Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/98/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : C. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, L., zastúpená : JUDr. Viera Kubicová, advokát, Bratislava, Záhradnícka 68, proti žalovanému : E. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom H. J. L., B. XXX/XX, zastúpený Mgr. Pavol Dudík, advokát, Trenčín, Jilemnického 532/2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. 2. 2023 č.k. - 261, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Žalobkyňa a žalovaný n e m a j ú na náhradu trov prvoinštančného konania právo. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalobkyne voči výroku o povinnosti žalobkyne a žalovaného zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM o d m i e t a. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť znalcovi A.. K. V., s miestom výkonu činnosti F. J. G. XX náklady na znalečné každý v rozsahu po 50 %, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného tak, že (výrok I) : (i) do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e

- pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 254 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 192 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 92 m2 a stavbu rodinného domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. J. L., obec H. J. L., okres R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, spolu v hodnote 248 000 €,

- zariadenie rodinného domu so súpisným č. XXX v H. J. L., (ii) žalovaný p r e b e r á

- dlh z hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, na základe zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 110 213,06 €,

- dlh z hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, na základe zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 57 953,77 €, (iii) do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e

- zariadenie bytu nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na U. N. XX v L., s tým, že

(iv) žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 15 969,74 € do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 7 440 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III ).

Znalec Ing. Róbert Takács, s miestom výkonu činnosti v F. J. G. XX, má proti žalobkyni nárok na znalečné v rozsahu 100 % (výrok IV). 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 10. novembra 2020 domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielového spoluvlastníctvo, ktoré má so svojím bývalým manželom - žalovaným. So žalovaným boli manželia odo dňa uzavretia ich manželstva 24. marca 2007 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24. januára 2019 č. k. -235 o rozvode ich manželstva 24. januára 2019, kedy zároveň zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Masu ich bezpodielového spoluvlastníctva tvoria nehnuteľnosti, ktoré nadobudli za trvania ich manželstva, a to pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 254 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 192 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 92 m2 (ďalej aj „predmetné pozemky“) a stavbu rodinného domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX (ďalej aj „predmetný rodinný dom“), nachádzajúce sa v katastrálnom území H. J. L., obec H. J. L., okres R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym odborom. Ich všeobecnú trhovú hodnotu vo výške 298 000 € preukazovala znaleckým posudkom č. 59/2020 vypracovaným znaleckou organizáciou STATUS Plus, s. r. o., ku dňu 19. mája 2020. Následne v podaní z 27. júna 2022 túto hodnotu aktualizovala na sumu 400 000 €. Zároveň navrhla vyporiadať zariadenie tohto rodinného domu, ako aj záväzky z hypotekárnych úverov poskytnutých Všeobecnou úverovou bankou, a.s., na základe zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške nesplatenej istiny 91 542,06 €, zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške nesplatenej istiny 42 777,47 € a zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške nesplatenej istiny 4 924,16 €. Ďalej uviedla, že žalovaný vložil do ich bezpodielového spoluvlastníctva vnos v celkovej výške 9 748,19 € a po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva uhradil na splátkach vyššie uvedených hypotekárnych úverov sumu 4 515,60 €. Žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť skutočnosť, že od apríla 2017 nemala možnosť užívať predmetné pozemky a rodinný dom, pretože jej v tom žalovaný fyzicky bránil a užíval ich výlučne sám, a to aj napriek tomu, že nebol ich výlučným vlastníkom. Navrhla preto, aby súd započítal do vyrovnacieho podielu náhradu za nemožnosť užívania týchto nehnuteľností vo výške 500 € mesačne, ktorá zodpovedá obvyklému mesačnému nájomnému za prenájom takýchto nehnuteľností, a to za obdobie od apríla 2017 do júna 2022 v súhrnnej výške 31 500 € (t. j. 500 € x 63 mesiacov). Na základe uvedeného navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že predmetné pozemky a rodinný dom spolu s jeho zariadením prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý zároveň preberie záväzky z uvedených hypotekárnych úverov a na vyrovnanie podielu žalobkyne jej zaplatí sumu 86 614,37 €, ktorú neskôr podaním z 27. júna 2022 aktualizovala na sumu 125 504,07 €. 3/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach potvrdil, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patria predmetné pozemky a rodinný dom, avšak ich všeobecná trhová hodnota nie je vo výške 298 000 €, ako to tvrdí žalobkyňa, ale vo výške 248 000 €, čo preukazoval znaleckým posudkom č. 9/2020 vypracovaným znalcom Ing. Róbertom Takácsom ku dňu 18. marca 2020, ktorý bol aktualizovaný znaleckým posudkom č. 32/2022 ku dňu 20. júla 2022. Zároveň navrhol vyporiadať aj spoločné hnuteľné veci, a to nielen spoločne nadobudnuté zariadenie predmetného rodinného domu, ale aj spoločne nadobudnuté zariadenie bytu na U. XX v L., ktorý aktuálne užíva žalobkyňa. Takisto potvrdil, že počas manželstva im boli poskytnuté hypotekárne úvery, ktoré ale netvorí len nesplatená istina, ako to nesprávne tvrdí žalobkyňa, ale aj zmluvné úroky ako príslušenstvo úveru, vrátane úrokov, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti a ktoré tiež sú povinní banke zaplatiť. Nesplatený zostatok týchto hypotekárnych úverov vyčíslil podľa predložených amortizačných tabuliek ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 110 495,64 € a 56 910 €. Zároveň uviedol, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia súdu zaplatil výlučne sám na splátkach týchto hypotekárnych úverov sumu 37 445,48 €. Ďalej žalovaný potvrdil, že do bezpodielového spoluvlastníctva vniesol zo svojich výlučných finančných prostriedkov nielen sumu 9 748,19 €, ale ešte

aj sumu 800 € ako dar od svojej matky na zaplatenie splátok hypotekárnych úverov v čase, keď bol so žalobkyňou v rozvodovom konaní. Zároveň dodal, že počas trvania manželstva si požičal od p. F. Č. sumu 500 €, z ktorej prvú splátku vo výške 100 € zaplatil zo spoločných finančných prostriedkov. Z toho potom vyplýva, že žalobkyňa by mala nárok na sumu vo výške polovice tejto splátky, ktorá bola vynaložená na jeho výlučný majetok. Nárok žalobkyne na náhradu za nemožnosť užívať predmetný rodinný dom vo výške 500 € považoval za neopodstatnený, pretože ako bezpodielový spoluvlastník so zapísaným spoluvlastníckym podielom v pomere 1/1 k celku nemohol užívať vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň dodal, že žalobkyni v užívaní predmetného rodinného domu nikdy nebránil a má doňho voľný prístup. Žalobkyňa mu však sama niekoľkokrát písomne potvrdila, že o predmetný rodinný dom nemá záujem, s bývaním má iné plány a z L. sa sťahovať nechce. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že predmetné pozemky a rodinný dom spolu s jeho zariadením prikáže do jeho výlučného vlastníctva, zariadenie bytu na U.Á. XX v L. prikáže do výlučného vlastníctva žalovane a záväzky z uvedených hypotekárnych úverov preberie žalovaný, ktorý na vyrovnanie podielu žalobkyne zaplatí tomu zodpovedajúcu sumu.

