Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/94/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca) a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. W., XXX XX Q., právne zastúpeného: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100954700/2020 zo dňa 28.05.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100686285/2020 zo dňa 16.03.2020 rozhodol podľa v znení neskorších predpisov o vyrubení úroku z omeškania v sume 109,30 Eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške daňovému subjektu: Alojz Kováčik, DIČ 1047902273, IČO 40140415, Raková 1232, 023 51 Raková. Podľa výroku rozhodnutia správcu dane úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, na účet správcu dane označený vo výroku rozhodnutia. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento poukázal na úpravu podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a skonštatoval, že lehota na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2014 uplynula dňa 02.02.2015. Žalobca ako daňový subjekt podal riadne daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2014 dňa 31.01.2015. Daň bola priznaná vo výške 182,28 Eur a bola splatná dňa 02.02.2015, pričom daňový subjekt túto daň ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane nezaplatil. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t.j. ku dňu 02.02.2019. Správca dane ďalej poukázal na úpravu podľa , podľa a , pričom v odôvodnení rozhodnutia presne vymedzil výpočet úroku z omeškania dlžnou sumou, dňom splatnosti, dňom platby, resp. vymedzením dňa, ku ktorému je úrok počítaný, počtom dní omeškania a konkrétnou sumou vypočítaného úroku z omeškania.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: 100954700/2020 zo dňa 28.05.2020 (ďalej ako rozhodnutie

správneho orgánu druhého stupňa alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia po skonštatovaní podstatného obsahu žalobcom podaného odvolania uviedol, že zistil skutkový stav, podľa ktorého odvolávajúci podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 dňa 31.01.2015. Priznal daň z motorových vozidiel v sume 182,28 Eur, ktorá nebola uhradená. Žalovaný poukázal na úpravu podľa a uviedol, že nakoľko daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 nebola uhradená v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v lehote splatnosti, správca dane napadnutým rozhodnutím vyrubil odvolávajúcemu úrok z omeškania v sume 109,30 Eur. K námietkam odvolávajúceho žalovaný konštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 31/2019 zo dňa 13.02.2019 bol na majetok žalobcu ako dlžníka, do 27.02.2016 podnikajúceho pod obchodným menom Alojz Kováčik - STAVOREAL, s miestom podnikania Raková 1232, 023 51 Raková, IČO: 40 140 415 vyhlásený konkurz. Žalovaný na tomto mieste poukázal na úpravu podľa a uviedol, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu pri povolení oddlženia neukladá žiadny právny predpis. Samotné vyrubenie úroku z omeškania nie je právnym krokom vymáhania nedoplatku, t.j. na základe tej skutočnosti, že nie je možné počas oddlženia vymáhať sankcie (úrok z omeškania), nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že pohľadávky nezanikajú, vyplýva z ust. , podľa ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii), rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. Konkurz na majetok dlžníka - odvolávajúceho sa bol vyhlásený s účinkami, ktoré nastali 13.02.2019. Tým, že v nadväznosti na ust. daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia oddlženia, t.j. v danom prípade po uplynutí šiestich rokov odo dňa 14.02.2019. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil úrok z omeškania v sume 109,30 Eur napadnutým rozhodnutím. Zároveň žalovaný poukázal na ust. a kedy súd, ktorý rozhodol o oddlžení do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, môže rozhodnúť o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer. Zrušením sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť ( ). Z tohto ustanovenia vyplýva, že zrušením oddlženia sa obnovuje vymáhateľnosť a splatnosť pohľadávok, nie aj ich existencia, pretože tá oddlžením nebola dotknutá.

