Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-41-2019.pdf
PDF · 140 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: FJVK group, s.r.o., so sídlom Makovického 59/2, 010 01 Žilina, IČO: 46 398 228 (do 14.05.2020 pod obchodným menom TENDERFOOD AB, s.r.o.), právne zast. Advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100098604/2019 zo dňa 09.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101856367/2018 zo dňa 20.09.2018 podľa § 38 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov uložil účtovnej jednotke TENDERFOOD AB, s.r.o., Makovického 59/2, Žilina (poznámka súdu: od 15.05.2020 FJVK group, s.r.o., Makovického 59/2, Žilina) pokutu vo výške 15 000 EUR za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z. za kontrolované účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 - porušenie ustanovení § 8 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z.z. tým, že účtovná jednotka nepredložila účtovné doklady, o ktorých účtovala, nepredložila inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov, ako aj inventúrne súpisy z vykonanej dokladovej inventúry účtov k 31.12.2015, čím došlo k porušeniu ustanovení § 8 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina vedeného v Štátnej pokladnici. Z odôvodnenia vyplýva, že Daňový úrad Žilina kontrolou predložených dodávateľských faktúr účtovnej jednotky zistil nesúlad v číslovaní faktúr s číslovaním dokladov v účtovných knihách - účtovnom denníku. Všetky došlé faktúry sú číslované, tak ako sú uvedené v časti: 1.1. Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole a v účtovnom denníku je číslovanie označované ešte predčíslim 151100. Kontrolou predložených dokladov bolo ďalej zistené porušenie § 11 zákona č. 431/2002 Z.z.. Účtovná jednotka v účtovnom denníku nezaznamenala chronologicky dodávateľské faktúry, ktoré Daňový úrad Žilina konkretizoval na strane 2 odôvodnenia rozhodnutia. Pri kontrole bolo zistené, že účtovné doklady účtovnej jednotky za účtovné obdobie roka 2015 neobsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Porušenie bolo zistené na všetkých účtovných prípadoch - dodávateľských faktúr. Samotné dodávateľské faktúry, ktoré neobsahujú žiadne predkontácie účtov nie sú účtovným dokladom, resp. faktúry neboli doložené účtovnými dokladmi. Dňa 14.09.2018 daňový subjekt elektronicky predložil zaúčtovanie dokladov str. 1 - 162, pričom uvedené účtovné doklady nie sú súčasťou faktúr a ani čísla dokladov nie sú zhodné s internými číslami uvedenými na faktúrach. Ďalej Daňový úrad Žilina poukázal na ust. § 6 ods. 1, 10 ods. 1, 8 ods. 1 zákona č. 431/2002
Z.z. a konštatoval, že tým, že účtovné doklady spoločnosti neobsahujú zákonom predpísané náležitosti, účtovná jednotka porušila § 8 ods. 1, 2, 3 a § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z.. V účtovnom denníku sú zaúčtované faktúry, ktoré sa v došlých faktúrach nenachádzajú, ide o faktúry účtované na účte 504, ktoré Daňový úrad Žilina konkretizoval na stranách 3 až 5 odôvodnenia rozhodnutia. Účtovná jednotka nepredložila, ani na základe výzvy č. 10139998/2018 zo dňa 23.07.2018 inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov k 31.12.2015, inventúrne súpisy z vykonanej dokladovej inventúry účtov k 31.12.2015, ako aj inventúrny zápis v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z.. Daňový úrad Žilina ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že za správny delikt v zmysle § 38 ods. 1 písm. b) až f) daňový úrad účtovnej jednotke uloží podľa § 38 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z.z. pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, najviac však 1 000 000 EUR. Účtovná jednotka vykázala v Súvahe k 31.12.2015 na riadku 001 spolu majetok v sume 1 013 929,00 EUR, pričom 2 % z tejto sumy predstavujú sumu 20 278,58 EUR, čo predstavuje hornú hranicu možnej pokuty. Daňový úrad Žilina uložil pokutu kontrolovanej účtovnej jednotke v sume 15 000 EUR, po zistení, že účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa ust. § 8 zákona č. 431/2002 Z.z., a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke za účtovné obdobie kalendárneho roka 2015. Nesplnenie si povinnosti viesť účtovníctvo správne tak, aby účtovná jednotka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, považuje správny orgán za veľmi závažné. Miera závažnosti porušenia povinností bola vyhodnotená za takú, ktorá vedie k uloženiu pokuty nie v maximálnej možnej miere, ale primeranej. Daňový úrad Žilina zároveň skonštatoval, že miera zavinenia spáchania predmetného správneho deliktu je v plnom rozsahu na kontrolovanej účtovnej jednotke, ktorá zanedbala povinnosti vyplývajúce účtovnej jednotke zo zákona o účtovníctve, preto postupoval pri určení výšky pokuty podľa § 38 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z..
