Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cbi-19-2015.pdf
PDF · 178.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že právne úkony úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, ktorými úpadca splnil svoje záväzky voči žalovanému z pôžičiek poskytnutých žalovaných úpadcovi, a to a) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2011 uzavretej na sumu 3.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP003, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.05.2011 uzavretej na sumu 2.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP032, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2011 uzavretej na sumu 2000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP069 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2011 uzavretej na sumu 3000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu TB003 po častiach tak, že
- dňa 25.05.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB002 sumu 30,01 eur,
- dňa 26.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP197 sumu 2.500 eur,
- dňa 28.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB006 sumu 35,85 eur,
- dňa 30.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP210 sumu 3.000 eur,
- dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 50 eur,
- dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 209,84 eur,
- dňa 29.03.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP061 sumu 2.500 eur,
- dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 1.674,30 eur, b) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.04.2011 uzavretej na sumu 83,88 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP025 tak, že:
- dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 83,88 eur, c) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 75,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP036 tak, že:
- dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 75,83 eur, d) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 39,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP039 tak, že:
- dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 39,83 eur, e) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.08.2011 uzavretej na sumu 2.500 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP138, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2011 uzavretej na sumu 1.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP163, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP213 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP252 po častiach tak, že
- dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 126,16 eur,
- dňa 07.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP248 sumu 2.500 eur,
- dňa 17.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP257 sumu 2.000 eur,
- dňa 20.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP265 sumu 2.000 eur, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/42/2014 voči veriteľom úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, právne neúčinné.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/42/2014, sumu 16.825,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2015, doručenou súdu dňa 22.07.2015 domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu, ktorými tento splnil svoje záväzky voči žalovanému z pôžičiek poskytnutých žalovaným úpadcovi, a to a) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2011 uzavretej na sumu 3.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP003, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.05.2011 uzavretej na sumu 2.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP032, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2011 uzavretej na sumu 2000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP069 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2011 uzavretej na sumu 3000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu TB003 po častiach tak, že dňa 25.05.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB002 sumu 30,01 eur, dňa 26.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP197 sumu 2.500 eur, dňa 28.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB006 sumu 35,85 eur, dňa 30.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP210 sumu 3.000 eur, dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 50 eur, dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 209,84 eur, dňa 29.03.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP061 sumu 2.500 eur, dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 1.674,30 eur, b) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.04.2011 uzavretej na sumu 83,88 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP025 tak, že dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 83,88 eur, c) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 75,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP036 tak, že dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 75,83 eur, d) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 39,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP039 tak, že dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 39,83 eur, e) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.08.2011 uzavretej na sumu 2.500 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP138, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2011 uzavretej na sumu 1.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP163, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP213 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP252 po častiach tak, že dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 126,16 eur, dňa 07.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP248 sumu 2.500 eur, dňa 17.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP257 sumu 2.000 eur, dňa 20.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP265 sumu 2.000 eur, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 25K/42/2014 voči veriteľom úpadcu právne neúčinné. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 16.825,70 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/42/2014 zo dňa 17.03.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 59/2015 zo dňa 26.03.2015 pod položkou K006777, bol Okresným súdom Trnava vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Terralimo, s.r.o., Dunajská 12, 931 01 Šamorín, IČO: 46 108 955, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 27252/T (ďalej aj ,,úpadca“) a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Žalobca ďalej uviedol, že pri skúmaní účtovníctva úpadcu a pohybov na bankových účtoch a v pokladni úpadcu, konzultáciou s pani J.X., účtovníčkou úpadcu, zistil, že úpadca sa dostal do stavu predlženia najneskôr dňa 31.05.2011. Z účtovníctva úpadcu a na základe konzultácií s pani J. žalobca zistil, že v čase po 31.05.2011 boli žalovanému - konateľovi a spoločníkovi úpadcu, teda spriaznenej osobe, prednostne
vracané pôžičky. Žalovanému ako osobe spriaznenej s úpadcom v čase úpadku úpadcu, kedy mal úpadca aj iných veriteľov, bolo vyplatených celkovo 16.825,70 eur, čím o túto sumu došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a napriek výzve súdu si ani nezvolil advokáta na jeho zastupovanie v incidenčnom konaní so zreteľom na § 90 Civilného sporového poriadku.
4. Okresný súd Trnava vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 24.05.2018, pričom výrokom I. určil, že právne úkony úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, ktorými úpadca splnil svoje záväzky voči žalovanému z pôžičiek poskytnutých žalovaných úpadcovi a to a) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2011 uzavretej na sumu 3.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP003, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.05.2011 uzavretej na sumu 2.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP032, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2011 uzavretej na sumu 2000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP069 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2011 uzavretej na sumu 3000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu TB003 po častiach tak, že: dňa 25.05.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB002 sumu 30,01 eur, dňa 26.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP197 sumu 2.500 eur, dňa 28.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB006 sumu 35,85 eur, dňa 30.09.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 11HP210 sumu 3.000 eur, dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 50 eur, dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 209,84 eur, dňa 29.03.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP061 sumu 2.500 eur, dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 1.674,30 eur, b) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.04.2011 uzavretej na sumu 83,88 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP025 tak, že: dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 83,88 eur, c) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 75,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP036 tak, že: dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 75,83 eur, d) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.05.2011 uzavretej na sumu 39,83 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP039 tak, že: dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 39,83 eur, e) vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.08.2011 uzavretej na sumu 2.500 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP138, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2011 uzavretej na sumu 1.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP163, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP213 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP252 po častiach tak, že dňa 02.04.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP066 sumu 126,16 eur, dňa 07.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP248 sumu 2.500 eur, dňa 17.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP257 sumu 2.000 eur, dňa 20.12.2012 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu 12HP265 sumu 2.000 eur, sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/42/2014 voči veriteľom úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, právne neúčinné. Výrokom II. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu Terralimo, s.r.o., so sídlom Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/42/2014, sumu 16.825,70 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31CoKR/11/2018-149 zo dňa 26.09.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Právny zástupca žalovaného sa vo vzťahu k podanej žalobe vyjadril tak, že nárok uplatnený žalobcom považuje za nedôvodný. Právny zástupca žalovaného popiera skutkové tvrdenia žalobcu, že v období od 25.05.2011 do 20.12.2012 úpadca vrátil v žalobe špecifikované pôžičky žalovanému. Právny zástupca žalovaného zároveň spochybňuje doklady, z ktorých vychádzal súd v rámci dokazovania, z ktorých mal súd podľa jeho názoru chybne za preukázané, že úpadca vrátil v uvedenom období žalovanému pôžičky. Právny zástupca žalovaného dodal, že žalovaný dňa 14.06.2018 podal trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie na trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (v zmysle § 259 Trestného zákona) pre podozrenie, že v údajoch, ktoré mali slúžiť na kontrolu účtovníctva úpadcu, boli uvedené nepravdivé údaje. Právny zástupca žalovaného za účelom preukázania vyššie uvedeného, predovšetkým však okolností vyhotovenia dokladov o údajnom vrátení pôžičiek žalovanému zo strany úpadcu, navrhol vykonať dokazovanie trestným oznámením žalovaného zo dňa 14.06.2018 a oboznámením sa s priebehom a výsledkom trestného konania a to prostredníctvom vyžiadania relevantných dokumentov od príslušných orgánov súdom. Podľa právneho zástupcu žalovaného sa v danom trestnom konaní rieši právna otázka pravosti a preukaznej hodnoty údajov z účtovníctva úpadcu, ktorá má dôležitý význam pre konanie prebiehajúce pod sp. zn. 25Cbi/19/2015. V tejto súvislosti navrhol vykonať ďalšie dôkazy - uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín ORP-536/SA- DS-2018 zo dňa 05.09.2018 a uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda 1 Pn 348/18/2201-5 zo dňa 24.09.2018.
7. Žalobca v konaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní.
8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení vo veci a že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by došlo k tvrdeným právnym úkonom údajného vrátenia pôžičiek zo strany úpadcu smerom k žalovanému. Právny zástupca žalovaného konaní rozporoval tvrdenie žalobcu, že úpadca v období od 25.5.2011 - 20.12.2012 vrátil žalovanému v žalobe špecifikované pôžičky, tvrdiac, že úpadca nevrátil žalovanému nijakú pôžičku ani v danom období a ani v minulosti, pričom spochybnil dôkazy, ktorými malo byť preukázané, že úpadca vrátil v uvedenom období pôžičky žalovanému. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pôžičiek, keď neboli v tomto konaní označené ako dôkazy a ani predložené príjmové pokladničné doklady a výdavkové pokladničné doklady. Vo vzťahu k výsluchu svedkyne poukázal na jej podľa jeho názoru viaceré rozporuplné vyjadrenia, pričom zdôraznil, že svedkyňa si na viacero vecí s odstupom času nepamätá. Právny zástupca žalovaného navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním kompletného účtovníctva od úpadcu za rozhodujúce obdobie týkajúce sa predmetnej žaloby za účelom verifikácie, na základe akých podkladov boli účtované operácie - vrátenie pôžičiek.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä súvahou úpadcu k 31.05.2011, s prehľadom pôžičiek viažucich sa k osobe žalovaného za obdobie r. 2011 - 2014, so zoznamom majetku, s prehľadom zistených pohľadávok, s pokladničnou knihou za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, s pokladničnou knihou za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, s pokladničnou knihou za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, s pokladničnou knihou za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, s mailovou komunikáciou žalobcu s účtovníčkou úpadcu pani T. (rod. J.) z dní 24.5.2015 a 29.5.2015, obsahom spisu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 25Cbi/20/2015 (najmä so súvahou k 31.12.2011, so súvahou k 31.12.2012, so súvahou k 31.12.2013, so súvahou k 31.12.2014, s prihláškami pohľadávok veriteľov na CD nosiči), výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne p. I. T. (rod. J.), trestným oznámením žalovaného zo dňa 14.06.2018, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede o spôsobe vybavenia trestného oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2018, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede č. ORP-563/SA- DS-2018 zo dňa 29.05.2019, výpisom z bankového účtu úpadcu za obdobie roku 2011, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
10. Medzi stranami bolo sporné len skutové tvrdenie, že úpadca v období od 25.5.2011 - 20.12.2012 vrátil žalovanému v žalobe špecifikované pôžičky, pričom právny zástupca žalovaného v tejto súvislosti spochybnil dôkazy, ktorými žalobca v konaní preukazoval vrátenie pôžičiek v rozhodnom období úpadcom žalovanému.
11. Z výsluchu žalovaného (dôkaz výsluchom strany navrhol žalobca), súd zistil, že žalovaný bol v spoločnosti Terralimo, s.r.o. spolukonateľom s pánom C. - boli dvaja spoluvlastníci majúci rovnaké podiely a aj rovnaké práva. Toto postavenie mal žalovaný počas celého trvania spoločnosti, až pokým z firmy neodišiel (pozn. súdu: žalovaný je v Obchodnom registri SR uvedený ako konateľ spoločnosti Terralimo, s.r.o. aj aktuálne), nakoľko firma nikdy až tak nešla, aby mal mesačný príjem, preto sa potreboval normálne zamestnať. Žalovaný sa s druhým konateľom pánom C. dohodol, že on má nejaké zákazky a keď sa mu to podarí rozbehnúť, tak si to všetko nechá a tým pádom s druhým konateľom žalovaný ďalej v kontakte nebol. Žalovaný uviedol, že pán C. ho približne po dvoch rokoch kontaktoval
a chcel od neho nejaké veci - skladové zásoby. Odvtedy žalovaný pána C. nevidel, ozval sa mu až po výzve súdu v súvislosti s týmto konaním, nakoľko žalovaný nevedel, o čo ide. Druhý konateľ mu vtedy tvrdil, že on má všetko vyriešené a jeho sa to netýka. Žalovaný uviedol, že vo firme vykonával činnosti súvisiace s kladením podláh, kupoval materiál, nosil materiál s dodávkou, pracoval tak ako dvaja ostatní zamestnanci firmy. Na otázku žalobcu, či v časoch, kedy spoločnosť z hľadiska cash flow nemala dostatok finančných prostriedkov, žalovaný nejakým spôsobom dotoval spoločnosť, prípadne poskytoval pôžičky spoločnosti alebo jej nejako inak vypomáhal, žalovaný uviedol, že vypomáhal tak, keď im už spoločnosť nešla, že z platu, ktorý si s druhým konateľom v podstate dávali ako plat zamestnancom, tak ešte z toho dotoval spoločnosť a mal aj pôžičku, ktorú ešte stále spláca, avšak nemôže povedať, že to bolo na to, lebo to bola nebankovka, nakoľko iná sa mu nepodarila zohnať, nakoľko firma nedosahovala také obraty - z toho dôvodu to riešil s nebankovkou ešte z toho dotoval firmu. Žalovaný upresnil, že on to nevnímal ako pôžičku poskytnutú firme, ale že chcel, aby sa jeho firma udržala, aby mohli nejako fungovať. Žalovaný uviedol, že poskytoval vlastné zdroje spoločnosti, rovnako ako to urobil aj na začiatku, keď sa rozbiehali a potrebovali s pánom C. nakúpiť nejaké veci, stroje. Na otázku žalobcu, či žalovaný dotoval spoločnosť aj takým spôsobom, že za ňu uhrádzal faktúry zo svojho bankového účtu alebo zo svojej hotovosti, žalovaný odpovedal, že keď sa nakupoval materiál, účtovalo sa zo spoločného účtu a nevie o tom, že by faktúry uhrádzal zo svojho účtu. Žalovaný sa vyjadril, že pozná pani I. J. (pozn. súdu: po uzavretí manželstva T.), pričom na ňu dostal kontakt od svojej bývalej švagrinej, ktorej robila účtovníctvo. I. J. v tom čase robila v nejakej účtovníckej firme, ale popritom robila aj doma účtovníctvo, žalovanému bola odporučená, nakoľko potrebovali na firmu účtovníčku - takto začali konatelia s menovanou spolupracovať. I. J. oslovili v súvislosti s ponukou spolupráce obaja konatelia, boli za ňou osobne a spoločne odsúhlasili, že ju chcú za účtovníčku. Otázku žalobcu na žalovaného, ktorou ho žiadal o vyjadrenie názoru, aký by mal mať kto motív v prospech žalovaného ako veriteľa zaúčtovať nejaké pôžičky do spoločnosti, prečo by to účtovníčka takto účtovala, ktorú namietal právny zástupca žalovaného, súd nepripustil, nakoľko táto otázka súvisela s predmetom trestného konania označeného žalovaným a v tejto súvislosti súd bude dopytovať príslušný orgán. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mu spoločnosť Terralimo, s.r.o. niekedy nejakú pôžičku vrátila, žalovaný uviedol, že nie, o predložených výpisoch sa vyjadril, že nevie, čo to vlastne je, vôbec nevedel, že sa niečo také v spoločnosti robí.
12. Z výsluchu svedkyne W.. I. T. (rod. J.), účtovníčky úpadcu (dôkaz výsluchom svedka navrhol žalobca), súd zistil, že menovaná sa pozná s oboma konateľmi úpadcu, pričom sa s oboma spoznala naraz, pri prvom stretnutí, pričom už nevedela uviesť, na žiadosť ktorého z konateľov začala poskytovať účtovné služby pre spoločnosť Terralimo, s.r.o. Uviedla, že pri zaúčtovávaní účtovných prípadov komunikovala s oboma konateľmi, častejšie s pánom C.. Po tom, čo svedkyni žalobca predložil k nahliadnutiu e- mailovú komunikáciu zo dňa 24.05.2015, ktorá je súčasťou spisu (l.č. 22 spisu), svedkyňa potvrdila, že so žalobcom komunikovala prostredníctvom tohto e-mailu. Žalobca svedkyni následne predložil k nahliadnutiu prehľad pôžičiek za roky 2011-2014 s označením ,,C. B.“, ktorý je súčasťou spisu (l.č. 23, 24 a l.č. 81 spisu), pričom sa vyjadrila, že je možné že v takej podobe zasielala žalobcovi prehľad tabuliek prostredníctvom e-mailu, nevedela sa vyjadriť len k farebným vyznačeniam. Na otázku žalobcu, na základe čoho zaúčtovávala takýmto spôsobom jednotlivé účtovné prípady - v tomto prípade pôžičky, svedkyňa uviedla, že tak, ako je písané v texte, keď je tam napísané napr. čiastočné vrátenie pôžičky za stratený doklad, ide o príjem peňazí v prípadoch, keď konatelia vkladali na účet peniaze, pričom sa to posudzovalo ako krátkodobá pôžička. Keď žalobca poukázal na časti tabuľky o vrátení pôžičiek a spýtal sa svedkyne, či toto účtovanie zodpovedalo skutočnosti, inými slovami, ak bolo v tabuľke uvedené, že nejaká časť tejto pôžičky bola vrátená, či to znamenalo, že suma bola vrátená osobe uvedenej v tabuľke, svedkyňa reagovala kladne. Zároveň uviedla, že si nepamätá, čo účtovala v danom roku, ale ak je v predloženom dokumente uvedené čiastočné vrátenie pôžičky za stratený doklad tak evidentne chýbal účtovný doklad v účtovníctve podľa bankového výpisu. Svedkyňa dodala, že s konateľmi bolo dohodnuté, že sa to vysporiada z tej krátkodobej pôžičky, ktorá bola poskytnutá na bankový účet. Svedkyňa v tejto súvislosti potvrdila, že podľa tejto tabuľky konatelia, v tomto prípade pán B., poskytovali tieto pôžičky aj vkladom do pokladne v hotovosti. Na otázku žalobcu, či vie uviesť aká časť kódového označenia interného dokladu označuje skutočnosť, že išlo o hotovostnú transakciu, svedkyňa uviedla, že podľa čísla dokladu pokiaľ je to HP, ide o hotovosť. Svedkyňa následne potvrdila, že všetky interné doklady, ktoré majú v sebe označenie HP, boli realizované v hotovosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že pán B. predtým, ako spoločnosť Terralimo, s.r.o. vstúpila do konkurzu, nikdy nenamietal, že by niektoré účtované prípady boli účtované nesprávne. Po tom, čo žalobca predložil svedkyni k nahliadnutiu súvahu k 31.05.2011 (l.č. 14-21 spisu) a spýtal sa jej či v období, kedy bola táto súvaha
zostavená, teda k 29.05.2015 ešte poskytovala účtovné služby spoločnosti Terralimo, s.r.o., svedkyňa uviedla, že si nespomína a nespomína si ani na to, kedy vstúpila spoločnosť do konkurzu. Počas toho, ako svedkyni kládol otázky právny zástupca žalovaného, táto uviedla, že zostavovala pokladničnú knihu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 (ktorá jej bola právnym zástupcom žalovaného predložená k nahliadnutiu). V tejto súvislosti sa právny zástupca žalovaného svedkyne spýtal, či k účtovnému prípadu označenému ako 11HP197 viažucemu sa ku dňu 26.09.2011 disponovala nejakým výdavkovým dokladom zo strany spoločnosti, že by došlo k vráteniu pôžičky. Svedkyňa reagovala tak, že všetky účtovné doklady sú založené v šanóne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či boli takéto výdavkové doklady, svedkyňa uviedla, že určite musia byť v šanóne. Dodala, že si nespomína na konkrétnosti, zdôraznila však, že vždy každý účtovný prípad účtuje na základe dokladu a teda tie doklady musia byť založené v šanóne. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nespomína, že by sa žalovaný niekedy oboznamoval s pokladničnou knihou. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho svedkyňa označila, že účtovné prípady, ktoré sú predmetom tohto konania sú vrátenia pôžičiek, z čoho vychádzala, že to nie je vklad alebo pôžička, svedkyňa uviedla, že vzhľadom na časový odstup si nepamätá detaily, ale vo všeobecnosti, ak mala nejasnosti, vždy to konzultovala s pánom C.. Dodala, že ak nevedela, voči ktorému konateľovi je daná pôžička, vždy jednala konateľmi.
13. Z prehľadu zistených pohľadávok vyplýva, že do konkurzného konania na majetok úpadcu - obchodnej spoločnosti Terralimo s.r.o. si prihlásili pohľadávky traja veritelia, a to DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa a SR - Daňový úrad Trnava v celkovej výške 37.979,70 eur.
14. Zo súvahy spoločnosti úpadcu ku dňu 31.05.2011 vyplýva, že úpadca vykazoval zápornú hodnotu vlastného imania za bežné účtovné obdobie vo výške - 4.393,00 eur. Zo súvahy ku dňu 31.12.2011 (z pripojeného spisu sp. zn. 25Cbi/20/2015) vyplýva, že úpadca vykazoval zápornú hodnotu vlastného imania vo výške - 51.565,00 eur. Zo súvahy ku dňu 31.12.2012 (z pripojeného spisu sp. zn. 25Cbi/20/2015) vyplýva, že úpadca vykazoval zápornú hodnotu vlastného imania vo výške - 102.260,00 eur. Zo súvahy ku dňu 31.12.2013 (z pripojeného spisu sp. zn. 25Cbi/20/2015) vyplýva, že úpadca vykazoval zápornú hodnotu vlastného imania vo výške - 107.008,00 eur. Zo súvahy ku dňu 31.12.2014 (z pripojeného spisu sp. zn. 25Cbi/20/2015) vyplýva, že úpadca vykazoval zápornú hodnotu vlastného imania vo výške - 110.644,00 eur.
15. Z pokladničnej knihy za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vyplýva, že dňa 06.04.2011 bola pod č. dokladu 11HP003 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 3.000 eur, dňa 28.04.2011 pod č. dokladu 11HP025 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 83,88 eur, dňa 04.05.2011 pod č. dokladu 11HP032 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur, dňa 06.05.2011 pod č. dokladu 11HP036 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 75,83 eur, dňa 06.05.2011 pod č. dokladu 11HP039 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 39,83 eur, dňa 04.06.2011 pod č. dokladu 11HP069 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur, dňa 16.08.2011 pod č. dokladu 11HP138 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 2.500 eur, dňa 12.09.2011 pod č. dokladu 11HP163 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 1.000 eur, dňa 01.10.2011 pod č. dokladu 11HP213 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 4.000 eur, dňa 25.10.2011 pod č. dokladu 11HP252 poskytnutá úpadcovi krátkodobá pôžička vo výške 4.000 eur. Z pokladničnej knihy tiež vyplýva, že dňa 26.09.2011 pod č. dokladu 11HP197 bola vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.500 eur a dňa 30.09.2011 pod č. dokladu 11HP210 bola vrátená krátkodobá pôžička vo výške 3.000 eur.
16. Zo žalobcom predloženého prehľadu pôžičiek žalovaného za obdobie rokov 2011-2014 okrem iného vyplýva, že úpadca prijal od žalovaného dňa 16.06.2011 pôžičku vo výške 3.000 eur na základe dokladu č. TB003. Z tohto prehľadu pôžičiek tiež vyplýva, že dňa 25.05.2011 pod č. dokladu TB002 bola žalovanému vrátená krátkodobá pôžička vo výške 30,01 eur, dňa 28.09.2011 pod č. dokladu TB006 bola žalovanému vrátená krátkodobá pôžička vo výške 35,85 eur, dňa 19.12.2011 pod č. dokladu TB009 bola žalovanému vrátená krátkodobá pôžička vo výške 50,00 eur a dňa 19.12.2011 pod č. dokladu TB009 bola žalovanému vrátená krátkodobá pôžička vo výške 209,84 eur.
17. Z pokladničnej knihy za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že dňa 29.03.2012 bola pod č. dokladu 12HP061 vrátená krátkodobá pôžička 2.500 eur, dňa 02.04.2012 pod č. dokladu 12HP066 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur, dňa 07.12.2012 pod č. dokladu 12HP248 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.500 eur, dňa 17.12.2012 pod č. dokladu 12HP257 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur a dňa 20.12.2012 pod
č. dokladu 12HP265 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur.
18. Z predložených listinných dokladov č.l. 190 až 193 súdneho spisu, obsahom ktorých je výpis z bankového účtu úpadcu č. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v P. J., a.s. za obdobie roku 2011 vyplýva, že z účtu úpadcu bola dňa 25.05.2011 odpísaná suma vo výške 30,01 eur (dátum realizácie a výška sumy zodpovedá pôžičke vrátenej žalovanému pod číslom dokladu TB002), dňa 28.09.2011 bola odpísaná suma vo výške 35,85 eur (ktorá dátumom realizácie a výškou sumy zodpovedá pôžičke vrátenej žalovanému pod číslom dokladu TB006) a dňa 19.12.2011 boli odpísané sumy vo výške 35,85 eur a vo výške 209,84 eur (ktoré dátumom realizácie a výškou súm zodpovedajú pôžičkám vráteným žalovanému pod číslom dokladu TB009).
19. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a účtovníčkou úpadcu vyplynulo, že táto žalobcovi dňa 24.05.2015 zaslala prehľad pôžičiek žalovaného. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a účtovníčkou úpadcu ďalej vyplynulo vyjadrenie účtovníčky úpadcu (dňa 29.05.2015), že z účtovného pohľadu sa spoločnosť Terralimo, s.r.o. dostala do predĺženia ku dňu 31.05.2011, nakoľko k tomuto dátumu mala výšku záväzkov vyššiu ako hodnotu majetku.
20. Z trestného oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2018 súd zistil, že žalovaný podal dňa 14.06.2018 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie (§ 259 Trestného zákona), nakoľko mal podozrenie, že v údajoch, ktoré mali slúžiť na kontrolu účtovníctva úpadcu, boli uvedené nepravdivé údaje.
21. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede o spôsobe vybavenia trestného oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2018 vyplýva, že v danej veci sa viedlo trestné konanie na OO PZ Šamorín pod číslom ORP-563/SA-DS-2018, pričom skrátené vyšetrovanie bolo ukončené vydaním uznesenia zo dňa 29.05.2019 č. ORP-563/SA-DS-2018 v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku bola vec podozrenia z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ tým, že v období od 25.05.2011 do 20.12.2012 na základe skreslených údajov v účtovníctve spoločnosti Terralimo, s.r.o. toho času v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod. sp. zn. 25K/42/2014, mala spoločnosť vyplatiť na doposiaľ nezistenom mieste poškodenému (C. B.) pôžičky v celkovej výške 16.825,70 eur, ktoré však poškodený podľa jeho tvrdenia žiadnym spôsobom neprijal, odložená a to z toho dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu jeho premlčania. Konkrétne, prečin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. f) Trestného zákona sa mal stať v období od 25.05.2011 do 20.12.2012, trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej doby a to dňa 21.12.2017, pričom trestné oznámenie bolo podané dňa 14.06.2018, teda v čase, kedy už bol skutok premlčaný.
22. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby.
23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
24. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
25. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
26. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
27. Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
28. Podľa ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
29. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
30. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
31. Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
33. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
34. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
35. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako
pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
36. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.
37. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.
38. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade odporovania právnemu úkonu, ktorý bol urobený v prospech spriaznenej osoby, stanovil odlišné pravidlá odporovateľnosti prameniace zo špecifického postavenia spriaznených osôb v rámci celého konkurzného konania, keďže u spriaznených osôb možno s vyššou pravdepodobnosťou predpokladať spoluúčasť na ukracujúcom úkone. Na základe uvedeného preto platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom táto domnienka má za následok, že dochádza k „obráteniu“ dôkazného bremena. V konaní o určenie, že právny úkon je neúčinný voči veriteľom v konkurze z dôvodu jeho odporovateľnosti, nemusí preto žalobca túto skutočnosť preukazovať - naopak, skutočnosť, že právny úkon úpadok dlžníka nespôsobil alebo nebol urobený počas jeho úpadku, musí preukazovať žalovaný. V prípade spriaznených osôb je možné odporovateľnosťou spätne postihnúť navyše právne úkony, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania alebo pred začatím neúspešného reštrukturalizačného konania predchádzajúceho konkurznému konaniu.
39. Predmetom podanej žaloby je určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu. Žalobca tvrdí, že právne úkony označené v žalobe, ktorými došlo k vráteniu pôžičiek zo zmlúv o pôžičke sú úkonmi zvýhodňujúcimi v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň ide o právne úkony ukracujúce ostatných veriteľov. Vykonaným dokazovaním, najmä z pokladničných kníh za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 a za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, z prehľadu pôžičiek žalovaného v rokoch 2011 - 2014 a výsluchu svedkyne - účtovníčky úpadcu mal súd preukázané, že žalovanému ako konateľovi a spoločníkovi úpadcu boli vracané pôžičky, ktoré poskytol spoločnosti Terralimo, s.r.o. a to tak, že dňa 29.03.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP061 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.500 eur, dňa 02.04.2012 mu boli pod č. dokladu 12HP066 vrátené krátkodobé pôžičky v celkovej výške 2.000 eur, dňa 07.12.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP248 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.500 eur, dňa 17.12.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP257 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur a dňa 20.12.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP265 vrátená krátkodobá pôžička vo výške 2.000 eur.
40. Zo žalobcom predloženého prehľadu pôžičiek žalovaného v rokoch 2011 - 2014 okrem iného vyplýva, že úpadca prijal od žalovaného dňa 16.06.2011 pôžičku vo výške 3.000 eur na základe dokladu č. TB003. Zároveň z tohto prehľadu pôžičiek vyplýva, že úpadca vyplatil žalovanému po častiach poskytnuté pôžičky tak, že dňa 25.05.2011 vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB002 sumu 30,01 eur, dňa 28.09.2011 vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB006 sumu 35,85 eur, dňa 19.12.2011 vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 50 eur a dňa 19.12.2011 úpadca vyplatil žalovanému pod č. dokladu TB009 sumu 209,84 eur. Z výpisu z bankového účtu úpadcu vedeného v P.. za obdobie roku 2011 vyplýva, že vo vyššie špecifikovaných dňoch došlo k odpísaniu zodpovedajúcich súm finančných prostriedkov vedených na bankovom účte úpadcu, konkrétne z účtu úpadcu bola dňa 25.05.2011 odpísaná suma vo výške 30,01 eur (ktorá dátumom realizácie a výškou sumy zodpovedá pôžičke
vrátenej žalovanému pod číslom dokladu TB002), dňa 28.09.2011 bola odpísaná suma vo výške 35,85 eur (ktorá dátumom realizácie a výškou sumy zodpovedá pôžičke vrátenej žalovanému pod číslom dokladu TB006) a dňa 19.12.2011 boli odpísané sumy vo výške 35,85 eur a 209,84 eur (ktoré dátumom realizácie a výškou súm zodpovedajú pôžičkám vráteným žalovanému pod číslom dokladu TB009). Vykonaným dokazovaním - najmä z prehľadu pôžičiek žalovaného v rokoch 2011 - 2014, výpisu z bankového účtu úpadcu za rok 2011 a výsluchu svedkyne - účtovníčky úpadcu mal súd preukázané, že žalovanému ako konateľovi a spoločníkovi úpadcu boli spoločnosťou Terralimo, s.r.o. vracané pôžičky, ktoré jej poskytol.
41. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že úpadca mu v období od 25.5.2011 - 20.12.2012 nevrátil v žalobe špecifikované pôžičky, avšak toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaným navrhovaný dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia - vyžiadanie kompletného účtovníctva za rozhodujúce obdobie týkajúce sa predmetnej žaloby od úpadcu (aby mohlo byť verifikované na základe akých podkladov boli účtované operácie ako je vrátenie pôžičiek) súd nevykonal, nakoľko ho považoval v danom rozsahu vzhľadom na rozsah účtovnej dokumentácie úpadcu za nevykonateľný, o čom právneho zástupcu žalovaného informoval na pojednávaní konanom dňa 01.12.2020 s tým, že zváži vykonanie navrhnutého dôkazu, avšak je potrebné označiť, ktoré konkrétne dokumenty z účtovníctva úpadcu majú slúžiť ako dôkaz a čo nimi chce žalovaný preukázať. Súd v tejto súvislosti uvádza, že právny zástupca žalovaného doplnenie dokazovania vo vyššie špecifikovanom smere navrhol po výsluchu svedkyne na pojednávaní konanom dňa 01.12.2020, keď podľa jeho názoru svedkyňa si nespomínala na viaceré dôležité otázky týkajúce sa vedenia účtovníctva. Tento svoj názor zopakoval žalovaný aj vo svojej záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 11.03.2021, keď poukázal na výsluch svedkyne, počas ktorého okrem iného uviedla: ,,Prepáčte, ale ja si naozaj z tohto roku už nepamätám, čo som účtovala, ale pokiaľ je tu písané čiastočné vrátenie pôžičky za stratený doklad tak evidentne chýbal účtovný doklad v účtovníctve podľa bankového výpisu.“ Podľa jeho názoru z výsluchu svedkyne vyplynula závažná pochybnosť o tom, na základe čoho účtovala údaje o vrátení pôžičiek, ďalej z výsluchu vyplynulo, že žalovaný sa ani neoboznamoval s pokladničnou knihou a že svedkyňa si nepamätala, na základe čoho účtovala vrátenie údajných pôžičiek. Právny zástupca žalovaného dodal, že z výpovede svedkyne sa nedá ustáliť, že by to konzultovala so žalovaným a že neexistencia príjmových pokladničných dokladov a výdavkových pokladničných dokladov k údajným vráteným pôžičkám závažným spôsobom prehlbuje pochybnosti o takýchto údajných operáciách. Súd v tejto súvislosti uvádza, že z výsluchu svedkyne má jednoznačne za preukázané, že pri zaúčtovávaní účtovných prípadov komunikovala s oboma konateľmi, častejšie síce s pánom C., to však neznamená, že nekomunikovala so žalovaným. Svedkyňa počas výsluchu uviedla, že jednotlivé účtovné prípady - v tomto prípade pôžičky, účtovala tak, ako je uvedené v prehľade pôžičiek s označením C. B. za roky 2011-2014, tak, ako je písané v texte, čiže keď je tam písané napr. čiastočné vrátenie pôžičky za stratený doklad, ide o príjem peňazí v prípadoch, keď konatelia vkladali na účet peniaze, pričom sa to posudzovalo ako krátkodobá pôžička. Svedkyňa taktiež potvrdila, že účtovanie tak, ako je uvedené v časti tabuľky (l.č. 23, 24 a 81 spisu) týkajúcej sa vrátení pôžičiek zodpovedalo skutočnosti (teda že pokiaľ je v tabuľke uvedené, že nejaká časť konkrétnej pôžičky bola vrátená, značilo to, že suma bola vrátená osobe uvedenej v tabuľke). Svedkyňa uviedla, že si síce nepamätá, čo účtovala v danom roku, ale pokiaľ je v predloženom dokumente uvedené čiastočné vrátenie pôžičky za stratený doklad, tak zjavne chýbal účtovný doklad v účtovníctve podľa bankového výpisu - v tejto súvislosti uviedla, že s konateľmi bolo dohodnuté, že sa to vysporiada z tej krátkodobej pôžičky, ktorá bola poskytnutá na bankový účet. Súd považuje za logické, že svedkyňa si nepamätá detaily účtovných operácií realizovaných pred takmer desiatimi rokmi, avšak to v tomto kontexte nie je nevyhnutné - relevantné je, že sa vedela vyjadriť k systému jej práce a spôsobu administrovania jednotlivých účtovných operácií. Svedkyňa v tejto súvislosti ďalej potvrdila, že podľa tabuľky (č.l. 23, 24 a 81 spisu) konatelia, v tomto prípade pán B., poskytovali pôžičky aj vkladom do pokladne v hotovosti a že pokiaľ číslo dokladu označujúce interný doklad obsahuje HP, jedná sa o hotovosť a uviedla, že všetky interné doklady, ktoré majú v sebe označenie HP, boli realizované v hotovosti. Svedkyňa sa vyjadrila, že žalovaný pred vstupom spoločnosti Terralimo s.r.o do konkurzu nikdy nenamietal, že by niektoré účtované prípady boli účtované nesprávne. Počas výsluchu svedkyňa uviedla, že zostavovala pokladničnú knihu za obdobie 01.01.2011 - 31.12.2011 (ktorá jej bola predložená právnym zástupcom žalovaného k nahliadnutiu) - v tejto súvislosti sa jej právny zástupca žalovaného spýtal, či k účtovnému prípadu označenému ako 11HP197 viažucemu sa ku dňu 26.09.2011 disponovala nejakým výdavkovým dokladom zo strany spoločnosti, že by došlo k vráteniu pôžičky. Svedkyňa uviedla, že všetky účtovné doklady sú založené v šanóne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vôbec boli takéto výdavkové doklady (teda či existovali), svedkyňa uviedla, že určite musia byť v šanóne,
pričom zdôraznila, že si nespomína na konkrétnosti, ale vždy každý účtovný prípad účtuje na základe dokladu a teda tie doklady musia byť založené v šanóne. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nespomína, že by sa žalovaný niekedy oboznamoval s pokladničnou knihou. Z vyjadrení právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že spochybnil relevantnosť vyjadrení svedkyne počas výsluchu s poukazom na jej slová, že si na niektoré veci nespomína. Je pravdou, že svedkyňa si počas výsluchu nespomínala na niektoré konkrétne okolnosti vedenia účtovníctva pre obchodnú spoločnosť Terralimo s.r.o., avšak rozhodne nevyjadrila pochybnosti o svojom postupe ohľadom evidencie pokladničných dokladov. Práve naopak, vyjadrila presvedčenie, že ak existujú záznamy v pokladničných knihách, ktoré sama zostavovala, k týmto záznamom existujú aj zodpovedajúce doklady, ktoré sú založené v jednotlivých šanónoch. Svedkyňa teda potvrdila pravdivosť údajov uvedených v pokladničných knihách, prehľade pôžičiek a tvrdenia žalobcu o poskytovaní pôžičiek žalovaným spoločnosti Terralimo, s.r.o. a následne vracaniu týchto pôžičiek žalovanému v sumách a dátumoch uvedených v žalobe. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak mal právny zástupca žalovaného pochybnosti ohľadom vedenia účtovníctva, navrhnúť doplnenie dokazovania v naznačenom smere mohol už skôr, kdeže disponoval pokladničnou knihou a ďalšími písomnosťami, ktoré boli v konaní predložené žalobcom. Súd na tomto mieste dodáva, že v zmysle § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že konatelia majú povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, t.j. môžu túto evidenciu a účtovníctvo viesť osobne, prípadne môžu zabezpečiť vedenie evidencie účtovníctva tretími osobami na základe osobitných zmluvných vzťahov. Aj pokiaľ je predpísaná evidencia účtovníctva vedená na základe zmluvných vzťahov s tretími osobami, táto skutočnosť nezbavuje konateľov zodpovednosti za škodu voči spoločnosti pri plnení tejto povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú zodpovední za vedenie účtovníctva. Žalovaný ako konateľ spoločnosti má prístup k účtovníctvu obchodnej spoločnosti. Dohliadať na vedenie účtovníctva a kontrolovať účtovné operácie je teda nielen v jeho záujme, ale aj v záujme obchodnej spoločnosti.
42. V súvislosti so skutkovým tvrdením právneho zástupcu žalovaného o skresľovaní účtovníctva úpadcu Terralimo, s.r.o.. súd konštatuje, že toto nepreukázal. V trestnom konaní nebola spochybnená pravosť údajov v účtovníctve úpadcu. Vec vyšetrovaná Okresným riaditeľstvom PZ v Dunajskej Strede pod ČVS: ORP - 536/SA-DS-2018 bola odložená z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania pre jeho premlčanie. Z uvedeného dôvodu predmetom vyšetrovania a nadväzne ani predmetom skutkového zistenia nie sú skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať pravdivosť tvrdení žalovaného. Súd ďalej konštatuje, že svedkyňa počas výsluchu potvrdila realizáciu úkonov, ktorým sa v konaní odporuje. Žalovaný počas výsluchu uviedol, že úpadcovi poskytoval finančné prostriedky a tiež uviedol, že svedkyňa sa stala účtovníčkou úpadcu na základe odporúčania, pričom sám žalovaný spolu s druhým konateľom ju oslovil s ponukou práce. Súd považuje za nepravdepodobné, že by takto vybraná účtovníčka účtovala účtovné prípady v rozpore so skutočnosťou a na škodu žalovaného. Navyše, z výsluchu svedkyne vyplynulo, že až do času, kým bol na úpadcu vyhlásený konkurz, žalovaný spôsob vyúčtovania nenamietal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že trestné oznámenie žalovaný podal dňa 14.06.2018, teda až po tom, čo mu bol dňa 30.05.2018 doručený rozsudok č.k. 25Cbi/19/2015 - 107 zo dňa 24.05.2018, hoci ak mal pochybnosti o pravosti údajov v účtovníctve úpadcu, mohol tak urobiť už skôr (žaloba mu bola doručená ešte dňa 27.01.2017).
43. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom žalovaného a to vyžiadanie kompletného účtovníctva úpadcu - súd to považoval za nevykonateľné vzhľadom na rozsah účtovníctva úpadcu a zároveň za nadbytočné so zreteľom na to, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úkony, ktorým sa v konaní odporuje, boli realizované. Súd nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhnuté právnym zástupcom žalovaného - uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín ORP-536/SA-DS-2018 zo dňa 05.09.2018 a uznesenie Okresnej prokuratúry Dunajská Streda 1 Pn 348/18/2201-5 zo dňa 24.09.2018, nakoľko to považoval za nadbytočné, keďže výsledok trestného konania bol v predmetnom konaní spoľahlivo zistený zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede o spôsobe vybavenia trestného oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2018 a obsahom uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede č. ORP-563/SA-DS-2018 zo dňa 29.05.2019. Počas konania sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že ešte chce nazrieť do spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Dunajskej Strede, Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín, nakoľko má pochybnosti o správnosti vyznačenia právoplatnosti na uznesení OČTK ORP-536/SA-DS-2018 zo dňa 29.05.2019, pričom neuviedol, prečo považuje vykonanie tohto dôkazu za významné pre toto incidenčné konanie a
preto ho súd nevykonal. Súd dodáva, že ak by aj právoplatnosť na vyššie špecifikovanom uznesení nebola vyznačená správne, je nepravdepodobné, že tento záver by so zreteľom na už vykonané dokazovanie bol spôsobilý privodiť žalovanému úspech vo veci.
44. Pri rozhodovaní o žalobe súd najskôr posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Terralimo, s.r.o. nastali, ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 59/2015 zo dňa 26.03.2015, dňom 27.03.2015. Pri doručení žaloby súdu dňom 22.07.2015 súd konštatuje včasné podanie žaloby v tejto veci, teda jednoročná prekluzívna hmotno-právna lehota bola zachovaná.
45. Následne súd riešil otázku, či je naplnený ďalší hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko sa žalobca v tejto veci domáhal určenia neúčinnosti viacerých právnych úkonov, skúmal súd splnenie špeciálnych hmotno-právnych podmienok neúčinnosti v zmysle úpravy § 59 a § 60 vo vzťahu ku každému z týchto právnych úkonov. Pokiaľ však ide o podmienku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd uvádza, že je táto podmienka spojená s preukázaním, že právny úkon dlžníka uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa ukrátil, teda že v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Súd zdôrazňuje, že v konkurznom konaní v zásade vždy ide o pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov. Žalobca preto musí v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu ku podmienke podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii preukázať, že právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa domáha, ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Medzi stranami nebolo sporné, že vo vzťahu k právnym úkonom označeným žalobcom v žalobe ako odporovateľným - úhradám zrealizovaným úpadcom v prospech žalovaného, tak ako sú uvedené vyššie, bola splnená základná hmotno-právna podmienka odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Splnenie základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má tak súd za preukázané.
46. Zo zoznamu majetku a súpisu všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu vyplýva, že majetok úpadcu vo výške 5.750 eur (súpis všeobecnej podstaty zverejnený v OV č. 102/2015 dňa 01.06.2015) nepostačuje na úhradu všetkých zistených pohľadávok v celkovej výške 37.989,70 eur.
47. Súd následne skúmal splnenie osobitných podmienok neúčinnosti týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s ohľadom na takéto vymedzenie neúčinnosti týchto úkonov zo strany žalobcu. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany, pričom zákon túto vymedzuje ako právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu; zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol; dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech; inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom; sa úplne alebo sčasti vzdal svojho práva; úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka; dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech; dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva; inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať vtedy ak právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov; právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka; právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania; neuplynula ročná prekluzívna lehota stanovená zákonom na uplatnenie odporovacieho práva, ktorá začína plynúť od vyhlásenia konkurzu. V prípade, ak zvýhodňujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, t.j. predpokladá sa, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka, resp. bol urobený počas dlžníkovho úpadku, pričom druhá strana musí v prípade sporu preukázať opak. V takomto prípade možno spätne postihnúť odporovateľnosťou tie právne úkony, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania. V konaní nebolo sporné, či právne
úkony v žalobe označené ako zvýhodňujúce spôsobili úpadok dlžníka - spoločnosti Terralimo, s.r.o. alebo či boli urobené počas úpadku dlžníka. Sporným nebolo ani to, či právne úkony v žalobe označené ako zvýhodňujúce boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že poskytnuté plnenia titulom vrátenia poskytnutých krátkodobých pôžičiek dňa 29.03.2012, 02.04.2012, 07.12.2012, 17.12.2012 a 20.12.2012 v celkovej výške 11.000 eur sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vrátením pôžičiek v prospech žalovaného úpadca splnil svoje záväzky voči žalovanému a uprednostnil ho tak pred inými veriteľmi. Takýmto spôsobom úpadca inak neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom (konkrétne v tomto prípade oproti veriteľom Sociálna poisťovňa, SR - Daňový úrad Trnava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.). Úpadca prednostne uhrádzal záväzky žalovaného, pričom súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by v roku 2012 boli pomerne uhrádzané aj záväzky ďalších veriteľov úpadcu. V danom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že uvedené platby realizoval úpadca v čase, keď bol v úpadku, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je spoločníkom a konateľom úpadcu a je teda v zmysle § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spriaznenou osobou úpadcu, pričom žalovaný túto zákonnú domnienku nijakým spôsobom nevyvrátil a tvrdenie žalobcu, že uvedené platby realizoval úpadca v čase, keď bol v úpadku, ani nerozporoval. Možno preto konštatovať, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bol v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov v úpadku. K úhrade plnení dlžníka v prospech žalovaného malo dôjsť v časovom rozmedzí odo dňa 25.05.2011 až 20.12.2012, teda v čase, kedy dlžník bol v úpadku a nebol schopný uhrádzať splatné záväzky iným veriteľom. Vo vzťahu k vratkám pôžičiek vykonaných v období od 29.03.2012 do 20.12.2012 v celkovej výške 11.000 eur, je splnená aj podmienka vyplývajúca z § 59 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a teda, že vratky pôžičiek žalovanému boli uskutočnené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, ktoré začalo s účinkami od 27.01.2015. Vo vzťahu k úhradám finančných prostriedkov v období od 25.05.2011 do 19.12.2011 v celkovej výške 5.825,70 eur však nebola zachovaná trojročná lehota odporovateľnosti úkonov v zmysle § 59 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
48. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danom prípade sporné úkony úpadcu napĺňajú skutkovú podstatu ukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pre odporovateľnosť ukracujúcemu právnemu úkonu sa okrem ukrátenia veriteľov vyžaduje, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej, pričom povinný môže preukázať opak. Tak ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporným, že žalovaný je spoločníkom a konateľom úpadcu na základe čoho je v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spriaznenou osobou úpadcu. Súd má za to, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle v konaní bola preukázaná tým, že žalovaný vystupoval ako konateľ dlžníka, podával daňové priznania a mal vedomosť o ekonomickej situácii dlžníka a o jeho schopnosti plniť splatné záväzky ostatných veriteľov.
49. V konaní bolo preukázané, že úpadca prednostne uhrádzal pohľadávky žalovaného hoci postupne a čiastočne, oproti čomu ale vôbec a to ani čiastočne neuhradil svoje existujúce záväzky voči ostatným veriteľom, pričom žalovaný nepreukázal, že by bol aspoň čiastočne záväzky voči ostatným veriteľom plnil. Pri úkonoch úpadcu, ktorými poskytol peňažné plnenia v období od 25.05.2011 do 20.12.2012 v celkovej výške 16.825,70 eur došlo k naplneniu skutkovej podstaty ukracujúcich právnych úkonov podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom všetky úkony boli úpadcom vykonané v zákonnej 5-ročnej lehote pred začatím konkurzného konania (konkurzné konanie bolo začaté s účinkami od 27.01.2015).
50. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca preukázal všetky skutočnosti relevantné pre určenie, že sporné právne úkony úpadcu v prospech žalovaného v celkovej výške 16.825,70 eur sú neúčinnými právnymi úkonmi, nakoľko boli zrealizované ako ukracujúce právne úkony, a čiastočne aj ako zvýhodňujúce úkony (vykonané v období od 29.03.2012 do 20.12.2012). Súd preto určil, že tieto právne úkony sú voči veriteľom v konkurze právne neúčinné a zároveň podľa § 63 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaviazal žalovaného na plnenie v prospech všeobecnej podstaty úpadcu vo výške 16.825,70 eur.
51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, vrátane trov odvolacieho konania, nakoľko pomer úspechu žalobcu v konaní je v rozsahu 100 %. Trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).