Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/32/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. A. XX, právne zast. zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6402/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.030,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -53 zo dňa 15. októbra 2020 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -53 zo dňa 15. októbra 2020 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. V druhej výrokovej vete rozhodol o povolení odkladu exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.05.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.030,01 Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR 11987/11 zo dňa 30.03.2012, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky.

3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. § 243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

4. Dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zo dňa 21.01.2016. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenia Ústavného súd SR č.k. -7 z 08.11.2016 a č.k. -11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že oprávnený svoje doplnenie návrhu v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoručil včas v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a preto okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov ustanovených v , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 6. Oprávnený namietal, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. , keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. V zmysle rozhodnutia I.ÚA 164/04, všeobecné súdy sú povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie NS SR č. M Cdo 53/01, ktoré konštatuje, že exekučné konanie ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ okresný súd napriek tomu exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa . Súdna ochrana sa podľa tohto článku totiž vzťahuje aj na exekučné konanie.

7. Pokiaľ ide o doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f Exekučného poriadku uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

8. S poukazom na uvedené má oprávnený za to, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že ak oprávnený napáda predmetné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu zmeškania lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie odvolaním, jeho námietky by mali smerovať k preukázaniu tých podstatných skutočností, ktoré mu zabránili urobiť predmetný úkon včas, či preukázanie, že z jeho strany došlo k včasnému uskutočneniu daného úkony. Povinný sa domnieval sa, že predmetné odvolanie nespĺňa ani jeden z týchto aspektov, preto je ho nutné vyhodnotiť ako nedôvodné. Povinný sa zároveň vyjadril k právnej povahe zmluvy o úvere, ktorú považuje za spotrebiteľskú.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa , a v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 16.02.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 16.05.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11987/11 zo dňa 30.03.2012 na vymoženie sumy 1.030,01 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným ako fyzickou osobou na rad oprávneného.

12. Dňa 05.02.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného vyhotovené dňa 21.01.2016 a doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na zmenkového a šekového v znení ) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

19. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

20. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

21. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

22. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v , , a Exekučného poriadku, zavedenej sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. a Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015, a to v zmysle Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa tridsať dňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v ust. neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a Exekučného poriadku môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.

23. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak len v prípade ak uvedené skutočnosti a dôkazy už neboli súčasťou exekučného spisu. Oprávnený si povinnosť splnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu tiež preukázané, že oprávnený si povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu na vykonanie exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a tiež priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zmenka zabezpečovala. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce v čl. 13 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k vyplneniu blankozmenky. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení si povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.

25. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

27. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma ().

28. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. zo dňa 22. 11. 2006).

29. Pokiaľ okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -7 z 08.11.2016 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -11 z 13.09.2016, odvolací súd považuje za potrené uviesť, že je pravda, že Ústavný súd SR v predmetných rozhodnutiach dospel k záveru, že okresné súdy v posudzovaných veciach postupovali a rozhodli ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetné exekúcie zastavili podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Ústavný súd SR však v uznesení č.k. -7 z 08.11.2016 tiež konštatoval, že: "...znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi) a z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,

považuje ústavný súd za ústavne udržateľný...". a v uznesení č.k. -11 z 13.09.2016 konštatoval, že: "Z pohľadu ústavného súdu je potrebné uviesť, že dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu má byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v danom špecifickom prípade v zákonnej lehote doručené, teda či má byť doplnenie doručené priamo okresnému súdu alebo postačuje, ak bude doručené súdnemu exekútorovi, ktorý má povinnosť bezodkladne podanie predložiť súdu.", pričom v tomto konaní boli rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu.

30. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušiť a podľa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný súd postupovať podľa Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní a následne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).