Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o p r e s k ú m a n i e rozhodnutia žalovaného číslo: PS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/11304/2 zo dňa 23.10.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RPPnKŤZP/ SOC/2019/51968-5 zo dňa 03.07.2019 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu, že posudzovaná osoba sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko stanovená miera funkčnej poruchy nedosahuje najmenej 50%.

2. V odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu žalobca ako odvolávajúci sa uviedol, že nezákonným spôsobom mu bola stanovená miera funkčnej poruchy ako mu mala byť, pretože je presvedčený, že pri ťažkých formách postihnutia ako má on má mu byť miera funkčnej poruchy stanovená nad 50% a priznaná mu osobná asistencia najmä na dohľad pre jeho nevyspytateľnú povahu a sociálne konflikty, ktoré sú u neho spúšťané automaticky na podnety z vonkajšieho prostredia, bez jeho schopnosti tieto konflikty ovládať. Vzhľadom k tomu, že chce viesť aktívne plnohodnotný život bez konfliktov a negatívnych pocitov, žiada o priznanie osobne asistencie a zvýšenie miery funkčnej poruchy nad 50%.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok, podľa ktorého sa žalobca ako posudzovaná osoba v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 40% miery funkčnej poruchy podľa časti IV. 4 písmeno b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre recidivujúcu poruchu, terajšiu ťažkú epizódu s psychotickými príznakmi. Vzhľadom na takto stanovenú mieru funkčnej poruchy úrad neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného postihnutia posudzovanej osoby. V priebehu konania dňa 05.09.2019 podal žalobca ako účastník konania na ústredí podanie označené ako: „Návrh na vylúčenie zo správneho konania„ zamestnancov ústredia, v dôsledku čoho Ústredie do doby vyriešenia predbežnej otázky, či posudkový lekár a posudkový zamestnanec ústredia budú vylúčení z odvolacieho konania z dôvodu možnej predpojatosti rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/11304/1

zo dňa 11.09.2019 podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku konanie prerušilo. Rozhodnutím č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/11355 zo dňa 17.09.2019 ústredie návrh na vylúčenie veci ústredie zamietlo a z pojednávania a rozhodnutia v predmetnej veci zamestnancov ústredia nevylúčilo. V odvolacom konaní posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii ako aj po preskúmaní tej dokumentácie, ktorá bola doložená v odvolacom konaní (psychiatrický nález zo dňa 09.06.2019, reumatologický nález zo dňa 22.05.2019 a dňa 12.07.2019, infektologický nález zo dňa 22.01.2017, psychologický nález zo dňa 04.09.2019, nález z dermatovenerologickej ambulancie zo dňa 26.02.201 a nález ÚPS vnútorné lekárstvo zo dňa 23.04.2019, pričom posudzovaná osoba bola prítomná dňa 04.09.2019 pri zhodnotení zdravotnej dokumentácie, ale nebola osobne posúdená, nakoľko odišla z miestnosti) vydal dňa 11.10.2019 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC/SOC/2019/11345,11344,11355. Oproti prvostupňovému posúdeniu preklasifikoval druh najzávažnejšieho zdravotného postihnutia a pre toto postihnutie stanovil mieru funkčnej poruchy na 40% podľa časti IV. 2 písm. b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy osobnosti - zmiešanú poruchu osobnosti, správania, intelekt a komunikácie (vzhľadom na len epizódu stredne ťažkej depresie, bez psychotických prejavov, bez suicidií a bez pseudodementného syndrómu určil mieru funkčnej poruchy pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 40-50%. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej popísal odôvodnenie predmetného lekárskeho posudku. Následne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia §2 ods. 3, § 22 ods. 1, § 15 ods. 4, § 55 ods. 8 a § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Uzavrel, že na základe stanovenej miery funkčnej poruchy vo výške 40% stanovenej lekárskym posudkom ústredia č. UPS/US6/SSV/ODPPKPC2/ SOC/2019/11345,11344,11355 zo dňa 11.10.2019 sa posudzovaná osoba nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z tohto dôvodu nie je možné navrhnúť požadovaný peňažný príspevok. V závere uviedol, že pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár ústredia vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii úradu ako aj z doložených lekárskych nálezov v odvolacom konaní, pričom zohľadnil všetky odborné lekárske nálezy tak, ako je to uvedené v lekárskom posudku zo dňa 11.10.2019 a v jeho záveroch.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie bez prihliadnutia a preskúmania dôvodov uvedených v odvolaní, neboli podľa neho dostatočne hodnotené nové odborné nálezy, ktoré predložil v odvolaní, kde ošetrujúci psychiater uviedol, že zdravotný stav žalobcu je chronický a prikláňa s k vyššiemu percentuálnemu ohodnoteniu jeho stavu lebo sa nejedná o epizódu ale o chronické ochorenie. Pri posudzovaní jeho zdravotného stavu bol prítomný, avšak z miestnosti neodišiel dobrovoľne ale z dôvodu, že bolo ukončené posúdenie jeho zdravotného stavu. Nebola mu daná možnosť vzniesť námietky ani podpísať účasť na posúdení zdravotného stavu. Navrhol, aby súd preskúmal, či osoby, ktoré vypracovali znalecký posudok a následne rozhodnutie ho v konaní nediskrimovali. Má za to, že z doloženej lekárskej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že jeho stav psychického ochorenia je chronický, berie kombináciu liekov a antipsychotík - čo je taktiež doložené, berie lieky na spanie. Podľa neho sú odborné nálezy, ktoré doložil úplné a dostatočne odborne odôvodnené a nie je potrebné ich inak dopĺňať. Ak mal posudzujúci nejasnosť o jeho zdravotnom stave, tak mal postupovať podľa a požiadať ošetrujúceho lekára o doplnenie zdravotnej dokumentácie. Je toho názoru, že jeho psychické ochorenie podľa dĺžky liečenia od roku 2006 patrí podľa prílohy 3 do skupiny IB.A písm. c) Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) s mierou funkčnej poruchy 60%.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.03.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal v rámci svojej diskrečnej právomoci a v súlade s platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle ust. . Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe vychádzal žalovaný boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a za hľadiska dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhuje aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o priebeh doterajšieho konania v tomto poukázal žalovaný na administratívne spisy. Posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie dotknutého peňažného príspevku je podľa v spojení s ust. a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle ust.

zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. K právnej žalobe vypracoval svoje stanovisko aj posudkový lekár žalovaného - MUDr. C. P., ktorý je atestovaným posudkovým lekárom a atestovaným neurochirurgom s 22 - ročnou praxou v odbore a zároveň je aj súdnym znalcom zapísanom v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, v ktorom odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t. j. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia úradu, ako aj nové doložené lekárske nálezy žalobcu v odvolacom konaní, žalobca bol osobne prítomný pri zhodnotení jeho zdravotnej dokumentácie, ale nebol osobne posúdený, keďže svojvoľne odišiel z miestnosti. Dňa 11.10.2019 bol vypracovaný znalecký posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC/SOC/2019/11345,11344,11355, ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplne, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok tak vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Lekársky posudok žalovaného ako podklad napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Má za to, že žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a nespĺňa tak základnú hmotnoprávnu podmienku pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku. Pokiaľ žalobca uvádza, že nebol žalovaným posúdený v súlade so zdravotnou dokumentáciou, nezaujato a v týchto intenciách nebol lekársky posudok žalovaného objektívny a nebol tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov, k tomuto žalovaný uviedol, že žalobca laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. Pokiaľ ide o návrh žalobcu aby súd skúmal, či ho v konaní nediskriminovali osoby, ktoré vypracovali lekársky posudok poukázal na to, že už v priebehu konania na prvostupňovom správnom orgáne žalobca vzniesol takúto námietku, došlo k prerušeniu konania do vyriešenia tejto predbežnej otázky s tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.09.2019 námietku zamietol a z prejednávania a rozhodovania namietané osoby nevylúčil. Má za to, že správna žaloba nie je dôvodná a bez ďalšieho nedôvodní a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborná lekársky posudok ako podklad pre rozhodnutie žalovaného nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Záverom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aplikovateľné na tento prípad a to na rozhodnutie NS SR sp. zn.: zo dňa 27.06.2012, sp. zn. zo dňa 19.11.2017, ako aj na sp. zn.: zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. zo dňa 30.01.2019. Požiadal o nariadenie pojednávania vo veci. Rozhodnutie sp. zn: zo dňa 27.06.2012 poukazuje na skutočnosť, že podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktoré posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nárok na priznanie požadovaného peňažného príspevku. A pokiaľ ide o vec sp. zn. zo dňa 29.11.2017 na str. 8 dôvodí, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi.