2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100098604/2019 zo dňa 09.01.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101856367/2018 zo dňa 20.09.2018 potvrdil. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že odvolávajúci sa nepredložil ani na základe Výzvy č. 10139998/2018 zo dňa 23.07.2018 účtovné doklady požadované správcom dane v tejto výzve (inventarizácia majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov k 31.12.2015, inventúrne súpisy z vykonanej dokladovej inventúry účtov k 31.12.2015, inventúrny zápis v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z.). Odvolávajúci sa nepreukázal ani existenciu faktúr, o ktorých účtoval. Dňa 14.09.2018, nasledujúci deň po prevzatí Protokolu č. 101736735/2018 zo dňa 06.09.2018 a Oznámenia č. 101737420/2018 zo dňa 06.09.2018 odvolávajúci sa predložil elektronicky Zaúčtovanie dokladov str. 1 - 162. Uvedené účtovné doklady však nie sú súčasťou faktúr a nezhodujú sa ani čísla dokladov s internými číslami uvedenými na faktúrach. Porušenie povinností ustanovených podľa § 8 zákona č. 431/2002 Z.z. sa považuje za správny delikt v zmysle § 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z.. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 38 ods. 1 písm. b) až f) zákona č. 431/2002 Z.z. a konštatoval, že účtovná jednotka vykázala v Súvahe k 31.12.2015 na riadku 001 spolu majetok netto v sume 1 013 929,00 EUR, pričom 2 % z tejto sumy predstavujú sumu 20 278,58 EUR, čo je horná hranica možnej pokuty. Účtovná jednotka porušila ust. § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z., toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Z dôvodu, že účtovná jednotka neviedla účtovníctvo v roku 2015 podľa ust. § 8 zákona č. 431/2002 Z.z., a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, dopustila sa správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z.. Žalovaný má za to, že pri určení výšky pokuty podľa § 38 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z. správca dane prihliadol na závažnosť, spôsob, dobu trvania protiprávneho konania okolností, pri ktorých k porušeniu povinnosti došlo. Pokiaľ ide o námietky v odvolaní, žalovaný uviedol, že pokiaľ odvolávajúci sa rozoberá pojmy dôsledok a následok, tieto sú v danej veci nepodstatné, pretože správca dane sa neriadil pri výkone kontroly úvahami, správca dane výkonom kontroly preveroval dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z., ktoré účtovná jednotka je povinná dodržiavať. Odvolávajúci nepostupoval pri vedení účtovníctva v súlade so zákonom, čo malo za následok uloženie pokuty za účtovníctvo. Tvrdenia odvolávajúceho v odvolaní nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi, je to iba jeho konštatovanie o jednotlivých ustanoveniach zákona. Správca dane vykonával kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. za účtovné obdobie 2015. Odvolávajúci vznikol zápisom do obchodného registra dňa 20.10.2011. Z evidencie vedenej u správcov daní mal správca dane zistené, že aj v iných rokoch pri vykonávaní daňových kontrol za zdaňovacie obdobia 2013, 2014, 2016 a 2018 boli zistené nedostatky v účtovníctve odvolávajúceho. Správcovia dane však nevykonávali kontrolu
