Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Pc-23-2019.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX I., a domnelého otca: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX H., o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Otcom maloletej M. A., nar. XX.XX.XXXX, je Z. H., nar. XX.XX.XXXX. II. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 02.10.2018. V. Vo zvyšku sa návrh matky na začatie konania zamieta. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka domáhala určenia otcovstva domnelého otca a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 2. Matka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tak, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa súložila len s domnelým otcom a tento súhlasí s tým, že je jeho otcom. 3. Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa súložil s matkou a súhlasí s tým, že je jeho otcom. 4. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 5. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 6. Súd pri určení otcovstva k maloletému dieťaťu vychádzal zo zhodných tvrdení matky a domnelého otca, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa spolu súložili, a zo súhlasu domnelého otca s týmto otcovstvom. Súd pritom nezistil žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo domnelého otca, takéto okolnosti účastníkmi konania neboli tvrdené a domnelý otec výslovne uviedol, že nenavrhuje vykonanie znaleckého dokazovania na určenie otcovstva. 7. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 8. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 10. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vychádzal zo skutočnosti, že domnelý otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Takéto zverenie navrhol aj procesný opatrovník. Domnelý otec s ním síce nesúhlasil, avšak neuviedol žiadne dôvody tohto svojho nesúhlasu a nenavrhol inú úpravu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti. Keďže otec v súčasnosti nie je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, súd ho do tejto osobnej starostlivosti zveril. Styk otca s maloletým dieťaťom súd na základe zhodných vyjadrení matky a domnelého otca neupravil. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13. Na prejednanie a rozhodnutie veci vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa súd vykonal dokazovanie potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a oznámeniami sociálnej poisťovne, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 14. Súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a nemá žiaden iný príjem a nepoberá žiadne ďalšie dávky a že otec nemá žiaden príjem a nepoberá žiadne dávky. 15. Keďže súd nezistil, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery domnelého otca mu umožňujú prispievať na výživu maloletého dieťa vyšším výživným, určil výživné v minimálnom rozsahu, a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu na začatie konania. Vo vzťahu k návrhu matky na určenie povinnosti domnelého otca uhradiť náklady spojené s výbavou pre maloleté dieťa súd uvádza, že úhrada týchto nákladov je súčasťou výživného. 16. Dlh na výživnom za obdobie od októbra 2019 do marca 2021 súd umožnil domnelému otcovi zaplatiť v splátkach. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude povinnosť platiť výživné stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak nebude dobrovoľne splnená iná povinnosť stanovená týmto rozhodnutím, možno podať návrh na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.