4/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom znalcov Ing. Silvie Gerčákovej a Ing. Róberta Takácsa z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, a oboznámením sa so všetkými v konaní listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie svojich tvrdení, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 24. januára 2019 č. k. -235; znaleckým posudkom č. 59/2020 vypracovaným znaleckou organizáciou STATUS Plus, s. r. o., z 22. júna 2020; znaleckým posudkom č. 09/2020 vypracovaným znalcom Ing. Róbertom Takácsom z 18. marca 2020; znaleckým posudkom č. 32/2020 vypracovaným znalcom Ing. Róbertom Takácsom z 20. júla 2022; grafom a tabuľkou Národnej banky Slovenska o vývoji cien nehnuteľností na bývanie v Slovenskej republiky; inzerátmi ponúkajúcimi predaj 4-izbových rodinných domov v H. J. L.; amortizačnými tabuľkami k hypotekárnemu úveru č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a hypotekárnemu úveru č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; výpismi z bankového účtu žalovaného; potvrdením banky o pripísaní sumy 500 eur od platiteľa F. Č. v prospech účtu žalovaného 22. mája 2017 a o zrealizovaní platby zo 16. januára 2018 v sume 100 € a platby z 21. decembra 2020 v sume 400 € z účtu žalovaného v prospech účtu F. Č.; potvrdením banky o pripísaní sumy 800 € dňa 20. augusta 2018 od platiteľa L. P. (matky žalovaného) v prospech účtu žalovaného; návrhom na mimosúdnu dohodu strán o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva z 1. júla 2022 a návrhom dohody o mediácií; elektronickou a mailovou komunikáciou medzi stranami sporu a ich právnymi zástupcami (založenou v spise na č. l. 52 až 54 a 124); faktúrami a pokladničnými dokladmi o nákupe hnuteľných vecí; prehlásením spoločnosti Four group, s. r. o., z 8. marca 2011, ktorým sa zaviazala odovzdať prístupovú komunikáciu po jej skolaudovaní do správy obce H. J. L.; záznamom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Ružinov - východ o podaní oznámenia z 5. mája 2017 a poskytnutím odpovede pracovníka Okresného úradu Senec, odboru všeobecnej vnútornej správy z 11. júna 2021 o vybavení tohto oznámenia, ako aj ostatným obsahom spisu. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Obč. zák.

5/ Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo 24. marca 2007, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trenčín vo zväzku 35. ročník 2007, strana 241, poradové číslo 37. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 24. januára 2019 č. k. -235, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň 24. januára 2019. Spolu so zánikom manželstva sporových strán ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva 24. januára 2019 zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Keďže k vyporiadaniu tohto ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou medzi sporovými stranami, preto jeho vyporiadanie na návrh žalobkyne, ktorý bol podaný súdu v zákonom predpokladanej trojročnej lehote od jeho zániku (10. novembra 2020), vykoná podľa súd v tomto civilnom sporovom konaní, a to podľa zásad uvedených v . Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania ich manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 254 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 192 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 92 m2 a stavbu rodinného domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. J. L., obec H. J. L., okres R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom. Predmetné pozemky nadobudli sporové strany do svojho bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený rozhodnutím Okresného úradu Senec č. Y. XXXX/XX z 12. novembra 2009. Predmetný rodinný dom nadobudli sporové strany do svojho bezpodielového spoluvlastníctva jeho vytvorením na základe stavebného povolenia obce H. J. L. č. Výst. 888-60-MPB-10-Va z 18. júna 2010.

6/ Spornou skutkovou okolnosťou zostala aktuálna všeobecná trhová hodnota týchto nehnuteľností, ktorú žalobkyňa preukazovala znaleckým posudkom znaleckej organizácie STATUS Plus, s. r. o., č. 59/2020 vo výške 298 000 € a žalovaný znaleckým posudkom znalca Ing. Róberta Takácsa č. 9/2020 vo výške 193 000 € a následne znaleckým posudkom č. 32/2022 aktualizovaným k 20. júlu 2022 vo výške 248 000 €. Súd prvej inštancie z predložených znaleckých posudkov dvoch rôznych znalcov a po vykonaní ich vzájomnej konfrontácie vzal za základ pre svoje meritórne rozhodnutie čo do zistenia výšky všeobecnej trhovej hodnoty predmetných pozemkov a rodinného domu aktualizovaný znalecký posudok znalca Ing. Róberta Takácsa č. 32/2022, ktorý hodnotu týchto nehnuteľností odhadol vo výške 248 000 €, a nie znalecký posudok znaleckej organizácie STATUS Plus, s. r. o., s odhadovanou hodnotou 298 000 €.

7/ Súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok znalca Ing. Róberta Takácsa č. 32/2022 vypracovaný k 20. júlu 2022 bol ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu 27. februára 2023 aktuálnejší než znalecký posudok znaleckej organizácie STATUS Plus, s. r. o., č. 59/2020 vypracovaný k 19. máju 2020. Žalobkyňa v konaní aktuálnejší súkromný znalecký posudok nepredložila a s nariadením znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom nesúhlasila (na takýto návrh na doplnenie dokazovania uskutočnený až v záverečnej reči žalobkyne na pojednávaní konanom 27. februára 2023 súd aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania neprihliadol, lebo tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, vyžadoval by si nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu a mohol byť predložený už skôr, ak by žalobkyňa konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania). Aktualizovanie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností odhadnutej znaleckou organizáciou STATUS Plus, s. r. o., vo výške 298 000 € na základe priemerných štatistických údajov vývoja cien nehnuteľností na bývanie v Slovenskej republike, ktoré boli zverejnené Národnou bankou Slovenska, súd nepovažoval za dostatočne relevantné, pretože sa týkajú všeobecne všetkých cien nehnuteľností na bývanie na území celej Slovenskej republiky bez ohľadu na lokálne pomery a špecifiká konkrétnej nehnuteľnosti, a preto nie sú a ani nemôžu byť dostatočne priliehavé ku konkrétnym vyporiadavaným pozemkom a rodinnému domu, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. Z totožných dôvodov súd za nerelevantné považoval aj predložené inzeráty na predaj obdobných rodinných domov v H. J. L., keďže predávajúcimi navrhovaná kúpna cena nielenže neodzrkadľuje špecifiká konkrétnych vyporiadavaných nehnuteľností, ale nemožno vylúčiť, že pôjde o cenu nadhodnotenú pre možnosť prípadného zjednávania so záujemcom o kúpu alebo o cenu nezodpovedajúcu „len“ reálnej všeobecnej hodnote predávanej nehnuteľnosti, ale zároveň navýšenej o zamýšľaný zisk z predaja.

8/ Na základe vykonanej konfrontácie znalcov Ing. Silvie Gerčákovej (znalkyne pôsobiacej v znaleckej organizácii STATUS Plus, s. r. o.) a Ing. Róberta Takácsa súd v kontexte všetkých relevantných skutkových okolností považoval za presvedčivejší záver znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Takácsa č. 32/2022.