dodržiavania zákona č. 431/2002 Z.z. za iné roky, teda nedošlo ani k uloženiu pokuty za tieto obdobia. K námietke odvolávajúceho, že správca dane konkrétne neuviedol vo svojom rozhodnutí, čo bolo nepreukázateľné a neúplné, že len paušálne stanovil sankciu, aby si splnil fiškálny záujem štátu, odvolací orgán uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky porušenia zákona č. 431/2002 Z.z., ktoré zdôvodnil, uviedol, v čom bolo účtovníctvo odvolávajúceho neúplné a nepreukázateľné. Jedná sa o nepredloženie účtovných dokladov, o ktorých bolo účtované v účtovnom denníku, nepredloženie inventarizácie majetku, inventarizácie záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov, inventúrnych súpisov z vykonanej dokladovej inventúry účtov k 31.12.2015. Správca dane v rozhodnutí tiež uviedol, že odvolávajúci vynechával číslovanie faktúr v účtovnom denníku, faktúry neevidoval medzi predloženými dodávateľskými faktúrami. K námietke, že nedošlo k majetkovej ujme, a to či už vo forme dane alebo odvodu zaplatených v nesprávnej výške, alebo vo forme inej ujmy spôsobenej samotnej účtovnej jednotke alebo škody spôsobenej inému subjektu, že žiadny z takýchto následkov nenastal a v daňovom konaní ani preukázaný nebol a že pre účely uloženia pokuty nie je možné závažnosť posudzovať iba podľa jeho dôsledkov, ktoré sú vždy logickým vyústením každého takéhoto konania akejkoľvek účtovnej jednotky, sú podľa odvolacieho orgánu bezpredmetné, pretože odvolávajúci až po prevzatí Protokolu č. 101736735/2018 zo dňa 06.09.2018 predložil elektronicky vytlačený zoznam - Zaúčtovanie dokladov a až po prevzatí napadnutého rozhodnutia predložil dňa 16.10.2018 poštou inventarizáciu účtov za rok 2015. Ostatné doklady odvolávajúci nepredložil. Správca dane pri výkone kontroly zistil, že odvolávajúci porušil právne predpisy a nie je v jeho kompetencii zisťovať motív, jeho pohnútky, ako aj či chcel alebo nechcel porušovať právne predpisy. Námietka odvolávajúceho, že správca dane nekontroloval žiadne z daňových priznaní, ani sa nevenoval účtovnej uzávierke, je zavádzajúca, pretože správca dane pri každej daňovej kontrole vychádza zo skutočností uvedených v daňovom priznaní a pri kontrole dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. vychádza z predloženej účtovnej závierky účtovnou jednotkou. Taktiež je bezpredmetná námietka týkajúca sa lehôt určených správcom dane, pretože tieto lehoty boli zákonné a primerané, pretože doklady, ktoré požadoval správca dane, mal mať k dispozícii odvolávajúci už počas roka 2015, a teda aj v nasledujúcich obdobiach. V prípade, ak odvolávajúcemu nevyhovovala lehota určená správcom dane, mohol so správcom dane dohodnúť inú lehotu. Účtovná jednotka mala postupovať podľa zákona č. 431/2002 Z.z., v ktorom je definovaná účtovná závierka ako štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. v sústave podvojného účtovníctva účtovnú závierku tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. Za spoľahlivé možno informácie považovať vtedy, ak sú úplné, t. j. v súlade s požadovaným obsahom ich vykazovania. Odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane pri uložení pokuty postupoval v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z..
