Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-644-2020.pdf
PDF · 94.73 KB
Case nature
Subarea
75Ek/644/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: OMNICO s.r.o., so sídlom Wolkrova 1086/23, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 405 690, v konaní zastúpený: Plecho & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 340 697, proti povinnému: Z. P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. G., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.206,83 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 75Ek/644/2020 zo dňa 17. júna 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/644/2020 zo dňa 17. júna 2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 17.06.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 75Ek/644/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur a trov právneho zastúpenia starej exekúcie vo výške 49,69 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 50 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1 druhej vety, § 9 ods. 1, ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 1.206,83 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.08.2003, s uvedením sp. zn. 3T 10/02.
3. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom preskúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Uviedol, že oprávnený si v časti E) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie t.j. Vymáhaný nárok, uplatnil nárok na náhradu istiny vo výške 1.206,83 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur, a trov právneho zastúpenia starej exekúcie vo výške 49,69 Eur. Vzhľadom na to, že exekučný titul oprávnenému priznával len náhradu istiny, súd dňa 04.05.2020 vyzval oprávneného aby si náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu trov starej exekúcie neuplatnil, pretože tieto sumy neboli oprávnenému priznané exekučným titulom. viedol, že nie je Upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený uvedenú opravu nevykonal. Ďalej sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zaoberal vecnou legitimáciou účastníkov konania. Dospel k záveru, že Upovedomením o zastavení starej exekúcie bol oprávnený zaviazaný zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42,- Eur súdnemu exekútorovi, a teda exekučným titulom pre vymoženie tohto nároku
je oprávnený súdny exekútor, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42 Eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie, súd mu preto tento nárok nepriznal. K nákladom trovám právneho zastúpenia vynaložené v pôvodnej exekúcii súd dáva do pozornosti ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku. Pričom zákon o ukončení niektorých exekučných konaní predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise. Na základe uvedeného súd konštatoval, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní. Uvedeným ustanovením bol upravený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. okrem náhrady súdneho poplatku oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Zároveň tento nárok nebol priznaný exekučným titulom, ktorý by si mohol oprávnený uplatniť v návrhu na vykonanie exekúcie. Dôvodová správa, na ktorú sa odvoláva oprávnený nie je pre súd záväzná. Pričom možno konštatovať, že nároky na náklady vzniknuté v rámci starej exekúcie nebolo premietnuté do právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 Eur, a trov právneho zastúpenia starej exekúcie vo výške 49,69 Eur zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. V sťažnosti uviedol, že v starej exekúcii došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, čo bolo zohľadnené v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie. Svoj nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie a trov právneho zastúpenia starej exekúcie vyvodil z výkladu ustanovenia § 9 k dôvodovej správe k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní. Oprávnený má za to, že dané ustanovenie nevylučuje nárok Oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia v pôvodnej starej exekúcii, ktorých časť bola v uvedenom exekučnom konaní aj úspešne vymožená. Nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie tiež zakladá na výklade daného ustanovenia zákona, pričom uvádza, že tento nárok si od povinného môže uplatňovať ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ďalej rozoberá spôsob aplikácie právnych noriem. Na záver poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 341/07-38 zo dňa 01.06.2008, v ktorom Ústavný súd vyslovil, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického (jazykového) výkladu aplikovaných zákonných ustanovení; ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy totiž nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky súdu dňa 24.06.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 18.06.2020 súd konštatuje, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní doručeným súdu dňa 04.04.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.206,83 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.08.2003, s uvedením sp. zn. 3T 10/02. Oprávnený sa domáhal vymoženia istiny vo výške 1.206,83 Eur, Iných nákladov - náhrady trov právneho zastúpenia v starej exekúcii vo výške 49,69 Eur, Iných nákladov - tzv. paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur a náhrady súdneho poplatku v starej exekúcii vo výške 16,50 Eur. Oprávnený aj napriek výzve súdu na opravu návrhu na vykonanie exekúcie zotrval na uplatnení trov právneho zastúpenia v starej exekúcii a paušálnej náhrady trov starej exekúcie.
15. V konaní bol súdu predložený exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 04.03.2020, Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 19.05.2020, ktoré sa týkali exekúcie č. EX 99/2009, sp.zn. 55Er/540/2009 vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislavom Laiferom, Exekútorským úradom so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava 2.
16. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
17. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
18. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
20. Podľa § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
21. Podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
23. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa sudca v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
24. Súd k právnemu názoru oprávneného, ktorý sa nestotožnil so záverom súdu v napadnutom znesení, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon o ukončení niektorých exekučných konaní bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, kde ustanovenie § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Aj z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad a argumentáciu vyplývajúcu z dôvodovej správy k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní, na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom.
No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní uplatňovať.
25. Súd k nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v starej exekúcii a k nároku na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie starej exekúcie od povinného ďalej uvádza, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
26. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie nároku na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii (starej exekúcii) zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie paušálnych trov starej exekúcie od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie a na náhradu trov právneho zastúpenia starej exekúcie.
27. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/38/2017 zo dňa 28. 02. 2017).
28. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).