6. Žalobca v replike zo dňa 14.04.2020 uviedol že má za to, že lekársky posudok vypracovaný bez jeho účasti je ne, a preto podľa neho nemôže byť zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutia č. MI1/RPnKŤZP/ SOC/2019/51968-5 zo dňa 03.07.2019 tak, ako predpisuje zákon o správnom konaní. Správny orgán nemôže svojvoľne rozhodnúť, či ho predvolá na posúdenie zdravotného stavu, pretože je zákonom daná povinnosť ho predvolať. Tohto práva sa žalobca domáhal písomne nakoľko chcel poukázať na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a prípadne navrhnúť posudkovému lekárovi, ak odborné nálezy pre neho nie sú úplné a dostatočné aby požiadal jeho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o prípadné doplnenie odborného nálezu. Podľa jeho názoru sa odvolací orgán s touto skutočnosťou nevyrovnal aj keď nato upozorňoval v odvolacom konaní. Aj keď súhlasí s tým, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie dotknutého peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP je

odbornou medicínskou otázkou, podľa neho aj tu platí zásada, že posudkový lekár, ktorý vypracováva lekársky posudok na účely 5 a taktiež všetci, ktorí v procese rozhodovania vydávajú rozhodnutie musia skúmať zákonnosť podkladov pre vydanie rozhodnutia. Podľa neho v lekárskom posudku stanovená miera funkčnej poruchy má byť stanovená na základe diagnózy s najvyšším percentuálnym ohodnotením, t. j. diagnózami, ktoré v jeho prípade sú ťažkej formy tak, ako je to uvedené v odborných lekárskych nálezoch psychiatrických a ako je to uvedené v , ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie prvostupňového a druhostupňového orgánu, kde miera funkčnej poruchy dosahuje nad 50%. Nie je pravdou že odišiel svojvoľne z miestnosti pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, odišiel preto, že posudzovanie zdravotného stavu bolo ukončené. V deň posúdenia mal k dispozícii nové odborné nálezy avšak nemohol predložiť žiaden dôkaz vo svoj prospech. Nevie o tom, aby MUDr. R. B., ktorý vypracoval predmetný lekársky posudok bol špecialista v odbore posudkové lekárstvo alebo psychiatria a taktiež MUDr. C.V. P. posudkový lekár žalovaného mal špecializáciu v odbore psychiatria. Aj z týchto dôvodov považuje vydaný lekársky posudok za nezákonný. Žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa k dôkazom, nespravil žiaden záznam počas jeho prítomnosti, nepýtal sa ho na námietky k posúdeniu zdravotného stavu a nedal mu nič podpísať. Navrhol súdu skúmať zákonnosť vydaného rozhodnutia, lebo posudok je podkladom k vydanému rozhodnutiu, skúmať jeho účasť na posúdení zdravotného stavu a správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu za jeho účasti a či takýto posudok môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na odborné lekárske nálezy, predovšetkým psychiatrické, ktoré preukazujú jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o čom svedčí aj to, že v minulosti mal priznaný preukaz občana ŤZP, neskôr preukaz občana ŤZP so sprievodcom, kde v minulosti mu bola miera funkčnej poruchy žalovaným znížená a preukaz odňatý. Po novom mu bola opakovane stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 40% a to aj napriek tomu, že trpí i napriek tomu, že trpí viacerými zdiagnostikovanými duševnými ochoreniami, nie jednou diagnózou. Posudkový lekár sa nevyrovnal s tým, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný. Má za to, že preukázal chronickosť ochorenia. V lekárskom posudku sa uvádza, že sa jedná len o epizódu ochorenia avšak on stále tvrdí, že sa jedná o dlhodobý, chronický stav choroby na ktorú sa lieči až doposiaľ .Má za to a tvrdí, že základná zdravotná dokumentácia vypracovaná jeho lekármi je komplexná, objektívna, presná, odborná a spoľahlivá. Pokiaľ posudkový lekár žiadal o dodanie nálezovo od neho ako fyzickej osoby poukázal v tomto na ustanovenie . Ak mal posudkový lekár za to, že je potrebné niečo doložiť, mal prerušiť konanie a vyzvať žalobcu písomne na doloženie potrebných dokumentov, čo sa však nestalo a uložiť mu na to lehotu, a preto stojí za úvahu, či lekársky posudok nebol vypracovaný predčasne a predčasne nebol urobený diagnostický záver a predčasne tak vydané rozhodnutie na základe ktorého nedostal osobnú asistenciu. Podľa žalobcu ho lekár diskriminoval spôsobom, ak požadoval od neho doplnenie odborných nálezov, ktoré on ako klient nemohol splniť lebo sa jedná o vysoko odbornú činnosť, ktorá je v kompetencii posudkového lekára vyžiadať si doplňujúce informácie od môjho ošetrujúceho lekár - teda môjho psychiatra, resp. praktického lekára pre dospelých tak ako mu to ukladá zákon. Poukázal na to, že v odborných nálezoch psychiatrických je uvedené, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni vo Svidníku a v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, posudkový lekár vo svojom posudku konštatoval, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný v posledných rokoch, čo sa nezakladá na pravde. Má za to, že jeho najzávažnejšie ochorenie v čase posudzovania malo byť hodnotené podľa prílohy č. 3 8 - t. j. 4. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické), ťažká depresia zdokumentovaná v tom čase aktuálnymi odbornými nálezmi psychiatrickými - písmeno c) - 60%. Má za to, že nemôže mu byť stanovená nižšia miera funkčnej poruchy ako vyplýva z odborných nálezov novších aktuálnych ako 6 mesiacov. Myslí si, že posudkový lekár v rozpore so zákonom 447/2008 mu stanovil mieru funkčnej porucha na účely kompenzácie z odborného nálezu z hospitalizácie zo Svidníka rok 2017, ktorý v čase posudzovania mal viac ako 1 rok a teda nebol aktuálny, lebo som doložil novšie odborné nálezy, ktoré nebol staršie ako 6 mesiacov, kde je hodnotená depresívna porucha ako ťažká. Ďalej v replike poukazuje na ustanovenie zákona č 447/2008, ktoré hovorí o tom, za akých podmienok možno zvýšiť mieru funkčnej poruchy. Podľa jeho tvrdenia zvýhodnenie mu spôsobujú aj ostatné psychiatrické diagnózy, pretože majú priamy vplyv na jeho ochorenia a preto mal v čase posudzovania právo na zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10%. Podľa žalobcu mal posudkový lekár hodnotiť aj vplyv na jeho pobyt v dojčenskom ústave, osobitnej materskej škole, osobitnej škole, detskom diagnostickom ústave, výchovnom ústave, výchovnom ústave pre mládež, osobitnom odbornom učilišti, taktiež mal hodnotiť aj jeho sociálnu situáciu - brat ťažký alkoholik, sestra pre mentálnu retardáciu umiestnená v sociálnom ústave celoročne, otec bol nevidiaci, matka negramotná. Podľa neho nemožno vyznačiť fázu poruchy správania v zmysle prípravnej fázy , fázy rozhodovania, fázy rozhodnutia, eventuálne vo fáze realizácie, pretože na tento účel by mal byť podľa žalobcu vyhotovená znalecký posudok, čo