9/ Z obsahu oboch predložených znaleckých posudkov vyplýva, že všeobecná hodnota stavieb sa odvíja (okrem iného) aj od „koeficientu polohovej diferenciácie“. Ten je súčtom viacerých premenných, ktoré sa odvíjajú od súčinu znalcom určeného „priemerného koeficientu polohovej diferenciácie“ posudzovanej nehnuteľnosti a stanovenej „váhy“ konkrétnej premennej, ku ktorej znalec priraďuje podľa kvality určitú „triedu“. Všeobecná hodnota pozemkov sa okrem iných odvíja aj od koeficientu všeobecnej situácie, ktorý v súčine s ďalšími premennými tvorí výpočet jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku za 1 m2. Z porovnania výpočtu všeobecnej hodnoty vyporiadaného rodinného domu a predmetných pozemkov v oboch znaleckých posudkoch je zrejmé, že znalci sa s výraznejším odklonom nezhodli na určení (i) priemerného koeficientu polohovej diferenciácie predmetnej stavby, (ii) koeficientu polohovej diferenciácie stavby, (iii) prírodnej lokality v bezprostrednom okolí stavby a (iv) kvality životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby. Obaja znalci vo vzťahu k určeniu priemerného koeficientu polohovej diferenciácie stavby zhodne uviedli, že pre L.-vidiek a okres R. majú doporučenú hodnotu 0,3, ktorá sa vzhľadom na mierne prevyšujúci záujem o kúpu nehnuteľností smerom od L. zvyšuje na 0,5 až 0,6. Znalec Ing. Róbert Takács tento koeficient upravil podľa aktuálnych „po-covidových“ daností trhu charakterizovaných zvýšeným dopytom na hodnotu 0,65 (ktorý navýšil oproti svojmu v poradí prvému vypracovanému znaleckému posudku z hodnoty 0,6), z ktorej následne vychádzal pri odhade všeobecnej hodnoty predmetného rodinného domu. Znalecká organizácia STATUS Plus, s. r. o.,

tento priemerný koeficient polohovej diferenciácie určila v hodnote až 0,8, ktorú ale vo svojom výsluchu nedokázala relevantne obhájiť. Súd preto túto hodnotu vyhodnotil ako nadhodnotenú.

10/ Znalec Ing. Róbert Takács navyše zohľadnil aj majetkovoprávne riziká predmetných nehnuteľností, ktorými sú situovanie pozemku v chránenej vodohospodárskej oblasti na rohovej parcele a to, že prístup k nim vedie len cez priľahlú komunikáciu na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve F. A. bez zriadeného práva prechodu a prejazdu v prospech každodobého vlastníka predmetného rodinného domu. V dôsledku toho zároveň nie je aktuálne možné predmetný rodinný dom bez súhlasu tohto súkromného vlastníka priľahlého pozemku napojiť na verejnú kanalizáciu, a preto je napojený na žumpu. Podľa znaleckej organizácie STATUS Plus, s. r. o., tieto majetkovoprávne riziká nemajú vplyv na cenu nehnuteľnosti, a preto ich pri odhade ceny síce skonštatovala, ale pri odhade ceny nezohľadnila z dôvodu, že sa dajú vzájomnou dohodou vyriešiť. So zreteľom na to, že cena nehnuteľností sa zisťuje k aktuálnemu technickému stavu, a nie stavu, ktorý môže (ale aj nemusí) v budúcnosti nastať, súd považoval za adekvátnejší skutočnosti znalecký posudok znalca Ing. Róberta Takácsa.

11/ V znaleckých posudkoch odklon nastal aj pri určení znaku „Prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby“ a znaku „Kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby“. Znalec Ing. Róbert Takács zaradil prvý znak do IV. triedy s koeficientom 0,358 a poznámkou „les, vodná nádrž, park vo vzdialenosti nad 1 000 m“ a druhý znak do II. triedy s koeficientom 1,3 a poznámkou „bežný hluk a prašnosť od dopravy“. Znalecká organizácia STATUS Plus, s. r. o., zaradila prvý znak do III. triedy s koeficientom 0,8 a poznámkou „les, vodná nádrž, park vo vzdialenosti do 1 000 m“ a druhý znak do I. triedy s koeficientom 2,4 a poznámkou „bez akéhokoľvek poškodenia ovzdušia, vodných tokov, bez nadmernej hlučnosti“. Z výpovedí znalcov a sporových strán avšak nevyšlo najavo, že by v okolí predmetného rodinného domu bol do vzdialenosti 1 000 m les, vodná nádrž alebo park, ale iba rameno Malého Dunaja s čističkou, a zároveň sa nachádza pri hlavnom ťahu z L. do H. a do V., kde denne prejdú tisícky áut, a preto sa ako nevierohodný javí aj záver o absencii poškodenia ovzdušia a nadmernej hlučnosti.

12/ Ďalší zistený odklon medzi znaleckými posudkami spočíval v určení koeficientu polohovej diferenciácie stavby, ktorý znalecká organizácia STATUS Plus, s. r. o., určil v maximálnej možnej hodnote 1,6 v rozpätí od 1,2 do 1,6 a znalec Ing. Róbert Takács v hodnote 1,4. Znalec Ing. Róbert Takács pri určení hodnoty tohto koeficientu prihliadol jednak na prevládajúci záujem smerom od L., avšak nehnuteľnosť ako celok nepovažoval za vynikajúcu z dôvodu spomenutého problému s prístupom, kanalizáciou, existujúceho zaťaženia záložným právom či skutočnosti, že daná lokalita je na násypoch vo výške dva až tri metre. Znalecká organizácia vo vzťahu k tomuto koeficientu uviedla, že sa snaží dostať sa k reálnym trhovým cenám, avšak maximálnu možnú hodnotu 1,6 si nevie obhájiť.

13/ Sumarizujúc uvedené, súd na základe vykonaných dôkazov považoval za preukázanú všeobecnú cenu predmetných pozemkov a rodinného domu, t. j. cenu, za ktorú by bolo možné predať tieto nehnuteľnosti podľa situácie dopytu a ponuky na trhu nehnuteľností v danom mieste a čase (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), v hodnote 248 000 €, ktorú odhadol znalec Ing. Róbert Takács v znaleckom posudku č. 32/2022, pretože podľa názoru súdu tento odhad náležitejšie odráža skutočné (reálne) polohové aj technické pomery týchto nehnuteľností.

14/ Obe sporové strany zhodne navrhli, aby predmetné pozemky a predmetný rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich aktuálne aj sám užíva a obýva. Prikázať vec do výlučného vlastníctva tomu účastníkovi konania (sporovej strane), ktorý má v nej bydlisko a trvalo ju užíva, považoval súd za racionálne, a preto ohľadne prikázania týchto pozemkov a rodinného domu rozhodol v súlade s vôľou oboch sporových strán. Žalobkyni tak potom patrí nárok na vyrovnanie jej podielu vo výške jednej polovice zo zistenej hodnoty týchto nehnuteľností, a to v sume 124 000 €.

