Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-103-2021.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/103/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: otca: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. U. XXXX/XX, zast. JUDr. Dávid Hoffman, advokát, so sídlom Kežmarok, ul. Hradné námestie č. 29 a matky: W. K., nar. X.X.XXXX, bytom L., U. T. XXXX/ XX, zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, v konaní na návrh otca , o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.04.2021, č. k. 14P/61/2020 - 137, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/61/2020-66 zo 16.7.2020 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a konanie o úpravu otca s mal. dieťaťom zastavené. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 21CoP/139/2020-105 zo dňa 10.3.2021 zrušil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania je teda len otázka posúdenia návrhu otca na zníženie výživného a rozhodnutie o trovách konania. V intenciách vyššie cit. uznesenia Krajského súdu v Prešove súd vo veci konal, doplnil dokazovanie a zistil nasledovný skutočný stav: Otec návrhom z 6.5.2020 žiadal znížiť výživné na mal. X. na sumu 100,- eur mesačne ako aj upraviť styk s mal. dieťaťom , ktorý v časti úpravy styku zo bral na pojednávaní dňa 16.7.2020 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, s čím matka a kolízny opatrovník súhlasili. Uviedol, že žije sám , iné deti nemá . V súčasnosti je nezamestnaný, do 31.3.2020 pracoval v zahraničí s príjmom 2000,- eur mesačne, avšak z dôvodu pandémie COVID 19 rozviazal pracovný pomer dohodou a odvtedy je bez príjmu. Potvrdil, že matka mu v styku s dieťaťom nebráni . Na pojednávaní súdu dňa 29.4.2021 konštatoval, že žije s priateľkou, iné deti nemá, je nezamestnaný, poberá len dávku v hmotnom zabezpečení vo výške 300,- eur mesačne, plánuje si otvoriť živnosť a taktiež si hľadá prácu. Potvrdil, že jeho zdravotný stav je dobrý, môže vykonávať akúkoľvek prácu, o čom svedčí skutočnosť, že brigádne jeden mesiac pracoval u súkromného podnikateľa T. J. s.r.o. W., kde zarobil 520,- eur mesačne. Taktiež potvrdil, že je vlastníkom 1- izbového bytu v L., na ul. L. U., ktorý neprenajíma a je vlastníkom 2 motorových vozidiel a to WW R. , r.v. XXXX a T. R., r.v. XXXX. Opätovne
potvrdil, že minulý rok v auguste vyplatil 3 súrodencom spolu sumu 5000,- eur v rámci vyporiadania dedičstva po neb. otcovi a zotrval na svojom prehlásení, že obdržal sumu 3000,- eur ako vrátenú daň za jeho prácu v B., ktorú ukončil sám vlastnou výpoveďou. Matka nesúhlasila so znížením výživného , poukázala na formu skončenia pracovného pomeru a uviedla, že o syna sa riadne stará , syn navštevuje taktiež ZUŚ , kde náklady dosahujú ročne sumu 120,- eur, tancuje v súbore I. , kde výdaje predstavujú sumu 140,- eur ročne a taktiež sa venuje parkúru, kde náklady predstavujú 320,- eur ročne. Vyslovila, že žije s partnerom v rodinnom dome, iné deti nemá . Jej príjem činí 800,- eur mesačne netto , je vlastníčkou rodinného domu, ktorý je zaťažený hypotékou vo výške 78.000,- eur , ktorú mesačne spláca vo výške 350,- eur . Na pojednávaní súdu dňa 29.4.2021 zotrvala na svojej výpovedi , potvrdila, že otec si výživné platí vo výške 100,- eur mesačne a neposkytuje dieťaťu iné plnenia nad rámec výživného. Poukázala na logický nesúlad na strane otca, ktorý dal výpoveď zo zamestnania v B. z dôvodu, že chce byť so synom , ktorého však v súčasnosti nenavštevuje a jeho prvou reakciou bolo len podanie návrhu na zníženie výživného. Taktiež sám otec nepožiadal príslušné úrady v B. o dávky, na ktoré má nárok. Napriek tomu, že ako sám uviedol, osobne vycestoval v auguste minulého roku do B. po príslušné doklady, ktoré však nikdy nepredložil. Mala za to, že otec nie je v takej sociálnej situácii, aby musel žiadať o zníženie výživného už len vzhľadom na jeho vlastníctvo nehnuteľnosti , ako ja vlastníctvo osobných motorových vozidiel a podstatným však je, že sám bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. majetkového prospechu. Opatrovník doporučil návrh na zníženie výživného na mal. dieťa zamietnuť poukazujúc na krátku dobu odkedy je otec nezamestnaný , ako aj na inú skutočnosť, že otec nemá iné obmedzenia napr. zo zdravotného hľadiska pre výkon práce. Na pojednávaní súdu dňa 29.4.2021 zotrval na svojom nesúhlase s návrhom otca poukazujúc na majetkové pomery otca, na možnosti jeho akéhokoľvek zamestnania a ako jediný dôvod, ktorý uvádzal otec pre ukončenie pracovného pomeru bolo stretávanie sa so synom, čo v súčasnej dobe sa nerealizuje.