v tejto situácii nie je možné. V zdravotnej dokumentácii je dostatočne zhodnotenie osobnosti podľa aktivity a tempa psychosociálnych prejavov. V lekárskom posudku č. UPS/US6SSVODDPPKPC1/ zo dňa 23.10.2019 oproti prvostupňovému posúdeniu preklasifikoval posudkový lekár oproti prvostupňovému posúdeniu druh najzávažnejšieho postihnutia zdravotného a pre toto stanovil mieru funkčnej poruchy na podľa časti IV. 2 písm. B) prílohy č. 3 zákona č 447/2008 vzhľadom na len epizódu stredne ťažkej depresie bez psychotických prejavov, bez suicídií, bez pseudodementného syndrómu určil mieru funkčnej poruchy pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia 40-50%. Predpokladá, že táto vyššia miera funkčnej poruchy bola stanovená na základe prepúšťacej lekárskej správy, ktorá je staršieho dáta (rok 2017) čo v čase posudzovania nezodpovedalo reálnej situácii, pretože lekárska správa bola staršia ako 6 mesiacov a na účely stanovenia miery funkčnej poruchy nie je aktuálna, pretože predložil novšie, aktuálne odborné nálezy o zhoršenom zdravotnom stave, ktoré mali byť podkladom k stanoveniu miery funkčnej poruchy na účely kompenzácie. Preto navrhol preskúmať, prečo posudkový lekár hodnotil na účely stanovenia miery funkčnej poruchy len stredne ťažké ochorenie zo staršieho nálezu z roku 2017 a nie staršie ako 6 mesiacov a z nich vybrané ochorenie, ktoré zákonným spôsobom prikazuje posudkovému lekárovi stanoviť im najvyššie percentuálne ohodnotenie, t. j. ťažká depresia, čo v konaní preukázal. Je presvedčený, že spĺňa kritéria ťažkej depresie, čo aj bolo odbornými lekárskymi nálezmi doložené a miera funkčnej poruchy má u neho dosahovať 50%. Nie je pravdou, že stav posudzovanej osoby je bez prejavov ako sa to uvádza v posudku, názor posudkového lekára nie je v súlade s faktami, žalobca trpí psychotickými prejavmi, bol opakovane hospitalizovaný, je na adekvátnej kombinovanej liečbe. Nie je pravdou ani tvrdenie uvedené v rozhodnutí na strane 4 že nebol v posledných rokoch opakovane liečený, o čom svedčia opakované lekárske nálezy a jeho konštatovanie o tejto skutočnosti uvedené v odvolaniach. V tomto poukázal na psychiatrický nález z 13.12.2018, ktorý je súčasťou spisu, kde je uvedené medzi inými diagnostický záver: Dg. F.33.3 recidivujúca depresívna porucha, ťažká forma s psychotickými príznakmi, pričom podľa jeho názoru tento odborný nález mal k dispozícii aj posudkový lekár. Všetky tieto skutočnosti, ktoré tuná uvádza mohol vyriešiť v konaní pred žalovaným ak by bol dostal slovo resp. by bol spísaný úradný záznam. Ako ďalší dôvod nepreskúmateľnosti, resp. neúplnosti rozhodnutia je neakceptovanie jeho námietok uvedených v celom odvolacom konaní - v odvolaní a doplnení odvolania a správny orgán sa s ním podľa žalobcu nevysporiadal nijakým spôsobom, nakoľko nie je v rozhodnutí uvedené.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného ani napriek výzve súdu replikou nereagoval.