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 1018563667/2018 zo dňa 20.09.2018 a vrátenie veci Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že subjekt vo svojom účtovníctve eviduje daňové doklady tak, ako prichádzajú poštou, alebo inou elektronickou komunikáciou do sídla spoločnosti, a stáva sa, že na prelome rokov môže prísť faktúra napr. z Holandska v januári nasledujúceho roku, a daňový subjekt ju chronologicky zaeviduje podľa časového hľadiska do svojho účtovníctva. Namietal, že správca dane vykonáva len také dokazovanie, ktoré bolo jednoznačne v neprospech daňového subjektu a daňový subjekt nemal možnosť preukázať, že do chýbajúcich evidenčných čísiel aké daňové doklady zaevidoval a prečo. Namietal, že pri daňovej kontrole by správca dane nemal postupovať a hájiť len záujem štátu na realizáciu príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Je toho názoru, že svojim postupom v priebehu konania o uložení pokuty porušil zásadu legality a úzkej súčinnosti, pretože nedbal na zachovanie práv žalobcu sa vyjadriť ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia k záverom, na podklade ktorých pristúpil k uloženiu pokuty a svojim postupom neumožnil žalobcovi, aby bol pri vykonávaní dôkazov prítomný, alebo mal aspoň o čase a mieste ich vykonávania vedomosť. Poukazoval na nesprávny postup správcu dane pri vykonávaní kontroly, že daňový subjekt sa chcel dohodnúť so správcom dane na lehote a uvádzal svoje opodstatnené dôvody, čo však bolo zo strany správcu dane zamietnuté. Pri uložení pokuty nepostupoval v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z., nakoľko z jeho kontroly nevyplynulo, či skutočne porovnával zostatky na jednotlivých účtoch, či skutočne boli vykázané rozdiely a ak boli, v akej výške ich správca dane zistil oproti hlavnej knihe a účtovnej uzávierke. Správca dane vykonával také dokazovanie, ktoré bolo jednoznačne v neprospech subjektu, a tým boli porušené práva subjektu na spravodlivé prejednanie veci.
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe doručenej správnemu súdu dňa 01.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Zdôraznil, že žalobca tak v odvolaní ako aj v žalobe namieta procesné pochybenie správcu dane pri výkone kontroly dodržiavania zákona č. 431/2002 Z.z., ale k dôvodom uloženia sankcie sa nevyjadruje. K namietaným skutočnostiam uvedeným v žalobe uviedol, že tieto sú obdobné ako námietky žalobcu uvedené v odvolaní zo dňa 22.10.2018 a nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi. So vznesenými námietkami sa žalovaný správny orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní zo dňa 09.01.2019. K procesnému pochybeniu dodal, že zákon č. 563/2009 Z.z. upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré vzniknú v súvislosti so správou daní. Žalovaný v rámci odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami tohto zákona, pričom rešpektoval základné zásady daňového konania. Postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre preskúmanie správnosti a zákonnosti uloženia pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Má za to, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.01.2011 je v súlade s ust. § 63 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom v jeho odôvodnení v zmysle § 63 ods. 5 citovaného zákona uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa so všetkými námietkami uvedením všetkých úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov, pričom uviedol znenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Nesúhlasí preto s námietkou žalobcu, že jeho rozhodnutie je nezákonné a že v danej veci nebol zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu. K daňovej kontrole na dani z príjmov právnickej osoby, na základe výsledku ktorej vydal správca dane rozhodnutie č. 102148815/2018 zo dňa 05.11.2018, ktoré bolo žalovaným zrušené rozhodnutím č. 2/2019 zo dňa 14.02.2019 uviedol, že kontrola na dani z príjmov právnickej osoby bola zameraná na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 595/2004 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a kontrola, na základe ktorej bola žalobcovi uložená pokuta, bola zameraná na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z.. To znamená, že každá z uvedených kontrol bola zameraná na dodržiavanie iného právneho predpisu, preto výsledky uvedených kontrol nemožno porovnávať, resp. ich spájať. Podobne nie je možné porovnávať výsledky kontrol na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. s kontrolou zameranou na dodržiavanie zákona o účtovníctve. Je toho názoru, že skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu, správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, preto nemôže súhlasiť s podanou žalobou a tvrdením žalobcu, že žalovaný správny orgán svojim postupom porušil ustanovenia jednotlivých článkov Ústavy SR, ako aj ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 03.02.2020, v rámci ktorej predložil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100279852/2020 zo dňa 24.01.2020, ktoré súvisí s vykonanou daňovou kontrolou na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 a s konaním, kde správca dane určil hornú hranicu pokuty vo výške 15 000 EUR za vedenie účtovníctva. Stručne uviedol, že uvedená sankcia je neprimeraná a z predmetného rozhodnutia, ktoré pripojil, vyplýva, že správca dane nekonal v súlade so zákonom.
6. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu dňa 20.02.2020 konštatoval, že rozhodnutie žalovaného č. 100279852/2020 zo dňa 24.01.2020 nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie č. 100098604/2019 zo dňa 09.01.2019, pretože predmetné rozhodnutia správnych orgánov (Daňového úradu Žilina a Finančného riaditeľstva SR) boli vydané na základe toho, že neboli dodržané ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. 101863260/2019 zo dňa 02.08.2019, ktoré bolo predmetom odvolania, bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 na základe posúdenia dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalovaný zrušil toto prvostupňové rozhodnutie z toho dôvodu, že odôvodnenie nebolo v súlade s ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., t. j. v odôvodnení neboli uvedené všetky skutočnosti, na základe ktorých správca dane rozhodoval, neboli dostatočne uvedené zistenia, ktoré správca dane prebral z iných konaní, nevysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, v niektorých prípadoch len konštatoval, že sa k vyjadreniam daňového subjektu nebude vyjadrovať. Žalovaný zaviazal správcu dane, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými námietkami daňového subjektu uplatnenými počas vyrubovacieho konania. Žalovaný je toho názoru, že predmetné rozhodnutie žalovaného, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie, nemá vplyv na výšku pokuty, pretože je nesporné, že žalobca (účtovná jednotka) porušil jednotlivé ustanovenia zákona č.
431/2002 Z.z., a teda vykázal nesprávne skutočnosti v účtovníctve za rok 2015. Pri určovaní výšky pokuty podľa § 38 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. správca dane postupoval podľa § 38 ods. 5 citovaného zákona, pričom prihliadal hlavne na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a na okolnosti spáchania správneho deliktu. Správca dane pri ukladaní pokuty prihliadal na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 citovaného zákona vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach a či do začatia kontroly písomne oznámila miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Pri uložení pokuty správca dane vychádzal aj z tej úvahy, že miera zavinenia spáchania predmetného správneho deliktu je v plnom rozsahu na kontrolovanej účtovnej jednotke. Účtovná jednotka do začatia kontroly písomne neoznámila miestne príslušnému správcovi dane žiadne vykonanie opráv chýb za kontrolované účtovné obdobie. Účtovná jednotka teda porušila ust. § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z., ktoré porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, čoho dôsledkom je uloženie pokuty vo výške 15 000 EUR za nesprávne vedenie účtovníctva. Žalovaný k duplike pripojil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101863260/2019 zo dňa 02.08.2019, ako i svoje rozhodnutie č. 100279852/2020 zo dňa 24.01.2020.
7. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného zotrval na stanovisku, že rozhodnutie žalovaného č. 100279852/2020 zo dňa 24.01.2020 má zásadný vplyv na napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100098604/2019 zo dňa 09.01.2019. Poukázal na skutočnosť, že predmetné dodávateľské faktúry patrili do predmetného hospodárskeho roku 2015 a žiadal rozhodnutie o výške sankcie 15 000 EUR za vedenie účtovníctva zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.03.2021, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 194 a nasl. SSP, a to v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom nezistil vady uvedené v § 195 SSP, na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verenej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2015 tento zákon upravuje a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva 1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, 2. zahraničných osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu, b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, c) register účtovných závierok (ďalej len "register").
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9).
V zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi ( § 10).
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení účinnom do 31.12.2013 účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.
Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.
Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.
Podľa § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona v znení účinnom k 25.04.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke.
Podľa § 38 ods. 2 písm. b) citovaného zákona daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 €, 2. vo výkazu o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000 €.
Podľa § 38 ods. 7 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu 48) písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. 48) § 46 zákona č. 563/2009 Z.z.
Podľa § 38 ods. 8 citovaného zákona daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.