15/ Súd prvej inštancie ďalej vyporiadal aj spoločný hnuteľný majetok sporových strán, ktorý predstavuje zariadenie predmetného rodinného domu v H. J. L. a zariadenie bytu na U. N. XX Y. L., a to tak, že zariadenie predmetného rodinného domu prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v tomto rodinnom dome býva, a zariadenie bytu na U. N. XX v L. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá v tomto byte býva. Vo vzťahu k tomuto hnuteľnému majetku tvoriacemu ich bezpodielové spoluvlastníctvo strany zhodne uviedli, že nežiadajú zohľadniť jeho hodnotu pri určení vyrovnacieho podielu.

16/ Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (porov. R 46/1966). 17/ V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov sa ustanovenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva analogicky použijú aj na spoločné záväzky manželov, teda spoločné pohľadávky alebo spoločné dlhy (porov. R 42/1972) . Pritom platí, že manželia by sa mali podieľať na spoločných dlhoch zásadne v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva im vznikli záväzky, a to (i) dlh z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s., na základe zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a (ii) dlh z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s., na základe zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

18/ Spor medzi nimi vznikol v tom, či predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nielen nesplatná istina úverov, ale aj zmluvné úroky, ktoré ako príslušenstvo k úveru vzniknú (resp. sa stanú splatné) až v budúcnosti. Pri riešení tejto právnej otázky súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej „ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu, keď o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia), ale aj príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Ak nie je v deň vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu“ (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré sú s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľné aj v slovenskom právnom prostredí).

19/ Z amortizačných tabuliek k uvedeným hypotekárnym úverom mal súd preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu 27. februára 2023 predstavuje (i) zostatok úveru zo zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 110 213,06 € [t. j. 216 splátok vo výške 507,89 € + posledná 217. splátka vo výške 508,82 €] a (ii) zostatok úveru zo zmluvy č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 57 953,77 € [t. j. 198 splátok vo výške 284,51 € + v poradí posledná 199. splátka vo výške 283,51 € + 199 splátok poistenia nehnuteľnosti vo výške 6,72 €].

20/ Tieto nesplatené zostatky (dlhy) z uvedených spoločných hypotekárnych úverov sporových strán v súhrnnej výške 168 166,83 € súd prikázal k úhrade žalovanému, pretože sa viažu k predmetnému rodinnému domu, ktorý sa týmto rozsudkom prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, a sú zabezpečený záložným právom zriadenom v prospech financujúcej VÚB, a.s., k predmetnému rodinnému domu.

21/ Prikázanie týchto dlhov obom sporovým stranám v rovnakom diele sa súdu prvej inštancie nejavilo ako správne ani náležité, a to so zreteľom na ich spomenuté zabezpečenie záložným právom viažucim sa predmetnému rodinnému domu. V prípade takejto alternatívy rozhodnutia by nastala situácia, kedy by žalovaný bol vystavený neprimerane dlhej, až desaťročia trvajúcej neistote (keďže konečná splatnosť hypotekárnych úverov je dohodnutá na 22. marca 2041 a 22. septembra 2039) spočívajúcej v tom, že omeškanie s riadnym a včasným splácaním splátok žalobkyňou by ho mohlo vystaviť riziku výkonu záložného práva zo strany financujúcej banky ako záložného veriteľa a mohol by tak prísť o obydlie. Súd za racionálne riešenie preto pokladá také vyporiadanie, že tomu, komu sa prikazuje predmetný rodinný dom (t. j. žalovanému), sa zároveň prikážu aj nesplatené dlhy z hypotekárnych úverov, ktoré sú týmto rodinným domom zabezpečené.

22/ Námietku žalobkyne - odkazujúcu na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej nie je možné vyporiadať úroky, ktoré nastanú až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, pretože tieto úroky sa môžu meniť a nie je vylúčené, že žalovaný predčasne splatí tento dlh - súd nevyhodnotil ako opodstatnenú, pretože celková výška nesplatených zostatkov hypotekárnych úverov sa na základe vykonaných dôkazov dala ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 27. februára 2023 presne určiť, a jednak súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia [porov. a prvá veta (ďalej len „“)]. So zreteľom na uvedený spôsob vyporiadania nesplatených dlhov zo spoločných hypotekárnych úverov je potrebné na ťarchu vyrovnacieho podielu žalobkyne započítať jednu polovicu ich výšky, a to 84 083,42 €.

23/ Z výpisu pohybov na bankovom účte žalovaného vedenom VÚB, a.s., mal súd ďalej preukázané, že žalovaný za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 24. januára 2019 do dňa vyhlásenia meritórneho rozhodnutia súdu 27. februára 2023 zaplatil zo svojho výlučného majetku na splátky uvedených spoločných hypotekárnych úverov sumu 37 445,48 €. Žalovaný je tak oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil na úhradu spoločného dlhu, uhradila jedna polovica vo výške 18 722,74 €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zo svojho výlučného majetku vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 9 748,19 eur. Žalovaný je tak oprávnený požadovať, aby sa mu z tejto sumy, ktorú zo svojho vynaložil na spoločný majetok, uhradila jedna polovica vo výške 4 874,10 €. Z potvrdenia VÚB, a.s., o zrealizovaní transakcie z 20. augusta 2018 mal súd preukázané, že žalovaný vniesol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo svojho vlastného majetku tiež sumu 800 €, ktorú v tento deň dostal poukázaním v prospech jeho bankového účtu ako osobný dar od svojej matky L. P.. Tieto finančné prostriedky boli následne žalovaným v celosti použité na zaplatenie splátok spoločného hypotekárneho úveru manželov v čase, keď sporové strany boli v rozvodovom konaní a keď nepriaznivá finančná situácia žalovanému ich riadne a včasné zaplatenie nedovoľovala. Žalovaný je tak oprávnený požadovať, aby sa mu zo sumy 800 €, ktorú zo svojho vynaložil na úhradu spoločného dlhu, uhradila jedna polovica vo výške 400 €.

24/ Na základe vykonaných dôkazov (potvrdení VÚB, a.s., o zrealizovaní transakcie z 22. mája 2017, 16. januára 2018 a 21. decembra 2020) mal súd takisto preukázané, že počas trvania manželstva 22. mája 2017 si žalovaný požičal od p. F. Č. sumu 500 € na obstaranie zariadenia predmetného rodinného domu, z ktorej prvú splátku mu vrátil 16. januára 2018 zo spoločných finančných prostriedkov vo výške 100 €. Žalovaný je preto povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (resp. jeho osobný dlh), čo teda znamená, že žalobkyni patrí oprávnenie požadovať k náhrade sumu vo výške jednej polovice z týchto finančných prostriedkov, a to 50 €.

