Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-66-2016.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: G.. U. P., A.. XX.X.XXXX, S. F.V. D., P. XXX/XXA, zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Juraja Remšíka proti žalovanej v 1. rade: G.. W.B. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, S. F. D., P. XXX/XX, žalovanému v 2 rade: C. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, S. F. D., P. XXX/XX, žalovaní v 1. a v 2. rade zastúpení advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, konajúca prostredníctvom advokáta prokuristu JUDr. Milana Gocníka, LLM, o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti a iné takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd znalcovi Ing. Jánovi Šimunovi p r i z n á v a odmenu za podaný znalecký posudok č. 7/2018 v rozsahu 100% voči žalobcovi.
Súd p r i z n á v a štátu trovy obhliadky v rozsahu 100% voči žalobcovi.
Súd žalovaným v 1.) a v 2.) rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100% trov konania, ktorú je povinný zaplatiť žalovaným v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosť- pozemok evidovaný na LV č. XXX, k.ú. D. a to k CKN parc.č. XXX/X, druh pozemku orná pôda, v rozsahu určenom Geodetickým elaborátom č. XXXXXX zo dňa 17.2.2016 ako aj odstránenia kovového plotu a skleníka umiestnených na predmetnom pozemku. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom CKN parc.č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 725 m2, k.ú. D., ktorý nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 16.4.2009. V zmysle grafického elaborátu zo dňa 17.2.2016 dochádza zo strany žalovaných k neoprávnenému užívaniu časti pozemku žalobcu v rozsahu 146 m2. Ide o vlastníkov susednej nehnuteľnosti CKN parc.č. XXX/ X druh pozemku orná pôda o výmere 909 m2 evidovaného na LV XXX k.ú. D.. Hranicu medzi pozemkom žalobcu a susedným pozemkom žalovaných tvorí v zmysle grafického elaborátu kovový plot. Žalovaní svojim konaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko neexistuje a ani neexistoval žiadny právny dôvod, za základe ktorého by žalovaní boli oprávnení predmetnú nehnuteľnosť užívať. Zástupca žalobcu poukázal na závery znaleckého posudku znalca Ing. Šimuna, ktorý uviedol, že výmery nesúhlasia a nemôže zrekonštruovať hranicu parciel. Je však evidentné, že je rozdiel medzi užívacou hranicou a vektorovou hranicou.
2.Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali žalobu žalobcu zamietnuť. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že by užívali časť nehnuteľnosti, ktorá by mu patrila. V prípade, pokiaľ by to v spore žalobca preukázal, tak by tiež nebol dôvod na vyhovenie žaloby, nakoľko oni parcelu v takom rozsahu ako ju užívajú v súčasnej dobe užívajú dlhodobo, a to od doby, keď ju kúpili od U.E. W., ktorý plot aj postavil a tiež parcelu užíval v rovnakých hraniciach ako oni, v zmysle geometrického plánu. V danom prípade by spĺňali podmienky vydržania predmetnej časti parcely. Právny zástupca žalovaných tiež poukázal na závery znaleckého posudku znalca Ing. Šimuna, ktorý konštatoval, že hranica je ustálená užívaním.
3.Žalobca v spore navrhol vykonať dôkaz vyhotovením geometrického plánu, ktorý by konštatoval hranicu medzi pozemkami strán sporu, z čoho by bolo následne zrejmé, či je dôvod na vydanie alebo nie. Žalovaní v spore navrhli vykonať dôkaz výsluchom svedkov U.Y. W. a G.. P. O. ako aj vykonanie obhliadky na mieste samom.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXX, XXX k.ú. D., Geodetickým elaborátom č. XXXXXX zo dňa 17.2.2016, geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/ XX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX, obhliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov U. W. a G.. P. O., Čestným prehlásením U. W., znaleckým posudkom č.X/XXXX znalca Ing. Šimuna, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
6.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
7.Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide.
8.Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať.
9.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je evidovaný na LV č. XXX k.ú. D. ako vlastník CKN parc.č. XXX/X druh pozemku orná pôda vo výmere 725 m2 a žalovaní sú evidovaní na LV č. XXX k.ú. D. ako vlastníci CKN parc.č. XXX/X druh pozemku orná pôda vo výmere 909 m2. Nie je sporné ani to, že v prírode je hranica určená kovovým plotom, ktorý vybudoval U. W., a ktorý plot bol v nezmenenej pozícii aj v čase keď nehnuteľnosť CKN parc.č. XXX/X kupovali žalovaní v roku 1995.
10.Medzi stranami sporu je sporné, či žalovaní neoprávnene užívajú časť parcely CKN č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Neoprávnený rozsah užívania, podľa tvrdenia žalobcu by mal byť v rozsahu 146
m2. Aj táto skutočnosť je medzi stranami sporu sporná, nakoľko žalovaní prioritne tvrdia, že neužívajú žiadnu časť pozemku, ktorá by patrila žalobcovi.
11.Žalovaní predložili ako dôkaz Čestné prehlásenie U. W. zo dňa 24.5.2016. U. W. prehlásil, že na svojom bývalom pozemku v D., parcela č. XXX/X, v súčasnej dobe č.XXX/XX, vymedzeným geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/XX postavil oplocovací múrik presne na hranici určenej štátnym geodetickým úradom. S vymedzenou hranicou súhlasili susedia z oboch strán a nikdy nemali voči stanovenej hranici žiadne námietky.
12.Súd vo veci vykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom dňa 17.1.2017. Na obhliadke súd zistil, že v prírode sú pozemky strán sporu oddelené plotom, ktorý je na betónovom podklade, s kovovými stĺpikmi, plot je pletivový, siaha po celej dĺžke pozemku ( hranice v prírode). V spodnej časti na sa pozemku žalovaných ( za plotom na ich stranu v prírode) nachádza skleník.
