Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-57-2020.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47967692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti žalovanému P. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. P., o zaplatenie sumy 231,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 181,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,50 eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39,48 eur od 19. 1. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46,49 eur od 21. 2. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,92 eur od 21. 3. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 56,86 %, pričom o výške tejto náhrady, rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd 29. 11. 2019 a následne 8. 10. 2020 postúpenou na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu „istinu“ vo výške 231,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,50 eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,47 eur od 19. 1. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 71,28 eur od 21. 2. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 52,91 eur od 21. 3. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,13 eur od 19. 4. 2017 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469 na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný uvedený pod referenčným číslom 2440232501. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb a žalovaný sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal pravidelne splácať cenu za poskytovanie verejných služieb podľa jeho cenníka. Slovak Telekom, a.s. poskytoval podľa tejto zmluvy žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami : faktúrou z 1. 12. 2016, VS : 3791942852, vo výške 47,50 eur, s lehotou splatnosti do 19. 12. 2019, faktúrou z 1. 1. 2017, VS : 792887469, vo výške 44,47 eur, s lehotou splatnosti do 18. 1. 2017, faktúrou z 1. 2. 2017, VS: 793842159, vo výške 71,28 eur, s lehotou splatnosti 20. 2. 2017, faktúrou z 1. 3. 2017, VS: 979805880, vo výške 52,91 eur, s lehotou splatnosti do 20. 3. 2017 a faktúrou z 1. 4. 2017, VS: 3795776127, vo výške 15,13 eur, s lehotou splatnosti do 18. 4.
2017. Žalovaný si nesplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) vystavené faktúry, a to napriek tomu, že ho právny predchodca žalobcu upomienkami opakovane vyzýval k ich úhrade. K úhrade týchto faktúr doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou týchto faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry.
2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 18. 1. 2021 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 9. 3. 2021.
4. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal nasledovné listinné dôkazy označené a priložené žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
5. Zo „Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb“ uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469 a žalovaným 21. 9. 2016 (č.l. 25, zadná strana až č.l. 27) v spojení s Dodatkom k tejto zmluve zo 14. 11. 2016 (č.l. 16 až 17), Dodatkom k tejto zmluve zo 14. 11. 2016 (č.l. 28 až 30) a zmuvou označenou ako : „Zmluva o poskytovaní služby Český Balíček“ zo 14. 11. 2016 (č.l. 30, zadná strana až č.l. 31) súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. sa zaviazal poskytovať žalovanému v týchto zmluvných dokumentoch špecifikované verejné telekomunikačné služby ako aj odpredať žalovanému v týchto zmluvných dokumentoch špecifikované elektronické zariadenia, ktoré súviseli s poskytovanými telekomunikačnými službami, a žalovaný sa zaviazal platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu (odplatu) za poskytnuté služby podľa cenníka právneho predchodcu žalobcu, ako aj zaplatiť akciovú kúpnu cenu odpredaných elektronických zariadení.
6. Z faktúry s variabilným symbolom 3791942852 z 2. 12. 2016 (ďalej len „faktúra č. 1“, na č.l. 12, zadnej strane) vyplynulo, že právny predchodca žalobca - Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval žalovanému sumu 47,50 eur, ktorá pozostávala z odplaty (ceny) za telekomunikačné služby a zariadenia poskytnuté žalovanému (vrátane 20% DPH) vo fakturačnom období od 1. 11. 2016 do 30. 11. 2016. Splatnosť tejto faktúry bola určená k 19. 12. 2016.
7. Z faktúry s variabilným symbolom 0792887469 z 2. 1. 2017 (ďalej len „faktúra č. 2“, na č.l. 13, prednej strane) súd zistil, že právny predchodca žalobca - Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval žalovanému sumu 44,47 eur, ktorá pozostávala z odplaty (ceny) za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému (vrátane 20% DPH) vo fakturačnom období od 1. 12. 2016 do 31. 12. 2016 vo výške 39,48 eur, a z poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (z ktorej sa neuplatňoval nárok na 20% DPH.) Splatnosť tejto faktúry bola určená k 18. 1. 2017.
