Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-20-2019.pdf
PDF · 112.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: G.. U. P., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D., P. XXX/XXA, zastúpeného J. & Partners s. r. o, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovaným: 1/ G.. Božena Al P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., P. XXX/XX a 2/ C. Al P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., P. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/66/2016-173 zo dňa 26. 09. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Znalcovi Ing. Jánovi Šimunovi priznal odmenu za podaný znalecký posudok č. 7/2018 v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Štátu priznal trovy obhliadky v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania, ktorú je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosť- pozemok evidovaný na LV č. XXX, k.ú. D. a to k CKN parc.č. XXX/X, druh pozemku orná pôda, v rozsahu určenom Geodetickým elaborátom č. 165018 zo dňa 17. 02. 2016 ako aj odstránenia kovového plotu a skleníka umiestnených na predmetnom pozemku. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom CKN parc.č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 725 m2, k.ú. D., ktorý nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 16. 04. 2009. V zmysle grafického elaborátu zo dňa 17. 02. 2016 dochádza zo strany žalovaných k neoprávnenému užívaniu časti pozemku žalobcu v rozsahu 146 m2. Ide o vlastníkov susednej nehnuteľnosti CKN parc.č. XXX/X druh pozemku orná pôda o výmere 909 m2 evidovaného na LV XXX k.ú. D.. Hranicu medzi pozemkom žalobcu a susedným pozemkom žalovaných tvorí v zmysle grafického elaborátu kovový plot. Žalovaní svojim konaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko neexistuje a ani neexistoval žiadny právny dôvod, za základe ktorého by žalovaní boli oprávnení predmetnú nehnuteľnosť užívať. Poukázal na závery znaleckého posudku znalca Ing. Šimuna, ktorý
uviedol, že výmery nesúhlasia a nemôže zrekonštruovať hranicu parciel. Je však evidentné, že je rozdiel medzi užívacou hranicou a vektorovou hranicou.
3. Žalovaní 1/ a 2/ s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa ich názoru v danom prípade by spĺňali podmienky vydržania predmetnej časti parcely. Poukázali na závery znaleckého posudku znalca Ing. Šimuna, ktorý konštatoval, že hranica je ustálená užívaním.
4. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi, a to LV č. XXX, č. XXX pre kat. úz. D., geometrickým elaborátom č. XXXXXX zo dňa 17. 02. 2016, geometrickým plánom č. 244-254-191/88, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX, obhliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov U. W. a G.. P. C., Čestným prehlásením U. W., znaleckým posudkom č. 7/2018 znalca G.. Šimuna, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 124 Občianskeho zákonníka a podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Prvostupňový súd konštatoval, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať.
7. Prvostupňový súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je evidovaný na LV č. XXX k.ú. D. ako vlastník CKN parc.č. XXX/X druh pozemku orná pôda vo výmere 725 m2 a žalovaní sú evidovaní na LV č. XXX k.ú. D. ako vlastníci CKN parc.č. XXX/X druh pozemku orná pôda vo výmere 909 m2. Nie je sporné ani to, že v prírode je hranica určená kovovým plotom, ktorý vybudoval Jaroslav W., a ktorý plot bol v nezmenenej pozícii aj v čase keď nehnuteľnosť CKN parc.č. XXX/X kupovali žalovaní v roku 1995. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovaní neoprávnene užívajú časť parcely CKN č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Neoprávnený rozsah užívania, podľa tvrdenia žalobcu by mal byť v rozsahu 146 m2. Aj táto skutočnosť bola medzi stranami sporu sporná, nakoľko žalovaní prioritne tvrdili, že neužívajú žiadnu časť pozemku, ktorá by patrila žalobcovi.
