Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-11-2020.pdf
PDF · 101.8 KB
No categories available
14Sa/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XXX/X, právne zastúpená JUDr. F. K., advokátkou so sídlom S., H.. sv. L. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, IČO: 30 794 536, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/9880 Ant zo dňa 14. októbra 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/9880 Ant zo dňa 14. októbra 2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny č. PD1/OPPnKaPČ/PPnK/ SOC/2020/48809-5 zo dňa 11. júna 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 40 ods. 1, § 14 ods. 4, § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny č. PD1/OPPnKaPČ/PPnK/SOC/2020/48809-5 zo dňa 11.06.2020 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - Heleny Kucmanovej, nar. 05.12.1941, bytom Lazany (ďalej len matka žalobkyne), s poukazom na § 40 ods. 1, § 11, § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím žalovaného ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010. Okrem toho podľa žalobkyne rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci a zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce. Uviedla, že z predložených lekárskych správ, ktoré tvorili podklad rozhodnutia oboch správnych orgánov vyplýva, že jej matka potrebuje celodennú
starostlivosť a dohľad nad činnosťami ňou vykonávanými. Lekári, ktorí tieto lekárske správy vydali, boli osobne prítomní pri vyšetrovaní jej matky, jasne videli jej stav. Napriek uvedeným záverom ošetrujúcich lekárov vydal posudkový lekár správneho orgánu opačné stanovisko.
3. Poukázala na to, že správnemu orgánu opísala každodennú starostlivosť o svoju matku, ktorá nemôže zostať bez dozoru ani na chvíľu, nakoľko je dezorientovaná v čase aj v priestore. Netuší, aký je momentálne rok ani deň, nepamätá si veci, ktoré robila pred 10 minútami, nevie či zobrala lieky, či pila vodu, či jedla jedlo. Zabezpečuje jej celodenný režim pri každej jednej činnosti, nakoľko väčšinu činností nezvláda buď kvôli stŕpnutosti pohybového aparátu, artróze alebo postupujúcej demencii. Žalobkyňa považuje za hlavný problém svojej matky demenciu a nie NYHAIII. Jej demencia sa pritom každým dňom zhoršuje. Matka žalobkyne si nepamätá členov rodiny, okrem žalobkyne, ktorá je s ňou v dennodennom kontakte. Žalobkyňa opísala aj incident, kedy jej matke v auguste 2020 zlyhávalo srdce, na čo bola okamžite hospitalizovaná v nemocnici. Len vďaka tomu, že bola u nej v byte aj v noci, mohla zavolať záchranku, nakoľko jej matka nevie telefonovať a pri svojej postupujúcej demencii nie je schopná sa to naučiť. Taktiež, keď bola hospitalizovaná na 10 dní v nemocnici, po príchode do bytu nevedela, že v nemocnici bola.
4. Žalobkyňa predložila aj najnovšie vyšetrenia, ktorými preukazuje, že jej matka nie je schopná sa o seba postarať a potrebuje celodennú starostlivosť. Uviedla, že nesúhlasí s postupom, ako oba správne orgány „od stola“ rozhodujú o stave fyzických osôb, pacientov, bez toho, aby skutočne danú osobu vyšetrili. Na jednej strane sa v zmysle odôvodnenia rozhodnutia posudkový lekár vyjadrí, že nemá žiadne pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych správ a preto vykoná posúdenie zdravotného stavu a na druhej strane odvolací správny orgán, ktorý rozhodnutie v celom rozsahu potvrdí v odôvodnení vyjadrí presvedčenie, že vyjadrenie odborných lekárov majú pre posúdenia jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby len odporúčací charakter a názor odborného lekára nie je pre príslušný správny orgán záväzný. V uvedenom konaní videla žalobkyňa rozpor medzi rozhodnutím správneho orgánu, jeho odôvodnením ako aj rozpor medzi rozhodnutiami správnych orgánov navzájom. Žalobkyňa nesúhlasila ani s bodovým hodnotením vykonaným jej matke. Podľa reálneho stavu, v akom matka žalobkyne je a aká opatera sa jej musí poskytovať, už len pri orientácii v prostredí (bod 10) a dodržiavaní liečebného režimu (bod 11) matka žalobkyne nedosahuje počet bodov 5, nakoľko pri drvivej väčšine, resp. pri všetkých činnostiach je potrebné, aby niekto na ňu dohliadal. Navyše, v prípade bodu 12 je aj z bodovania zrejmé, že jej matka je odkázaná na dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11, a preto by malo byť bodové hodnotenie rovnako 0 bodov. Uviedla, že nie je cieľom poberať neoprávnený príspevok. Ak by mala jej matka dohľad len 2 až 4 hodiny, ako vyplýva z rozhodnutí, nedopadlo by to dobre. V prípade potreby navrhla súdu, aby vykonal dôkaz - posúdenie zdravotného stavu matky a nároku žalobkyne na peňažný príspevok. Žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Navrhla, aby