8. Súd vzhľadom na vyhlásený núdzový stav a vzhľadom na obmedzenia pri výkone súdnictva stanovené o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení vyhlášky MS SR č. vyzval účastníkov konania, či trvajú na svojej požiadavke nariadenia pojednávania a či súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s ust. . Obaja účastníci konania zhodne súdu uviedli, že súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania formou verejného vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom na tento ich prejav vôle súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil podľa dňa 16.03.2021.

9. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa má súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a bolo potrebné ju podľa ust. zamietnuť.

10. Z pripojeného administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:

11. Žiadosťou podanou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, na odbore sociálnych vecí a rodiny dňa 04.06.2019, požiadal žalobca o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - o príspevok na osobnú asistenciu. K žiadosti žalobca doložil lekársku správu zo dňa 13.12.2018 z kontrolného psychiatrického vyšetrenia vyhotovenú psychiatrom MUDr. W. N..

12. Dňa 26.06.2019 bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, oddelením posudkových činností vyhotovený Lekársky posudok číslo: 2019/52138 na účely posudkovou lekárkou MUDr. Z. M. so záverom, že u žalobcu ako posudzovanej osoby nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 40%, pričom boli hodnotené všetky klinické diagnózy stanovené v lekárskych správach (správa z psychiatrického

vyšetrenia MUDr. N. zo dňa 17.06.2019 a zo dňa 24.01.2019, správa z kontrolného psychiatrického vyšetrenia MUDr. A. zo dňa 13.12.2018, z kardiologického vyšetrenia MUDr. A. zo dňa 05.04.2019, z neurologického vyšetrenia MUDr. B. zo dňa 19.12.2018, z ortopedického vyšetrenia MUDr. W.Č. zo dňa 15.02.2017, z kožného vyšetrenia MUDr. K. zo dňa 28.02.2019) s určením ich zdravotného postihnutia podľa prílohy č.3 . Z odôvodnenia tohto lekárskeho posudku je zároveň zrejmé aj to, z akých odborných lekárskych nálezov sa pri posúdenie zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa a posudzovanej osoby vychádzalo a celkové zhodnotenie všetkých klinických diagnóz.

13. Dňa 03.07.2019 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie číslo: MI1/RPPnKŤZP/ SOC/2019/51968 - 5, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podľa , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu. Poukázal na záver lekárskeho posudku číslo 2019/52138 zo dňa 26.06.2019, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, v zmysle ktorého v prípade žalobcu ako posudzovanej osoby nejde o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy bola u neho stanovená na 40%.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s námietkami tak, ako je to uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je to popísané v bode 3 odôvodnenia rozsudku.