8. Prvostupňový súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že plot na hranici pozemkov strán sporu, bol vybudovaný U. W.om a jeho umiestnenie je nemenné od roku 1989, od jeho výstavby. Plot bol postavený v zmysle geometrického plánu č. 244-254-191/88 zo dňa 19. 04. 1988 overený dňa 27. 07. 1988, vyhotovený Geodézia n.p. Žilina oddiel 254 Žiar nad Hronom, ktorý geometrický plán slúžil na majetkoprávne vyporiadanie parciel XXX/X-XX. Uvedeným geometrickým plánom z roku 1988, došlo k deľbe pozemku a to pôvodnej PK parc.č. XXX evidovaná ako EN parc.č. XXX/X. V rámci ROEP-u došlo k určeniu hranice naprojektovaním, čo bolo v súlade s vtedy platnými predpismi a pri naprojektovaní boli dodržané výmery parciel podľa geometrického plánu z roku 1988. Parcely žalovaných boli ešte zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX overený dňa 01. 10. 1966, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely č. XXX/X na súčasné parcely č. 940/16 a XXX/X. V roku 2014 došlo k zameraniu parcely žalobcu č. XXX/X a došlo k jej rozdeleniu na parcely č. R./XX, R./XX a R./X. Ani pri jednom z týchto meraní nedošlo k spochybneniu hranice ustálenej užívaním v prírode
a táto ustálená hranica začala byť spochybňovaná žalobcom až v roku 2016. Znalec G.. Šimun v znaleckom posudku č. 7/2018, zaujal záver, že nie je možné určiť hranicu výpočtom a konštatuje, že hranica medzi pozemkami bola ustálená užívaním. Hranicu ustálenú užívaním od roku 1988 do roku 2016 nikto nespochybňoval. Súd prvej inštancie uviedol, že znalec v znaleckom posudku konštatuje nesúlad medzi hranicou ustálenou užívaním v prírode a hranicou evidovanou vo vektorovej mape, avšak nie je možné hranicu ustálenú užívaním v prírode, ktorá bola rešpektovaná, prispôsobovať mapovému operátu, ktorý vykresľuje odchýlky, ale práve naopak, mapový operát by mal odzrkadľovať skutočnosť a v prípade odchýlky by sa mal práve tento prispôsobiť skutočnosti. Znalec jednoznačne v podanom znaleckom posudku konštatoval, že nevie určiť priebeh spornej hranice medzi parcelami CKN č. R./X a R./X na základe žiadnych technických podkladov, ktoré by vychádzali alebo boli založené na priamych meraniach alebo odvodených meraniach. Tiež zaujal záver, že hranica medzi parcelami CKN č. R./X a R./X je ustálená užívaním.
9. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobca v spore nepreukázal, že žalovaní neoprávnene užívajú časť jeho pozemku, v spore neuniesol dôkazné bremeno, preto prvostupňový súd žalobu zamietol.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore znalec G.. Ján Šimun vypracoval znalecký posudok č.7/2018. Za podanie znaleckého posudku si uplatnil znalečné. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore neúspešný, súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Prvostupňový súd zároveň priznal štátu trovy obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 17. 01. 2017 na mieste samom, tiež voči žalobcovi.
11. Prvostupňový súd tiež uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im prvostupňový súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania voči žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu. Prvostupňový súd tak rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP.
12. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“), domáhajúc sa zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že žalobe žalobcu bude vyhovené v celom rozsahu, žalovaní 1/ a 2/ budú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania.
13. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozsudok je výsledok nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vlastníckemu právu žalobcu nebola poskytnutá ochrana, a to napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia skutočnosti, že stavba skleníka a plota sa nachádza na pozemku žalovaných. Odvolateľ uviedol, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok G.. Šimuna č. 7/2018, ktorý uvádza, číselné výsledky merania geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX (slúžiaceho na majetkoprávne vysporiadanie) boli zaznamenané v ZPMZ č. XXX, ktoré sa nenachádza v katastri nehnuteľností, a teda nie je možné vykonať rekonštrukciu pôvodného zamerania. Táto okolnosť teda znamená, že nemožno potvrdiť prípadnú správnosť tvrdenia žalovaných o tom, že údajne skleník a plot sú na ich pozemku. Súd prvej inštancie však opomenul najpodstatnejší záver znalca, kde znalec jasne uvádza, že „keď vychádzame z platnej vektorovej katastrálnej mapy (VKM), musíme konštatovať, že hranice medzi predmetnými parcelami v teréne a hranica evidovaná vo VKM je v nesúlade a pre vyčíslenie odchýlky môžeme použiť vyhotovený geometrický plán č. 43604625-40/2017 z 23. 07. 2017 vyhotovený G.. L....“. Odvolateľ uviedol, že práve geometrický plán G.. L. určuje nesúlad medzi stavom v teréne a evidovaným stavom katastra nehnuteľností, teda, že skleník a plot sú na pozemku žalobcu. Uvedené svedčí o nesprávnom zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci, pretože tu je jednoznačne dôvod, aby došlo k vyprataniu pozemku patriaceho žalobcovi. Podľa odvolateľa je irelevantné, právne nepodložené tvrdenie žalovaných o postavení plota na hranici (pre takéto tvrdenie neexistuje žiadna opora v dôkazoch). Keďže žalobca predložil to, čo podľa práva ako vlastník predložiť má, akékoľvek iné prehlásenie žalovaných či tvrdenia majú zásadnú chybu a to fakt, že ani užívanie časti pozemku žalobcu z nich nerobí vlastníkov a ani oprávnených držiteľov, pretože vektorová katastrálna mapa je zrejmá a svedčí podanej žalobe. Žalobca tiež považuje za nesprávny výrok ohľadne trov, pretože je zrejmé, že sám disponuje dokladmi riadneho vlastníka, jeho tvrdenia sú v súlade s údajmi katastra nehnuteľností, napriek tomu súd v konaní dospieva k inému záveru a zaväzuje ho na trovy, ktoré zjavne nespôsobil vedením nedôvodného konania.
14. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
18. Pretože odvolací súd pri preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade by prichádzalo do úvahy aj použitie ustanovení § 129, § 130 ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka výzvou podľa § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu týchto ustanovení.
19. Žalovaný 1/ a 2/ vo vyjadrení na základe výzvy podľa § 382 CSP uviedli, že uplatnenie § 129 a nasledujúcich a § 134 Občianskeho zákonníka uplatňujú žalovaní od začiatku sporu a navrhujú ich súdu aplikovať aj pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu.
20. Uviedli, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07. 07. 1995 od U. W. (predchádzajúceho vlastníka), na ktorej bol rozostavaný rodinný dom, skleník a oplotenie na betónovom základe. Odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaní užívajú nepretržite nehnuteľnosť v stave, v akom ju kúpili (s prihliadnutím na bežné užívanie a opravy) a to po dobu viac ako 21 rokov. Predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti Jaroslav W. so súhlasom susedov riadne vybudoval na hranici nehnuteľnosti oplotenie na betónovom základe pozdĺž celej nehnuteľnosti. Pôvodní vlastníci nehnuteľnosti žalobcu, rodičia žalobcu, ani samotný žalobca za celý čas užívanie nehnuteľnosti žalovanými (ani ich predchodcom pánom W.om) nenamietali údajné nesprávne umiestnenie oplotenia ani hraníc uvedených pozemkov. Žalovaní mali od počiatku za to, že užívajú svoje nehnuteľnosti a neužívajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu alebo akejkoľvek tretej osoby.
21. Žalobca vo vyjadrení k výzve podľa § 382 CSP uviedol, že pokiaľ má dôjsť k aplikácii predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka, bude na žalovaných, aby hodnoverným a relevantným spôsobom preukázali dobromyseľnosť a tiež právny titul, od ktorého dobromyseľnú držbu odvodzujú. Žalobca má za to, že zákonom stanovené podmienky pre vydržanie spornej časti pozemku v prospech žalovaných neboli naplnené. V danom prípade sú žalovaní povinní oprieť svoju dobromyseľnosť o konkrétny právny titul, ktorý by preukazoval ich vlastnícke právo k danej časti pozemku, sporná časť pozemku však nikdy nebola od žalobcu, prípadne jeho právnych predchodcov vykúpená či darovaná a teda zo strany žalovaných došlo k privlastneniu cudzej veci. Vzťahovať dobromyseľnosť žalovaných a ich právneho predchodcu na existenciu kovového plotu, ktorý mal byť vybudovaný v roku 1989, nepovažuje žalobca za správne, pretože, ako už v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil a preukázal, právni predchodcovia žalobcu nedali písomný ani ústny súhlas na výstavbu plotu. Rovnako nebol daný súhlas s výstavbou skleníka, o čom žalobca predložil čestné prehlásenie predchádzajúcich vlastníkov G.. U. P. a G.. Q. P.. Žalobca má za to, že oprávnenosť držby nie je preukázaná, rovnako nie je preukázaná ani existencia právneho dôvodu, resp. okolnosti svedčiacej o dôvode nadobudnutia predmetu držby, z ktorého by mohli žalovaní a ich právny predchodca vyvodzovať dobrú vieru, že práve im patrí vlastnícke právo k spornej časti pozemku. V súdenej veci bolo potrebné posúdiť, či predmetný plot a skleník, ktorý je vlastníctvom žalovaných 1/ a 2/, sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalobcu, a teda, či žalobe o vypratanie je možné vyhovieť.
22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu je správne.
23. V súdenej veci bolo potrebné posúdiť otázku či žalovaní 1/ a 2/ zasahujú neprimeraným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda či žaloba žalobcu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a o odstránenie kovového plotu a skleníka je dôvodná. Inak povedané, bolo potrené vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetnej časti pozemku v rozsahu určenom Geodetickým elaborátom č. R.R. zo dňa 17.2.2016.
24. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporné, že žalovaní sú evidovaní na LV č. R. k.ú. D. ako vlastníci CKN parc. č. R./X druh pozemku orná pôda vo výmere 909 m2. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že predmetný kovový plot vybudoval U. W., a ktorý plot bol v nezmenenej pozícii aj v čase keď nehnuteľnosť CKN parc.č. R./X kupovali žalovaní v roku 1995. Plot bol vybudovaný na podklade geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/ XX zo dňa 19. 04. 1988 overený dňa 27. 07. 1988, vyhotovený Geodézia n.p. Žilina oddiel 254 Žiar nad Hronom, ktorý geometrický plán slúžil na majetkoprávne vyporiadanie parciel R./X-XX.