3. Podaním zo dňa 28.07.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného a obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť oddlženia žalobcu v dôsledku vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.02.2019, ktoré v Obchodnom vestníku bolo uverejnené pod č. OV 31/2019 dňa 13.02.2019. V dôsledku oddlženia bol žalobca zbavený všetkých dlhov vrátane pohľadávky smerujúcej voči nemu na základe rozhodnutia správcu a žalovaného. Žalobca zdôraznil, že v rámci úpravy 4. časti o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ) sa nepoužijú ust. a táto 4. časť predstavuje komplexnú úpravu oddlženia. Na žalobcu je v dôsledku oddlženia potrebné podľa hľadieť ako na osobu, u ktorej sa trvalo upustilo od vymáhania pohľadávok vrátane pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, z čoho vyplýva, že pohľadávka, ktorej sa týka rozhodnutie žalovaného, je nevymáhateľná a na žalobcu je potrebné hľadieť akoby sa trvale upustilo od vymáhania pohľadávok smerujúcich voči nemu, pretože iný výklad by bol v rozpore s právnou istotou žalobcu. Žalobca poukázal na úpravu podľa a , , , a uviedol, že na žalobcu bol vyhlásený konkurz 13.02.2019, čo znamená, že všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31.01.2019, sa stali nevymáhateľnými vrátane pohľadávok SR z titulu daní. Daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté, a teda nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je potrebné ich vnímať ako všetky ostatné pohľadávky. Pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia správcu dane a žalovaného z titulu úroku z omeškania za omeškanie so splnením daňovej povinnosti ešte v roku 2014 je pohľadávkou, ktorá vznikla ešte v roku 2014 a bolo právom správcu dane túto pohľadávku prihlásiť podľa , pretože počas

konkurzu je možné uspokojiť len prihlásené pohľadávky a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa stávajú nevymáhateľnými. Úrok z omeškania je sankciou za porušenie daňovej povinnosti z roku 2014, teda pred rozhodným dňom a aj z tohto dôvodu je pohľadávka z titulu úroku z omeškania podľa nevymáhateľná, a to nezávisle na jej verejnoprávnej povahe. Z uvedeného vyvodil žalobca v pomeroch riešeného prípadu nasledovné závery:

- v riešenom prípade bola povinnosť zaplatiť riadne a včas daň z motorových vozidiel porušená ešte v roku 2014,

- konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený v 2/2019, to znamená ust. sa vzťahuje na všetky porušenia povinností, ktoré nastali do 31.01.2019 a

- úrok z omeškania podľa ust. daňového poriadku je jednoznačne verejnoprávnou peňažnou sankciou za porušenie povinnosti zaplatiť daň riadne a včas. Ustanovenie teda považuje pohľadávku, ktorá je riešená v preskúmavanom rozhodnutí správcu dane jednoznačne za nevymáhateľnú, a to bez ohľadu na to, kedy nárok na túto sankciu vznikol/vznikne. Je jednoznačné, že tým, že bola povinnosť, z porušenia ktorej nárok na sankciu vznikol porušená pred oddlžením, zanikla vymáhateľnosť sankcie, a teda v predmetnom prípade vymáhateľnosť úrokov z omeškania. Na základe toho je povinnosťou správcu dane ako orgánu verejnej moci od vymáhania pohľadávok z titulu sankcie upustiť, čo sa nestalo a žalovaný aj napriek tomu vydal preskúmavané rozhodnutie. Nevymáhateľnosť pohľadávky znamená, že orgán verejnej správy musí k takejto pohľadávke pristupovať akoby trvalo upustil od jej vymáhania. V tejto časti poukázal žalobca na dôvodovú správu k , ktorým zákonom bol novelizovaný . Žalobca poukázal na účel oddlženia, ktorým je pomôcť fyzickým osobám, ktoré sú neúmerne zadlžené, aby sa z tohto kolotoča vedeli dostať a začať odznovu - najmä v prípade tzv. osobného bankrotu (konkurz na majetok fyzickej osoby). Uvedený účel dopadá aj na verejnoprávne pohľadávky vrátane pohľadávok z titulu daní. je lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku a zároveň lex posterior, z čoho vyplýva, že má prednosť v prípade, že daňový poriadok alebo daňové predpisy upravujú určitú otázku odlišne (to platí aj definíciu pojmu pohľadávka, okruhu pohľadávok, ktoré nie sú oddlžením dotknuté a podobne). Úprava daňového poriadku po 01.03.2017, teda po novele vykonanej nezohľadňuje inštitút oddlženia v jeho dvoch podobách, teda v podobe konkurzu a v podobe splátkového kalendára. Oddlženie je ale odlišným inštitútom oproti konkurzu a reštrukturalizácii upraveným do 01.03.2017, z čoho vyplýva, že odkaz na definíciu pohľadávky podľa daňového poriadku je pre oblasť oddlženia nepoužiteľná a je potrebné vychádzať len zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Jej systematickým výkladom zákona o konkurze a reštrukturalizácii (nakoľko oddlženie

- 4. časť rovnako ako konkurz - 2. časť a aj reštrukturalizácia - 3. časť má samostatnú časť , pričom 1.časť je spoločná pre všetky tri inštitúty). Ak by bol použitý iný výklad, jeho výsledkom musel byť záver, podľa ktorého chýba definícia pohľadávky pre oblasť splátkového kalendára. Žalobca v dôvodoch správnej žaloby poukázal bez uvedenia bližšej argumentácie na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 23.05.2017. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa nerešpektovali stav oddlženia žalobcu a vydali rozhodnutie, ktoré sa týka pohľadávky vzniknutej pred 13.02.2019, táto pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu na majetok žalobcu, napriek tomu, že tak urobené byť mohlo a malo, bolo vydané rozhodnutie po oddlžení žalobcu, ktoré zaväzuje žalobcu zaplatiť nevymáhateľnú pohľadávku a toto rozhodnutie, na základe ktorého môže byť vedené exekučné konanie, pričom v tejto časti žalobca poukázal na to, že v podobnom prípade bez jeho konkrétnejšej identifikácie v dôvodoch žaloby už Daňový úrad Žilina exekučné konanie započal. Bolo vydané rozhodnutie, napriek tomu, že podľa nastala právna fikcia, že sa na žalobcu hľadí akoby vo vzťahu k jeho záväzkom sa trvalo upustilo od ich vymáhania. Žalobca tvrdí, že je neprípustné, aby žalovaný mal vo vzťahu k ním riešenej pohľadávke, ktorá nebola do konkurzu prihlásenia, výhodnejšie postavenie ako veritelia, ktorí si riadne a včas svoje pohľadávky do konkurzu prihlásili. Ak by bola pripustená správnosť postupu žalovaného, vznikla by neprípustná situácia, kedy veriteľ, ktorý sa „zobudil“ až po oddlžení začal uplatňovať svoje pohľadávky a mal by v dôsledku toho výhodnejšie postavenie ako všetci ostatní veritelia. Postup žalovaného význam oddlženia neguje a dokonca dostáva žalobcu do rovnakej situácie, v akej bol pred povolením oddlženia. Takýto postup je v rozpore so zákonom a žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa, resp. je v rozpore s účelom, ktorý je v vyjadrený.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 20.10.2020. Uviedol, že zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu pri povolení oddlženia neukladá žiaden právny predpis. Samotné vyrubenie úroku z omeškania nie je právnym krokom vymáhania nedoplatku, t.j. na základe tej skutočnosti, že nie je možné počas oddlženia vymáhať sankcie (úrok z omeškania), nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že pohľadávky nezanikajú, vyplývajú i z úpravy podľa Žalovaný poukázal na úpravu podľa a a skonštatoval, že zrušením oddlženia sa obnovuje vymáhateľnosť a splatnosť pohľadávok, nie aj ich existencia, pretože tá oddlžením dotknutá nebola. Namietanie skutočnosti, že znenie ust. účinné do 31.12.2019 pracuje s pojmom konkurz a reštrukturalizácia a že pojem konkurz nie je možné použiť ako pojem spoločný pre riešenie úpadku fyzickej a právnickej osoby a už vôbec nie v prípade, keď konkurz fyzickej osoby je podmnožinou súhrnného pojmu oddlženie vo vzťahu k vyrubenému úroku z omeškania, je podľa žalovaného neopodstatnené. Odkaz na rozsudok NS SR sp.zn. zhodnotil tak, že rozsudok predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétny prípad, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Žalovaný má za to, že aj keď úprava do 31.12.2019 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie ako pohľadávku daňový nedoplatok, uvedené znenie definície pohľadávky správcu dane nebolo a nie je v rozpore s vymedzením pohľadávok správcu na účely oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pretože podľa samotného ust. platí, ak tento zákon neustanovuje inak ( a ), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky, a to pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Žalovaný poukázal na to, že od 01.01.2020 podľa daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu () považuje za istinu pohľadávky. V súvislosti s odkazom na úpravu podľa žalovaný uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úroku z omeškania) do konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda jeho druhej, tretej i štvrtej časti týkajúcej sa oddlženia, je existencia tejto pohľadávky. Aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť, musí byť preukázaná jej existencia v predvídanej forme, v danom prípade vo forme rozhodnutia podľa Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí, pretože až týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania. Úrok z omeškania sa môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným 09.06.2020 a vykonateľným 25.06.2020, z čoho vyplýva, že predmetný úrok z omeškania nemohol byť do konkurzu vyhláseného na osobu žalobcu prihlásený, nakoľko konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.02.2019. Úrok z omeškania v sume 109,30 Eur správca dane vyrubil dňa 16.03.2020, čo je v zákonom stanovenej lehote a je zrejmé, že takto vyrubený úrok z omeškania nebol daňovým nedoplatkom evidovaným správcom dane do 12.02.2019, t.j. nebol dotknutý oddlžením, a teda nestal sa vymáhateľným. Taktiež nie je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa .

5. Podaním zo dňa 11.11.2020 podal žalobca repliku. V jej obsahu zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Pokiaľ žalovaný uvádza, napriek jasnému zneniu , že žiaden predpis mu nezakazuje vyrubiť úrok z omeškania, keďže samotné vyrubenie nesmeruje k jeho vymáhaniu, žalobca tvrdí, že tomuto odporuje znenie . Pri odkaze na úpravu podľa daňového poriadku, žalobca uvádza, že z tohto ustanovenia je zrejmé, že správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť v prípade, ak zo strany daňového subjektu nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu dane. Úrok z omeškania pritom nie je samostatnou pohľadávkou, ktorá by existovala oddelene od samotnej dane, ale s nezaplatenou daňou priamo súvisí, čo vyplýva aj z úpravy daňového poriadku, kde je presne popísaný mechanizmus ako sa určí výška úroku z omeškania. Žalobca poukázal na úpravu podľa druhá veta daňového poriadku a zdôraznil, že správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu daní. Konštatoval, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení má význam pre ďalšie prípadné vymáhanie úrokov z omeškania, nie však na vznik nároku ako takého. V prípade pripustenia správnosti názoru prezentovaného žalovaným, že úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, by sa negoval charakter úrokov z omeškania ako príslušenstva dane a mohlo by sa potom dôjsť jedine k záveru, že ich možno vyrubiť len do budúcnosti a nie do minulosti, keďže ak má mať rozhodnutie o ich vyrubení konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia. Takýto

záver pritom v žiadnom prípade nevyplýva z ust. § 156 ods. 2 daňového poriadku, ktorý stanovuje spôsob výpočtu úroku z omeškania, a to od prvého dňa omeškania. Obsahom slova „vyrubí“ podľa názoru žalobcu nie je „vznikne“, ale len „vyčísli“. Takýmto chápaním významu slova „vyrubí“ potom jednoznačne žalobca dospieva k záveru, že nárok na úrok z omeškania vzniká prvý deň omeškania, pričom tento má stúpajúcu tendenciu a samotná výška sa ustáli (avšak aj to len pre účely prípadného ďalšieho vymáhania, keďže nie je vylúčené, že správca dane vyrubí len ich časť jediným rozhodnutím, ďalšiu časť o ďalší rok ďalším rozhodnutím, atď.) vydaním rozhodnutia správcu dane. Tento názor je podporený aj rozhodnutím , podľa ktorého úroky z omeškania predstavujú súčasť dane, vznikajú spoločne s istinou a majú stúpajúcu tendenciu ( daňového poriadku). Žalobca uvádza, že úrok z omeškania nie je možné považovať za samostatný daňový nedoplatok, ale za nedoplatok, ktorý zdieľa osud dane v prípade, ak ustanovenia predpokladajú, že v prípade, ak nedôjde k riadnemu a včasnému prihláseniu nejakej pohľadávky do oddlženia, táto pohľadávka sa stane nevymáhateľnou. Výnimku z tohto pritom nemajú ani daňové pohľadávky. Pohľadávka z titulu úroku z omeškania v danom prípade vznikla ešte v roku 2014 a bolo teda právom a podľa názoru aj povinnosťou správcu dane prihlásiť si takúto pohľadávku do konkurzu na majetok žalobcu, pretože podľa je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa ust. stávajú nevymáhateľnými.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, pričom vychádzal zo zohľadnenia viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa ( - ďalej len ). Skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie správcu dane a postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, sú v súlade so zákonom v nadväznosti na čo, podľa žalobu zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa a až e) (Žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - č.l. 67). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 09.03.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len daňový poriadok): Na účely tohto zákona sa rozumie po b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, po f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a), ods. 2 daňového poriadku: Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane po a) daň alebo rozdiel dane. Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku: Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku: Daňový nedoplatok zanikne dňom po f) nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,