25/ Súd nevyhovel návrhu žalobkyne v rámci určenia výšky jej vyrovnacieho podielu zohľadniť náhradu za znemožnenie užívania predmetného rodinného domu požadovanú vo výške 500 € mesačne za obdobie od apríla 2017 do júna 2022, t. j. v súhrne 31 500 €. Žalobkyňa ako dominus litis (t. j. pán sporu) sama vymedzila, že sa podanou žalobou domáha vyporiadania spoločného majetku, ktorý má so žalovaným ako svojím bývalým manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nárok jedného spoluvlastníka proti druhému spoluvlastníkovi na náhradu za nemožnosť užívania svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci totižto nie je ani spoločným majetkom, ani spoločnou pohľadávkou, ani spoločným dlhom oboch sporových strán, a preto nemôže tvoriť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a tak ani byť predmetom jeho vyporiadania v konaní pred súdom. Nad rámec uvedeného je ale potrebné k uvedenému návrhu žalobkyne dodať, že požadovaná výška tejto náhrady v sume 500 € mesačne nebola žiadnym relevantným dôkazom v konaní preukázaná (ani preukazovaná), a preto by súd toto žalobkyňou ničím nepreukázané a žalovaným popierané skutkové tvrdenie nemohol vziať za základ svojho rozhodnutia. Takisto sa tento nárok javí ako sčasti nedôvodný aj z toho dôvodu, že za obdobie do zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán 24. januára 2019 bol žalovaný bezpodielovým spoluvlastníkom celej veci (t. j. v podiele 1/1 k celku), a tak nemohol na úkor druhého spoluvlastníka užívať svoj spoluvlastnícky podiel nad jeho rozsah. A rovnako, z predloženej elektronickej komunikácie medzi stranami sporu z 5. mája 2019 a 17. októbra 2019 (založenej v spise na č. l. 54) vyplýva, že samotná žalobkyňa nemala záujem ďalej predmetný rodinný dom užívať a z L. sa naspäť sťahovať, a preto jej nárok na náhradu za nemožnosť užívania spoločnej veci (o ktorej užívanie nemá záujem) ani nemôže patriť. Napokon, nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto kým takýto rozsudok nenadobudne právoplatnosť, nie je z povahy veci možné voči tomuto ešte nesplatnému nároku na vyrovnanie podielu započítať inú už splatnú pohľadávku. Súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán nezohľadnil ani žalovaným označené finančné prostriedky vynaložené na splácanie úveru Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov na kompletnú rekonštrukciu panelového domu na U. N. X a XX v L., v ktorom je umiestnený byt žalobkyne. Tieto finančné prostriedky boli totiž spotrebované na úhradu bežných záležitostí (úhradu plnení spojených s užívaním bytu), bežných potrieb a nákladov a chod domácnosti jedného z manželov, ktoré nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nejde o plnenie, o ktoré by sa zvýšila masa vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani o investície, ktoré sa v spoločnom majetku v čase jeho zániku prejavujú.

26/ Súd prvej inštancie tak vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo oboch sporových strán tak, že pri rešpektovaní zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (porov. prvá veta ), predmetné pozemky a predmetný rodinný dom spolu s jeho zariadením prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, zariadenie bytu na U. N. XX v L. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a doposiaľ nesplatené zostatky hypotekárnych úverov prikázal k úhradu žalovanému s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 15 969,74 € v súdom určenej lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú s ohľadom na výšku tohto nároku považoval za primeranú.

27/ Pri ustálení výšky vyrovnacieho podielu súd vychádzal z toho, že žalobkyňa má nárok na polovicu hodnoty predmetných pozemkov a rodinného domu vo výške 124 000 € (t. j. 1 z 248 000 €), od ktorej je potrebné odpočítať polovicu nesplatených zostatkov hypotekárnych úverov, ktoré sa prikazujú žalovanému, vo výške 84 083,42 € (t. j. 1 z 168 166,83 €), polovicu uhradených splátok hypotekárnych úverov za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa vyhlásenia rozhodnutia o jeho vyporiadaní súdom vo výške 18 722,74 € (t. j. 1 z 37 445,48 €) a polovicu hodnoty vnosov žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 4 874,10 eur (t. j. 1 z 9 748,19 €) a 400 € (t. j. 1 z 800 €), a následne pripočítať polovicu z hodnoty spoločného majetku vynaloženého žalovaným na jeho ostatný majetok (resp. jeho osobný dlh) vo výške 50€ (t. j. 1 zo 100 €). Výsledná suma tak činí 15 969,74 € (t. j. 124 000 € - 84 083,42 € - 18 722,74 € - 4 874,10 € - 400 € + 50 €).

28/ O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení tak, že žalovanému ako procesne úspešnej strane priznal proti procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania o vyporiadanie spoločného majetku manželov je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk; je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania. Je nutné prihliadať aj na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyporiadacieho (vyrovnacieho) podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky s vyššou hodnotou) prináležia do spoločného majetku a ktoré nie. Rozhodnutie o tom, či a nakoľko bol účastník procesne úspešný, tak závisí na úvahe súdu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí).

29/ Pri posudzovaní procesného úspechu jednotlivých strán sporu súd zohľadnil tú skutočnosť, že spornou skutkovou okolnosťou, ktorá bola podstatným predmetom dokazovania (vykonávala sa kvôli nej konfrontácia znalcov), bolo zistenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov a rodinného domu, ktorú sa v konaní podarilo preukázať žalovanému v ním tvrdenej výške 248 000 €, a nie žalobkyni v ňou tvrdenej výške 298 000 € a neskôr aktualizovanej na sumu 400 000 €. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sú tiež nesplatené zmluvné úroky z hypotekárnych úverov, ktoré prirastú k dlhu až v budúcnosti, a tak vyhovel návrhu žalovaného vyporiadať aj túto majetkovú hodnotu, a to na rozdiel od argumentácie žalobkyne, ktorá túto majetkovú hodnotu spočiatku nepovažovala za spôsobilý predmet vyporiadania a neskôr ju žiadala rovným dielom rozdeliť medzi obe sporové strany, čomu súd ale nevyhovel. Napokon súd prihliadol aj na výšku žalobkyňou požadovaného vyrovnacieho podielu 125 504,07 €, pričom súd jej vo výsledku prisúdil sumu 15 969,74 €. Na základe uvedených skutočností súd pri rozhodovaní o nárok na náhradu trov konania uzavrel, že žalovaný mal v konaní plný procesný úspech. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

30/ Súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti oboch sporových strán tak, že obe sporové strany ako poplatníkov [ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] zaviazal spoločne a nerozdielne ( ) na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkoch, ktorý je prílohou , za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3 % z predmetu konania (keďže konanie sa skončilo rozsudkom), ktorým je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných kladných majetkových hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú ( ), teda v sume 7 440 € (t. j. 3 % zo zistenej

hodnoty predmetných pozemkov a rodinného domu 248 000 €), a to v lehote do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ( ).