25. Znalec G.. Šimun v znaleckom posudku č. 7/2018, zaujal okrem iného záver, že nie je možné určiť hranicu výpočtom a konštatuje, že hranica medzi pozemkami bola ustálená užívaním. Znalec v znaleckom posudku síce konštatuje nesúlad medzi hranicou ustálenou užívaním v prírode a hranicou evidovanou vo vektorovej mape. Znalec jednoznačne v podanom znaleckom posudku konštatoval, že nevie určiť priebeh spornej hranice medzi parcelami CKN č. R./X a R./X na základe žiadnych technických podkladov, ktoré by vychádzali alebo boli založené na priamych meraniach alebo odvodených meraniach. Tiež zaujal záver, že hranica medzi parcelami CKN č. R./X a R./X je ustálená užívaním. Znalec tiež v závere znaleckého posudku uviedol, že pri meraní susedných pozemkov CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zistil, že aj tieto vykazujú posuny oproti stavu evidovanému vo vektorovej mape.
26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
27. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý premet vydržania, b) držba musí byť oprávnená a c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
28. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, sa musí vzťahovať i k titulu, na ktorého základe mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Geometrický plán zobrazujúci kvalifikovane určitú časť zemského povrchu sám o sebe nie je nie je takýmto titulom. Dobrú vieru zakladá však listina (napríklad kúpna zmluva), s ktorou sa takýto geometrický plán spája (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2632/2003 zo dňa 17.03.2004).
31. V danom prípade žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpou od U. W., ktorý na hranici pozemkov medzi parcelami CKN č. R./X a R./X vybudoval predmetný kovový plot na podklade geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 19. 04. 1988 overený dňa 27. 07. 1988, vyhotovený Geodézia n.p. Žilina oddiel XXX Žiar nad Hronom.
32. Vychádzajúc z tohto skutkového zistenia možno uzavrieť, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že hranica medzi parcelami CKN č. R./X a R./X by mala prechádzať inak, teda že žalovaní zasahujú do vlastníctva žalobcu v rozsahu určenom Geodetickým elaborátom č. R.R. zo dňa 17.2.2016, s poukazom na vyššie uvedené by bolo treba na druhej strane uzavrieť, že žalovaní predmetnú časť parcely určenú Geodetickým elaborátom č. R.R. zo dňa 17.2.2016 nadobudli vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
33. Dobrú vieru žalovaných, ktorej nedostatok namietal žalobca, zakladá v danom prípade kúpna zmluva medzi predávajúcim U. W.om a žalovanými ako kupujúcimi uzavretá v roku 1995 (ktorá spochybňovaná nebola), s ktorou súvisí geometrický plán č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 19. 04. 1988 overený dňa 27.
07. 1988, vyhotovený Geodézia n.p. Žilina oddiel 254 Žiar nad Hronom, podľa ktorého bol vybudovaný predmetný kovový plot ako hranica medzi parcelami CKN č. R./X a R./X, ktorú až do roku 2016 nikto nespochybňoval. Žalovaní v roku 1995 kúpili pozemok CKN par. č. R./X, ktorý bol už v tom čase vymedzený kovovým plotom vo vzťahu k susednému pozemku CKN parcela č. R./X, takto určená hranica následne nebola nijak sporná, či spochybňovaná a v takto určenom rozsahu svoj pozemok žalobcovia nerušene dlhodobo užívali. Po dobu takmer 21 rokov žalovaných (žalovaní kúpili predmetné nehnuteľnosti v roku 1995) v držbe a užívaní nikto nijakým spôsobom neobmedzoval, a to ani zo strany právnych predchodcov žalobcu.
34. Za tohto stavu odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene zasahovali do vlastníctva žalobcu, preto bolo namieste žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
35. Záverom odvolací súd poznamenáva, že problém posunu hraníc medzi jednotlivými parcelami v k.ú. D. nebude asi len medzi parcelami CKN č. R./X a R./X, nakoľko znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že pri meraní susedných pozemkov CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zistil, že aj tieto vykazujú posuny oproti stavu evidovanému vo vektorovej mape. Na druhej strane aj znalec jednoznačne konštatoval, že nevie určiť priebeh spornej hranice medzi parcelami CKN č. R./X a R./ X na základe žiadnych technických podkladov, ktoré by vychádzali alebo boli založené na priamych meraniach alebo odvodených meraniach a uzavrel, že hranica medzi parcelami CKN č. R./X a R./X je ustálená užívaním.
36. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne odvolateľom tvrdené pochybenie rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu teda aj výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá úspechu žalovaných 1/ a 2/ v konaní pred prvostupňovým súdom.
37. Žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).