11. Ust. § 7 zákona o účtovníctve patrí k jedným z najdôležitejších v rámci zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Sú v ňom uvedené hlavné princípy pre účtovnú závierku. Cieľom účtovníctva nie je samotné účtovanie, to je iba prostriedok, účtovanie má byť prostriedkom na to, aby výsledok účtovníctva, a to je účtovná závierka, podával pravdivý a presný obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva (stav a pohyb majetku, stav a pohyb záväzkov, rozdiel majetku a záväzkov, nákladov, výnosov, príjmov, výdavkov a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky). Rozhodujúce teda nie je to, ako sa účtuje, ale či je výsledok správny. V súčasnosti sa hlavný dôraz kladie na verné a pravdivé zobrazenie skutočnosti v účtovnej závierke. Zobrazenie je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré účtovná jednotka používa, musia byť v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými opatreniami MF SR, ale v mnohých prípadoch má účtovná jednotka možnosť voľby medzi určitými povolenými alternatívami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke. To znamená, že účtovná jednotka pri výbere z povolených alternatív musí zvoliť taký postup, ktorý jej umožní zostaviť účtovnú závierku tak, aby podávala pravdivý a verný obraz. Účtovná jednotka aj v prípadoch, kde má možnosť voľby, si musí vybrať takú alternatívu, ktorá jej umožní splniť základnú požiadavku na účtovnú závierku (pravdivý a verný obraz). Ak to neurobila v priebehu účtovného obdobia, musí to zohľadniť pri zostavovaní účtovnej závierky. V ust. § 8 zákona č. 431/2002 Z.z. je zadefinované, kedy sa vedie účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samozrejme je tu zakotvená aj povinnosť účtovníctvo takto viesť. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctvo a ostatných osobitných predpisov, t. j. najmä príslušných opatrení MF SR, ktorými sú upravené Postupy účtovania a spôsob zostavovania účtovnej závierky. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak:
- účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 zákona o účtovníctve,
- za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku,
- vyhotovila výročnú správu podľa § 20 zákona o účtovníctve, prípadne konsolidovanú výročnú správu (túto povinnosť majú iba účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom),
- zverejnila údaje podľa § 23d zákona o účtovníctve (t. j. uložením do registra účtovných závierok), uložením všetkých požadovaných dokumentov sú splnené aj všetky povinnosti s ich zverejňovaním,
- má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak:
- všetky účtovné záznamy sú preukázateľné podľa zákona o účtovníctve,
- účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Za preukázateľný účtovný záznam sa považuje záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť. Rovnako je preukazný aj záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných
preukázateľných účtovných záznamov. Druhou podmienkou preukaznosti je, že účtovná jednotka vykonala inventarizáciu v súlade so zákonom o účtovníctve.
12. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
13. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101856367/2018 zo dňa 20.09.2018 podľa § 38 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona č. 431/2002 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 15 000 EUR za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z. za kontrolované účtovné obdobie kalendárneho roka 2015 - porušenie ustanovení § 8 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z.z. tým, že účtovná jednotka nepredložila účtovné doklady, o ktorých účtovala, nepredložila inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov, ako aj inventúrne súpisy z vykonanej dokladovej inventúry účtov k 31.12.2015, čím došlo k porušeniu ustanovení § 8 zákona č. 431/2002 Z.z.. Daňový úrad v zmysle § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 431/2002 Z.z. pri určení výšky pokuty vychádzal z výšky majetku v sume 1 013 929,00 EUR, zisteného zo súvahy za kontrolované obdobie, t. j. za rok 2015, pričom 2 % z tejto sumy predstavujú sumu 20 278,58 EUR, čo predstavuje hornú hranicu možnej pokuty. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty, tak, že toto rozhodnutie potvrdil.
