk uprednostniť alebo pre neho nie je prioritný, nemá povinnosť ho využiť. Dodala, že styk v pondelok sa napriek odvolaniu otec realizuje. Za správne považuje aj rozhodnutie o povinnosti otca prispievať na výživu mal. detí. Tabuľka údajných výdavkov otca (ktoré sú podľa jej názoru vyfabulované a nezodpovedajú skutočnosti) bola súdu známa už v čase rozhodovania, preto nejde o žiaden nový dôkaz, resp. skutočnosť pre ktorú by bolo potrebné rozhodnúť
inak. Poprela tvrdenie otca, že by mali spolu dohodu ohľadom platenia výdavkov detí a v tejto súvislosti tvrdila, že otec sa jednoducho rozhodol, že jej nebude prispievať, aj keď ho k tomu opakovane vyzývala už po odchode zo spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k príjmu otca uviedla, že súd správne vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obdobím najbližšie času rozhodovania a nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné priemerovať príjem otca od 02/2019 (dva roky dozadu), ako to otec navrhuje. Je pritom zrejmé, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplnil v rozsahu, ktorý by zodpovedal odôvodneným potrebám detí a jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, preto súd prvej inštancie dôvodne rozhodol aj v tejto časti.
5. V podaní doručenom Krajskému súdu v Košiciach 23.2.2021 matka uviedla, že po dlhodobom a dôkladnom zvážení dospela k rozhodnutiu presťahovať sa s maloletými deťmi spať do ich domova - rodinného domu v X. č. XXX, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to počnúc dňom 22.2.2021. Uvedené rozhodnutie nie je dôsledkom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ktoré zostali hlboko rozvrátené a jej návrh na rozvod manželstva (konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 9P/44/2018) je aj naďalej dôvodný. Rovnako obnovenie bývania v jednej nehnuteľnosti nepovažuje za obnovu spoločného vychovávania maloletých detí. K rozhodnutiu vrátiť sa do rodinného domu ju dohnala situácia pretrvávajúca už viac ako tri roky, kedy po nútenom odchode zo spoločnej domácnosti iniciovala konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, konanie o rozvod manželstva a konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 23C/13/2020), ktoré doposiaľ nie sú skončené. Provizórny stav po jej odchode zo spoločnej domácnosti tak trvá už viac ako tri roky a je pre ňu a mal. deti ďalej neúnosný. Konštatovala, že od februára 2018 bývala s deťmi v 1,5-izbovom byte v W., ktorý im poskytol dočasnú strechu nad hlavou, no táto dočasnosť pretrváva už tretím rokom a pandémia koronavírusu ich ešte viac obmedzila a uzatvorila v malom byte s jednou uzatvoriteľnou izbou, pričom obe deti sú súčasne pripojené na dištančné vyučovanie a ona pracuje formou home officu. V rodinnom dome v X. bude s deťmi obývať poschodie, na ktorom sa nachádzajú dve detské izby, spálňa a kúpeľňa so sociálnym zariadením. Otcovi ostáva k dispozícii prízemie so spálňou, kúpeľňou so sociálnym zariadením, obývačkou a kuchyňou. Maloleté deti sa dlhodobo túžia vrátiť do rodinného domu a žiť tam s ňou. Ďalej sú tú finančné dôvody, nakoľko sama financuje byt, v ktorom s deťmi býva, spláca hypotéku a doteraz sama financovala všetky potreby maloletých, čo je pre ňu nezvládnuteľné. V konaní o rozvod manželstva sa ani po troch rokoch jeho trvania neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a vysporiadanie spoločného majetku je tiež v nedohľadne. Vzhľadom na uvedené bola nútená riešiť otázku bývania v rámci existujúcich možností, čo ju doviedlo k rozhodnutiu presťahovať sa s deťmi spať do rodinného domu v X., čo je nateraz jediné dostupné riešenie, ktorým sleduje najlepší záujem a vôľu detí. Posledný zásah súdu do pomerov účastníkov však naďalej zostáva dôvodným. Nakoľko s otcom neobnovili spoločné hospodárenie je odvolaním napadnuté rozhodnutie naďalej dôvodné minimálne v časti výroku o výživnom. Rovnako v časti výroku o úprave styku sa javí dočasná úprava pomerov dôvodná pre prípad, že by sa okolnosti zdieľania spoločnej nehnuteľnosti ukázali v krátkom čase ako nevyhovujúce a s deťmi by ju musela opäť opustiť.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 325 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že v tejto právnej veci sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia pokiaľ ide o výrok o úprave styku otca s mal. deťmi (výrok I.), pretože dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, odpadli a nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil podľa § 388 CSP.
14. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 363 CMP zákon umožňuje zrušenie neodkladného opatrenia na základe univerzálneho kritéria, ktorým je zmena pomerov alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods. 1 CSP prípadne na § 361 CMP alebo na odpadnutie niektorého z osobitných predpokladov, ktoré definuje zákon pri špecifických neodkladných opatreniach podľa § 365 alebo 368 CMP. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 363 CMP súd musí skúmať, či nastali dôvody zakladajúce zrušenie neodkladného opatrenia.
15. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania na súde prvej inštancie je úprava práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu. Okresný súd Košice - okolie uznesením z 27.3.2018 č.k. 9P 5/2018-57 v spojení s dopĺňacím uznesením z 12.10.2018 č.k. 9P 5/2018-211 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 2.1.2019 č.k. 8CoP/358/2018-251 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý nepárny týždeň kalendárneho roku od piatku 16.30 hod. do nasledujúcej nedele 18.00 hod., každý nepárny týždeň kalendárneho roku v utorok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roku v utorok a vo štvrtok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a zamietol návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V bode 10. odôvodnenia rozhodnutia Krajský súd v Košiciach o.i. konštatoval, že v konaní bola dostatočným spôsobom osvedčená neodkladná potreba upraviť styk otca s maloletými deťmi, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, vzťahy medzi nimi sú problematické, i keď boli schopní uzavrieť dohodu o úprave styku, ktorá však v konečnom dôsledku nebola dodržiavaná o pravidelnej realizácii styku otca s maloletými deťmi, ktorý takýmto spôsobom by mohol byť vylúčený z pravidelného a dostatočného styku s maloletými deťmi, čo je v rozpore so záujmami detí. Naposledy bolo vo veci maloletých rozhodnuté neodkladným opatrením Okresného súdu Košice - okolie z 3.12.2019 č.k. 18P/109/2019 - 41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.3.2020 č.k. 8CoP/44/2020 - 88, ktorým konajúci súd zmenil neodkladné opatrenie Okresného súdu Košice - okolie z 27.3.2018 č.k. 9P 5/2018-57 v spojení s dopĺňacím uznesením z 12.10.2018 č.k. 9P/5/2018-211 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 2.1.2019 č.k. 8CoP/358/2018-251 vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň kalendárneho roku v utorok od 16:30 hod. do 19:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a v stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich v určenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný v určenom čase po skončení styku deti vrátiť matke v mieste jej bydliska. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým opätovne neodkladným opatrením zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že naposledy rozhodol súd neodkladným opatrením o úprave styku otca s mal. deťmi na tom skutkovom základe, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti a na styku sa nedohodli, preto bola ingerencia súdu do pomerov účastníkov dôvodná. V priebehu odvolacieho konania sa však zmenila situácia účastníkov konania v tom zmysle, že matka sa s mal. deťmi vrátila bývať z W. do rodinného domu v X., kde toho času býva aj otec mal. detí, čo podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje kvalifikovanú zmenu pomerov tak, ako to má na mysli ust. § 363 CMP, preto už nepretrváva naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nota bene potreba neodkladnej úpravy styku otca s mal. deťmi, keďže aktuálne bývajú v jednom rodinnom dome. Na uvedenú zmenu pomerov musel odvolací súd prihliadnuť ex offo nezávisle od jej uplatnenia v odvolacích dôvodoch. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP v napadnutom
výroku I. tak, že neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Košice - okolie z 3.12.2019 č.k. 18P/109/2019 - 41 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.3.2020 č.k. 8CoP/44/2020
- 88 zrušil, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Odvolací súd preskúmal uznesenie aj v napadnutom výroku o výživnom v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa platnej úpravy CMP v spojení s CSP, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané, že by mal. deťom hrozila bezprostredná ujma. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž musí byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na ust. § 326 ods. 1 CSP, ktoré vyžaduje, aby navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená tak, aby súd mohol vyhodnotiť, či je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Vzhľadom na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP a CMP) nemôže byť aktivita navrhovateľa nahadzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konania, aktivitou súdu.
18. V súlade s § 366 CMP je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávnených, v tomto prípade mal. C. a mal. Q., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcemu zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Samotná skutočnosť, resp. tvrdenie o tom, že jeden z rodičov si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vôbec alebo v nedostatočnom rozsahu, samo osebe neosvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, teda určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojené ani v nevyhnutnom rozsahu. Uvedenú skutočnosť však z návrhu matky a ani z obsahu spisu, a teda listín nachádzajúcich sa v spise nie je možné vyvodiť. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, pretože aj keď rodičia mal. detí nežili v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v spoločnej domácnosti, resp. po návrate matky do spoločného rodinného domu neobnovili spoločné hospodárenie, uspokojenie odôvodnených potrieb mal. detí nie je bezprostredne ohrozené vzhľadom na mesačný príjem matky 1 750 Eur, z ktorého matka dokáže zabezpečiť mal. deťom potrebnú výživu. Vzhľadom na pomery, ktoré matka popisuje, teda okolnosti bývania a svoje príjmové pomery bez toho, aby preukázala akékoľvek zvýšené potreby detí, ktoré by zo svojho príjmu nebola schopná zatiaľ uspokojovať, nemohol odvolací súd dospieť k záveru, že by výživa maloletých detí v terajšej konkrétnej situácii nebola zabezpečená ani v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd nepopiera zákonný nárok detí na výživné od svojich rodičov, teda aj od otca, ktorý im bude priznaný v konaní vo veci samej, resp. určený rozsah vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti, avšak len samotná existencia práva dieťaťa na výživné nie je dôvodom na ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné znenie ust. § 366 CMP.
19. Ďalšie skutočnosti uvádzané účastníkmi konania majú v danom prípade relevanciu v konaní vo veci samej, teda v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, avšak nie pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného od otca pre mal. deti zamietol.
20. V súvislosti s odvolacou námietkou otca, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 34 CMP dodáva, že predmetný odvolací dôvod nie je možné v mimosporovom konaní použiť.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).