Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam D. v právnej veci žalobcu 1/ I. P., nar. XX.XX.V., bytom L. XXXX/XX, XXX XX K., L. republika, štátny občan ČR a žalobcu 2/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXX, XXX XX, L. republika, štátny občan ČR, obaja právne zast. Mgr. Zdenka Záhoráková, advokátka, L. Novomeského 2667/4, 911 08 Trenčín proti žalovanému S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX, L. republika, štátny občan ČR, právne zast. JUDr. Martina Hrbatová, advokátka, Karlov 6, 796 01 Prostějov, Česká republika, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -268 zo dňa 6. augusta 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -268 zo dňa 6. augusta 2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu žalobcu 2/ zamietol. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ a žalobca 2/ sa žalobou doručenou dňa 09.05.2016, v spojení s podaním zo dňa 09.06.2016, domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, pod sp. zn. RRS 2015/25 zo dňa 12.04.2016, a to z dôvodov podľa . Žalobcovia mali za to, že podľa Insolvenčního zákona č. 182/2006 Sb. malo byť rozhodcovské konanie prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/, a teda v rozhodcovskom konaní nebolo postupované podľa všeobecne platných predpisov napriek tomu, že táto povinnosť je stanovená priamo rokovacím poriadkom predmetného súdu. Žalobcovia ďalej namietali, že konanie pred rozhodcovským súdom neprebiehalo podľa pravidiel dohodnutých účastníkmi, pretože žalobcovia dodatočne zistili, že rozhodcovský súd bol či mohol byť pri svojom rozhodovaní zaujatý, a to vzhľadom k pomeru rozhodcu k žalovanému. Žalobca 2/ tiež namietal, že v rozhodcovskom konaní boli doručované a všetky úkony boli vykonávané voči advokátovi JUDr. A. S., A., ktorému žalobca 2/ na zastupovanie splnomocnenie nikdy neudelil a ak bol na splnomocnení a na všetkých ďalších úkonoch podpis žalobcu 2/, nejedná sa o jeho vlastný podpis. Žalobcovia tiež poukázali na to, že ustanovenie čl. II ods. 4 Zmluvy o pôžičke je neplatné pre rozpor so zákonom a pre rozpor s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok by bol aj nevykonateľný, keď doposiaľ nie je zrejmá dĺžka omeškania.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že nebol dôvod na prerušenie rozhodcovského konania, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 12.04.2016 a dňa 11.04.2016 bol zverejnený v insolvenčnom registri len zápis uznesenia o neschválení oddĺženia na žalobcu 1/. Podľa žalovaného rozhodcovský súd sa veľmi podrobne pred vydaním rozhodcovského rozsudku zaoberal námietkami žalobcu 2/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov o zaujatosti.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -144 zo dňa 25.10.2018 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, pod sp. zn. RRS 2015/25 zo dňa 12.04.2016 v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že rozhodcovský súd porušil zákonné ustanovenie § 263 Insolvenčního zákona č. 182/2006 Sb., keď napriek zákonnej prekážke, ktorá nastala dňa 11.04.2016 z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/, pokračoval v konaní a výsledkom bolo následne nezákonné rozhodnutie vo veci samej, t.j. vydanie rozhodnutia v čase prerušenia konania, čím bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , a to aj vo vzťahu k žalobcovi 2/, pretože v rozhodcovskom konaní šlo o nerozlučné spoločenstvo.

5. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č.k. -217 zo dňa 20.11.2019 rozhodnutie súdu prvej inštancie voči žalobcovi 1/ potvrdil a voči žalobcovi 2/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ nešlo v rozhodcovskom konaní o nerozlučné spoločenstvo, teda vo vzťahu k žalobcovi 2/ nedošlo k účinkom prerušenia rozhodcovského konania, a preto nebol naplnený tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že strany sporu nenamietali uzavretie Rozhodcovskej doložky k Zmluve o pôžičke zo dňa 11.07.2011, na základe ktorej príslušným pre rozhodovanie sporov z tejto zmluvy mal byť Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, ktorého sídlo neskôr bolo zmenené na Jánošíkova 264, Žilina. Žalobcovia tvrdili, že dňa 14.04.2016 bol advokátovi O.. A. Slabému, A. doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. RRS 2015/25 zo dňa 12.04.2016, ktorým boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k úhrade dlžnej istiny s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie z obsahu rozhodcovského spisu zistil, že dňa 14.12.2015 žalobcovia udelili plnú moc O.. A. S., aby ich vo všetkých právnych veciach zastupoval. Vzhľadom na rozdielnosť podpisov žalobcu 2/, rozhodcovský súd ho vyzval, aby sa vyjadril, či podpísal plnú moc právnemu zástupcovi. Dňa 11.02.2016 žalobca 2/ oznámil rozhodcovskému súdu, že potvrdzuje, že plnú moc O.. A. S. dňa 14.12.2015 podpísal. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že rozhodcovský súd neporušil ustanovenia o doručovaní jeho rozhodnutí splnomocneným zástupcom strán.