8. Z faktúry s variabilným symbolom 0793842159 z 2. 2. 2017 (ďalej len „faktúra č. 3“, na č.l. 13, zadnej strane) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobca - Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval žalovanému sumu 71,28 eur, ktorá pozostávala z odplaty (ceny) za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému (vrátane 20% DPH) vo fakturačnom období od 1. 1. 2017 do 31. 1. 2017 vo výške 46,49 eur, z poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (z ktorej sa neuplatňoval nárok na 20% DPH) a poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie (vrátane 20% DPH) vo výške 19,80 eur. Splatnosť tejto faktúry bola určená k 20. 2. 2017.
9. Z faktúry s variabilným symbolom 9794805880 z 2. 3. 2017 (ďalej len „faktúra č. 4“, na č.l. 14, zadnej strane) súd zistil, že právny predchodca žalobca - Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval žalovanému sumu 52,91 eur, ktorá pozostávala z odplaty (ceny) za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému (vrátane 20% DPH) vo fakturačnom období od 1. 2. 2017 do 28. 2. 2017 vo výške 47,92 eur, a z poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (z ktorej sa neuplatňoval nárok na 20% DPH.) Splatnosť tejto faktúry bola určená k 20. 3. 2017.
10. Z faktúry s variabilným symbolom 3795776127 z 1. 4. 2017 (ďalej len „faktúra č. 5“, na č.l. 15) vyplynulo, že právny predchodca žalobca - Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval žalovanému sumu 15,13 eur, ktorá pozostávala z časti poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie (aj s 20% DPH.)
11. Súd mal za nesporné (pre nepopretie zo strany žalovaného podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) skutkové tvrdenie žalobcu, že tieto faktúry boli žalovanému doručené ešte pred dátumom ich splatnosti, a že žalovaný tieto vyfakturované sumy doteraz neuhradil. Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú (zásada hospodárnosti - čl. 17 CSP) a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav.
12. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017).
13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 15. 8. 2018 (č.l. 23, zadná strana) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. vyhotovil pre žalovaného písomné oznámenie o hmotnoprávnom postúpení pohľadávky vyplývajúcej z faktúr č. 1 až 5 v celkovej sume 231,29 eur aj s príslušenstvom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom 4. 7. 2018.
14. Súd mal podľa § 150 ods. 1 CSP v spojení s § 300 CSP (pre nepopretie žalovaným) za nesporné, že toto oznámenie bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaného pred podaní žaloby v tejto veci. Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú (zásada hospodárnosti - čl. 17 CSP) a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav.
15. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového tunajší súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. - o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmluvných dokumentov, ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
19. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmluvných dokumentov, ďalej „OZ“) dlh musí byť splnený riadne a včas.
20. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedených zmluvných dokumentov, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“.) To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Právny predchodca žalobcu (prostredníctvom vyššie uvedených zmluvných dokumentov) uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 ZEK, pretože sa v nich zaviazal zriadiť žalovanému potrebné pripojenie k verejnej sieti a poskytovať mu príslušné verejné služby a žalovaný sa zaviazal platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu (odplatu) za takto poskytnuté služby. Táto zmluva však súčasne napĺňa aj charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Žalovaný v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, § 559 ods. 2 OZ a obsahom vyššie uvedených zmluvných dokumentov (vrátane cenníka právneho predchodcu žalobcu) riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu zmluvne dojednanú cenu za poskytnuté verejné služby (vrátane 20% DPH), a to z faktúry č. 1 sumu 47,50 eur, z faktúry č. 2 sumu 39,48 eur, z faktúry č. 3 sumu 46,49 eur a z faktúry č. 4 sumu 47,92 eur, t.j. celkovo cenu (odplatu) za poskytnuté verejné služby, ktoré predstavujú hlavný predmet plnenia podľa tejto zmluvy, vyplývajúcu z faktúr č. 1 až 4, v celkovej výške 181,39 eur, a preto súd podľa § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, § 559 ods. 2 OZ a obsahom vyššie uvedených zmluvných dokumentov zmluvy (vrátane cenníka právneho predchodcu žalobcu) v tejto časti, t.j. pre uplatnenú cenu (odplatu) za tieto poskytnuté verejné služby (vrátane 20 % DPH) žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu tejto odplaty vo výške 192,51 eur v prospech žalobcu, na ktorého bola táto pohľadávka právnym predchodcom žalobcu riadne hmotnoprávne postúpená ešte pred podaním žaloby.
31. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na dlžný poplatok za obmedzenie poskytovaní služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur (vo faktúre č. 3), resp. nárok na dlžný poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 15,13 eur (vo faktúre č. 5), tak súd tento nárok žalobcovi nepriznal, pretože v dojednaní o týchto poplatkoch videl tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky (dojednania) súd zistil v tom, že toto dojednanie nepredstavuje tzv. individuálne dojednanie, keďže jeho výška je upravená len v cenníku právneho predchodcu žalobcu, ktorý je svojou povahou len jeho interným dokumentom, čo súčasne za okolnosti, že toto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže uvedené sumy 16,50 eur, resp. 15,13 eur sú neprimerane vysoké vzhľadom k povahe služby, za ktorú sa tento poplatok požaduje (k hodnote protiplnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu), súd takto uplatnený nárok podľa § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 1 OZ nemohol priznať.
32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na poplatok za upomienky oneskorenej platby vo výške po 4,99 eur (z faktúry č. 2, faktúry č. 3 a faktúry č. 4, z ktorých súm sa neuplatňovala 20% DPH), platí tu rovnaká právna argumentácia a záver ako je uvedený v prípade nároku na poplatky uvedené v predchádzajúcom odseku.
33. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v prípade poplatkov za obmedzenie, resp. prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie, ako aj v prípade poplatkov za upomienky oneskorenej platby ide vo svojej podstate o poplatky, a teda nie o cenu za poskytnuté verejné služby (telekomunikačnej povahy), ktoré sú hlavným predmetom plnenia podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 ZEK, a preto vo vzťahu k súdom priznanej sume 181,39 eur, ktorá práve predstavuje cenu (odplatu) za poskytnuté verejné (telekomunikačné) služby, ktoré boli hlavným predmetom plnenia tejto zmluvy, nemožno pri dojednaní o výške ich ceny (z hľadiska jej primeranosti) uvažovať o neprijateľnej podmienke podľa § 53 ods. 1 OZ (na rozdiel od dojednania o uvedených dvoch druhoch poplatkov), hoci toto dojedanie o cene verejných služieb (podľa cenníka právneho predchodcu žalobcu) nebolo takisto individuálne dojednané.
34. Súd následne posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku na úroky z omeškania. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy priznanej súdom z faktúry č. 1 vo výške 47,50 eur 20. 12. 2016 (vzhľadom na splatnosť tejto faktúry 19. 12. 2016), a preto od tohto dňa až do zaplatenia súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania z tejto priznanej sumy. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania so zaplatením súdom priznanej sumy z faktúry č. 2 vo výške 39,48 eur 19. 1. 2017 (vzhľadom na splatnosť tejto faktúry 18. 1. 2017), a preto od tohto dňa súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania z tejto priznanej sumy až do zaplatenia. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania so zaplatením súdom priznanej sumy z faktúry č. 3 vo výške 46,49 eur 21. 2. 2017 (vzhľadom na splatnosť tejto faktúry 20. 2. 2017), a preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od tohto dňa z tejto priznanej sumy až do zaplatenia. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania so zaplatením súdom priznanej sumy z faktúry č. 4 vo výške 47,92 eur 21. 3. 2017 (vzhľadom na splatnosť tejto faktúry 20. 3. 2017), a preto od tohto dňa súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania z tejto priznanej sumy až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania zo všetkých uvedených súm vo výške 5 % ročne, pričom základná úroková sadzba B. v čase splatnosti faktúr č. 1 až 4 predstavovala 0 %, súd podľa § 3 nariadenia priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej úrokovej sadzbe 5 % ročne z týchto súm (za vyššie uvedené obdobia.) Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania zo súm prevyšujúcich priznané sumy, súd podľa § 517 ods. 2 OZ žalobu zamietol.
35. Porovnajúc žalobcom uplatnenú sumu 231,99 eur s príslušenstvom so súdom priznanou sumou 181,39 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 78,43 % ((181,39 eur s príslušenstvom) : (231,99 eur s príslušenstvom)), a tým žalovaný v rozsahu 21,57 %, a preto súd po pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP, keď od percentuálneho úspechu úspešnejšieho žalobcu odpočítal percentuálny úspech menej úspešného žalovaného, priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,86 % (78,43 % - 21,57 %.) Súd pritom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.