Podľa § 158 ods. 1, 3, 5 daňového poriadku: Daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky. Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň") alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni. Po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa veta prvá o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o dani z motorových vozidiel): Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len "") v zdaňovacom období.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom k momentu, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu - ďalej len : Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje po d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

Podľa : Ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

8. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 31/2019 s dňom vydania 13.02.2019 vyplýva skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. , ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX Q.. Za správcu bola ustanovená JUDr. Marta Bojo Vevurková, so sídlom kancelárie Ul. Z. XXX/XX, XXX XX H. a zároveň veritelia dlžníka boli vyzvaní, aby v základnej prihlasovacej lehote, ktorá je 45 dní od vyhlásenia konkurzu, prihlásili svoje pohľadávky prihláškou a postupom, ktorý je ďalej vo výroku III. uznesenia identifikovaný. Podľa článku IV. uznesenia o vyhlásení konkurzu je dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Ďalej z obsahu administratívneho spisu, ktorý je pripojený k veci, vyplýva skutočnosť elektronického podania daňového priznania žalobcu k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktoré je v spise obsiahnuté v písomnom vyhotovení, kópia ktorého súhlasí s elektronickým podaním č. 6/03363135/2015 zo dňa 30.01.2015.

9. Pri hodnotení zákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného bolo z pohľadu správneho súdu zásadné vyriešenie vzťahu medzi právnou úpravou vyplývajúcou z daňového poriadku, a to ťažiskovo z úpravy podľa , , v spojení s , daňového poriadku vo vyššie citovanom znení na jednej strane a právnej úpravy vyplývajúcej zo štvrtej časti upravujúcej inštitút oddlženia. Správny súd považuje za zákonný záver žalobcu, podľa ktorého úprava je v označenej časti špeciálnou úpravou vo vzťahu k daňovému poriadku. Správny súd však podotýka, že táto zásada (lex specialis derogat legi generali) sa uplatní v prípade konkurencie úpravy rovnakej otázky v dvoch právnych predpisoch. Odlišne od žalobcu správny súd vyhodnocuje právne dôsledky vo všeobecnej rovine platného vzťahu daňového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako

všeobecnej a špeciálnej právnej úpravy, a to najmä s ohľadom na predmet rozhodovania správcu dane, ktorým bol úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel vyrubenej za zdaňovacie obdobie 2014. Správny súd primárne uvádza, že uplatnenie špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo , pokiaľ ide o úpravu inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojovania podľa , a to v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa , teda pohľadávok, ktoré sa považujú za nevymáhateľné, prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že v danom prípade ide o existujúcu pohľadávku z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel. Až pri splnení tohto predpokladu existencie takejto pohľadávky potom špeciálna úprava vyplývajúca zo v označenej časti kladie na takúto pohľadávku z hľadiska jej kvality ďalšie požiadavky ako ich vymedzenie vyplýva z úpravy , a to ťažiskovo pokiaľ ide o moment vzniku týchto pohľadávok. Vo vzťahu k pohľadávke z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2014, pokiaľ táto ako to správny súd konštatuje v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku pred rozhodným dňom (tak ako je rozhodujúci deň definovaný v úprave podľa ) neexistovala (pretože nevznikla pred rozhodujúcim dňom), sa špeciálna právna úprava podľa neuplatní. Skutočnosť, kedy pohľadávka z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2014 vznikla, upravuje výlučne daňový poriadok (a to aj po účinnosti , teda po 01.03.2017, kedy účinnosť nadobudla relevantná úprava štvrtej časti - článok III. ). Úprava daňového poriadku podľa , , v spojení s úpravou a , všetko daňového poriadku vo vyššie citovanom znení a v spojení s úpravou veta prvá o dani z motorových vozidiel, je určujúca ako právna úprava právnej skutočnosti samotného vzniku predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel a je potrebné ju vykladať s vyústením do záveru, podľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania s úhradou predmetnej dane vznikla až rozhodnutím správcu dane