súd súčasne zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že postupoval pri rozhodovaní nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Poukázal na § 1, § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný nepoprel, že medzinárodné dohovory uvedené v článku 7 Ústavy Slovenskej republiky, akým je aj Dohovor OSN o právach osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, avšak väčšinou upravujú práva dotknutých osôb všeobecne. Žiadne konkrétne právo napr. na peňažné plnenie, však z tohto Dohovoru nevyplýva a pre správny orgán z neho nevyplýva žiadna povinnosť priznať žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre Slovenskú republiku upravuje zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a znenia tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie neodporujú uvedenému Dohovoru, pretože nesúlad týchto ustanovení vnútroštátneho predpisu s predmetnou medzinárodnou zmluvou nebol Ústavným súdom SR do dnešného dňa vyslovený. Žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie bolo vydané na základe riadneho zisteného stavu veci a zohľadnil všetky žalobkyňou predložené odborné nálezy. Rozhodnutie bolo riadne a logicky odôvodnené. Zdravotný stav
matky žalobkyne bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi, nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii. Posudkový lekár zohľadnil žalobkyňou uvedené skutočnosti pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe číslo 3 zákona o sociálnych službách, ako je stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Po sčítaní dosiahnutých 50 bodov je stupeň odkázanosti IV podľa prílohy číslo 3 zákona o sociálnych službách. Matka žalobkyne nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a nie je odkázaná na opatrovanie, preto žalobkyňa nespĺňala podmienky nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. Tvrdenia žalobkyne, že matka je dezorientovaná a nespoznáva členov rodiny, nie sú objektivizované v ňou predložených odborných nálezoch - MMSE - 27 predstavuje normu, pri MMSE v rozpätí 20 - 24 ide o miernu kognitívnu poruchu. Odborné nálezy, ktoré preukazujú pokles MMSE u matky žalobkyne z 27 na 23 (zo septembra 2020) neboli žalobkyňou v odvolacom konaní predložené a žalovaný nemal o ich existencii vedomosť. Mierna kognitívna porucha nie je dôvodom na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože odkázanosť na celodenný dohľad pri tomto stupni postihnutia nie je preukázaná. V súlade s § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je možné vykonať posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak nemá posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru. Poukázal na § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Trval na tom, že posudkový lekár svojím postupom neporušil žiadne ustanovenia zákona. Iné odborné nálezy žalobkyňa nepredložila. Uviedol, že vyjadrenia odborných lekárov k odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na jednotlivé druhy kompenzácií, majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter.
6. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení opakovane uviedla, že žalovaný nezistil všetky relevantné skutočnosti, matku nevidel a rozhodoval na základe písomných stanovísk ošetrujúcich lekárov, navyše v rozpore s ich závermi. Poukázala na to, že k správnej žalobe boli priložené aj nové správy ošetrujúcich lekárov, ktoré dokazujú zhoršenie stavu posudzovanej a tiež nutnosť neustáleho dozoru a opatery. Nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že tieto správy nezakladajú žiadnu zmenu v posúdení zdravotného stavu a odkázanosti posudzovanej. Uviedla, že naďalej trvá na svojich argumentoch a vyjadreniach konštatovaných v správnej žalobe.
7. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydanie opatrenia orgánu verejnej správy, preto dôkazy preukazujúce prípadné zhoršenie zdravotného stavu matky žalobkyne z obdobia po vydaní rozhodnutia, nemôžu mať vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia, žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré posúdil každý zvlášť, ale aj vo vzájomných súvislostiach, podkladom bol komplexný posudok, ktorý bol doručený.
8. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci ( právne zastúpená žalobkyňa a ani žalovaný) jeho nariadenie nežiadali. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
9. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/9880-3 Ant zo dňa 14. októbra 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. PD1/OPPnKaPČ/PPnK/SOC/2020/48809-5 zo dňa 11.06.2020 týkajúce sa nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby.
10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie matky podala žalobkyňa dňa 30.04.2020. Na základe uvedenej žiadosti bol dňa 10.06.2020 vydaný komplexný posudok číslo PD1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/48945-6 PUR/VAL, podľa ktorého mala matka žalobkyne mieru funkčnej poruchy 60 % a považovala sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na opatrovanie jej nebol v komplexnom posudku navrhnutý, preto prvostupňový správny orgán žiadosti nevyhovel a požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie jej nepriznal. 11. Po podaní odvolania dňa 25.09.2020 bol vydaný komplexný posudok číslo UPS/US5/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/10243/BG. Podľa uvedeného komplexného posudku má matka žalobkyne
funkčnú poruchu 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny VIII.A ods. 1 písm. c) prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona sa považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a peňažný príspevok na opatrovanie nenavrhol. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 31.08.2020 a posudkový záver zo dňa 21.09.2020. Posudkový lekár odvolacieho orgánu pri posudzovaní zdravotného stavu matky žalobkyne vychádzal z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 03.04.2020, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na ODCH v Bojniciach v čase od 19.02.2020 do 03.03.2020, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na traumatologickom oddelení v Bojniciach v čase od 13.02.2020 do 19.02.2020 a z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 03.03.2020. Za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy matky žalobkyne posudkový lekár žalovaného určil ischemickú chorobu srdca, funkčne hodnotenú ako NYHA III. Matka žalobkyne bola vo februári 2020 hospitalizovaná na traumatologickom oddelení pre zlomeninu ľavého stehna, nutná bola operácia - osteosyntéza. V predoperačnom vyšetrení je uvedené, že sa lieči na ischemickú chorobu srdca NYHA III a vysoký krvný tlak 1. - 2. stupňa. Následne rehabilitovala na oddelení dlhodobo chorých
- polohovaná bola na lôžku, vertikalizovaná pri posteli s pomocou sestier. Bolo uvedené, že bola plienkovaná, postupne zvládala chôdzu len v G - aparáte alebo s pomocou dvoch osôb, urobila 2 - 3 kroky, chôdzu s nemeckými barlami však nezvládala. Popisovaná je encefalopatia, uvedené je, že je plne orientovaná, MMSE skóre 27 bodov.
12. V komplexnom posudku je uvedené, že matka žalobkyne je orientovaná, netrpí ťažkým mentálnym ani zmyslovým ochorením. Je bez dokumentovaných známok kardiálnej alebo respiračnej insuficiencie. Mobilita je limitovaná bezprostredným stavom po zlomenine ľavého stehna, mobilná je len s pomocou druhej osoby alebo G - aparátu, prípadne na mechanickom vozíku. Vzhľadom k uvedenému je odkázaná na pomoc druhej osoby pri stravovaní, vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, pri úkonoch osobnej hygieny, pri celkovom kúpeli, pri obliekaní, pri polohovaní, pohybe po schodoch a po rovine, pri orientácii v neznámom prostredí a pri dodržiavaní liečebného režimu. Z posudkového záveru vyplynulo, že matka žalobkyne žije sama v byte. Žalobkyňa býva v blízkosti a k matke chodieva každý deň. Počas noci sa strieda s ďalšími rodinnými príslušníkmi a v prípade potreby zostávajú u matky. Matka žalobkyne sa pohybuje s pomocou chodítka v domácom prostredí, mimo domáceho prostredia sa premiestňuje na mechanickom vozíku. Celodennú stravu zabezpečuje žalobkyňa, matka prejde ku stolu a samostatne sa naje a napije z pripravených tekutín. Na toaletu matka prejde s chodítkom, posadí aj postaví sa samostatne. Taktiež si zabezpečí účelnú očistu. Matka používa aj inkontinenčné pomôcky. S chodítkom prejde pred kúpeľňu, v ktorej sa posadí na vaňu a pomaly si zabezpečí osobnú hygienu. Do vane vojde s pomocou dvoch osôb, žalobkyňa jej pomôže poumývať. Matka potrebuje pomoc žalobkyne pri obliekaní hornej časti tela, nakoľko podľa uvedenia žalobkyne má problémy s ľavou rukou. Dolnú časť tela sa snaží obliecť sama, prípadne jej pomôže žalobkyňa. Pri zmene polohy na lôžku je matka samostatná, pri sadaní a vstávaní do stoja sa pridržiava o chodítko. Po schodoch nechodí. V domácom prostredí je matka orientovaná, žalobkyňa uviedla, že zabúda, že si nepamätá, čo sa stalo pred desiatimi minútami. Predpis liekov zabezpečuje žalobkyňa, ktorá dohliadne aj na samotné užitie. 13. Podľa zápisu podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. „Spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach“ zo dňa 8.6.2020 bola odkázanosť matky žalobkyne ako posudzovanej osoby určená na 85 bodov, čo predstavuje II. stupeň odkázanosti. Následne žalovaný ako odvolací orgán takto určený rozsah odkázanosti prehodnotil na 50 bodov, čo predstavuje IV. stupeň odkázanosti. Ani nanovo určený stupeň odkázanosti však neodôvodňoval priznanie požadovaného príspevku.