31/ Súd prvej inštancie podľa priznal znalcovi Ing. Róbertovi Takácsovi nárok na znalečné v rozsahu 100 %, ktoré pozostáva z účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Keďže tieto jeho výdavky neboli v konaní kryté preddavkom, súd v tomto rozsudku, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na ich náhradu podľa per analogiam . Na základe tohto ustanovenia znalcovi nárok na znalečné svedčí proti tej sporovej strane, ktorá bola vo výsledku procesne neúspešná. V danom prípade procesne neúspešnou stranou v konaní bola žalobkyňa, preto súd tento nárok znalcovi priznal proti žalobkyni v celom rozsahu. O výške znalečného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( per analogiam ). 32/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, keď navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa , , a , a síce, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o určenie aktuálnej všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností súd po vykonaní konfrontácie oboch znalcov vzal za základ svojho rozhodnutia znalecký posudok predložený žalovaným. Tento znalecký posudok súd označil za aktuálnejší; žalobkyňa aktuálnejší súkromný znalecký posudok nepredložila a s nariadením znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom nesúhlasila. Na takýto návrh, ktorý urobila žalobkyňa vo svojej záverečnej reči súd neprihliadal aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania. Súd prvej inštancie následne predložil na str. 6 až 8 rozsudku vlastné hodnotenie presvedčivosti znaleckých posudkov a jeho názoru na to, ktorý odhad náležitejšie odráža skutočné (reálne) polohové a technické pomery nehnuteľností. Porovnáva pritom také parametre, koeficienty polohovej diferenciácie, predovšetkým (i) priemerný koeficient polohovej diferenciácie predmetnej stavby (ii) koeficient polohovej diferenciácie stavby, (iii) prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby, (iv) kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby. Súd prvej inštancie sa tak dopustil skúmania vecnej správnosti odborných záverov znalcov, keď v rozsudku porovnával obsah ich znaleckých posudkov a hodnotí, ktorý z týchto záverov je pravdepodobnejší a bližšie k pravde. Takýto postup je pritom v zjavnom rozpore s procesnými predpismi, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou. V situácii, kedy mal súd k dispozícii dva súkromné znalecké posudky, ktoré sa diametrálne odlišovali v stanovenej všeobecnej trhovej hodnote nehnuteľností (rozdiel predstavoval až 100.000 €), nebol súd oprávnený urobiť si o vecnej správnosti týchto znaleckých posudkov svoj vlastný názor, ale bol povinný nariadiť znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom. Vlastným hodnotením odbornej stránky znaleckých posudkov sa súd dopustil zásahu do práva žalobkyne na spravodlivý proces ( ). Žalobkyňa tiež namietala tvrdenie súdu, že nesúhlasila s nariadením znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom, a že by takýto návrh predniesla až v záverečnej reči; odstránenie nezrovnalostí v znaleckých posudkoch navrhovala žalobkyňa odstrániť v priebehu celého konania rôznymi spôsobmi, o. i. aj nariadením znaleckého dokazovania. Bol tak naplnený aj odvolací dôvod podľa , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

33/ Žalobkyňa vo vzťahu k úverom, ktoré patrili do BSM nesúhlasila s prikázaním všetkých úverov žalovanému, ani so zahrnutím okrem nesplatenej istiny aj úrokov, ktoré ako príslušenstvo k úveru vzniknú (ešte sa len stanú splatné) až v budúcnosti. Súd pritom vyhádzal z amortizačných tabuliek k hypotekárnym úverom predložených žalovaným. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom žalobkyne prikázať dlhy obom stranám v rovnakom diele. Žalobkyňa odkazovala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej nie je možné vysporiadať úroky, ktoré nastanú až vo vydaní rozhodnutia vo veci samej, pretože tieto úroky sa môžu meniť a nemožno vylúčiť ani to, že dôjde k predčasnému splateniu dlhov. Súd prvej inštancie túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko celková výška nesplatených zostatkov hypotekárnych úverov sa na základe vykonaných dôkazov dala ku dňu vyhlásenia rozsudku presne určiť a pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Podľa žalobkyne zásade spravodlivého usporiadania vzťahov zodpovedá uloženie povinnosti súdom zaplatiť zostatok dlhu spravidla obom manželom jednou polovicou. Považovala tiež za nepochybné, že výšku budúcich úrokov nemožno spoľahlivo určiť, pretože do ich určenia vstupujú okolnosti ako je zmena úrokových sadzieb a príp. mimoriadne splatenie úveru zo strany ktorejkoľvek zo sporových strán, na čom

nič nemenia ani súdu predložené amortizačné tabuľky. Žalobkyňa bola pripravená v prípade prikázania polovice dlhov splatiť ich predčasne. Argumentácia súdu, že preň je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozsudku a že sa celková výška nesplatených zostatkov dala ku dňu vyhlásenia rozsudku presne určiť, je podľa žalobkyne prejavom prílišného formalizmu, ktorý nezohľadňuje spravodlivé usporiadanie vzťahov. Žalobkyni tak bola z vyrovnávacieho podielu odpočítaná neúmerne vysoká suma. Rozhodnutie súdu tak v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34/ V prípade žalovaným tvrdeného finančného daru od jeho matky vo výške 800 €, ktoré žalovaný vniesol do BSM a použil na zaplatenie splátok spoločného hypotekárneho úveru manželov v čase, kedy už boli v rozvodovom konaní, je zrejmé, že suma 800 € predstavujúca dar matky žalovaného bola v rámci vysporiadania BSM zohľadnená dvakrát, a teda aj dvakrát odpočítaná od vyrovnacieho podielu žalobkyne, čo napĺňa odvolací dôvod podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 35/ Osobitne žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzal zo zásady procesného úspechu podľa . Prihliadal pritom na skutočnosť, že žalovanému sa v konaní podarilo preukázať všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností v ním tvrdenej výške, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa požadovala výšku vyrovnacieho podielu 125.504,07 € a súd prvej inštancie prisúdil 15.969,74 €. Žalobkyňa argumentovala aplikáciou ust. , poukazujúc na to, že je nutné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Žalobkyňa poukazovala na to, že príčinou riešenia vyporiadania BSM prostredníctvom súdu bolo predovšetkým správanie žalovaného. Ešte v čase rozvodového konania mali sporové strany pripravenú dohodu o mediácii, žalovaný však robil obštrukcie a dohodu o mediácii odmietol podpísať, pretože trval na predaji nehnuteľností. Na stretnutiach u mediátorky viackrát menil názory oproti pôvodným dohodám, z ktorého dôvodu nemohla byť vec vyporiadaná mimosúdne. Tieto skutočnosti považuje žalobkyňa za okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré je nutné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadniť. Navyše súd prvej inštancie aj pri výpočte nároku na náhradu trov pochybil pri určení pomeru úspechu oboch účastníkov; žalobkyňa požadovala vyrovnací podiel vo výške 125.504,07 € a bol jej prisúdený vyrovnací podiel vo výške 15.969,74 €. Úspech žalobkyne potom predstavuje 12,72 % a úspech žalovaného 87,28 %. Žalovaný tak bol úspešný v rozsahu 74,56 %. Obdobne aj znalečné v rozsahu 74,56 % malo byť priznané znalcovi. Za nesprávne stanovenú považuje žalobkyňa aj výšku súdneho poplatku, ktorá sa odvíja od výšky všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností. Napáda preto aj predmetný výrok rozsudku ( ). 36/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K hodnoteniu znaleckých posudkov uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal vecnú správnosť posudkov, ale to, či boli výsledky a odhady presvedčivo doložené a odôvodnené a či závery zodpovedajú pravidlám logického uvažovania. Pri výsluchu oboch znalcov súd postupoval v súlade s rozhodnutím R 45/1984, ktoré cituje samotná žalobkyňa a v ktorom sa uvádza : „Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.“ Tie súd v rámci svojej právomoci zhodnotil a v rozsudku podrobne odôvodnil. V rámci dokazovania sa vysporiadal aj s odstránením rozporov v posudkoch, a to výsluchom znalcov, čo bol dôvod, pre ktorý nebolo nutné nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Znalecká organizácia STATUS Plus nedokázala na pojednávaní relevantne odôvodniť, na základe čoho výrazne navýšila odhad nad úroveň hodnôt, ktoré sama uviedla ako odporúčané, nedokázala dôveryhodne vysvetliť, prečo nezohľadnila žiadnym spôsobom riziká, na základe akých objektívnych kritérií aplikovala prevyšujúce faktory (údajná prítomnosť lesa a jazera, k čomu následne organizácia STATUS Plus na výsluchu priznala, že sa v lokalite nenachádzajú), boli v rozpore s pravidlami logického uvažovania (nadštandardná kvalita prostredia bez zvýšenej hlučnosti a poškodenia ovzdušia v blízkosti hlavnej cesty na L., príp. výslovne uviedla, že svoje závery obhájiť nevie. Tento postup súdu je pritom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, kedy sa aj znalecké posudky a ich závery majú v rámci voľného hodnotenia dôkazov podrobiť skúmaniu a hodnoteniu zo strany súdu. Postupom súdu teda nedošlo k hodnoteniu a posudzovaniu vecnej správnosti znaleckých posudkov, ale ich hodnoteniu v rámci voľného hodnotenia dôkazov, a to najmä vychádzajúc z konfrontácie znalcov na pojednávaní dňa 1. 12. 2022. Návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania bol spravený až po uplynutí súdom stanovenej lehoty, takže žalobkyňa nepostupovala v konaní s procesnou opatrnosťou. Súd prvej inštancie potom správne v súlade s aplikoval o sudcovskej koncentrácii konania. 37/ Za správne a zákonné označil žalovaný aj rozhodnutie súdu o vyporiadaní spoločných úverov. Súd toto svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Žalovaný trval na svojom nesúhlase s rozdelením úverov