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutočný stav, podľa ktorého z rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/19/2018-38 zo dňa 15.3.2018 súd zistil, že manželstvo otca s jeho bývalou manželkou bolo rozvedené, mal. X. bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 300,- eur mesačne . Styk upravený nebol. Pri určení výživného súd vychádzal z rodičovskej dohody s príjmom matky 600,- eur mesačne a otca s príjmom v sume 1.700,- eur mesačne, pričom obaja mali vyživovaciu povinnosť k mal. X. . V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností u rodičov nezmenil , priemerný čistý mesačný zárobok matky činí 800,- eur a otec je nateraz bez príjmu nakoľko nebolo rozhodnuté o dávke v nezamestnanosti , avšak do 31.3.2020 pracoval v U. s príjmom v priemere 2000,- eur mesačne. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 300,- eur. K námietke otca , že s partnerkou očakáva narodenie dieťaťa, súd uvádza, že ide o irelevantné tvrdenie, nakoľko súd rozhoduje podľa skutočnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia a narodenie mal. dieťaťa sa očakáva v budúcnosti.
4. Po právnom posúdení veci súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom.
5. Keďže otec ukončil výkon práce dohodou a sám potvrdil, že nemá žiadne objektívne dôvody , pre ktoré by nemohol pracovať aj na území Slovenskej republiky, súd vychádzal z celkových jeho možností a schopností , ktoré odôvodňujú záver, že je schopný si zabezpečiť príjem minimálne taký aký dosahoval pri predchádzajúcej úprave výživného. Natíska sa aj jednoznačná odpoveď, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať väčší príjem, keďže bol 1 mesiac zamestnaný s príjmom 520,- eur mesačne , ďalej svoju sociálnu situáciu si sám dobrovoľne nezlepšuje napr. prenajímaním voľnej nehnuteľnosti - 1- izbového bytu v L.e, prípadne nijako nepreukázal nevyhnutnosť byť vlastníkom motorových vozidiel. Súd vzal v úvahu, že na strane mal. dieťaťa došlo od poslednej úpravy výživného k nárastu výdavkov na zabezpečenie jeho potrieb, najmä z hľadiska záujmov, a preto zníženie výživného by bolo v rozpore s čo najlepším záujmom dieťaťa , na ktorý musí súd vždy brať hlavný zreteľ. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len úhradu stravy a ošatenia pre maloleté dieťa , ale aj úhradu nájmu, energií, daňových a poplatkových povinností, ktoré musí matka za maloleté dieťa platiť. Taktiež vzal súd v úvahu tvrdenie matky, že otcovi sa vracia daň ročne cca 3.000,- eur, čo otec nerozporoval, navyše v auguste v roku 2020 vyplatil svojím súrodencom spolu sumu 5000, eur titulom dedičskej dohody. Keďže neboli splnené podmienky pre akúkoľvek úpravu výživného, tobôž na zníženie výživného, návrh otca zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 6. Otec maloletého v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže otca na platenie výživného vo výške 100,- eur mesačne odo dňa podania návrhu.
7. Podľa názoru odvolateľa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nezisťoval potencionalitu príjmu otca. Nezistil správne skutkový stav, pretože vychádzal z predpokladu, že otcov príjem môže byť minimálne taký, aký dosahoval pri predchádzajúcej úprave výživného. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní celkom opomenul všeobecne známu skutočnosť, že v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy vyvolanej pandémiou koranovírusu a ochorením COVID 19 nemožnom zrovnávať príjmy otca v dobe, keď nebola celosvetová hospodárska kríza s jeho príjmami v dobe, kedy je každé odvetvie hospodárstva zasiahnuté krízou, infláciou, neistotou podnikateľského prostredia a zamestnancom je výrazne znižovaná mzda alebo sú prepúšťaní zo zamestnania z dôvodu šetrenia nákladov zamestnávateľov. Otec si aktívne hľadá zamestnanie na Slovensku, čoho dôkazom je skutočnosť, že v mesiaci august bol zamestnaný s príjmom 520,- eur mesačne.