13.Na obhliadke na mieste samom bol vypočutý aj svedok U. W.. Svedok uviedol, že on vlastnícke právo k pozemku ( teraz evidované na žalovaných ) nadobudol v roku 1988 alebo 1989, pričom dom a múr začal budovať asi v roku 1989, v tom čase budoval aj skleník. Múr ( plot) staval na základe geometrického plánu, tak ako to bolo vymerané. Pletivo už on nedával. V čase, keď nehnuteľnosti predával žalovaným plot už bol postavený a dom bol rozostavaný. Svedok konštatoval, že v období od kedy on kúpil nehnuteľnosti do doby pokiaľ ich odpredal žalovaným neboli žiadne spory ohľadne osadenia plotu a priebehu hranice. S P. ( právnymi predchodcami žalobcu) vychádzal dobre.
14.Na obhliadke na mieste samom bola vypočutá aj svedkyňa G.. P. O.. Uviedla, že vecou sa zoberala ako pracovníčka katastrálneho odboru. Šetrením zistila, že v roku 1988 bol vyhotovený geometrický plán, kde bola, v súčasnej dobe sporná hranica, zameraná geodetkou a číselné výsledky merania boli zaznamenané do Záznamu podrobného merania zmien č. XXX. Tieto číselné výsledky sú súradnice, ktoré v prípade spochybnenia danej hranice sa dajú vytiahnuť z archívu a môže sa dokázať, či meranie bolo v priadku alebo nie. V roku 1996 si žalovaná v 1. rade dal vypracovať geometrický plán, ktorý bol určený na zameranie rodinného domu ku kolaudácii a následnému zápisu do katastra, kedy bolo zistené, že ZPMZ ( Záznam podrobného merania zmien) č. XXX neexistuje. Následne dotazovali G.. P. ( zhotoviteľa ROEP-u), aby uviedol, akým spôsobom preniesol do vektorovej katastrálnej mapy v rámci ROEP-u túto hranicu. Keďže bol č.XXX neexistoval, bod naprojektoval ( nebolo jeho povinnosťou zameriavať v teréne). Oni ( pracovníci katastrálneho odboru) na mieste samom v rámci šetrenia, ktoré vykonali zistili, že plot na hranici pozemkov je starý a nebol posúvaný, čiže nie je možné spochybňovať to, že táto hranica bola zameraná ako skutočný stav.
15.V spore bolo preukázané, že plot na hranici pozemkov strán sporu, bol vybudovaný U. W. a jeho umiestnenie je nemenné od roku 1989, od jeho výstavby. Plot bol postavený v zmysle geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 19.4.1988 overený dňa 27.7.1988, vyhotovený Geodézia n.p. Žilina oddiel XXX Žiar nad Hronom, ktorý geometrický plán slúžil na majetkoprávne vyporiadanie parciel XXX/ X-XX. Uvedeným geometrickým plánom z roku 1988, došlo k deľbe pozemku a to pôvodnej PK parc.č. XXX evidovaná ako EN parc.č. XXX/X. V rámci ROEP-u došlo k určeniu hranice naprojektovaním, čo bolo v súlade s vtedy platnými predpismi a pri naprojektovaní boli dodržané výmery parciel podľa geometrického plánu z roku 1988. Parcely žalovaných boli ešte zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX overený dňa 1.10.1966, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely č. XXX/X na súčasné parcely č. XXX/XX Y. XXX/X. V roku 2014 došlo k zameraniu parcely žalobcu č. XXX/X a došlo k jej rozdeleniu na parcely č. XXX/XX, XXX/XX Y. XXX/X. Ani pri jednom z týchto meraní nedošlo k spochybneniu hranice ustálenej užívaním v prírode a táto ustálená hranica začala byť spochybňovaná žalobcom až v roku 2016. Znalec Ing. Šimun v znaleckom posudku č. X/XXXX, zaujal záver, že nie je možné určiť hranicu výpočtom a konštatuje, že hranica medzi pozemkami bola ustálená užívaním. Hranicu ustálenú užívaním od roku 1988 do roku 2016 nikto nespochybňoval. Je pravda, že znalec v znaleckom posudku konštatuje nesúlad medzi hranicou ustálenou užívaním v prírode a hranicou evidovanou vo vektorovej mape, avšak nie je možné hranicu ustálenú užívaním v prírode, ktorá bola rešpektovaná, prispôsobovať mapovému operátu, ktorý vykresľuje odchýlky, ale práve naopak, mapový operát by mal odzrkadľovať skutočnosť a v prípade odchýlky by sa mal práve tento prispôsobiť skutočnosti. Znalec jednoznačne v podanom znaleckom posudku konštatoval, že nevie určiť priebeh spornej hranice medzi parcelami CKN č. XXX/X Y. XXX/X na základe žiadnych technických podkladov,
ktoré by vychádzali alebo boli založené na priamych meraniach alebo odvodených meraniach. Tiež zaujal záver, že hranica medzi parcelami CKN č. XXX/X Y. XXX/X je ustálená užívaním.
16.Žalobca v spore nepreukázal, že žalovaní neoprávnene užívajú časť jeho pozemku, v spore neuniesol dôkazné bremeno, vzhľadom na to súd žalobu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol, nebol dôvod sa zaoberať prípadným vydržaním časti parcely žalovanými.
17.Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
18.Podľa § 262 ods.2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20.V spore znalec Ing. Ján Šimun vypracoval znalecký posudok č.X/XXXX. Za podanie znaleckého posudku si uplatnil znalečné.
21.Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore neúspešný, súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Súd zároveň priznal štátu trovy obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 17.1.2017 na mieste samom, tiež voči žalobcovi. O výške náhrady trov rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Žalovaní v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania voči žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .