Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, 974 05 C. C., D. E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ing. Teodorom Kapustom, nar. XX. XX. XXXX, Nitra, Poľná 44, proti žalovaným: 1/ B. B. F., nar. XX. XX. XXXX a 2/ B. G. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom 974 04 C. C., D. E. XXXXX/XX, oboch zastúpených JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Trhová 1, o zdržanie sa neoprávnených zásahov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -552 zo dňa 10. 03. 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd nepripustil zmenu žaloby (výrok I.) a čiastočné späťvzatie žaloby (výrok II.) o d m i e t a.

II. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo zvyšku p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. nepripustil zmenu žaloby žalobkyne doručenej okresnému súdu dňa 05. 11. 2019 a dňa 17. 01. 2022, vo výroku II. nepripustil čiastočné späťvzatie žaloby o zdržanie sa neoprávnených zásahov do práv žalobkyne spočívajúcich v prenikaní intenzívneho svetla zo schodiskových vitráží obvodového múru rodinného domu žalovaných na dom a dvor žalobkyne a vo zvyšku (výrok III.) návrh žalobkyne (žalobu) zamietol. Vo výrokoch IV. až X. okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov konania štátu.

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1. zdržať sa neoprávnených zásahov do jej práv spôsobovaných prenikaním svetla z dvoch schodiskových presklených vitráží umiestnených v obvodovom múre ich rodinného domu smerovaných na jej dom a dvor, 2. odstrániť zeminu z parcely č. XXX/X tak, aby niveleta bola na pôvodnej úrovni jej pozemkov označených parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X H. XXX. Žalobkyňa petit žaloby upravila v podaní zo dňa 19. 05. 2016, ktorým žiadala žalovaným uložiť povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práv navrhovateľky spôsobovaných prenikaním svetla z presklenej vitráže ich rodinného domu na dom a dvor navrhovateľky a v zmysle ustanovenia § 417 ods. 2 Obč. zák. vzhľadom na vážnu hroziacu škodu odstrániť rušivý stav – navezenú zeminu z ich parc. č. XXX/X tak, aby niveleta pozemku odporcov bola na úrovni pozemkov navrhovateľky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X H. XXX, teda dať pozemok do pôvodného stavu tak ako v prírode vznikol. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 05. 11. 2019 zmenila žalobu tak, že žiadala:

1. Vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť odstrániť nezákonne navezenú navážku zeminy v množstve 59 m3, ktorou došlo k premodelovaniu, zmene nivelety a vyspádovania parc. č. XXX/X so sklonom od 3,66 do 22 % na pozemky žalobkyne. Ide o časť parc. č. XXX/X označenú v prílohe č. 7 znaleckého posudku č. 9/2018 ako plochy A, B, C, teda uvedenie týchto plôch hraničiacich s pozemkami žalobkyne do pôvodného stavu pred navážkou. 2. Zabudovanie ELWA BLOKOV v počte 6 ks. Na najnižšom bode spoločnej hranice pozemku žalovaného parc. č. XXX/X a pozemkov žalobkyne XXX/X H. XXX tak, ako je to určené v záväznej podmienke č. 29 stavebného povolenia žalovaného a v technickej správe (zdravotechnika), čo do dnešného dňa žalovaní nesplnili aj napriek nezákonne vydanému užívaciemu povoleniu. 3. Výmenu poškodenej a nefunkčnej drenážnej hadice na viac nikde nezaústenej položenej na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaného 568/4 a 568/5 po ich celej dĺžke a jej zaústenie do ELWA BLOKOV, pretože bez zaústenia drenáž nemá žiadny zmysel (záväzná podmienka po č. 16 stavebného povolenia). Nakoniec žalobkyňa podaním zo dňa 13. 01. 2022 doručeným okresnému súdu dňa 17. 01. 2022 upresnila petit podaného návrhu takto: 1./ V časti uplatnenej podľa §127 ods. 1 O. z. žalobkyňa žiada, aby žalovaní boli zaviazaní zdržať sa neoprávnených zásahov do mojich práv spôsobovaných prenikaním svetla z dvoch presklených vitráží umiestnených v obvodovom múre ich rodinného domu na D. E. XXXXX/XX, C. C., postaveného na parcele KN-C č. XXX/XX kat. úz. I., zapísaného na LV č. XXX na okná spálne a obývačky môjho rodinného domu na Rakytovskej ceste č. 5159/23, postaveného na parc. KN-C č. XXX/X a dvora parc. KN-C č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat. úz. I.. 2./ V časti uplatnenej podľa § 417 ods. 2 a/ vydanie rozhodnutia, ktorým bude žalovaným uložená povinnosť odstrániť nezákonne navezenú navážku zeminy v množstve 59 m3, ktorou došlo k premodelovaniu, zmene nivelety a vyspádovaniu parc. žalovaných KN-C č. XXX/X kat. úz. I. so sklonom od 3,66 do 22 % na pozemky žalobkyne parc. KN-C č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X kat. úz. I.. I o tú časť parc. č. XXX/X, ktorá je označená v prílohe č. 7 znaleckého posudku č. 9/2018 J. K. ako plochy A, B, C, teda uvedenie týchto plôch hraničiacich s pozemkami žalobkyne do pôvodného stavu pred navážkou, b/ zabudovanie ELWA BLOKOV na zachytávanie a akumuláciu vôd v počte 6 ks na najnižšom bode spoločnej hranice pozemku žalovaného parc. KN-C č. XXX/X a pozemku žalobkyne parc. KN-C č. 568/5 kat. úz. I., tak, ako je to určené v záväznej podmienke č. 29 stavebného povolenia žalovaného vydaného Mestom Banská Bystrica č. OVZ-SU-121380/16734/2013/Hl zo dňa 19. 07. 2013 a v technickej správe (zdravotechnika), čo do dnešného dňa, teda za 7 rokov od nezákonnej kolaudácie žalovaní nesplnili. Najnižší bod na hranici pozemkov parc. č. XXX/X H. XXX/X je rovnako dostatočne zrozumiteľne a jasne znázornený kótou 328,29 v polohopisnom a výškopisnom pláne na str. 17 (príloha č. 6) znaleckého posudku č. 9/2018 J. K.. c/ výmenu poškodenej a nefunkčnej drenážnej hadice, navyše nikde nezaústenej, zabudovanej v dĺžke obvodového múru rodinného domu žalovaných súp. č. 14982 na pozemku žalovaného parc. KN-C č. 568/4 cca 1m od hranice s pozemkom žalobkyne parc. KN-C č. 568/15 kat. úz. I. a jej zaústenie do ELWA BLOKOV (do dnešného dňa nezabudovaných), pretože bez zaústenia drenáž nespĺňa žiadnu funkciu. Aj táto záväzná podmienka pod č. 16 toho istého stavebného povolenia, nie je do dnešného dňa splnená.

3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaní sú vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. I. na LV č. XXX pre obec Banská Bystrica zapísaných ako dom so súpisným číslom 14982 postavený na parc. č. XXX/XX a pozemkov označených ako parc. č. XXX/X, XXX/XX H. XXX/XX. Potom, ako žalovaní dokončili stavbu rodinného domu, ich opakovane v priebehu roku 2014 a v prvej polovici roku 2015 upozorňovala na to, že by sa mali zdržať všetkého takého konania, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažuje, resp. ohrozuje výkon jej vlastníckych práv. Konkrétne poukázala na to, že výkon jej vlastníckych práv ohrozujú prenikaním svetla z ich preskleného obvodového múru (vitráže), ktoré preniká do priestorov dvora a jej domu, najmä do spálne. Upozornila ich aj na nevhodné umiestnenie skládky dreva a na to, aby nevykonávali terénne úpravy ich pozemku, aby tento terén nezdvíhali nad úroveň jej pozemkov, lebo by to malo za následok stekanie dažďovej vody na jej pozemok a podmáčanie jej domu. Námietky voči nim vzniesla listom zo dňa 16. 02. 2015 ako aj už v stavebnom konaní. Stavebný úrad námietky voči tomu, aby v obvodom múre boli umiestnené dve schodiskové presklené vitráže, každá v rozmeroch 2 x 0,8 metra neriešil. Svetlosť uvedených vitráží preniká do jej obytného priestoru, najmä spálne a ruší ju v čase odpočinku. Podľa nej náprava závadného stavu by sa mala zjednať tak, že terajšie sklá nahradia žalovaní takými, ktoré bránia prenikaniu svetla tak, ako to prisľúbili v stavebnom konaní, prípadne môžu na terajšie sklo namontovať vnútorné alebo vonkajšie žalúzie. Poukázala na to, že v LV č. XXX v časti na parc. č. XXX/X H. XXX/XX je zriadené vecné

bremeno spočívajúce v tom, že sa nebudú vykonávať na týchto pozemkoch terénne úpravy. Vecné bremeno je zriadené v prospech Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti Banská Bystrica v súvislosti s vybudovaním verejného vodovodu, ale žalovaní túto dohodu nerešpektujú. Dážď dopadajúci na terén parcely č. XXX/X, v prípade, že má vyššiu intenzitu, steká na jej parcely č. XXX/X, XXX/X H. XXX, čím dochádza k podmáčaniu jej rodinného domu a garáže.

4. Žalobkyňa podaním zo dňa 18. 02. 2022 vzala žalobu čiastočne „v časti uplatnenej podľa ust. “, teda v časti týkajúcej sa neoprávnených zásahov žalovanými do jej práv spôsobovaných prenikaním svetelnej imisie z dvoch schodiskových presklených vitráží umiestnených v obvodovom múre ich rodinného domu na okná spálne, obývačky a dvor rodinného domu žalobkyne, a to z dôvodu, že žalovaní úpravy svetelnosti vykonali. Tvrdila, že je preukázané, že žalovaní splnili žalobný nárok žalobkyne uplatnený v žalobe po začatí konania a neexistuje žiadny relevantný vážny dôvod, ktorým by mohli žalovaní zdôvodniť svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

5. Žalovaní nesúhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby, na pojednávaní dňa 10. 03. 2022 uviedli, že žaloba nebola podaná dôvodne a takýto postup žalobkyňa zvolila z toho dôvodu, že v prípade, ak by žaloba bola zamietnutá, snaží sa vyhnúť náhrade trov konania. Poukázali na znalecký posudok prof. Ing. Smolu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že tvrdenia žalobkyne v súvislosti s ustanovením nie sú pravdivé a sú nedôvodné.

6. Okresný súd zmenu žaloby doručenej okresnému súdu dňa 05.11.2019 a dňa 17. 01. 2022 ako aj čiastočné späťvzatie žaloby (výrok I., II. rozsudku) nepripustil. V danej veci nepovažoval za sporné, že žalobkyňa a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Na strane žalobkyne ide o nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a parc. č. XXX. Žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX. V konaní bolo na základe rozdielnych tvrdení sporné, či žalovaní obťažujú žalobkyňu svetelnou imisiou z dvoch vitrážnych okien, ktorá dopadá do spálne a obývačky žalobkyne. Ďalej ostalo v konaní sporné, či v dôsledku zmeny úpravy terénu na nehnuteľnostiach žalovaných dochádza k podmáčaniu pozemkov žalobkyne a vlhnutiu jej garáže. Žalovaní namietli, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia. Súd za účelom preukázania sporných tvrdení vykonal dokazovanie hydrogeologickým posudkom vypracovaným D. D. B. dňa 05. 10. 2016, ktorý si žalobkyňa objednala. Posudok bol vypracovaný bez súčinnosti a súhlasu žalovaných, ktorí o jeho vypracovaní nemali vedomosť. Posudok bol vyhotovený na základe pozorovania z nehnuteľností žalobkyne a pravdepodobne z priľahlej cestnej komunikácie. Cieľom posudku bolo zhodnotiť vplyv zmeny morfológie terénu na vodný režim hodnoteného územia a posúdiť mieru ovplyvnenia vlhkostných pomerov na pozemku žalobkyne vplyvom úprav a odvádzania vôd z povrchového odtoku zo susedného pozemku. Na str. 10 posudku je uvedené, že v prípade intenzívnych zrážok alebo topenia snehu opakovane dochádza k povrchovému odtoku vôd po povrchu novo vytvoreného terénu, to znamená v zmenenom smere oproti stavu pred výstavbou. Podľa vyjadrenia objednávateľky posudku tieto vody z povrchového odtoku prúdia na jej pozemok (dotknuté sú parcely KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X) a spôsobujú neželateľné podmáčanie pôdy a vlhnutie garáže. Odvedenie vôd z povrchového odtoku zo striech (KN-C č. XXX/XX a spevnených plôch (KN-C č. XXX/XX) je riešené dažďovou kanalizáciou. Vody z povrchového odtoku sú sústredene odvádzané do infiltračnej šachty (studne). Uvedeným riešením nedochádza k zmene objemovej bilancie vôd v posudzovanom území, ale dochádza k bodovému sústreďovaniu vôd z povrchového odtoku. Z celkového množstva vôd z povrchového odtoku odtieklo priamo po povrchu trávnatého terénu príslušnej parcely KN-C č. XXX/X na pozemky žalobkyne približne 120 m3 vody z povrchového odtoku za 1 rok. V závere posudku bolo konštatované, že vplyvom vykonanej remodelácie terénu na parc. č. XXX/X došlo k zmene odtokových pomerov v porovnaní so stavom pred terénnymi úpravami. Sklonové pomery terénu sú zmenené tak, že môže dochádzať k neželateľnému prítoku vôd z povrchového odtoku z uvedenej parcely na pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Priemerné ročné množstvo vody z povrchového odtoku, ktoré za hodnotené obdobie pritieklo z hodnoteného územia na pozemky žalobkyne, je 120 m3. Pokiaľ je vsakovacia studňa hlboká aspoň 5 m a zasahuje do priepustných štrkov, pri bežných meteorologických podmienkach je schopná infiltrovať vznikajúce vody z povrchového odtoku. Pokiaľ je vsakovacia studňa plytšia ako 5 m, vsakovacia studňa počas intenzívnych zrážok v dôsledku slabej priepustnosti vyššie uložených geologických vrstiev nie je schopná infiltrovať všetku vodu z povrchového odtoku a môže dochádzať k jej preplneniu s následkom podmáčania okolitého terénu a prípadného výtoku vody z kanalizačného systému do okolitého terénu. Podľa objednávateľkou poskytnutej fotodokumentácie postupu výstavby kanalizačného systému odvádzajúceho zrážkové vody z priestoru KN-C č. XXX/XX, XXX/XX je možné

konštatovať, že v tomto systéme nie je vytvorený akumulačný priestor pre zachytenie tzv. kritického dažďa (intenzívna krátkodobá zrážka). Pri výskyte takéhoto dažďa s intenzitou, ktorá sa štatisticky vyskytuje v oblasti Banskej Bystrice s periodicitou 1 x ročne, by došlo k preplneniu infiltračného systému s následným výtokom vody do okolitého terénu. Podľa ich názoru bolo v lokálnych hydrogeologických podmienkach vhodnejšie použiť priemyselne vyrábané modulové vsakovacie bloky, ktoré zabezpečujú dobrý pomer infiltračnej plochy a hydraulického odporu a zabezpečujú aj potrebný retenčný objem. Počas vypracovania hydrogeologického posudku nemali k dispozícii údaje o skutočnom vyhotovení infiltračného objektu - vsakovacej studne. Túto neistotu riešenia kompenzovali vypočítaním teoretickej infiltračnej kapacity pre obidve možné alternatívy vyhotovenia. Počas vypracovania posudku nemali k dispozícii informáciu o tom, či orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd a či v tejto súvislosti bolo vykonané zisťovanie podľa ustanovení vodného vypracovaného prof. Ing. Alfonzom Smolom, PhD., zistil, že súčasný stav osvetlenia schodiska domovej nehnuteľnosti žalovaných nepresahuje normou stanovenú hodnotu osvetlenosti. Nedá sa posúdiť, či je možné aby dochádzalo k prenikaniu svetla nad stanovenú zákonnú normu osvetlenosti z toho dôvodu, že takáto zákonná norma neexistuje. Na schodisku je nainštalovaných spolu 5 kusov LED. 1 retrofit s príkonom 10 W a 4 ks svietidla osadeného LED s príkonom 1W. Z uvedeného počtu v súčasnosti svieti iba retrofit a 1 ks nástenného svietidla. Výsledky merania sú uvedené v časti 2 Posudok. Aktivovať všetky nainštalované svietidlá sa nepodarilo. Príspevok nesvietiacich - nefunkčných LED svietidiel s príkonom 1 W však má minimálny vplyv na intenzitu osvetlenia schodiska - predstavuje asi 4,5 lx a zanedbateľný vplyv na rušivé svetlo na oknách žalobkyne (asi 0,09lx), aj keby to posudzoval podľa pre tento prípad neúčinnej vyhlášky č. Znalec na záver dodal, že príkon osvetľovacej sústavy na schodisku by musel byť niekoľkonásobný, aby boli prekonané hodnoty rušivého svetla na oknách žalobkyne, ak by znalec bral do úvahy vyhlášku. Na strane 6 posudku je uvedené, že rieši pôsobenie rušivého svetla vzniknutého od osvetľovacích zariadení vo vonkajšom prostredí. Vitráže a okná, ktorých rušivé pôsobenie žalobkyňa namieta ako zdroj rušivého svetla takýmito osvetľovacím zariadenia nie sú. Napriek tomu s cieľom eliminácie akýchkoľvek možných právnych názorov na tento fakt prikročili k meraniu rušivého svetla na oknách obytných miestností žalobkyne. Meranie rušivého svetla bolo vykonané priamou metódou merania intenzity osvetlenia za pomoci luxmetra pre meranie vertikálnej osvetlenosti korigovaným na spektrálnu citlivosť ľudského oka na zvislej ploche okna podľa požiadavky vyhlášky MZ SR č. Na str. 8 znaleckého posudku je uvedený čiastkový záver z merania, podľa ktorého hodnoty rušivého svetla sú hlboko pod hodnotami, ktoré uvádza nielen pre ekologickú zónu E3, ale aj pre ekologickú zónu E2 počas celej noci. Súd zo znaleckého posudku č. 9/2018 vypracovaného J. G. K., znalcom z odboru Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností tiež zistil, že znalec vyznačil najvyšší spád a smer novo vytvoreného terénu na parcele CKN č. XXX/X. Je to v mieste nachádzajúcom sa medzi vodomernou šachtou a rohom oporného múrika a má hodnotu 22,7 %. Celkový výsledný sklon na parcele CKN č. XXX/X medzi najvyšším bodom č. 45 a najnižším bodom č. 5010 je 3,59 %. Zameral a vyznačil pozdĺžny a priečny spád na parcele CKN č. XXX/X v jej časti medzi 17 m dlhým obvodovým múrom RD žalovaných a hranicou s pozemkami žalobkyne CKN č. XXX/X H. XXX. Spády sú vyznačené v prílohe č. 6 posudku, podrobnejší popis spádových pomerov je popísaný na str. č. 5 znaleckého posudku. Stanovil celkové množstvo navezenej zeminy v m3, prehľad je znázornený v prílohe č. 7. Zistil výškový rozdiel na pozemku žalovaných parcele CKN č. XXX/X medzi pravou a ľavou hranicou v mieste vybudovania studne. Tento rozdiel predstavuje celkový rozdiel medzi hodnotami nadmorských výšok 239,10 m a 328,92 m, t. j. 0,18, pričom spád pozemku prebieha smerom od najvyššieho bodu (1,8 m južne od studne) k pozemkom žalobkyne a tak isto od tohto bodu smerom k susednej parcele CKN č. XXX/ X, čo presnejšie vidno znázornené na prílohe č. 6. V polohopisnom a výškopisnom pláne vyznačil spádovými šípkami vyspádovanie pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalobkyni. Pozemok žalobkyne je medzi bodmi č. 32, 31, 26, 25, 16 (vstupný chodník a RD žalobkyne) a bodmi 5004, 30, 28, 23, 22 (spoločná hranica žalobkyne a žalovaných) vyspádovaný smerom do dvora žalobkyne (od štátnej cesty smerom ku garáži) a smerom k pozemkom žalovaných (k plotu). Na ploche vytvorenej bodmi č. 16, 20, 21 a 22 (pred garážou žalobkyne) sa priečny spád mení smerom do dvora žalobkyne, pričom pozdĺžny spád smerom od cesty ku garáži sa nemení. Súd z pripojeného spisu stavebného úradu Mesta Banská Bystrica zistil, že rozhodnutím stavebného úradu č.: OVZ-SU-18533/3047/2015/ Hl zo dňa 05. 03. 2015 bolo povolené užívanie „Rodinného domu Banská Bystrica“ stavebníkom - žalovaným, kde je uvedené, že dažďové odpadové vody zo strechy rodinného domu sú vedené cez žľaby a odpadové rúry do akumulačnej a zbernej nádrže umiestnenej na pozemku parc. č. KN-C č. XXX/X. Námietky k vydaniu kolaudačného rozhodnutia neboli vznesené. Z rozhodnutia stavebného

úradu č.: OVZ-SU-121380/16734/2013/Hl zo dňa 19. 07. 2013, ktorým sa povolila stavba rodinného domu žalovaných, súd zistil, že dažďová kanalizácia je navrhnutá k bezpečnej likvidácii zrážkových vôd vsakom po ich odvedení zo strešného plášťa rodinného domu. Ležaté zvodové potrubie dažďovej kanalizácie je navrhnuté z rúr kanalizačných PVC-U 125 x 3,2 oranžovej farby a tvaroviek. Navrhované sú vsakovacie bloky ELWA obalené geotextíliou. Stavebníci pri uskutočňovaní terénnych úprav v časti pozemku parc. KN-C č. 568/4 vo vlastníctve stavebníkov, pri spoločnej hranici s pozemkom parc. č. XXX/ X vo vlastníctve (žalobkyne) terén vyspádujú plynulým spádom k spoločnej hranici pozemkov. Stavebníci na svojom pozemku parc. I. L. XXX/X pri hranici s pozemkom parc. KN-C č. XXX/X vo vlastníctve (žalobkyne) položia drenáž z dôvodu zmeny odtokových pomerov v území. Dažďové vody z povrchového odtoku sa odvedú dažďovými zvodmi a žľabmi do vsakovacieho systému na pozemok stavebníkov tak, aby voda nevnikala na susedné pozemky. Súd preskúmaním fotografií na č. l. spisu 43 - 46 zistil, že zachytávajú osvetlenie z vitrážnych okien žalovaných v rôznych časových intervaloch, avšak fotografie boli vyhotovené zo spálne a obývačky žalobkyne nie cez závesy a žalúzie, čo mal súd preukázané z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 16. 12. 2021. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 16. 12. 2021 vyplýva aj skutočnosť, že osvetlenie z vitrážnych okien žalovaných nemôže mať negatívny vplyv na zdravotný stav jej matky, ktorá obýva suterén rodinného domu a nie spálňu a obývačku žalobkyne na poschodí. Taktiež predmetné osvetlenie nemôže mať negatívny dopad na zdravotný stav jej syna, ktorý obýva nie spálňu a obývačku žalobkyne nachádzajúce oproti vitrážnych okien, ale prednú časť a nie prístavbu rodinného domu, kde je umiestnená ďalšia obývačka a spálňa. Navyše žalobkyňa do konania predložila neaktuálne lekárske správy svojho syna z roku 2001, a teda jej tvrdenia, čo sa týka syna a matky, nepovažoval súd za pravdivé. V súvislosti z prenikaním svetla medzi susediacimi stavbami súd poukázal na skutočnosť, že požiadavky na osvetlenie domu a pozemku susediacou stavbou patria k technickým požiadavkám na výstavbu a ich posudzovanie zákon zveruje stavebným úradom. Taktiež súd považoval za potrebné uviesť, že ten kto sa cíti byť obťažovaný svetlom zo susednej stavby, tak aj on má možnosť urobiť opatrenia, ktoré by tomu zabránili. Tomu zodpovedá prax v podobe zriaďovania záclon, závesov, žalúzii, čo je v súlade s dlhodobými rešpektovanými zvyklosťami. Fotografia na č. l. 48 zachytáva zeminu zjavne na pozemku žalovaných. Fotografia na č. l. 50 zachytáva dažďovú kanalizáciu. Fotografia na č. l. 51 zachytáva akumulačnú nádrž (studňu) na pozemku žalovaných. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinou Hydrogeologickým posudkom zo dňa 05. 10. 2016 spoločnosti ENVIGEO, a.s., Kynceľová 2, Banská Bystrica, vypracovaný D. D. B., ktorý do konania predložila žalobkyňa, zo záveru ktorého vyplýva, na základe zistených skutočností, excerpcie archívnych materiálov a výpočtov, že: 1. Vplyvom vykonanej remodelácie terénu na parcele KN-C č. XXX/X došlo k zmene odtokových pomerov v porovnaní so stavom pred terénnymi úpravami a sklonové pomery terénu sú zmenené tak, že môže dochádzať k neželateľnému prítoku vôd z povrchového odtoku z uvedenej parcely na pozemky žalobkyne 2. Výpočtom stanovil ročný objem vôd z povrchového odtoku, ktoré pritiekli z parcely KN-C č. XXX/X na parcely žalobkyne KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX,XXX/X, pričom priemerný ročný objem pritekajúcich vôd bol vypočítaný so zrážkových úhrnov v rokoch 2014 - 2015, teda po vykonaní terénnych úprav a za hodnotené obdobie pritieklo na pozemky žalobkyne 120 000 l vody za rok 3. Taktiež bol vykonaný výpočet infiltračnej kapacity vsakovacej studne na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd, ktorá je vybudovaná na parcele KN-C č. XXX/X a sústreďuje vody z povrchového odtoku vznikajúce na strechách a spevnených plochách na parcelách KN-C č. XXX/XX, XXX/XX. K dispozícií nemali údaje o skutočnom vyhotovení vsakovacej studne a teda výpočty boli uskutočnené bez vedomia a prítomnosti žalovaných 1/, 2/. Súd na tento hydrogeologický posudok neprihliadol, pretože ide len o hypotetický výpočet, ktorý nemusí vystihovať objektívne skutočnosti. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou ( č.l. 477 ) označeného ako „Výpočet kubatúry základov“ vyplýva, že výkopom základov rodinného domu žalovaných a pri vykonanej skrývky ornice sa získalo 122,864 m3 zeminy. Súd vykonal dokazovanie ako listinou aj s PROTOKOLOM č. 010/22 z merania umelého osvetlenia vyhotoveného J. M. G. zo dňa 18. 02. 2022, z ktorého z výsledkov merania vyplývajú namerané hodnoty 0,01 a 0.02. lx., v dôsledku ktorého došlo zo strany žalobkyne k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

7. Okresný súd čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou v časti uplatnenej podľa nepripustil s poukazom na ustanovenie vety prvej a vety prvej , keď mal za to, že žalovaní so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasili. Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť podanej žaloby v tejto časti a žalovaní 1/, 2/ na nedôvodnosť tejto žaloby v tejto časti poukazovali od začiatku konania, čo sa následne preukázalo aj znaleckým posudkom prof. Ing.

Smolu ako aj Protokolom č. 010/22, čím preukázali vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby.

8. K samotnému právnemu posúdeniu veci okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa v zmysle domáhala v prvom nároku ochrany pred svetelnými imisiami, ktoré pôsobia z dvoch vitrážnych okien na jej stavbu, konkrétne prenikajú do obývacej izby a spálne, v dôsledku čoho výkon jej vlastníckeho práva sa stáva obtiažnym a nepríjemným. Podmienkou úspešnosti žalobkyne v tejto časti tak bolo preukázanie, že svetelné imisie žalovaných prenikajú nad mieru primeranú pomerom a zároveň výkon práv žalobkyne robia obtiažnym alebo nepríjemným. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by prenikali svetelné imisie z rodinného domu žalovaných na nehnuteľnosti žalobkyne v rozsahu, ktorá by prekračovala mieru primeranú pomerom, ktorú je žalobkyňa povinná strpieť. Súd za účelom posúdenia svetelných imisií vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie rušivého svetla, ktoré vypracoval N. J. H. A., N. v znaleckom posudku č. 2/2017. S ohľadom na námietky žalobkyne ako aj vlastné stanovisko znalca v znaleckom posudku bolo zistené, že na meranie svetla nie je možné aplikovať vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 16. 08. 2007 č. Uvedený predpis rieši pôsobenie rušivého svetla vzniknutého od osvetľovacích zariadení vo vonkajšom prostredí. Vitráže a okná takýmito zariadeniami nie sú. Podľa žalobkyne výsledky merania znalca s ohľadom na nemožnosť aplikácie uvedenej vyhlášky nie sú relevantné. Súd sa však s touto námietkou nestotožnil. Súd bol toho názoru, že pokiaľ vyhláška upravuje hodnoty len vo vzťahu k zariadeniam pôsobiacim z vonkajšieho prostredia, nie je vylúčené, aby súd pri určení miery primeranej pomerom použil tieto limity aj pre meranie svetelného pôsobenia z interiéru do interiéru. Je totiž zrejmé, že svetelné imisie pôsobia z interiéru žalovaných cez vitrážne okná, následne sa prenášajú vonkajším prostredím (medzi nehnuteľnosťami sporových strán je podľa vyjadrenia žalobkyne 9 metrov) a dopadajú na okná obývacej izby a spálne žalobkyne. Medziprechod svetla medzi interiérom žalovaných a žalobkyne je vonkajším prostredím. Zároveň, hodnoty dopadu svetla na okná žalobkyne teda pôsobia z vonkajšieho prostredia. Ak síce zákonodarca nevydal príslušným predpis na daný prípad, nie je to dôvod, aby súd analogicky neaplikoval hodnoty merania v zmysle vyhlášky č. z uvedených dôvodov, rovnako ako to urobil znalec a s poukazom na Ustanovený znalec na základe meraní vyhodnotil, že hodnoty rušivého svetla sú hlboko pod hodnotami, ktoré uvádza nielen pre ekologickú zónu E3 (do ktorej zaradil znalec danú oblasť), ale aj pre ekologickú zónu E2 počas celej noci. Zároveň uzavrel, že príkon osvetľovacej sústavy na schodisku by musel byť niekoľkonásobný, aby boli prekročené hodnoty rušivého svetla na oknách žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že na strane žalovaných nedochádza k takým svetelnými imisiám pôsobiacim na nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré by prekračovali mieru primeranú pomerom a nie sú takého charakteru, ktoré by žalobkyňa nemala zniesť. Pokiaľ hodnoty svetelného merania neprekročili limity v zmysle vyhlášky, upravujúcej pôsobenie svetla z vonkajšieho prostredia, je logické, že nemôže dôjsť k neprimeraným svetelným imisiám pôsobiacim z interiéru cez exteriér do interiéru žalobkyne. Súd v tomto smere uvádza, že zo strany žalobkyne ide podľa názoru súdu o účelové tvrdenia o svetelných imisiách. Žalobkyňa totiž uviedla, že svetlo z vitrážnych okien žalovaných ju ruší napriek tomu, že má namontované žalúzie, dokonca tam zavesila závesy (vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 31. 01. 2017). Je všeobecne známe, že žalúzie sú v prípade ich zatiahnutia spôsobilé znížiť pôsobenie svetla z vonkajšieho prostredia. V prípade zatiahnutia závesov za oknami, kde sú nainštalované žalúzie, prenikanie svetla z vonkajšieho prostredia sa ešte zníži. Pre súd je tak v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania a tvrdení žalobkyne nepochopiteľné, akým spôsobom môže svetlo z interiéru žalobcov vzdialeného 9 metrov od jej rodinného domu, obťažovať žalobkyňu pri výkone jej užívacieho práva a rušiť jej spánok. Súd nevykonal ohliadku na mieste samom z dôvodu, že svetelné imisie je potrebné posúdiť na základe odborného vyjadrenia, ktoré vie namerať príslušné hodnoty svietivosti a zaradiť hodnoty pod príslušné normy. V danom prípade súd vykonal meranie svietivosti prostredníctvom znaleckého posudku, ktorý právne v súvislosti s vyhodnotil a závery tohto znaleckého posudku boli potvrdené aj PROTOKOLOM č. 010/22 vyhotoveného In. M. G. predloženým žalobkyňou. Ohliadka na mieste samom by tak nebola spôsobilá spochybniť závery súdu o intenzite svietenia na základe odborného posúdenia. Vykonanie dôkazu ohliadkou súd vzhľadom na uvedené závery považoval za nehospodárne a neúčelné. Čo sa týka námietky žalobkyne, že znalec nesprávne zaradil danú oblasť pod ekologickú zónu E3, súd danú námietku nepovažoval za relevantnú, pretože podľa znalca svetelné hodnoty sú v norme aj pre ekologickú zónu E2. Vzhľadom na uvedené tak možno ustáliť, že žalovaní neobťažujú žalobkyňu nad mieru primeranú pomerom prenikaním svetla z interiéru ich rodinného domu cez vitrážne okná do spálne a obývacej izby žalobkyne.

9. V druhej časti žaloby súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala odstránenia zeminy z parcely žalobcov č. XXX/X tak, aby niveleta bola na pôvodnej úrovni jej pozemkov s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X H. XXX. Svoj nárok oprela o ustanovenie , z dôvodu vážneho ohrozenia jej nehnuteľností. Ustanovenie poskytuje právo na súdnu ochranu tomu, komu škoda hrozí. Predpokladom jeho aplikácie je, že ide o vážne ohrozenie. Predpokladom ochrany teda nie je ani existencia škody alebo inej ujmy, postačuje, ak ide o vážnu hrozbu vzniku škody. Ustanovenie poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, zatiaľ čo ustanovenie poskytuje vlastníkovi ochranu už proti samotnému zásahu, ktorý trvá alebo hrozí jeho opakovanie. V prípade aplikácie podľa musí ísť o ohrozenie vážne, aktuálne a skutočne hroziace. Ide o ustanovenie preventívneho charakteru. Pre jeho aplikáciu musí byť preukázané, že v čase rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, pričom nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne; postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, ale vážne, v dôsledku ktoré vznikne škoda v budúcnosti. Súčasne však súd musí mať dostatočne zistené, či opatrenie bude vhodné a primerané, a predovšetkým či skutočne bude naplnený preventívny charakter citovaného ustanovenia (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , ). Žalobou podľa ustanovenia sa možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia, kým žalobou podľa ustanovenia (teraz ) a 489 sa možno v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo ktorých opakovanie hrozí. Ustanovenie poskytuje však ochranu iba proti hroziacej škode, a to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví, alebo majetku, zatiaľ čo ustanovenia (teraz ) a poskytujú vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek zásahom (pozri , R 65/1972). Zo znenia ustanovenia ( ) ukladajúceho vlastníkovi povinnosť zdržať sa tam príkladmi vymenovaných konaní, toho, že vlastník obťažuje iného tým, čo inak tvorí obsah jeho vlastníckeho práva, vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa možno návrhom na začatie konania domáhať len uložením povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Na vlastníkovi potom bude, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšie obťažovanie. Či sú vykonané opatrenia dostačujúce, sa bude riešiť až v prípadnom konaní o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má podľa právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Pritom nie je vylúčená kumulácia návrhov ustanovení (teraz 127 ods. 1 ) a , ak ohrozený vykreslí v návrhu skutkový stav tak, že bude odôvodňovať ako žiadosť o zdržanie sa konkrétneho rušenia, tak žiadosť o vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody (pozri Najvyšší súd Českej republiky). Podmáčanie domu, ktoré vlastník susedného pozemku spôsobil vypúšťaním vôd, je v zmysle ustanovenia ohrozením výkonu vlastníckeho práva k domu; to, či ide o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom, tu nie je významné (rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. , R 41/2004).

10. Zo záverov ustálenej judikatúry pre okresný súd vyplynulo, že žalobou podľa je žalobca oprávnený domáhať sa zdržania vymedzeného zásahu zo strany žalovaného, pričom spôsob, akým dôjde k zdržaniu sa zásahov je na výbere žalovaného. Táto ochrana je daná vtedy, ak zásah do vlastníckeho práva nastal, prípadne hrozí jeho opakovanie. V prípade je žalobca oprávnený sa domáhať vykonania konkrétnych opatrení v dôsledku vážneho a skutočne hroziaceho ohrozenia zdravia, života alebo majetku, pričom opatrenia musia byť vzhľadom na okolnosti prípadu primerané. Uvedené dva nároky je možné kumulovať, ak z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré bude preukázané, bude vyplývať tak poskytnutie ochrany podľa ako aj podľa . V predmetnej veci sa žalobkyňa druhým nárokom domáhala vykonania konkrétnych opatrení, pretože v dôsledku navezenia zeminy a zmeny odtokových pomerov dažďovej vody na pozemkoch žalovaných dochádza k podmáčaniu jej garáže a pôdy na pozemkoch v jej vlastníctve. Žalobkyňa však svoj nárok neuplatnila správne. Podmáčanie susednej nehnuteľnosti podľa záverov Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. , R 41/2004 sa klasifikuje ako ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobkyne podľa . Žalobkyňa sa však ochrany pred podmáčaním jej pozemku a stavby garáže domáhala nárokom podľa . Ohrozenie výkonu vlastníckeho práva podľa podľa vyššie uvedenej judikatúry však neumožňuje, aby súd žalovaným uložil konkrétnu povinnosť vykonať určité opatrenia. Žalobkyňa mala svoj nárok formulovať tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa odvodu dažďovej vody z ich pozemku na jej pozemky. O uvedenom závere svedčí fakt, že žalobou podľa je možné domáhať sa ochrany vtedy, ak rušivá činnosť

už nastala, prípadne hrozí jej opakovanie, kým podľa je možné sa domáhať uloženia opatrenia len preventívne, ešte pred tým, ako činnosť spôsobujúca vážne ohrozenie len hrozí. Súd zo znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna č. 9/2018 má za preukázané, že vyspádovanie pozemku žalovaných s parc. č. XXX/XX smeruje na pozemok žalobkyne s parc. č. XXX/X, resp. XXX/X. Súd ale nemal v konaní jednoznačne preukázané, že došlo k navezeniu zeminy z vonkajšieho prostredia na pozemky žalovaných spolu v 176 m3 (str. 5 znaleckého posudku na č. l. 296 súdneho spisu). Ak k takémuto navezeniu došlo, tak počas stavby rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný už v roku 2015. V rámci kolaudačného rozhodnutia bolo zahrnuté, že zrážkové vody sú zachytávané do akumulačnej nádrže - studne. Z toho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu už tento rušivý vplyv nastal a naďalej trvá. Preto bolo namieste domáhať sa ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom ustanovenia Občianskeho zákona (zdržanie sa zásahov), a nie vykonania opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Potom by bolo na žalovaných, akým spôsobom zabezpečia odvod dažďovej vody z ich pozemkov. Žalobkyňa teda nesprávne formulovala svoj žalobný nárok , keď petit vymedzila uložením prevenčnej povinnosti žalovaným podľa a pritom svoj procesný útok smerovala pod ust. . Súd síce nie je viazaný právnym posúdením nároku žalobkyne, avšak je viazaným žalobným petitom, ktorý vo vzťahu k ňou uplatneným prostriedkom procesného útoku nepreukázala. Pokiaľ aj žalobkyňa v tejto časti nesprávne formulovala žalobný petit, okresný súd konštatoval, že žalobkyňa ani v zmysle hypotézy O. z. nepreukázala, že je dané vážne ohrozenie vzniku škody. Súdu neozrejmila žiadnym relevantným dôkazom (ani fotodokumentáciou), že v dôsledku odvádzania dažďových vôd žalovanými, ktoré smerujú na jej pozemok, hrozí relevantné vlhnutie garáže, prípadne podmáčanie pozemku, zničenie úrody, a pod. Nepreukázala, že k uvedeným „tvrdeným“ následkom dochádza výlučne/najmä pôsobením zo strany nehnuteľností žalovaných. Tiež nepreukázala, že ňou navrhované opatrenie je vo vzťahu k žalovaným a zachovaniu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam primerané. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z hydrogeologického posudku, z ktorého záverov vyplynulo len množstvo odvádzanej dažďovej vody na pozemok žalobkyne a neistý záver o tom, či akumulačná nádrž je spôsobilá zachytiť zrážkové vody z pozemkov žalovaných podľa dvoch alternatív podľa jej hĺbky. Predložený hydrogeologický posudok v spojení zo znaleckým posudkom J. G. K. síce naznačuje smerovanie dažďových vôd z pozemkov a stavby žalovaných na jej pozemok, avšak to nie je s ohľadom na alternatívy hydrogeologického posudku bezpečne preukázané. Prostriedky procesného útoku žalobkyňa v podstate smerovala len k tomu, či dochádza k odvádzaniu vôd na jej pozemok. Opomenula však tvrdiť a preukázať, že v dôsledku tohto odvedenia vôd na jej pozemok dochádza k vážnemu ohrozeniu či vznikom škody. Tieto skutočnosti by však súd považoval za relevantné len za predpokladu, že vážne ohrozenie ešte len hrozí, nie v prípade, ak ide o stav, ktorý pretrváva po dobu minimálne piatich rokov. To potvrdzuje záver o tom, že žalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom ust. a v zmysle neho formulovaného petitu.

11. Okresný súd tiež uviedol, že v zmysle mnohých podaní žalobkyne, ktoré robili konanie častokrát neprehľadným, sa žalobkyňa snažila docieliť stav úpravy pozemkov žalovaných tak, ako to predpokladalo stavebné povolenie, najmä v podobe vybudovania vsakovacích ELWA BLOKOV. V kolaudačnom rozhodnutí o povolení užívania stavby vsakovacie ELWA BLOKY skutočne neboli zistené, odvod dažďovej vody stavebný úrad skonštatoval prostredníctvom akumulačnej nádrže - studne. Žalobkyňa však v rámci kolaudačného rozhodnutia túto zmenu nenamietala. Ak sa domnievala, že spôsob likvidácie zrážkovej vody na strane žalovaných je týmto spôsobom nedostatočný a neboli splnené podmienky stavebného povolenia, mala sa v rámci posúdenia budúcich imisií brániť a trvať na dobudovaní ELWA BLOKOV. V prípade nezohľadnenia námietok zo strany stavebného úradu mala možnosť podať správnu žalobu na preskúmanie postupu správneho orgánu, čo neurobila. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený nariadiť nápravu rozhodnutia a postupu stavebného úradu. V zmysle uvedených intencií súd nepripustil zmeny žaloby žalobkyne, pretože návrhy na zmenu žaloby boli podané v časti domáhajúcej sa vykonania opatrenia podľa , ktorú súd an blok považoval za nedôvodnú. Podľa názoru súdu by zmena žaloby nepriniesla žalobkyni iné rozhodnutie ako je to v danom prípade. Výsledky doterajšieho dokazovania nenasvedčovali, že by zmeny žaloby priniesli žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie. Súd v danom prípade preto rozhodoval o nároku žalobkyne v zmysle žaloby podanej dňa 30. 10. 2015.

12. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia a . O náhrade trov konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu vo veci.

13. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (, veta prvá ) žalobkyňa. Podľa názoru žalobkyne súd od vydania nezákonného kolaudačného rozhodnutia na stavbu RD žalovaného (05. 03. 2015) namiesto nastolenia spravodlivosti zlegalizoval všetku nižšie preukázanú nezákonnosť stavebného úradu, stavebníka a odignoroval všetky za 6 rokov ňou preukázané dôkazy spolu so znaleckými posudkami, ktoré nikto nespochybnil. Znamená to, že nezákonný stav môže ďalej pokračovať v podobe odtoku 120.000 l vody ročne na jej pozemky (za 6 rokov už spolu 720.000 l), a to všetko titulom nezákonne a svojvoľne vykonaných terénnych úprav, pri ktorých došlo k navážke 176 m3 zeminy (str. 5 posudku č. 9/2018) na pozemok žalovaného s následnou zmenou odtokových pomerov. Namietala, že súd pokiaľ ide o posúdenie rušenia žalobkyne svetelnými imisiami žalovanými, nariadil znalecké dokazovanie znalcom N. J. H. A., Phd. a súd nielen ustanovil, ale mu aj označil právnu normu, podľa ktorej by mal zistiť, či dopad svetelnosti na okná žalobkyne presahuje, resp. nepresahuje mieru primeranú pomerom. Znalec aj súd boli právnym zástupcom žalobkyne pred vypracovaním posudku upozornení, že vyhláška MZ SR č- o podrobnostiach a limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí nie je možné v konaní použiť. Posudok predmetného znalca je preto ničotný, vedome nepravdivý a nepoužiteľný. Žalobkyňa namietala aj odbornú spôsobilosť konzultanta znalca B. D. O., ktorý merania vykonal. Menovaný bol odborne spôsobilý vykonávať meranie umelého osvetlenia v pracovnom prostredí, a teda nebol spôsobilou osobou na meranie osvetlenia v životnom prostredí. Žalobkyňa namietala aj odbornú spôsobilosť znalca na meranie osvetlenia v životnom a aj v pracovnom prostredí. Namietala vhodnosť prístroja, ktorým sa merania uskutočnili a že posudok nepreukazuje žiadnu tvrdenú kalibráciu prístroja. V posudku nie je priložený protokol, z ktorého je relevantne preukázaný dátum posledného overovania prístroja a adresa spoločnosti, ktorá overovanie vykonala. Namietala nedostatok dôvodov posudku o skutočnosti, že v rodinných domoch sa v súčasnosti svetelné obvody istia 10 ampérovým ističom. Do všetkých uvádzaných svetelných zdrojov bez ohľadu na to, či ich je na schodisku 9 alebo 10 (..... 15), je preto možné inštalovať svetelné zdroje do spoločného príkonu viac ako 1.000 W bez akejkoľvek ujmy na bezpečnosti, a teda v čase merania boli po dohode žalovaného a znalca nainštalované zdroje iba s nepatrným zlomkom možného príkonu, a teda aj svetelného výkonu. Namerané hodnoty jednoznačne preukazujú, že išlo o účelovú prípravu pre potreby merania. Keďže znalec uviedol, že na schodisku je nainštalovaných 5 ks LED, 1 retrofit s príkonom 10 W a 4 ks LED s príkonom 1W. Podľa znalca z tohto počtu v súčasnosti svieti iba retrofit a 1 ks nástenného svietidla, pričom je preukázané, že na schodisku o podlahovej ploche 12 m2 sa nachádza celkom 10 svetelných zdrojov. Žalobkyňa namietala použitie znaleckého posudku aj v rámci analógie. Podľa nej analógiu by bolo možné súdom použiť iba v prípade, ak by bolo možné vo veci použiť vyhlášku č. a posudok by bol perfektný, teda vyhotovený riadne v súlade s platnou právnou normou. Podstatná otázka pre posúdenie veci, či dopad svetelnej imisie z interiéru rodinného domu žalovaných na okná spálne, obývačky a dvora žalobkyne presahuje, resp. nepresahuje mieru primeranú pomerom podľa ustanovenia , nemohla byť zodpovedaná výlučne pre neznalosť veci súdom, pretože ak v legislatíve SR niet právnej normy, ktorá by vec upravovala a vyhlášku MZ SR č. nebolo možné vo veci použiť, potom nie je možné ani súdom pribrať znalca do konania na vypracovanie posudku. Súd sa nezaoberal otázkami na postup znalca, nepožiadal znalca o vysvetlenie ani o doplnenie rozporuplného, nepreskúmateľného a neodôvodneného posudku. Ustanovenie znalca súdom na stanovenie rušivého svetla v tomto konaní bolo fatálnym pochybením súdu.

14. Žalobkyňa poukázala na to, že v ustanovení § 127 ods. 1 O. z. sú vymedzené dve skutkové podstaty, a to: 1.) obťažovanie nad mieru primeranú pomerom a 2.) vážne ohrozenie výkonu práv suseda. Na úspešnosť žalobkyne v konaní je postačujúce, ak je naplnená ktorákoľvek z týchto skutkových podstát. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka druhej nehnuteľnosti, musí spĺňať jednu z vyššie uvedených dvoch skutkových podstát. Touto skutkovou podstatou je vážne ohrozenie výkonu práv žalobkyne. Ak teda obťažovanie nad mieru primeraným pomerom nie je možné určiť použitím vyhlášky č. a v legislatíve SR neexistuje žiadna iná právna norma, na základe ktorej by sa mohol zmerať dopad svetelnosti na oknách žalobkyne zo zdroja, ktorý má pôvod v interiéri rodinného domu suseda, potom je potrebné vec posudzovať z hľadiska druhej skutkovej podstaty – vážneho ohrozenia výkonu práv žalobkyne, čo znamená z pohľadu dobrých mravov, t. j. O. z., zdravého rozumu a .

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zápisnici súdu zo dňa 31.01.2017 je uvedená výpoveď žalovaného, v ktorej potvrdil, že nočné osvetlenie schodiska po nasťahovaní svietilo celú noc, pretože tak bolo nastavené kvôli deťom. K čiastočnej zmene došlo po sťažnosti žalobkyne a jej syna a z výpovede

žalovaného vyplýva, že sa so synom žalobkyne stretol vo veci zníženia svetelnosti ešte raz, teda opakovane. Z takejto výpovede žalovaného je preto vylúčené konštatovanie súdu v jeho rozsudku, že žaloby bola podaná nedôvodne.

16. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaní súhlas, resp. nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadrili písomne, a teda kvalifikovane.

17. K nároku č. 2 (§ 417 ods. 2 O. z.) žalobkyňa uviedla, že už v pripomienkach ku konaniu zo dňa 24. 06. 2013, ako účastníčka konania, podala stavebnému úradu štyri námietky, z ktorých námietku č. 1, týkajúcu sa terénnych úprav na pozemku žalovaných č. 568/5 (nikým nepovolenú) označila ako zásadnú, pretože vykonať celoplošnú navážku zeminy s množstvom 176 m3 na jeden z dvoch susediacich pozemkov, ktoré majú absolútne rovnakú nadmorskú výšku o ich dĺžke aj šírke, a túto navážku jednostranne umelo vyspádovať v smere na pozemky suseda (žalobkyne) znamená aj bez znaleckého posudku zmenu odtokových pomerov. Poukázal na hydrogeologický posudok od spoločnosti ENVIGEO, a. s., ktorý posudzuje vplyv vykonaných terénnych úprav a vypúšťania vôd z povrchového odtoku parcely žalovaného na vodný režim parciel žalobkyne a ktorým je preukázané, že pri výstavbe RD žalovaných bola významne zmenená niveleta terénu takým spôsobom, že celý novovytvorený povrch parc. KN-C č. 568/4 bol vyspádovaný smerom k pozemku objednávateľky posudku p. B.. Terénnymi úpravami bol sklon terénu premodelovaný na severovýchod až východo-sverovýchod, pričom generálny smer sklonu v širšom okolí hodnoteného územia bol na východ-juhovýchod. Tak hydrogeologický posudok, ako aj geodetický posudok vypracovaný J. K. (posudok z odboru geodézie a kartografie č. 9/2018) sa zhodujú a dopĺňajú. Zabrániť odtoku vody z parc. I. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, ako aj dažďových vôd zo strešných konštrukcií stavby ich RD na pozemky žalobkyne mali zabezpečiť ELWA bloky v počte 6 kusov zabudované na najnižšom bode spoločnej hranice pozemkov strán sporu. Žalovaní však túto povinnosť zo stavebného povolenia nesplnili a zrážkovú vodu zo strešných konštrukcií odviedli do stude postavenej bez stavebného povolenia, ktorú stavebný úrad skolaudoval spolu so stavbou RD pod krycím názvom akumulačná nádrž. Aj keď v súčasnosti prebieha konanie o dodatočnom povolení vodnej stavby studne, nemá toto konanie žiadny vplyv na odstránenie nezákonného stavu na pozemku žalovaného spôsobeného nezabudovaním ELWA blokov a navážkou 176 m3 na pozemok žalovaného.

18. K nepripusteniu zmeny žaloby zo dňa 05. 11. 2019 a 17. 01. 2022 poukázala žalobkyňa na to, že z návrhu na zmenu žaloby zo dňa 05. 11. 2019, odoslanej súdu 06. 11. 2019, je zrejmé, že z pohľadu rozsudku nie je možné považovať dátum 05. 11. 2019 za pokročilé štádium konania sporu a už vôbec nie za snahu o prieťahy v konaní, vzhľadom na stav preukázaný znaleckými posudkami a ďalšími dôkazmi. Bolo preukázané, že nezákonnosť na pozemku žalovaného parc. KN-C č. XXX/X si v záujme nastolenia spravodlivosti priamo vyžaduje zmenu žaloby. V pôvodnej žalobe nebola ani zmienka o odkaze na ustanovenie § 127 ods. 1 a § 417 ods. 2 O. z.. Takéto zaradenie pod konkrétne ustanovenie bolo zo strany žalobkyne použité až v súvislosti so zmenou žaloby, keďže zmena žaloby pripustená nebola, nie je možné vo vzťahu k prejednávanej žalobe zo dňa 26. 10. 2015 konštatovať, že žalobkyňa neuplatnila svoj nárok správne, pretože došlo k nesprávnemu zaradeniu skutkového stavu pod konkrétne ustanovenie O. z.. Z doložených znaleckých posudkov, fotodokumentácie a ostatných písomností mal súd dostatočne preukázané splnenie podmienok na vyhovenie žalobe, rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení, čím je daný odvolací dôvod podľa a . Žalobkyňa teda žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

19. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil podľa , a čiastočne vo zvyšku odvolanie proti výrokom, ktorými okresný súd nepripustil zmenu žaloby a čiastočne späťvzatie žaloby, odmietol podľa ustanovenia z nasledovných dôvodov:

21. , teda , pri úprave prípustnosti odvolania vychádza z koncepcie, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje ( ), a že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Rozhodnutie súdu síce v rozsudku, ale nie vo veci samej má povahu

uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie, len ak to zákon pripúšťa. Proti ktorým uzneseniam je prípustné odvolanie, je uvedené v ustanovení , podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a , návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a a po o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. V ustanovení nie je uvedené uznesenie o nepripustení zmeny žaloby a ani uznesenie o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby. Z uvedeného dôvodu proti týmto rozhodnutiam nie je prípustné odvolanie. Poučenie okresného súdu o tom, že proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu je prípustné odvolanie, je preto nesprávnym poučením, ktoré však nemá vplyv na tú skutočnosť, že odvolanie proti uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby alebo o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby, nie je prípustné. Z uvedeného dôvodu krajský súd odvolanie proti výroku I. a II. rozsudku okresného súdu odmietol.

22. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

23. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu vo výroku vo veci samej, a teda vo výroku, ktorým okresný súd (vo zvyšku) žalobu zamietol. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Pokiaľ ide o časť žaloby týkajúcu sa obťažovania žalobkyne nad mieru primeraným pomerom alebo vážneho ohrozovania výkonu jej práv svetlom, skúmal správne podmienku úspešnosti žaloby spočívajúcu v tom, že žalobkyňa musí preukázať, že svetelné imisie žalovaných prenikajú nad mieru primeranú pomerom a zároveň výkon práv žalobkyne robia obtiažnym alebo nepríjemným. Aj podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by svetelné imisie z rodinného domu žalovaných prenikali na nehnuteľnosti žalobkyne v rozsahu, ktoré by prekračovali mieru primeraným pomerom. V tomto smere okresný súd správne nariadil znalecké dokazovanie a aj keď v konaní bolo zistené, že na meranie svetla nie je možné aplikovať vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 16. 08. 2007 č. , ktorý predpis rieši pôsobenie rušivého svetla vzniknutého od osvetľovacích zariadení vo vonkajšom prostredí (vitráže a okná takýmito zariadeniami nie sú), nie je vylúčené, aby súd pri určení miery primeranej pomerom použil limity v uvedenej vyhláške aj pre meranie svetelného pôsobenia z interiéru do interiéru. Znalec správne aplikoval v konaní hodnoty merania v zmysle vyhlášky č. analogicky a súd správne vychádzal zo záverov znalca, ktorý na základe meraní vyhodnotil, že hodnoty rušivého svetla zo strany žalovaných sú hlboko pod hodnotami, ktoré uvádza predmetná vyhláška, a že príkon osvetľovacej sústavy na schodisku žalovaných by musel byť niekoľkonásobný, aby boli prekročené hodnoty rušivého svetla na oknách žalobkyne. Na základe uvedeného okresný súd správne dospel k záveru, že na strane žalovaných nedochádza k takým svetelným imisiám pôsobiacim na nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré by prekračovali mieru primeranú pomerom a nie sú takého charakteru, ktoré by žalobkyňa nemala zniesť. Pokiaľ hodnoty svetelného merania neprekročili limity v zmysle vyhlášky upravujúcej pôsobenie svetla z vonkajšieho prostredia, je logické, že nemôže dôjsť k neprimeraným svetelným imisiám pôsobiacim z interiéru žalovaných cez exteriér do interiéru žalobkyne. Správne okresný súd neprihliadol na účelové tvrdenia žalobkyne o tom, že svetlo z vitrážnych okien žalovaných ruší, napriek tomu, že má namontované žalúzie a že dokonca má zavesené aj závesy, keďže je všeobecne známe, že žalúzie sú v prípade ich zatiahnutia spôsobilé znížiť pôsobenie svetla z vonkajšieho prostredia. V prípade zatiahnutia závesov za oknami, kde sú nainštalované žalúzie, prenikanie svetla z vonkajšieho prostredia sa ešte zníži. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobkyne, že sa v súdenej veci nemohla použiť, keďže neexistuje právny predpis, ktorým by sa určili limity svietivosti z interiéru do interiéru súkromných osôb. Tvrdenia žalobkyne sú v tomto smere rozporné. Pokiaľ by uvedené skutočnosti upravovala, bol by dôvod na priame použitie tejto vyhlášky, a len z toho dôvodu, že ich

neobsahuje a neexistuje žiaden iný právny predpis, ktorý by ich upravoval, bol daný dôvod na analogické použitie uvedenej vyhlášky. Pokiaľ ide o túto časť žaloby, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a k dôvodom uvedeným v bode 83. dôvodov napadnutého rozsudku nemá viac čo uviesť. Rozsudok okresného súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, primerane vysvetlil, a vysvetlil tiež, z akých úvah vychádzal pri závere o nedôvodnosti tejto časti žaloby. V tejto časti žaloby odvolací súd nezistil, že by rozhodnutie súdu bolo založené na nedostatočnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, nepoužitie správneho právneho predpisu alebo síce správne aplikovanie právneho predpisu, avšak jeho nesprávne interpretovanie, alebo ak súd zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V súdenej veci odvolací súd nezistil ani jednu z uvedených skutočnosti. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala rovnaké skutočnosti a dôvody a svoje námietky, na ktoré poukazovala aj v samotnom konaní a s jej námietkami sa súd prvej inštancie v celom rozsahu vysporiadal a odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Strana sporu má síce v konaní právo na spravodlivý súdny proces, ale nevyplýva z tohto práva pre ňu právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a , ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

24. K druhej časti žaloby, teda žaloby o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť zeminu z ich parcely č. 568/4 tak, aby niveleta bola na pôvodnej úrovni pozemkov žalobkyne označených ako parcela KN č. 566/1, 566/2, 566/4 a 567 kat. úz. I., okresný súd poukázal na ustanovenie § 417 ods. 2 O. z., podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v petite žaloby nie je najmenšia zmienka o odkaze na ustanovenie § 417 ods. 2 O. z., a že takéto zaradenie pod konkrétne ustanovenie právnej normy bolo zo strany žalobkyne použité až v súvislosti so zmenou žaloby. V samotnej žalobe sa síce v petite ustanovenie § 417 ods. 2 nespomína, ale je uvedené toto ustanovenie v upresnenom petite žaloby (viď. č. l. 36 spisu, podanie žalobkyne zo dňa 19. 05. 2016 označené ako „stanovisko navrhovateľky na vyjadrenie odporcov zo dňa 03. 02. 2016 k žalobnému návrhu“). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa svoj nárok v tejto časti neuplatnila správne. Podmáčanie susednej nehnuteľnosti tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie, podľa záverov Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. , R 41/2004 sa klasifikuje ako ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobkyne podľa . Žalobkyňa sa však ochrany pred podmáčaním jej pozemku a stavby garáže domáhala nárokom podľa . Ohrozenie výkonu vlastníckeho práva podľa O. z. podľa vyššie uvedenej judikatúry neumožňuje, aby súd žalovaným uložil konkrétnu povinnosť vykonať určité opatrenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa mala svoj nárok formulovať tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa odvodu dažďovej vody z ich pozemku na jej pozemky. Správne súd pri tom skonštatoval, že síce nie je viazaný právnym posúdením nároku žalobkyne, je však viazaný žalobným petitom, a že v konaní nebola preukázaná ani existencia hypotézy O. z., keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala vážne ohrozenie z vzniku škody, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že v dôsledku odvádzania dažďových vôd žalovanými hrozí relevantné vlhnutie garáže, prípadne podmáčanie pozemku a zničenie úrody, a podobne. Nepreukázala, tak ako to skonštatoval súd prvej inštancie, že k uvedeným „tvrdeným“ následkom dochádza výlučne/najmä pôsobením nehnuteľností žalovaných. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu uvedené v bodoch 84. až 86. dôvodov napadnutého rozsudku.

25. Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil, potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, ako i náhrade trov konania štátu, ako výroky, ktoré sú

závislé od rozhodnutia vo veci samej. Aj ohľadom tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku.

26. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, a preto v zmysle ustanovenia , teda podľa pomeru úspechu v konaní, odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).