- jej vyrubením v konkrétnej výške a s konkrétnou splatnosťou. Až na základe tejto právnej skutočnosti je potom možné hovoriť o existentnej pohľadávke, ktorá je po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane o jej vyrubení, spôsobilá uplatnenia a vymáhania. Z časového hľadiska teda ide bezpochyby o pohľadávku, ktorá vznikla až po rozhodujúcom dni v zmysle jeho definície podľa . Nemohla byť preto uplatnená prihláškou, pretože nespĺňala zákonodarcom stanovený predpoklad daný úpravou . Táto pohľadávka nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, t.j. v pomeroch prejednávanej veci do 31.01.2019. Hoci pohľadávka z titulu samotnej dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2014 sa stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia tejto dane v lehote splatnosti dostal so splnením svojej právnej povinnosti sankcionovanej úrokom z omeškania do omeškania, nie je táto časová okolnosť právne relevantná, pretože aj úprava podľa (ktorá vymedzuje ako z uspokojenia vylúčený úrok z omeškania v prípade, že sa jedná o verejnoprávnu sankciu, ak povinnosť, ktorá zakladá právo na túto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom), je aplikovateľná len vo vzťahu k už existujúcej pohľadávke, čo naplnené v prejednávanej veci nebolo tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Obdobné závery vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 31.01.2018, podľa ktorého: Rovnako ako krajský súd aj Najvyšší súd mal za to, že nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (pohľadávky z titulu úroku z omeškania) do reštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky. Podľa daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť, musí byť preukázaná jej existencia v zákonom predvídanej forme, v danom prípade vo forme rozhodnutia podľa daňového poriadku. Tento záver nie je rozporný s úpravou daňového poriadku ukladajúcu správcovi dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane) v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka z titulu úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až

po jeho vyrubení, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Skutkové odlišnosti východísk citovaného rozhodnutia NS SR spočívajúce v okolnosti posudzovania vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania v pomeroch reštrukturalizácie, resp. reštrukturalizačného konania a vo vzťahu k omeškaniu s oneskorenou úhradou preddavkov na dani zo závislej činnosti, nevylučujú uplatnenie citovaných jednoznačných a jasných záverov NS SR v otázke samotného vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania i v pomeroch prejednávanej veci a sú spôsobilé zovšeobecnenia bez väzby, či už na konkurz alebo reštrukturalizáciu podľa druhej časti alebo v pomeroch konkurzu v rámci oddlženia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že označené rozhodnutie NS SR bolo vydané dňa 31.01.2018, teda už za účinnosti právnej úpravy inštitútu oddlženia a správny súd argumentáciu NS SR v označenom rozhodnutí považuje za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia, pretože vychádza z právneho názoru, podľa ktorého právna úprava nezakladá dôvod pre rozlišovanie v otázke vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane v závislosti na úprave reštrukturalizácie alebo úprave konkurzu podľa druhej časti alebo na úprave oddlženia podľa . Uvedené závery nie sú v rozpore ani so žalobcom odôvodňovaným účelom inštitútu oddlženia. Správny súd konštatuje, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, podľa ktorej primárne žalobca nesplnil riadne a včas svoju právnu povinnosť zaplatiť v lehote splatnosti daň za sledované zdaňovacie obdobie a správca dane postupoval v súlade s právnou úpravou, keď v zákonom stanovenej lehote podľa daňového poriadku, úrok z omeškania vyrubil. Túto okolnosť žalobca vo svojej argumentácii o účele inštitútu oddlženia obišiel a správny súd ju ako nevýznamnú v uvedených súvislostiach nevníma. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na závery rozhodnutia NS SR sp.zn. doplnený (čo správny súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu koncentrácie podľa a skutočnosť podania repliky po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby), tento odkaz priamo uvedený v správnej žalobe je len všeobecný a bez vymedzenia akejkoľvek argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú rozvinuté až v podanej replike. Práve vzhľadom na skutočnosť označenia rozhodnutia NS SR sp.zn. už priamo v správnej žalobe správny súd vo väzbe na doplnenie žalobcu podľa repliky zdôrazňuje, že rozhodnutie sp.zn. zo dňa 23.05.2017 časovo predchádzalo vyššie citovanému rozhodnutiu NS SR sp.zn. zo dňa 31.01.2018 a zároveň má aj odlišné skutkové východiská spočívajúce v posudzovaní vzniku práva na úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmu vzťahujúci sa v časti i na obdobie po začatí reštrukturalizácie, v nadväznosti na ktorú podstatnú skutkovú odlišnosť riešenej situácie je v prejednávanej veci neaplikovateľné. Žalobcom označené závery rozhodnutia sp.zn. , vyššie uvedené závery správneho súdu relevantne nespochybňujú a ani nevyvracajú, a to ani pri zohľadnení rozvinutia argumentácie v predloženej replike viažucej sa k tomuto rozhodnutiu NS SR. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, napriek tomu, že podľa nastala právna fikcia, že sa na žalobcu hľadí akoby vo vzťahu k jeho záväzkom, došlo k trvalému upusteniu od ich vymáhania, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd zdôrazňuje, že zákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka jeho dlhov je, že tieto dlhy:

- môžu (v zmysle mohli byť) uspokojené v konkurze, resp. splátkovým kalendárom ( ) a tieto dlhy súčasne

- neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom rozsahu. Ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku pohľadávka správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu podľa , keďže nevznikla pred rozhodujúcim dňom. Pokiaľ žalobca namietal, že postup správcu dane bol v rozpore so samotným zmyslom inštitútu oddlženia, správny súd podotýka, že zo samotnej dôvodovej správy k účinnému od 01.03.2017, a to tej časti, ktorá sa týka zavedenia úpravy podľa plynie, že prihlasovanie pohľadávok sa týka tzv. „starého dlhu“ dlžníka. Nevzťahuje sa teda na pohľadávky, ktoré vznikli po rozhodujúcom dni. Správny súd považuje za potrebné vysloviť, že úrok z omeškania podľa daňového poriadku (na rozdiel do súkromnoprávnej úpravy inštitútu úroku z omeškania) nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy. V danom prípade ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo pohľadávky na dani, čo vyplýva jednoznačne z úpravy podľa daňového poriadku, podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie daňou aj úrok z omeškania. Podľa daňového poriadku je daňovým nedoplatkom potom dlžná suma dane ( daňového poriadku) po lehote splatnosti dane. Samotná pohľadávka na úroku z omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku z omeškania. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je právoplatne vydané, nie je možné konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči daňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie

je zrejmá jej výška. Takáto pohľadávka teda nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti omeškania s platením konkrétnej dane ako to namieta žalobca. V tejto časti súd zdôrazňuje, že argumentácia prednesená žalobcom v jeho replike, pokiaľ ide o namietanie konštitutívnej povahy rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, bola uvedená ako nová po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, teda po nastúpení účinkov koncentrácie vymedzenia dôvodov správnej žaloby podľa . Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v lehote podľa daňového poriadku predmetný úrok z omeškania vyrubil. Právny názor, podľa ktorého moment vzniku pohľadávky, ktorá spočíva vo vyrubení sankcie v daňovom konaní (medzi ktoré podľa a nasl. daňového poriadku patrí okrem pokuty aj úrok z omeškania) je definovaný momentom judikovania tejto pohľadávky, je v súlade aj s ďalšou judikatúrou NS SR (napr. z 23.05.2018). Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd vyhodnotil na základe uvedených záverov všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, rozhodol podľa o zamietnutí žaloby.

10. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

11. O náhrade trov žalobcu správny súd rozhodol podľa a contrario pri zohľadnení skutočnosti zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Žalovaný je účastníkom v tomto konaní úspešným, avšak neboli preukázané podmienky podľa , a to konkrétne podmienka výnimočnosti situácie, ktorej naplnenie priznanie náhrady trov konania žalovanému vyžaduje.

12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.