8. Z výpovede z predošlého zamestnania vykonávaného v B., ktorú predtým konzultoval so svojim zamestnávateľom a ktorý ani netrval na dodržaní výpovednej lehoty zo strany otca vyplýva, že ju otec podal z naliehavých a nutných rodinných dôvodov. Táto výpoveď sa nachádza v súdnom spise, pričom prvoinštančný súd sa ňou a dôvodmi v nej uvedenými vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaoberal, nieto ešte hodnotil, ako podklad na rozhodnutie. Ďalšou okolnosťou k ukončeniu pracovného pomeru v B. bola v tom čase rozširujúca sa pandémia ochorenia COVID 19 a otec aj s ohľadom na svoje zdravie sa nechcel zdržiavať v B. a riskovať vo zvýšenej miere ochorenie COVID 19, keďže na Slovensku bola v tom čase priaznivejšia situácia ohľadom pandémie koronavírusu. V neposlednom rade sa otec chcel usadiť už na Slovensku a chcel sa viacej venovať synovi a vo vyššej miere sa podieľať na jeho výchove, keďže zamestnanie v B. mu to neumožňovalo v takej miere. Je pravdou, že maloletý syn sa momentálne nechce veľmi stretávať s otcom. Otec toto jeho rozhodnutie rešpektuje, ale je so synom v kontakte a je stále pripravený, ak bude maloletý syn prejavovať záujem o osobné stretnutia tieto realizovať v potrebnom rozsahu, ako byť aj iným spôsobom pri jeho výchove a zabezpečovaní starostlivosti o neho. V žiadnom prípade neobstojí tvrdenie matky, že otec sa o maloletého nezaujíma a nestretáva sa s ním z vlastnej vôle. Otec nechce na maloletého syna tlačiť a príliš ho nútiť do osobných stretnutí, ak tento sám neprejavuje momentálne o tieto stretnutia primeraný záujem a už vôbec nechce chodievať za maloletým na miesto jeho bydliska a do bydliska matky, pričom by mohli vzniknúť konfliktné situácie medzi otcom a matkou a tieto by mali negatívny dosah na maloletého.
9. Prvoinštančný súd vo vzťahu k otcovi opäť úplne ignoroval plnenie jeho finančných záväzkov. V prípade matky pritom vychádzal z jej skutočného príjmu, avšak v prípade otca vytvoril teoretickú a nereálnu konštrukciu, akéhosi príjmu zo zamestnania a podľa tohto názoru prvoinštančného súdu mal otec dosahovať taký istý príjem ako mal v zamestnaní v B.. Prvoinštančný súd pritom opäť nevychádzal zo žiadnych skutočností, ktoré by potvrdili tvrdenie prvoinštančného súdu, nevykonal žiadne doplnené dokazovanie a svoje rozhodnutie neodôvodnil napríklad ani len žiadnymi ponukami na trhu práce, ktoré by preukazovali, že je v otcových možnostiach zamestnať sa na Slovensku s minimálnym príjmom, ako mal otec v zamestnaní v B..
10. Otec v čase rozhodovania nebol zamestnaný a požiadal o dávku v nezamestnanosti, pričom táto dávka mu nebola poskytnutá z dôvodu nedisponovania potrebnými potvrdeniami. Otec je momentálne bez akéhokoľvek príjmu. Poberá SOS dávku vo výške 300,- eur a aj na čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti je nútený si požičiavať finančné prostriedky.
11. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu otca vychádzal z tvrdení matky, ktorá tvrdila, že otcovi sa vracia daň ročne okolo 3.000,- eur a otec túto skutočnosť nerozporoval, pretože v roku 2020 došlo k vráteniu tejto dane. V roku 2021 mu bude tak isto vrátená daň, ale približne v štvrtinovej výške oproti vráteniu dane v roku 2020, pretože za rok 2020 odpracoval iba 3 mesiace. Podľa názoru otca nemožno brať v úvahu, že otec z titulu dedičského vyporiadania vyplatil ostatným dedičom sumu 5.000,- eur, pretože získal ako protihodnotu dedičstvo a jeho celkový majetok sa žiadnym spôsobom nezhodnotil, ale jeho hodnota ostala na približne rovnakej hodnote, a táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na majetkové pomery otca.
12. Napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu tak podľa názoru odvolateľa došlo opätovne k zásadnému porušeniu práva otca, keď mu iba na základe nedostatočne odôvodnených úvah súdu, bol návrh na zníženie výživného zamietnutý a ostala mu povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 300,- eur, čo pre otca momentálne znamená, že táto výška vyživovacej povinnosti je pre neho likvidačná a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach ju riadne plniť.
13. Opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Je toho názoru, že súd správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy v tomto konaní a tento rozsudok bol vydaný v prospech maloletého dieťaťa, a to aj na základe skutočnosti, že výživné má prednostný charakter pred inými výdavkami rodiča.
14. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, opakovane poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa súd riadne a úplne oboznámil na vykonanom pojednávaní, tieto informácie ustálil v rámci vykonaného dokazovania, ktorým súd úplne správne a komplexne zistil skutkový stav a na základe správne zisteného skutkového stavu vo veci správne rozhodol.
15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záveru. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca sa žiada uviesť nasledovné.
18. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože jeho vyhoveniu bráni potencionalita príjmov otca na úrovni posledného rozhodnutia o výživnom (bod 19. odôvodnenia rozsudku), nárast výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia o výživnom (bod 20., 21. odôvodnenia rozsudku) a napokon aplikácia ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (bod 22. odôvodnenia rozsudku).
19. S hore uvedenou úvahou a odôvodnením rozhodnutia v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
20. Odvolací súd už v svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 10.03.2021 vysvetlil, že v zmysle právnej vedy a ustálenej súdnej praxe zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
21. Závery súdu prvej inštancie, že ak otec maloletého ukončil výkon práce dohodou, možno posudzovať aj okolnosti a pomery, ktoré by za určitých okolností mohli existovať, nie je čo vyčítať.
22. Z obsahu spisu, písomného podania otca na súd zo dňa 17.08.2020, možno zistiť dôvody, pre ktoré sa vzdal zamestnania.
23. „Dohodu o ukončení pracovného pomeru neuzavrel svojvoľne, pretože by sa chcel vzdať zárobkovej činnosti, ale bolo to s ohľadom na okolnosti ukončenia pracovného pomeru nutnosť, keďže bývalý zamestnávateľ v B. by otca naďalej nezamestnával. Ďalšou okolnosťou k ukončeniu pracovného pomeru v B. bola v tom čase rozširujúca sa pandémia ochorenia COVID 19 a otec aj s ohľadom na svoje zdravie sa nechcel zdržiavať v B. a riskovať vo zvýšenej miere ochorenie COVID 19, keďže na Slovensku bola v tom čase priaznivejšia situácia ohľadom pandémie koronavírusu. V neposlednom rade sa otec chce
usadiť už na Slovensku a chce sa viacej venovať synovi a vo vyššej miere sa podieľať na jeho výchove, keďže zamestnanie v B. mu to neumožňovalo v takej miere.“
24. V odvolaní už otec maloletého tvrdí, že v predošlom zamestnaní v B. dal výpoveď, netrval na dodržaní výpovednej lehoty a podal ju z naliehavých a nutných rodinných dôvodov. Uvedené tvrdenia však žiadnym spôsobom na rozdiel od skorších hore uvedených tvrdení nevysvetlil. Obrana otca tak pôsobí nepresvedčivo a účelovo, preto odvolací súd na ňu na rozdiel od skorších tvrdení neprihliadal.
25. Čo sa týka pre rozhodnutie celkom významnej veci, a to nárastu výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletého od posledného rozhodnutia o výživnom, k tomu sa otec maloletého v podanom odvolaní vôbec nevyjadril.
26. Odvolateľ ničím nevysvetlil svoje tvrdenie (z hľadiska aplikácie ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine) v podanom odvolaní, že nemožno brať do úvahy skutočnosť, že z titulu dedičského vyporiadania vyplatil ostatným dedičom sumu 5.000,-.
27. Tu treba osobitne zvýrazniť, už skôr prezentovanú skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
28. Napokon odvolateľ nenamietal zistenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikáciu ust. § 62 ods. 5 druhá veta, týkajúca sa nepreukázania nevyhnutnosti byť vlastníkom motorových vozidiel.
29. Za tohto stavu sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného, boli nedostatočné a že tým došlo k porušeniu práv otca.
30. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).