7. Súd prvej inštancie považoval za irelevantnú námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, keďže podľa právneho poriadku Slovenskej republiky možno predmet sporu, ktorý vznikol medzi žalobcami a žalovaným, riešiť v rozhodcovskom konaní, keď aj odvolací súd v ods. 39 rozhodnutia č. k. -217 zo dňa 20.11.2019 poukázal na právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť daný spor.

8. Súd prvej inštancie na základe námietok žalobcov tiež nezistil, že by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku boli v rozpore s verejným poriadkom. Súd prvej inštancie pritom z obsahu rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodca sa zaoberal všetkými námietkami žalobcov týkajúcimi sa právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, premlčacej doby, ako i nároku na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, s ktorými námietkami sa v rozhodnutí i vysporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí vyplývajúcich zo sporov medzi osobami fyzickými alebo právnickými a vydaných na území iného štátu než toho, v ktorom sa žiada o ich uznanie a výkon, upravuje Newyorský dohovor uzavretý dňa 10.06.1958. Rozhodcovské rozhodnutie zahŕňa pritom nielen rozhodnutia vydané rozhodcami ustanovenými na každý jednotlivý prípad, ale aj rozhodnutia vydané stálymi rozhodcovskými orgánmi, ktorým sa strany podrobili. Pritom súd zmluvného štátu, u ktorého sa podala žaloba v záležitosti, o ktorej strany uzavreli dohodu, odkáže na rozhodcovské konanie na žiadosť jednej z nich, iba že zistí, že spomenutá dohoda je neplatná, neúčinná alebo nespôsobilá na použitie. Tak to bolo i v prípade Okresného súdu Šumperk č.j. -34 zo dňa 29.06.2015, ktorý z dôvodu uzavretia rozhodcovskej doložky konanie v danej veci zastavil a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené i

Krajským súdom v Ostrave č.j. -45 zo dňa 24.09.2015. Každý zmluvný štát potom uzná rozhodcovské rozhodnutie za záväzné a povolí jeho výkon podľa predpisov o konaní, ktoré platia na území, kde sa rozhodnutie uplatňuje, za podmienok určených v ďalších článkoch Newyorskej dohody. Pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje dohovor, sa neurčia podstatne ťažšie podmienky alebo vyššie súdne poplatky, než sú určené pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí miestnych. V čl. V. sa potom uvádzajú dôvody, pre ktoré možno uznanie a výkon rozhodnutia odoprieť, pričom súd prvej inštancie z obsahu rozhodcovského spisu nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by uznanie a výkon rozhodcovského rozhodnutia mohlo byť odopreté. I Krajský súd v Ostrave pripustil, že rozhodcovská zmluva je prípustná podľa , zákona č. 216/1994 Sb., keďže sa jedná o majetkový spor, v ktorom by strany nepochybne mohli uzavrieť zmier. Rovnako poukázal i na a v danej veci nepochybne možno uzavrieť dohodu o urovnaní, a preto spor spadá pod Zákon o rozhodcovskom konaní, keďže nejde o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takisto rozhodcovská doložka bola uzavretá v súlade s a takisto bola dodržaná písomná forma ustanovená v .

9. Pokiaľ žalobca 2/ namietal zaujatosť rozhodcovského súdu, súd prvej inštancie na základe žalovaným predloženého vyjadrenia rozhodcu Mgr. U. K., ktorý daný spor rozhodoval, mal za to, že nebol dôvod na vyslovenie zaujatosti rozhodcu. Žalobcovia namietali zaujatosť rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pre určitý blízky vzťah O.. A. T. k žalovanému, ktorý však bol rozhodcom predmetného rozhodcovského súdu do 31.07.2012, kedy ukončil činnosť rozhodcu a bol zo zoznamu rozhodcov vymazaný a ktorým dňom bol do zoznamu rozhodcov následne zapísaný A.. U. K.. Žalobcom 2/ uvedené osoby teda neboli v čase rozhodovania sporu súčasne rozhodcami daného rozhodcovského súdu, pričom A.. U. K. síce nepoprel, že O.. A. T. pozná, avšak nie je v takom vzťahu k nemu, aby vznikla pochybnosť o jeho zaujatosti rozhodnúť predmetný spor.

10. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávne námietky žalobcu 2/, ako skúmanie Zmluvy o pôžičke, resp. či jej ustanovenia sú alebo nie sú v rozpore s hmotným právom a takisto nie je oprávnený posudzovať dodržiavanie hmotnoprávnych lehôt pre priznanie nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní (zisťovanie premlčania nároku). Navyše, tieto skutočnosti začal žalobca 2/ predkladať až po uplynutí koncentračnej zásady v zmysle napriek tomu, že ich mohol uviesť už priamo v žalobe.

11. O trovách konania súd prvej inštancie v zmysle rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca 2/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vecou nedostatočne zaoberal v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, nesprávne právne vec posúdil, resp. na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym záverom a právne a skutkové zdôvodnenie rozhodnutia žalobca 2/ považoval za nedostatočné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, pod sp. zn. RRS 2015/25 zo dňa 12.04.2016 voči žalobcovi 2/ a zaväzuje žalovaného k úhrade trov prvostupňového konania i odvolacieho konania vo výške 100%.

13. Žalobca 2/ v odvolaní s poukazom na a uviedol, že v danom prípade ide jednoznačne o spor bez medzinárodného prvku, keď ide o spor medzi občanmi Českej republiky. V prípade, ak ide o spor bez medzinárodného prvku, teda o zmluvnú eváziu z pôsobnosti miestnych súdov, primárne je nutné skúmať prípustnosť takejto voľby v právnom poriadku štátu, z pôsobnosti zákonov ktorého chcú strany dojednaním uniknúť, a to osobitne s ohľadom na neskoršie uznanie rozsudku z hľadiska rozporu s verejným poriadkom, pričom treba predoslať, že v zmysle právnej teórie i rozličných právnych úprav už dojednanie takéhoto fóra môže byť v rozpore s verejným poriadkom.

14. Žalobca 2/ poukázal na to, že čo sa týka pojmov tuzemská a medzinárodná arbitráž, tieto sú v niektorých zákonoch definované, v iných výslovná definícia chýba. Definíciu medzinárodnej obchodnej arbitráže nájdeme v Európskom dohovore 1961. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) sa tento Dohovor týka rozhodcovských zmlúv na rozhodovanie sporov z medzinárodného obchodu medzi fyzickými a právnickými osobami, ktoré pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy mali svoj obvyklý pobyt alebo

svoje sídlo v rôznych zmluvných štátoch. Slovenský v výslovne upravuje, že jeho úprava sa vzťahuje na rozhodovanie sporov z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto arbitráže v Slovenskej republike. Z toho vyplýva, že o medzinárodnú arbitráž pôjde v prípadoch sporov z právnych vzťahov s medzinárodným prvkom. Pri medzinárodných vzťahoch ide o právne vzťahy s medzinárodným prvkom. Tu treba určiť rozhodujúce hmotné právo, a to buď voľbou účastníkov tohto vzťahu alebo na základe kolíznej normy. Prípustnosť rozhodcovského konania si treba vopred, už pri uzavieraní rozhodcovskej zmluvy starostlivo objasniť. Pri zisťovaní tohto predpokladu dobrovoľnej arbitráže sa treba venovať otázkam kto, ktoré osoby môžu byť účastníkmi rozhodcovského konania a súčasne ktoré spory môžu byť predmetom tohto konania. Splnenie predovšetkým osobitný význam pre platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky). Právne následky porušenia ustanovení o prípustnosti arbitráže sú upravené v a v . Vybočenie z rámca zákonnej prípustnosti arbitráže má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je jedným z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj na odopretie uznania a výkonu tohto rozhodnutia.

15. Žalobca 2/ tak má za to, že v danom prípade nejde samozrejme o spor z tuzemských obchodnoprávnych či občianskoprávnych vzťahov a tiež ani o spor z medzinárodných obchodnoprávnych či občianskoprávnych vzťahov. Spor z občianskeho vzťahu, ktorého účastníkmi sú všetko občania Českej republiky, t.j. občania toho istého štátu, nemožno považovať za medzinárodný občianskoprávny vzťah a samozrejme ani za tuzemský občianskoprávny vzťah, a teda žalobca 2/ má za to, že rozhodcovský súd nebol v súlade so slovenským Zákonom o rozhodcovskom konaní oprávnený v danej veci rozhodovať a že súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne právne vyhodnotil a mal ju skúmať z úradnej povinnosti i bez návrhu žalobcu.

16. Žalobca 2/ tiež v odvolaní uviedol, že v čase uzatvorenia Smlouvy o půjčce dňa 11.07.2011 platil na území Českej republiky zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník, ktorý kogentne ustanovoval dĺžku premlčacej doby, ktorú nebolo možné na základe dohody ani predĺžiť ani skrátiť a všeobecná premlčacia doba bola 3 roky. S poukazom na žalobca 2/ uviedol, že námietku premlčania vznášali žalobcovia už v rozhodcovskom konaní. Nesprávnym vyhodnotením/postupom došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré je v rozpore so slovenským právnym poriadkom.

17. Ďalej žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným zmluvu o pôžičke dňa 11.07.2011, splatnosť pôžičky bola stanovená na deň 04.01.2012. Žalovaný dňa 29.12.2014 podal žalobu na Rozhodcovský súd v Žiline a súčasne žalobu na Okresný súd Šumperk. Žalobu podanú na rozhodcovský súd žalovaný vzal dňa 05.03.2015 v celom rozsahu späť a toto konanie bolo zastavené dňa 11.03.2015 s právoplatnosťou od 16.03.2015. I v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Ostrave, pobočka v Olomouci, č.k. zo dňa 24.09.2015 je uvedené, že žalovaný mal vytrvať v tomto konaní a až potom, keď by sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať, mal podať návrh na všeobecný súd. Ak si žalovaný uplatnil svoje právo u Okresného súdu Šumperk, ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, nešlo o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle . Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas tohto konania. V poradí druhú žalobu na Rozhodcovský súd v Žiline podal žalovaný až dňa 29.07.2015, ktorá bola rozhodcovským súdom prijatá dňa 31.07.2015. Žaloba tak bola podaná na Rozhodcovský súd v Žiline po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, t.j. oneskorene. Rozhodcovský súd teda vydal rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom, súd nie je oprávnený priznať premlčanú pohľadávku, ak bola námietka premlčania v konaní vznesená.

18. Vzhľadom na uvedené žalobca 2/ mal za to, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní a jeho uznanie a výkon by boli v rozpore s verejným poriadkom.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a navrhol, aby bolo ako vecne správne potvrdené. Žalovaný zdôraznil, že v žiadnej písomnosti sa žalobca 2/ nezmieňuje o tom, že by žalovanému zaplatil sumu 804.000,- Kč, ktorú si od neho požičal dňa 11.07.2011. Proste preto, že z tejto pôžičky nezaplatil ani on, ani žalobca 1/ žalovanému nič. Nič od podania žaloby, ktorú žalovaný už v roku 2014 najprv podal na Okresný súd v Šumperku, obidvaja žalobcovia namietli miestnu a vecnú nepríslušnosť najprv súdov

v Českej republike a následne potom Rozhodcovského súdu v Žiline, keď u súdov v Českej republike trvali na vecnej a miestnej príslušnosti tohto rozhodcovského súdu. Jediným dôvodom týchto obštrukcií je záujem vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť svoj dlh žalovanému.

20. Žalovaný poukázal na to, že Okresný súd v Šumperku v uznesení č.k. zo dňa 20.06.2015 i Krajský súd v Ostrave v uznesení č.k. zo dňa 24.09.2015 sa príslušnou námietkou žalobcov zaoberali, konštatovali, že sa domáhali vecnej a miestnej príslušnosti Rozhodcovského súdu v Žiline po práve a konštatovali aj vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia v Českej republike.

21. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými podnetmi žalobcov proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Rozhodne žalobcovia nežiadali zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v odvolaní. Je zrejmé, že pokiaľ súd rozhoduje v tejto veci, je viazaný žalobou žalobcov a ich tvrdeniami uvedenými v žalobe zo dňa 09.05.2016 a 09.06.2016. Všetky ďalšie návrhy, ktoré žalobcovia znášajú, sú neúčinné. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom zaoberal všetkými námietkami žalobcov uvedenými v žalobe zo dňa 09.05.2020 a 09.06.2020 a po vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov vo veci rozhodol. Všetko, čo namietajú žalobcovia v odvolaní, namietali už pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa so všetkými námietkami vysporiadal a tieto riadne odôvodnil.

22. Dňa 02.11.2020 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi 2/ vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a umožnil mu, aby sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril ( Ods. 1 ). Pretože žalobca 2/ mal v tomto civilnom sporovom konaní za zástupcu advokátku, a teda podľa mal zástupcu so splnomocnením na celé konanie, podľa písomnosti sa doručovali len právnej zástupkyni žalobcu 2/ a podľa doručenky jej boli doručené dňa 11.11.2020. Žalobca 2/ sa už vo veci nevyjadril.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

24. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

25. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že Rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina rozhodcovským rozsudkom č. k. RRS 2015/25 vydaným dňa 12.04.2016 uložil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, v procesnom postavení odporcu 1/ a odporcu 2/, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému, v procesnom postavení navrhovateľa, sumu vo výške 804.000,- Kč, 7,75% zákonný úrok z omeškania ročne počítaný zo sumy 804.000,- Kč od 05. 01. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne počítanú zo sumy 804.000,- Kč od 05. 01. 2012 do zaplatenia a uložil im tiež povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdny poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 1.785,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29.750,- Kč, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

26. Okresný súd v Šumperku v právnej veci žalobcu S. I., t.j. žalovaný v tomto súdnom konaní, proti žalovanému 1/ I. P., t.j. žalobca 1/ v tomto súdnom konaní a žalovanému 2/ O. P., t.j. žalobca 2/ v tomto súdnom konaní, o zaplatenie 804.000,- Kč s príslušenstvom, uznesením j.č. -34 zo dňa 29.06.2015 konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný namietli, že vec má byť podľa zmluvy účastníkov prejednaná pred Rozhodcovským súdom v Žiline. Okresný súd zistil, že v predloženej Zmluve o pôžičke si účastníci dohodli právomoc k rozhodovaniu sporov z tejto zmluvy pre Rozhodcovský súd v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17. Túto rozhodcovskú doložku považuje okresný súd za platnú. Jedná sa o stály rozhodcovský súd zriadený zákonom (č. ), teda rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neplatnú v zmysle judikatúry Nejvyššího soudu ČR pre absenciu priameho určenia rozhodcu ad hoc. Určitým a zrozumiteľným spôsobom je v zmluve stanovené, že spory z tejto zmluvy bude riešiť uvedený rozhodcovský súd. Neplatnosť doložky nemôže spôsobiť ani okolnosť,

že sa jedná o cudzozemský rozhodcovský súd, pretože Česká republika je signatárom Newyorskej zmluvy o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských nálezov, uzavretej 10.06.1958. Vec pritom môže byť podrobená rozhodcovskej zmluve a rozhodcovský súd neodmietol sa vecou zaoberať (iba zastavil konanie pre späťvzatie žaloby). Okresný súd v Šumperku nemá právomoc o uvedenej veci rozhodovať, preto konanie podľa § 106 ods. 1 o.s.ř. zastavil.

27. Krajský súd v Ostravě, pobočka v Olomouci, uznesením j.č. -45 zo dňa 24.09.2015 uznesenie Okresného súdu v Šumperku j.č. -34 zo dňa 29.06.2015 vo výroku I. o zastavení konania potvrdil, a to s odôvodnením, že v danej veci je potrebné sa predovšetkým zaoberať tým, podľa akého právneho poriadku je potrebné posudzovať prípustnosť a platnosť rozhodcovskej zmluvy. Zmluva o pôžičke bola uzavretá 11.07.2011. Vzhľadom k tomu je potrebné posudzovať otázku platnosti podľa právneho stavu k uvedenému dátumu (porovnaj tiež § 123 zákona č. 91/2012 Sb.), kedy platil § 36 ods. 1 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení, podľa ktorého prípustnosť rozhodcovskej zmluvy, teda arbitrabilita, sa posudzuje podľa českého právneho poriadku, ostatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa tohto zákona, pokiaľ má byť rozhodcovský nález vydaný v tuzemsku. Z toho vyplýva, že pokiaľ má byť vydaný nález v cudzine, posudzujú sa tieto náležitosti podľa práva štátu, kde má byť vydaný (v podstate rovnako tiež upravuje problematiku aj teraz platný § 117 zákona č. 91/2012 Sb.). Ostatnými náležitosťami rozhodcovskej zmluvy je treba rozumieť hmotnoprávne náležitosti platnosti takejto zmluvy. Podľa českého právneho poriadku je potrebné posudzovať podľa výslovného ustanovenia iba prípustnosť uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. V danej veci, kedy sa jedná o zmluvu o pôžičke medzi fyzickými osobami, je nepochybne rozhodcovská zmluva prípustná v zmysle a zákona č. 216/1994 Sb., keď sa jedná o majetkový spor, v ktorom by strany nepochybne mohli uzatvoriť zmier. Otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy je tak potrebné posudzovať podľa slovenského práva, predovšetkým podľa o rozhodcovskom konaní. S poukazom na citáciu odvolací súd uviedol, že v danej veci je nepochybne možné uzatvoriť dohodu o urovnaní (narovnání) v zmysle . Spor preto spadá pod uvedený Zákon o rozhodcovskom konaní, lebo sa nejedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohoda účastníkov o tom, že spor bude rozhodnutý v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline zodpovedá Podľa bola tu zmluva uzavretá písomne. Účastníci zvolili Rozhodcovský súd v Žiline, ktorý je riadnym stálym rozhodcovským súdom v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd v Žiline je vedený v zozname Ministerstva spravodlivosti SR na základe údajov zverejnených v Obchodnom vestníku v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Krajský súd tak nezistil žiadny dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa slovenského práva. Krajský súd tiež uviedol, že nemožno súhlasiť so žalobcom ani v tom, že strany tohto konania netrvali na prejednaní veci pred rozhodcom. V tomto konaní žalovaní namietli, že vec má byť prejednaná pred rozhodcom v zmysle o.s.ř. Ich stanovisko v rozhodcovskom konaní nie je možné zamieňať so stanoviskom v tomto konaní. Žalobca mohol zotrvať so svojim návrhom v rozhodcovskom konaní a pokiaľ by sa rozhodcovský súd odmietol vecou napriek tomu zaoberať, boli by podmienky pre prejednanie veci v súdnom konaní. Tie tu však teraz nie sú. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdil, lebo vec má byť podľa zmluvy prejednaná v konaní pred rozhodcom.

28. Podľa o rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

29. Podľa v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

30. Podľa v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

31. Podľa v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 32. Podľa , ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101> tým nie sú dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

33. Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > tohto zákona.

34. Podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

35. Podľa súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

36. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom 2/ v odvolaní žalobcom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu 2/ zamietol. Odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil vady procesných podmienok, ani porušenie práva na spravodlivý proces alebo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dopĺňa nielen ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ale podľa sa zaoberá aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal.

38. Napadnuté rozhodnutie je v poradí druhým rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, keď súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -144 zo dňa 25.10.2018 sporný rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v v Banskej Bystrici rozhodnutím č.k. -217 zo dňa 20.11.2019 rozhodnutie súdu prvej inštancie voči žalobcovi

1/ potvrdil a voči žalobcovi 2/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel, pretože po účinkoch insolvenčného konania na majetok žalobcu 1/ bolo rozhodcovské konanie dňom 11.04.2016 proti žalobcovi 1/ zo zákona prerušené a rozhodcovský súd nemohol proti žalobcovi 1/ vydať dňa 12.04.2016 sporný rozhodcovský rozsudok. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo správne, keďže medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ nešlo v rozhodcovskom konaní o nerozlučné spoločenstvo, a preto vo vzťahu k žalobcovi 2/ k účinkom prerušenia rozhodcovského konania nedošlo.

39. Aj keď odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi 2/ nedošlo k účinkom prerušenia rozhodcovského konania, neznamenalo to, že by žalobca 2/ nemohol na základe iných skutočností preukázať, že aj voči nemu je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia totiž v podanej žalobe uvádzali aj ďalšie tvrdenia, pre ktoré mali za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , ktoré tvrdenia však súd prvej inštancie v prvom meritórnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

40. Pokiaľ šlo o ďalší postup v konaní, v zmysle odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie bude rozhodovať už len o žalobe žalobcu 2/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku a vyhodnotí a posúdi aj ďalší žalobcom 2/ uvádzaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to zaujatosť rozhodcu, ktorá skutočnosť v prípade jej preukázania zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa . Pretože podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , súd prvej inštancie aj bez návrhu žalobcu 2/ môže rozhodcovský rozsudok zrušiť aj vtedy, ak zistí, že sú dôvody, pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku.

41. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní posudzoval, či žalobca 2/ preukázal, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a keďže žalobca 2/ nepreukázal zaujatosť rozhodcu a tiež nepreukázal, že rozhodcovský súd porušil ustanovenia o doručovaní rozhodnutí splnomocnenému zástupcovi strán, dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovský rozsudok podľa zrušený nemôže byť. Následne súd prvej inštancie zisťoval, či sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka a keďže mal za to, že spor medzi žalobcom 2/ a žalovaným spadá pod Zákon o rozhodcovskom konaní a uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku by neboli v rozpore s verejným poriadkom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť zrušený ani podľa .

42. Pretože súd prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v ďalšom konaní vyhodnocoval nielen to, či žalobca 2/ preukázal ním tvrdený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale ex offo tiež zisťoval, či sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka, a teda súd prvej inštancie postupoval v ďalšom konaní tak, ako to uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu 2/ v odvolaní, že súd prvej inštancie sa vecou nedostatočne zaoberal v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že podľa súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmava, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , pričom podľa 40 ods. 1 písm. b) rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, ak súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona. Súd teda ex offo nezisťuje a nevyhodnocuje všetky dôvody, pre ktoré by uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku boli odopreté, ale len dôvody podľa a podľa podľa súd odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Súd prvej inštancie preto správne ex offo vyhodnocoval len to, či podľa právneho poriadku Slovenskej republiky predmet sporu medzi žalobcom 2/ a žalovaným možno riešiť v rozhodcovskom

konaní a či by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku v posudzovanej veci boli v rozpore s verejným poriadkom.

43. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca 2/ dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa nepreukázal, žalobca 2/ odvolacími dôvodmi nenapadol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len v rozsahu a z dôvodov, ktoré boli odvolateľom uvedené v odvolaní, resp. v zmysle doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

44. Žalobca 2/ v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nezistil dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a mal za to, že spor z občianskoprávneho vzťahu, ktorého účastníkmi sú občania Českej republiky nemožno považovať za medzinárodný a ani za tuzemský občianskoprávny spor, a preto rozhodcovský súd nebol v súlade so slovenským zákonom o rozhodcovskom konaní oprávnený v danej veci rozhodovať. Žalobca 2/ mal tiež za to, že rozhodcovský súd vydal rozsudok v rozpore s verejným poriadkom, pretože priznal premlčanú pohľadávku, hoci žalobcovia vzniesli v rozhodcovskom konaní námietku premlčania.

45. Dôvodom, pre ktorý všeobecný súd zruší rozhodcovský súd, je aj skutočnosť, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky predmet sporu nemožno riešiť v rozhodcovskom konaní. Predmet sporu, t.j. predmet konania, je vymedzený petitom návrhu na začatie konania a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10.01.1013). Predmet sporu, ktorý nemožno riešiť v rozhodcovskom konaní, je preto potrebné posudzovať podľa druhu a charakteru sporov, ktoré podľa v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať. Napokon, aj podľa ustanovenia in fine , na ktoré ustanovenia poukazuje aj žalobca 2/ v odvolaní, prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa posudzuje vždy podľa tohto zákona.

46. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania ( ) a spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ).

47. Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, sa návrhom v rozhodcovskom konaní domáhal proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, v procesnom postavení žalovaného 1/ a žalovaného 2/, zaplatenia sumy 804.000,- Kč s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty. Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.07.2011 uzavrel so žalobcami písomnú Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej im požičal sumu 804.000,- Kč, keď sumu 104.000,- Kč zaplatil žalobcom pri podpise zmluvy a sumu 700.000,- Kč prevodom z bankového účtu na účet označený žalobcami. Splatnosť pôžičky bola 04.01.2012 a napriek opakovaným výzvam žalobcovia z pôžičky nezaplatili nič. Keďže predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol nárok z titulu vrátenia pôžičky, nešlo o žiadny zo sporov uvedených v ustanovení , , ale šlo o spor týkajúci sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, čo podľa zodpovedá zákonnej definícii sporov, ktoré v rozhodcovskom konaní rozhodovať možno, a preto podľa právneho poriadku Slovenskej republiky predmet sporu medzi žalobcom 2/ a žalovaným v rozhodcovskom konaní riešiť bolo možné.

48. Žalobca 2/ a žalovaný rozhodcovskú doložku uzatvorili v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.07.2011, keď v čl. II. bod 6 Zmluvy dohodli, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z tohto, ako aj z iných právnych vzťahov sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008. Žalobca 2/ a žalovaný teda v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.07.2011 výslovne, jasne, určite a zrozumiteľne prejavili vôľu, aby ich spor bol rozhodovaný v rozhodcovskom konaní a aby miesto rozhodcovského konania bolo v Slovenskej republike. V žiadnom ustanovení pritom nie je upravené, že miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike si môžu dohodnúť len strany, z ktorých aspoň jedna má sídlo, miesto podnikania alebo trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý v čl. 25 upravuje „Voľbu právomoci“ tak, že: „Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.“. Ak pri všeobecných súdoch je možná voľba právomoci, a teda je dovolená situácia, aby účastníci záväzkového vzťahu, ktorí všetci sú občanmi Českej republiky, sa dohodli na právomoci súdu Slovenskej republiky, podľa odvolacieho súdu neexistuje dôvod a ani zákonná prekážka, aby si účastníci záväzkového vzťahu, ktorí všetci sú občanmi Českej republiky, v Slovenskej republike nemohli dohodnúť aj miesto rozhodcovského konania. Navyše, spor medzi žalobcom 2/ a žalovaným by bolo možné riešiť v rozhodcovskom konaní aj podľa právneho poriadku Českej republiky (porovnaj § 2 ods. 1, 2 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů) a tak Slovenská republika, ako aj Česká republika, sú zmluvnými stranami Newyorského dohovoru uzavretého dňa 10.06.1958 o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí.

49. Odvolací súd je toho právneho názoru, že len zo skutočnosti, že podľa tento zákon upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, nemožno vyvodiť, že miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike si nemôžu dohodnúť aj účastníci takých občianskoprávnych vzťahov, z ktorých ani jeden nie je občanom Slovenskej republiky, resp. nemá sídlo, miesto podnikania alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, čo však nie je možné zúžiť na výklad, že miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike si nemôžu dohodnúť aj účastníci občianskoprávnych vzťahov, z ktorých všetci majú trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo mimo územia Slovenskej republiky. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zákonodarca v ustanovení nepoužíva pojem „s medzinárodným prvkom“, ale pojem „medzinárodné vzťahy“, čo podľa názoru odvolacieho súdu extenzívnym výkladom je potrebné vyložiť tak, že miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike si môžu dohodnúť aj príslušníci štátov, z ktorých ani jeden nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo.

50. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalovaný svojho nároku z titulu vrátenia pôžičky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.07.2011 domáhal na všeobecnom súde v Českej republike, konkrétne v konaní vedenom na Okresnom súde v Šumperku pod sp. zn. j.č. , žalobcovia vzniesli námietku, že podľa zmluvy účastníkov vec má byť prejednaná v konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline. Súdy Českej republiky potom dospeli k záveru, že rozhodcovská doložka v Zmluve o pôžičke zo dňa 11.07.2011 je platná a že podľa zmluvy vec má byť prejednaná v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, a preto na základe námietky žalobcov Okresný súd v Šumperku rozhodnutím j.č. -34 zo dňa 29.06.2015 konanie zastavil a Krajský súd v Ostravě, pobočka v Olomouci, uznesením j.č. -45 zo dňa 24.09.2015 rozhodnutie o zastavení konania potvrdil. Preto práve konanie a správanie sa žalobcu 2/, ktorý najskôr v konaní pred všeobecným súdom vznesie námietku, že vec má byť podľa dohody účastníkov rozhodovaná v rozhodcovskom konaní a následne v rozhodcovskom konaní namieta, že vec nemá byť rozhodovaní ani v rozhodcovskom konaní, je možné a potrebné hodnotiť ako zjavné zneužitie práva, ktoré ako také nepožíva ochranu.

51. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že spor medzi žalobcom 2/ a žalovaným spadá pod , a teda že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky predmet sporu medzi žalobcom 2/ a žalovaným možno riešiť v rozhodcovskom konaní.

52. „Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci.“ (odsek 27 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. -14 zo dňa 18.11.2015). Zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy si preto musí byť vedomá toho, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy vlastnou vôľou prejavuje aj súhlas s tým, že spor nebude rozhodovať všeobecný súd, a teda že nebude mať možnosť

na riadne opravné prostriedky, najmä na podanie odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu, ktoré zabezpečuje dvojinštančnosť súdneho konania, a teda možnosť preskúmať aj hmotnoprávny charakter rozhodnutia súdu prvej inštancie. Proti rozhodcovskému rozsudku ako meritórnemu rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, len žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak môžu byť len procesné vady rozhodcovského konania vymedzené v , ktoré však neumožňujú taký zásah všeobecného súdu do rozhodcovského konania, aby posudzoval aj hmotnoprávnu stránku nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní. Táto skutočnosť vyplýva aj so samotnej charakteristiky rozhodcovského konania. Jeho podstata „spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledku rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s Zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ (odsek 23 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. -14 zo dňa 18.11.2015). Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol oprávnený posudzovať hmotnoprávne námietky žalobcu 2/.

53. Pokiaľ ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku boli v rozpore s verejným poriadkom, keďže pojem „verejný poriadok“ neupravuje, odvolací súd podporne poukazuje aj na Dôvodovú správu k v znení účinnom od 01.01.2015, podľa ktorej: „Nové znenie sa pri definovaní dôvodov, na základe ktorých je možné požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku, snaží do najvyššej možnej miery reflektovať ustanovenie Modelového zákona a Newyorského dohovoru. Preto vykazuje aj vyššiu mieru podobnosti s ustanovením , na ktoré sa v ustanovení odkazuje. Pribudol tak nový dôvod zrušenia, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Zrušenie pre rozpor s vereným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo zodpovedá nemeckej úprave.“.

54. Odvolací súd si je vedomý, že Dôvodová správa k zákonu nie je prameňom práva. Dôvodová správa však len sama o sebe nie je prameňom práva. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 27.02.2008, hoci zdôraznil, že dôvodová správa netvorí sama o sebe prameň práva, súčasne nevylúčil, že dôvodová správa by mohla byť za určitých okolností pádnym argumentom pre tvrdenia sťažovateľov. Keďže Dôvodová správa je vyjadrením dôvodov zákonodarcu, prečo ten ktorý právny predpis prijal, pri výklade ustanovení, zmyslu a účelu zákona vhodné a možné podporne vychádzať aj z Dôvodovej správy k tomu ktorému právnemu predpisu. V súvislosti s dôvodom podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení PLz. -14 zo dňa 18.11.2015 uviedol: „Možno sa domnievať, že všeobecný súd by mohol ako súčasť tohto dôvodu považovať aj extrémne procesné vady.“ (odsek 50 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. -14 zo dňa 18.11.2015). Odvolací súd je preto toho názoru, že všeobecný súd ani s odkazom na rozpor s verejným poriadkom nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávnu stránku nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, ale len procesné pochybenia, a teda súd prvej inštancie správne postupoval, ak nevyhodnocoval, či v rozhodcovskom konaní bol priznaný premlčaný nárok, pretože posudzovaním týchto skutočností a vyjadrením sa ku nim, by všeobecný súd musel posúdiť a vyhodnotiť aj hmotnoprávnu stránku nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, čo ako už bolo uvedené, v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné a prípustné, a to ani s poukazom na verejný poriadok.

55. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vyhodnocuje ako správny aj záver súdu prvej inštancie, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku boli odopreté.

56. Jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákonodarca preto v stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

57. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16. januára 2019).

58. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo jednoznačnú a špecifickú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, t.j. že žalobca 2/ dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa nepreukázal a že súd prvej inštancie dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa v spojení s a nezistil. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku a neuprel žalobcovi 2/ možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu 2/ v odvolaní, že právne a skutkové zdôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné.

59. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a to tak v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).