14. Zodpovednosť za správny delikt je konštruovaná v zákone o účtovníctve ako objektívna. Teda neposudzuje sa, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Mohli by byť brané v úvahu len v prípade výšky uloženia pokuty, čo sa stalo v právnej veci žalobcu. Výška uloženej pokuty, tak ako to konštatoval v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, bola odôvodnená z pohľadu závažnosti, spôsobu a doby trvania protiprávneho konania, následkov porušenia povinností a okolností, pri ktorých k porušeniu povinností došlo. Správca dane pri ukladaní pokuty prihliadal aj na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach a či do začatia kontroly písomne oznámila miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Pri uložení pokuty správca dane vychádzal aj z tej úvahy, že miera zavinenia spáchania predmetného správneho deliktu je v plnom rozsahu na kontrolovanej účtovnej jednotke, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že nesprávnym vykázaním skutočností v účtovníctve sa jedná o významnú sumu, o ktorú došlo k nesprávnemu vykázaniu zverejňovaných informácií o účtovnej jednotke. Uvedenie nesprávnych informácií o účtovnej jednotke v účtovnej závierke sa považuje za porušenie závažného charakteru. Účtovná jednotka do začatia kontroly písomne neoznámila miestne príslušnému správcovi dane žiadne vykonanie opráv chýb za kontrolované účtovné obdobie. Rozsah uloženej pokuty vo výške 15 000 EUR správcom dane nebol uložený na hornej hranici a podľa názoru správneho súdu výška sankcie neprekročila hranicu voľnej úvahy správneho orgánu. 15. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že aj podľa judikatúry Ústavného súdu úlohou všeobecných súdov v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.), teda preskúmavať, či príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (II. ÚS 127/07, IV. ÚS 310/2011). Správny súd pritom konštatuje, že je vecou správnej úvahy správneho orgánu stanoviť za konkrétne protiprávne konanie výšku sankcie. Správny súd v medziach podanej žaloby preskúmava toto správne uváženie, t. j. či také rozhodnutie z hľadiska rozsahu uloženej sankcie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a či je v rozhodnutí výška sankcie odôvodnená. Je pravdou, že zákonodarca zveril správnemu súdu v prípade administratívneho trestania moderačné oprávnenie, moderácia by však mala byť iba výnimočná. Správny súd pri použití moderačného oprávnenia nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy. Úlohou správneho súdu je posúdiť základné právne otázky zákonnosti a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj samotného rozhodnutia v konkrétnej veci. Jeho úlohou nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov. Súd, hoc aj konajúci v plnej jurisdikcii, nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava.
16. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane v priebehu konania o uložení pokuty porušil zásadu legality a zásadu úzkej súčinnosti, pretože nedbal na zachovanie práv žalobcu sa vyjadriť ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia k záverom, na podklade ktorých pristúpil k uloženiu pokuty a svojim postupom neumožnil žalobcovi, aby bol pri vykonávaní dôkazov prítomný, alebo mal aspoň o čase a mieste ich vykonávania vedomosť, ako nedôvodnú. Niet pochybností o tom, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty zo dňa 20.09.2018 bol Protokol o výsledku zistenia z kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. vykonanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 333/2011 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z. č. 101736735/2018 zo dňa 06.09.2018, predmetom ktorej kontroly bolo dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. za účtovné obdobie kalendárny rok 2015. Zistené nedostatky sú presne zosumarizované a konkretizované v časti II. predmetného protokolu Výsledok kontroly, bod 1. Dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. na stranách 3 až 8 predmetného protokolu. Z časti Vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. protokolu vyplýva, že Daňový úrad Žilina listom č. 101588877/2018 zo dňa 15.08.2018 oboznámil účtovnú jednotku s výsledkami a s ostatnými skutočnosťami zistenými v priebehu kontroly podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. a v lehote ôsmich dní, ako bolo uvedené v oboznámení, neboli účtovnou jednotkou predložené žiadne pripomienky. S poukazom na uvedené nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivé prejednanie veci, pretože tento mal možnosť zúčastniť sa priamo aj výkonu samotnej kontroly, čo vyplýva z oznámení zo dňa 26.03.2018 (prevzatého podľa pripojenej doručenky 07.04.2018) a 18.04.2018 (prevzatého po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie a uložení zásielky dňa 27.04.2018), čo žalobca nevyužil. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, aké daňové doklady nezaevidoval do evidenčných čísiel a prečo, túto okolnosť v priebehu samotnej kontroly ani v konaní o uloženie pokuty žiadnym spôsobom nenamietal ani neuvádzal, preto správny súd takúto námietku považoval za irelevantnú. Správny súd zároveň uvádza, že správca dane v konaní o uložení pokuty nemal prečo preverovať skutočnosti, čo nastalo skôr pri zdaniteľnom plnení, či skôr nastala úhrada, alebo dodanie tovaru a zisťovať, či subjekt funguje na základe predfaktúr a úhrady vopred, pričom sa zameral len na zdaniteľné plnenie dodanie tovaru, pretože tieto skutočnosti neboli predmetom konania o uložení pokuty. Tvrdenie žalobcu, že právo na odpočítanie dane tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, a to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu, a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania, v posudzovanom prípade ako argument neobstojí, pretože nemá súvis so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý bol predmetom vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení ktorého bolo preverované u žalobcu ako kontrolovanej účtovnej jednotky. Správny súd názor žalovaného, že rozhodnutie žalovaného č. 100279852/2020 zo dňa 24.01.2020 nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie č. 100098604/2019 zo dňa 09.01.2019, pretože predmetné rozhodnutia správnych orgánov (Daňového úradu Žilina a Finančného riaditeľstva SR) boli vydané na základe toho, že neboli dodržané ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, považuje za správny a s týmto sa stotožnil. Rozhodnutím č. 101863260/2019 zo dňa 02.08.2019, ktoré bolo predmetom odvolania, bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 na základe posúdenia dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a toto bolo zrušené žalovaným z dôvodu, že v jeho odôvodnení neboli uvedené všetky skutočnosti, na základe ktorých správca dane rozhodoval, neboli dostatočne uvedené zistenia, ktoré správca dane prebral z iných konaní, nevysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci a v niektorých prípadoch len konštatoval, že sa k vyjadreniam daňového subjektu nebude vyjadrovať.
17. Pretože žalobca v účtovnom období roku 2015 neviedol účtovníctvo podľa § 8 zákona č. 431/2002 Z.z., a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, Daňový úrad Žilina postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi za správny delikt, ktorého sa dopustil podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona č. 431/2002 Z.z., uložil pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 431/2002 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 EUR. Žalobca vykázal v Súvahe k 31.12.2013 na riadku 001 spolu majetok netto v sume 906 957 EUR, z čoho 2 % predstavujú sumu 18 139 EUR, čo je horná hranica sadzby, v rámci ktorej možno uložiť pokutu. Správny orgán pri ukladaní pokuty vychádzal z ust. § 38 ods. 7 citovaného zákona, podľa ktorého pri ukladaní
pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový úrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada tiež na skutočnosť, či účtovná jednotka v súlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného predpisu písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Správne prihliadol na skutočnosť, že síce išlo o jeden druh porušenia, avšak za mnohonásobne sa opakujúce porušenie spôsobené nezaevidovaním výdavkových pokladničných dokladov v počte až 31 kusov, pričom išlo o významnú sumu, o ktorú došlo k nesprávnemu vykázaniu zverejňovaných informácií o účtovnej jednotke. Bolo preukázané, že žalobca do začatia kontroly písomne neoznámil miestne príslušnému daňovému úradu žiadne vykonanie opráv chýb za kontrolované účtovné obdobie. Uloženie sankcie pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v sume 3 000 EUR považoval aj správny súd za primerané všetkým okolnostiam prípadu. Vznik deliktuálnej zodpovednosti u žalobcu je nesporný a uloženie sankcie v súvislosti s opísaným správnym deliktom je správne, keď správne orgány nevybočili pri jej uložení zo svojej diskrečnej právomoci.
18. Správny súd považujúc rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom o účtovníctve, z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené, a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
19. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu súd náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.