14. V lekárskych správach matky žalobkyne je opakovane uvádzaná ako jej diagnóza aj zmiešaná demencia resp. encefalopatia. V poslednej lekárskej správe MUDr. M., neurologičky zo dňa 30.09.2020 vyplýva, že MMSE posudzovanej osoby je 23 bodov, čo predstavuje patologický nález, poškodenie mierneho až stredne ťažkého stupňa. Ide o pokles z 27 bodov na 23 bodov.
15. Podľa § 14 ods.4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa ust. § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.
16. Správny súd v prvom rade uvádza, že samotná žalobkyňa nie je osobou so zdravotným postihnutím a preto nie je zrejmé, prečo tvrdí, že boli rozhodnutiami správnych orgánov porušené jej práva, ktoré jej majú byť garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Takouto osobou je
len matka žalobkyne, ktorá však nie je účastníčkou konania. Okrem toho sa žalobkyňa ani neodvoláva na konkrétne ustanovenie tohto dohovoru resp. ani vo všeobecnej rovine neoznačila žiadne takto garantované právo, ktoré malo byť postupom a rozhodnutím správnych orgánov porušené. Uvedenú žalobnú námietku teda správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
17. Súčasne je potrebné dať žalovanému za pravdu aj v tom smere, že závery odborných lekárov ohľadne odkázanosti matky žalobkyne na opateru, pre neho nie sú záväzné. Otázka odkázanosti resp. určenie stupňa odkázanosti je predmetom jeho rozhodovania, pričom jeho postup je určený zákonom. V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi konania sporné, že matka žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a teda spĺňa jednu zo základných podmienok pre požadovaný príspevok. Sporným zostalo, či jej zdravotný stav odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by v zmysle ust. § 14 ods.4 zákona odôvodňoval jeho priznanie.
18. Správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka žalobkyne bola posúdená v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. až dvakrát a to zvlášť prvostupňovým správnym orgánom a následne aj žalovaným. Oba správne orgány vychádzali z rovnakých lekárskych správ ako aj informácii, ktoré telefonicky poskytla žalobkyňa. Napriek uvedenému dospeli tieto správne orgány k značne rozdielnym záverom, keď prvostupňový správny orgán určil jej odkázanosť na 85 bodov, čo predstavuje iba II stupeň odkázanosti a žalovaný na 50 bodov, teda IV stupeň odkázanosti.
19. V odvolacom konaní žalobkyňa správnemu orgánu písomne oznámila, že nie je možné predložiť posudkovému lekárovi aktuálnu správu o zdravotnom stave matky, nakoľko je objednaná na vyšetrenie až na september a skôr ju nevyšetria. Zo správy neurologičky MUDr. M. z 30.09.2020 bolo zistené, tak ako bolo uvedené v odstavci 14 tohto rozsudku, že došlo pri teste kognitívnych funkcii (MMSE) k poklesu na 23 bodov. Ide o podstatnú informáciu ohľadne zdravotného stavu matky žalobkyne, teda osoby, ktorej odkázanosť je predmetom posudzovania. Uvedená skutočnosť bola zistená a zdokumentovaná počas administratívneho konania a je teda dôkazom ohľadne zdravotného stavu matky žalobkyne v čase rozhodovania žalovaného. Nejde o zdokumentovanie zhoršenia zdravotného stavu posudzovanej osoby, ktoré by bolo dôvodom pre podanie novej žiadosti. Je zrejmé, že k takejto progresii zhoršenia kognitívnych funkcii matky žalobkyne došlo ešte počas administratívneho konania, pričom ide o skutočnosť podstatnú pre posúdenie veci.
20. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd uzavrel, že správne orgány nezistili v dostatočnom rozsahu skutkový stav, čo malo za následok nezákonnosť ich rozhodnutí. Z tohto dôvodu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní správne orgány zohľadnia zdokumentované zníženie kognitívnych funkcii matky žalobkyne a o veci opätovne rozhodnú.
21. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej správny súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.