medzi dvoch dlžníkov, nakoľko by to pre neho vytváralo dlhodobý stav právnej neistoty, a to až do r. 2039 resp. 2041 (dĺžka splácania hypotekárnych úverov). Namiesto konečného vyporiadania vzťahov by bol žalovaný nasledovných 16 resp. 18 rokov pri každom jednaní s veriteľom plne závislý na žalobkyni; v prípade nesplácania úveru z jej strany by veriteľ dlh vymáhal od neho, pričom by mu hrozil záznam v registri dlžníkov a v najhoršom prípade aj strata bývania. Žalobkyňa si pritom dlhodobo riadne neplní svoje povinnosti ani voči Sociálnej poisťovni (bežné sú u nej nedoplatky aj za niekoľko mesiacov), má nedávnu históriu neplnenia si povinnosti voči zdravotnej poisťovni a preto je pochybnosť, že si ich bude plniť voči banke. Slovný prísľub z jej strany, že po rozhodnutí súdov údajne jednorazovo splatí svoju časť úveru považuje žalovaný za špekulatívny, ničím nepodložený a pre žalovaného nevymáhateľný. Žalobkyňa existenciu na to potrebných prostriedkov nielen nepreukázala, ale dokonca na záverečnom pojednávaní ani nesporila, že sa jej dané prostriedky nepodarilo zabezpečiť, nakoľko mali pochádzať údajne z predaja domu čiastočne vo vlastníctve jej otca, k čomu neprišlo (nedošlo k nemu doposiaľ). Žalobkyňa zároveň opomína, že súdne rozhodnutie je záväzné pre strany sporu, nie však pre banku. Z zohľadneniu budúcich úrokov z nesplatených spoločných úverov sa žalovaný opakovane vyjadroval a aj argumentoval ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Súd správne vychádzal z ust. (rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia), pričom vďaka amortizačným tabuľkám bolo možné presne určiť výšku budúcich úrokov. Námietky žalobkyne o tom, čo môže nastať po rozhodnutí súdu nemajú právnu relevanciu. 38/ V prípade daru vo výške 800 € žalobkyňa zrejme nepozorne čítala rozsudok, a vyvodila si z neho nesprávne skutkové závery. Dar dostal žalovaný od svojej matky, čo nebolo rozporované. Peniaze boli použité na splatenie ich splátok počas trvania manželstva (čo uviedla samotná žalobkyňa v rozvodovom konaní). Žalobkyňa namieta údajné duplicitné započítanie sumy 800 € na splátky úverov. Suma 800 € bola v skutočnosti použitá na splátky úverov počas trvania manželstva (ide o vnos do BSM), a preto sa suma 800 € nemôže týkať splátok úverov po rozvode manželstva (jednak už suma 800 € bola použitá na spoločný záväzok strán sporu počas trvania manželstva a zároveň táto suma ani nebola matematicky vyčíslená a počítaná do splátok, ktoré zaplatil žalovaný po rozvode). Je potrebné odlišovať splátky úveru počas trvania manželstva a po zániku BSM. 39/ Za správne považuje žalovaný aj rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. K možnosti použitia žalovaný dodal, že žalobkyňa sama neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd mohol toto ust. aplikovať. Strany sporu absolvovali niekoľko mimosúdnych rokovaní, pričom možnosť uzavrieť mimosúdnu dohodu vylučovali dve okolnosti : cena nehnuteľnosti a budúce úroky spoločných záväzkov. Na cene nehnuteľnosti sa strany nevedeli dohodnúť a započítať budúce úroky žalobkyňa kategoricky odmietala. Nesprávna je aj námietka žalobkyne ohľadom údajne chybného výpočtu výšky nároku na náhradu trov; rozhodnutie súdu je v súlade s ustálenou súdnou praxou súdov napr. novší nález ÚS SR sp. zn. z 26. 1. 2021. 40/ Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne podala žalobkyňa odvolaciu repliku (č.l. 308 a nasl. spisu), v ktorej zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. K replike pripojila kópiu návrhu Mediačnej dohody zo dňa 25. 5. 2018. 41/ Rovnako žalovaný sa v odvolacej duplike (č.l. 322 spisu) pridržiaval svojej dovtedy prezentovanej argumentácie. Uviedol tiež, že žalobkyňa je evidovaná vo verejne prístupnom zozname dlžníkov zverejneným Sociálnou poisťovňou. 42/ Na odvolaciu dupliku žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 330 až 332 spisu), v ktorom zopakovala svoje námietky a argumenty; pripojila k nemu kópiu listu Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 11. 2023, z ktorého plynie, že žalobkyňa má ako platiteľ evidované nedoplatky poistného na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení do rezervného fondu solidarity v sume 200,72 €. Žalobkyňa k uvedenému dodala, že všetky platby do Sociálnej poisťovne má uhradené, okrem mesiaca novembra 2023. Ona posielala do Sociálnej poisťovne platby za obdobie Covidu a po Covide neskôr, pretože k platbám nebol uvedený variabilný symbol za daný mesiac a keďže žalobkyňa zadávala platby ako opakované, tieto boli za jednotlivé mesiace posunuté. Išlo len o formálnu a technickú nezrovnalosť, ktorú žalobkyňa riešila so Sociálnou poisťovňou, kedy bola neoprávnene vedená v zozname dlžníkov. 43/ Ďalšie podania strany sporu neučinili. 44/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné, odvolací súd ho považoval za opodstatnené v časti rozhodnutia týkajúcej sa trov konania.

