Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-139-2020.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/139/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o mal. X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: otca: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. U. XXXX/XX, zast. JUDr. Dávid Hoffman, advokát, so sídlom Kežmarok, ul. Hradné námestie č. 29 a matky: W. K., nar. X.X.XXXX, bytom L., U. T. XXXX/ XX, zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/61/2020-66 zo dňa 16.07.2020
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania bol návrh otca na zníženie výživného pre mal. X. a úprava styku otca s maloletým dieťaťom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Návrh zamieta. II. Konanie o úpravu styku otca s mal. dieťaťom zastavuje. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návru na zníženie výživného odôvodnil tým, že počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil. Priemerný čistý mesačný zárobok matky činí 800,- Eur.Otec ukončil výkon práce dohodou a nemá žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať, súd vychádzal z jeho celkových možností a schopností a konštatuje, že je schopný zabezpečiť aspoň príjem, ktorý mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného, preto návrh zamietol.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 78, § 62 ods.2,3,4,5, § 29 ods.1,3 CMP.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku I. podal odvolanie otec. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo zaviazal
otca na platenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne. Vo svojom odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, pretože vychádza z predpokladov, že otcov príjem môže byť minimálny, aký dosahoval v predchádzajúcej úprave, súd však opomenul, že je celosvetová hospodárska kríza vyvolaná pandémiou Corona vírusu a nemožno zrovnávať príjmy otca v dobe, keď nebola táto kríza.Hľadá zamestnanie a určite by prijal dobré platené zamestnanie už len tým, že je od XX.XX.XXXX je bez akéhokoľvek príjmu. Poukazuje na to, že dohodu o ukončení pracovného pomeru neuzavrel svojvoľne, nechcel sa vzdať zárobkovej činnosti, ale bývalý zamestnávateľ v Nemecku by otca naďalej nezamestnával. Ignoroval súd všetky tieto skutočnosti. Poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dňa 14.07.2020 prerušila konanie vo veci dávky v nezamestnanosti a to z dôvodu nedoručeného formulára o dobe poistenia a mzde z Nemecka a došetrenia rozhodujúcich skutočností. Otec je bez akéhokoľvek príjmu. Súd sa nevysporiadaval so všetkými týmito dôležitými okolnosťami.
7. Kolízny opatrovník doporučil odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok ako vecne správny s poukazom na to, že dieťa má právo na životnú úroveň svojich rodičov.
8. Matka navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Tvrdí, že otec ukončil pracovný pomer dohodou a COVID 19 otec používa iba na klamlivé potvrdenie svojho konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku I a III. je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
11. Po prieskume napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť rozsudku, jeho odôvodnenie, ktoré vo vzťahu k súdom zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného je strohé, bez riadneho právneho a skutkového zdôvodnenia.
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
14. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
15. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1, a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného.
16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
17. Zo skutočného stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie vyplýva, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/19/2018-38 zo dňa 15.03.2018, kedy otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. syna X. sumou 300,- Eur mesačne. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie, keďže účastníci sa vzdali práva podať odvolania. Z obsahu rozsudku z č.l. 8-9 súdneho spisu nie sú známe pomery otca ako povinného rodiča v čase pôvodného rozhodovania, pomery matky ani oprávnené potreby mal. X.. Ďalej zo skutočného stavu v danej prejednávanej veci vyplýva, že matka je zamestnaná v U.j P. v L., jej priemerný mesačný čistý príjem sa pohybuje v rozmedzí od 865,- Eur až 723,- Eur (č.l. 46-47 súdneho spisu). Ďalej na č.l. 48 - 50 sa nachádza v nemeckom jazyku opis mzdového listu otca - september 2019, august 2019, júl 2019, z ktorých vyplýva výška čistej mesačnej mzdy otca. Z výsluchu matky maloletého dieťaťa vyplýva, že mal. X. má základné potreby spojené s jeho výživou, ďalej náklady na uspokojovanie jeho záľub, hrá na gitare, tancuje, spieva, venuje sa parkuru, navštevuje školský klub, s čím sú spojené náklady, potom sú to bežné výdavky spojené s jeho zdravotným stavom ako je návšteva zubára. Matka žije so svojim partnerom a dieťaťom v rodinnom dome, jej priemerný príjem mesačný je 800,- Eur, je vlastníčkou rodinného domu, spláca úver, na domácnosť prispieva jej súčasný partner.
18. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného odôvodňuje tým, že otec je schopný dosahovať príjem ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy výživného, tento príjem nie je súdom špecifikovaný. Ďalej súd vychádza z toho, že nebolo preukázané prečo otec by nemohol pracovať na území Slovenskej republiky, a teda vychádza z jeho celkových možností a schopnosti, ktoré však súd nedefinuje a nešpecifikuje o aké možnosti a schopnosti otca ide. Vzal do úvahy tvrdenie, že otcovi sa vracia daň 3.000,- Eur, čo otec nepopieral.
19. V prvom rade v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje vyrovnanie sa náležitým spôsobom s porovnaním pomerov v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/19/2018-38 zo dňa 15.03.2018. Nie sú známe pomery, ktoré boli na strane otca, matky a maloletého dieťaťa v čase pôvodnej úpravy výživného, kedy bolo stanovené výživné otcovi vo výške 300,- Eur. Je povinnosťou súdu vykonať realizáciu porovnania týchto pomerov. Odvolací súd nevie posúdiť z akých kritérií súd prvej inštancie vychádzal, ak neporovnal v čase pôvodného rozhodovania. V jeho rozhodnutí nachádza úvaha o tom, že sa nezmenili pomery na strane účastníkov konania.
20. Námietky otca smerujú k nedostatočne zistenému skutočného stavu vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam, ktoré by znamenali schopnosť otca platiť stanovené výživné. S týmto námietkami je potrebné súhlasiť. Súd poukazuje na to, že otec ukončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom a môže si nájsť prácu na území Slovenskej republiky porovnateľnú s prácou, ktorú mal v Nemecku. Pokiaľ súd prvej inštancie chce zistiť náležitým spôsobom schopnosti a možnosti otca, ktoré znamenajú schopnosť platiť výživné v doposiaľ stanovenom rozsahu, musí náležitým spôsobom zistiť skutočný stav, ktorý by tieto schopnosti a možnosti preukazoval. Pokiaľ sú úvahy súdu, ktoré sa dotýkajú potencionality príjmu otca, tak táto potencionalita musí byť náležitým spôsobom preukázaná.
21. Pokiaľ otec ukončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom v Nemecku, z ktorého mal príjem, je povinnosťou súdu náležitým spôsobom zistiť dôvody skončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom a otec je povinný preukázať ukončenie pracovného pomeru, preukázať dôvody skončenia tohto pracovného pomeru a uviesť relevantné dôvody pre návrat na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ sa súd rozhodol v danej veci realizovať a aplikovať otázku potencionálneho príjmu povinnej osoby, tak v rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie potencionalného príjmu, z ktorého súd vychádzalo, keďže hľadí na otca ako na rodiča, ktorý by príjem dosahovať mal. Pre vyhodnotenie otázky potencionality príjmov na strane otca, bude potrebné zistiť reálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru so zamestnávateľom s ktorým mal uzavretý pracovný pomer a aký mal finančný príjem
z daného pracovného pomeru. Pri zistení dôvodov skončenia pracovného pomeru vyhodnotí konanie otca, či ide o dobrovoľné vzdanie sa príjmu z tejto pracovnej činnosti na jeho strane ako povinného rodiča. Vzdanie sa zamestnania a zárobku zákon vníma ako dôvod pre aplikáciu potencionality príjmu. Pre tento záver je potrebné vykonať dokazovanie a povinnosťou súdu bude zhodnotiť konanie povinného rodiča, aby bolo zrejmé, že ide o konanie, ktoré znamená možnosť zníženia jeho možnosti pre stanovenie rozsahu výživného. Ďalej musí otec preukázať, že hľadá si aktívne prácu tak, aby súd nehľadel na neho ako na dobrovoľne nezamestnaného povinného rodiča.
22. Potencionalita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Potencionalita príjmov znamená tiež v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
23. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).
24. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím súdom a o návrhu otca na zníženie výživného nanovo rozhodnúť.
25. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).