45/ Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 46/ Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

47/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Súd vychádza z ceny veci v dobe, kedy sa uskutočňuje vyporiadanie BSM. Pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne sa súd prvej inštancie dôsledne riadil vyššie spomenutými zásadami. 48/ Námietka žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania pri zisťovaní všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností neprípustne skúmal vecnú správnosť odborných záverov dvoch znaleckých posudkov, keď porovnával ich obsah, namiesto toho, aby nariadil ich preskúmanie iným znalcom či vedeckým , je neopodstatnená. Súd prvej inštancie postupoval v konaní procesne správne, keď za situácie, kedy mu boli predložené dva znalecké posudky s rozdielnym záverom ohľadom všeobecnej trhovej hodnoty oceňovaných nehnuteľností (znalecký posudok znaleckej organizácie STATUS Plus, s.r.o. v sume 298.000 € a znalecký posudok znalca Ing. Róberta Takácsa v sume 193.000 €) sa snažil odstrániť rozpor medzi nimi vypočutím oboch znalcov, aby tak získal odpovede na sporné otázky, týkajúce sa viacerých položiek, či kritérií, ktoré boli v znaleckých posudkoch hodnotené znalcami rôzne. 49/ Nutno zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa so vzniknutou procesnou situáciou - existenciou dvoch posudkov s rôznymi závermi - vysporiadal dôkladne. V odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúco vysvetlil, z akého dôvodu vzal za základ svojho rozhodovania práve znalecký posudok Ing. Takácsa. O správnosti postupu súdu prvej inštancie nemá odvolací súd pochybnosť. Súd prvej inštancie nehodnotil vecnú správnosť odborných záverov znaleckých posudkov, ani ich skúmaním či hodnotením nenahrádzal vlastnými závermi. Z postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení predložených znaleckých posudkov vyplýva, že len zisťoval či a do akej miery sú závery v každom z predložených znaleckých posudkov náležite znalcami odôvodnené, či sa v nich znalci vysporiadali s úlohou, ktorá im bola uložená a či tie závery, ku ktorým dospeli, sú dostatočne vierohodné. Súd prvej inštancie sa s rozpormi v záveroch znaleckých posudkov argumentačne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal; zo žiadneho ustanovenia nevyplýva pre súd povinnosť nariadiť vypracovanie revízneho znaleckého posudku, ako žiadala v odvolaní žalobkyňa. 50/ K nesúhlasu žalobkyne s prikázaním všetkých úverov žalovanému, keď do úverov boli zahrnuté okrem nesplatenej istiny aj ešte len v budúcnosti splatné úroky, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rozhodnutí vysvetlil, z akého dôvodu považoval za správne úvery prikázať k úhrade len žalovanému. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie logicky rešpektoval pri svojom rozhodovaní okolnosť, že úvery sa viažu k nehnuteľnosti - rodinnému domu, ktorý bol v konaní prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom ide o úvery, ktoré sú zabezpečené záložným právom, ktoré je zriadené v prospech financujúcej banky práve k predmetnému rodinnému domu. 51/ Pojatie úrokov ešte len splatných v budúcnosti do nesplatených zostatkov hypotekárnych úverov rešpektuje rozhodovaciu súdnu prax. Tak napr. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 23. 4. 2008 sp. zn. konštatoval, že „ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. ..“ Obdobne

dospel Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. zo dňa 16. 1. 2013 k záveru, že „...stal

- li se předmetem vypořádání společného jmění manželu ke dni, kdy o něm rozhoduje soud, dosud neuhrazený úročený dlhu účastníkú, vypořádá soud nejen splatnou část dluhu (včetně úroku ode dne zániku společného jmění manželu do dne rozhodnutí), ale i jeho příslušenství - úroky, které k dluhu přirostou teprve v budoucnu. Není li ke dni vypořádání společného jmění manželu dluh účastníku uhrazen, přikáže jej soud k úhradě některému z účastníku vo výši dané ke dni rozhodování soudu...“ 52/ Súd prvej inštancie si pre rozhodnutie zabezpečil potrebné podklady, keď mal k dispozícii bankou vyčíslené nesplatené zostatky (dlhy) z oboch spoločných hypotekárnych úverov strán sporu, v podobe amortizačných tabuliek. Celková výška nesplatených hypotekárnych úverov sa tak dala zrozumiteľne a prehľadne určiť ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. ten stav nesplatených zostatkov, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie súdu v čase jeho vyhlásenia ( ). 53/ Správne súd prvej inštancie vysporiadal v rámci BSM aj sumu 800 €, ktorú obdržal žalovaný ako dar od svojej matky, pričom ju použil na úhradu hypotekárneho úveru, a to ešte počas trvania manželstva sporových strán. Išlo teda o vlastný majetok žalovaného, ktorý vniesol do (vtedy ešte existujúceho) BSM strán sporu, a preto bol oprávnený žiadať, aby mu bola uhradená polovica z predmetnej sumy, t.j. čiastka 400 €, nezodpovedá teda skutočnosti, že by uvedená čiastka bola odpočítaná od vyrovnacieho podielu žalobkyne duplicitne. 54/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle , . Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobkyne produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie, ktoré tiež presvedčivo odôvodnil.

55/ Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil (, ), keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. 56/ Žalobkyňa osobitne nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani čo do trov konania, kde namietala rozhodnutie na základe pomeru úspechu strán v konaní. Odvolací súd v tomto prípade považoval jej odvolanie za opodstatnené. Pri rozhodovaní o trovách konania, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal odvolací súd z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, pričom žalobu môže podať ktorákoľvek strana. V konaní o vyporiadanie BSM navyše súd nie je viazaný návrhom, a preto je namieste, aby si každá strana sporu hradila náklady konania sama. Odvolací súd tak v prípade výroku o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemajú na náhradu trov prvoinštančného konania právo (, v spojení s ). Toto rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo nutné následne premietnuť aj do rozhodnutia o povinnosti zaplatiť znalcovi Ing. Róbertovi Takácsovi náklady na znalečné, a to žalobkyni aj žalovanému každému po 50 % (, v spojení s ). 57/ Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok, ktorým bola obom stranám sporu spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 7.440 €, podľa , o súdnych poplatkoch), podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy V zmysle je odvolanie prípustné len voči taxatívne vymedzenému okruhu uznesení súdu prvej inštancie, pričom uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok do tohto okruhu nepatrí. Odvolanie žalobkyne tak v tomto prípade smeruje voči výroku rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, a preto odvolací súd odvolanie žalobkyne v tejto časti podľa odmietol. Odvolací súd poznamenáva, že v tomto zmysle (že proti výroku o poplatkovej povinnosti) nie je odvolanie prípustné boli strany sporu súdom prvej inštancie aj správne poučené. 58/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní odvolací súd v podstate plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 59/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).