15. V priebehu odvolacieho konania žiadal žalobca o prerušenie konania z dôvodu, aby mohol predložiť nový odborný nález za účelom odstránenia rozporov v lekárskom posudku zo dňa 26.06.2019, ktorý je podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko prvostupňový správny orgán mal za to, že v lekárskom posudku nie sú žiadne rozpory (list zo dňa 13.08.2019 - odpoveď na podanie z 26.07.2019), dôvod pre prerušenie preto bol neopodstatnený a žalobca bol poučený o tom, že nový odborný nález môže doložiť správnemu orgánu v ktoromkoľvek štádiu odvolacieho konania do doby vydania rozhodnutia.

16. Výzvou zo dňa 14.06.2019 vyžiadal od žalobcu prvostupňový správny orgán pred predložením veci na odvolací orgán lekársky nález podľa prílohy č. 1 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v lehote do 8 dní odo dňa doručenia tohto vyžiadania. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že v prípade, ak tento lekársky nález nepredloží, nebude možné objektíve posúdiť jeho zdravotný stav ani rozhodnúť vo veci jeho žiadosti. Správny orgán bude ďalej postupovať podľa zákona o správnom konaní a konanie vo veci žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu a vo veci žiadosti o peňažné príspevky na kompenzáciu zo dňa 04.06.2019 zastaví.

17. Prípisom zo dňa 21.08.2019 postúpil prvostupňový správny orgán vec spolu s odvolaním žalovanému. V prípise uviedol, že preskúmal dôvody vedúce k vydaniu napadnutého rozhodnutia a nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene napadnutého rozhodnutia. Na základe toho trvá na pôvodnom rozhodnutí.

18. V priebehu konania žalobca požiadal o posúdenie zdravotného stavu za jeho účasti podľa .

19. Súčasťou administratívneho spisu sú odborné lekárske nálezy z ktorých sa vychádzalo pri vyhotovení lekárskeho posudku a zároveň aj stanovisko posudkového lekára - MUDr. Z. M. k odvolaniam, v ktorom táto skonštatovala, že k odvolaniam nepodal účastník konania žiadne nové lekárske nálezy. V plnom rozsahu podľa posudkovej lekárky platí pôvodný lekársky posudok a jeho závery z 26.06.2019.

20. Správny orgán druhého stupňa rozhodnutím číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/11304/1 zo dňa 11.09.2019 prerušil konania podľa § 140 ods. 1 správneho poriadku do doby vyriešenia predbežnej otázky, nakoľko žalobca podaním doručeným odvolaciemu orgánu druhého stupňa podal návrh na vylúčenie konania zamestnancov tohto orgánu: R. B. - posudkového lekára a Z. A. - zamestnankyne žalovaného. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 17.09.2019 č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2019/11969 bol podnet žalobcu na vylúčenie Mgr. Z. A. a MUDr. R. B. zamietnutý a títo neboli vylúčení z konania a rozhodovania v odvolacom konaní.

21. V odvolacom konaní bol vypracovaný nový lekársky posudok, v ktorom bol oproti predchádzajúcemu lekárskemu posudku preklasifikovaný druh najzávažnejšieho zdravotného postihnutia - porucha osobnosti, správania, intelektu, komunikácie podľa IV.2.b (oproti pôvodnému lekárskemu posudku - kde bola klasifikácia podľa IV.4.b) s tým, že sa jedná len o epizódu stredne ťažkej depresie, bez psychotických prejavov, bez suicídií, bez pseudodementného syndrómu. Miera funkčnej poruchy aj po tomto preklasifikovaní bola stanovená v percentách na 40%. Zo záveru lekárskeho posudku vyplýva, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z odôvodnenia posudku vyplýva, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že posudzovaná osoba má myslenie koherentné, bez bludných obsahov myslenia, bez suicid, indícií a tendencií, bez porúch vnímania. Z dokumentácie jasne vyplýva, že sa jednalo o epizódu stredne ťažkej depresie, počas pobytu došlo k ústupu úzkosti, úprave spánkového režimu. Posudzovaná osoba bola prepustená v kompenzovanom a zlepšenom stave. Posudkový lekár v odôvodnení uviedol o čo sa opieral pri posudzovaní zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o záver psychiatra MUDr. N. v lekárskej správe, že sa jedná o ťažkú formu poruchy osobnosti, k tomuto posudkový lekár uviedol, že záver nie je možné akceptovať, pretože ani medzinárodná klasifikácia chorôb /MKCH10/ takéto nozologické zdravotné postihnutie nepozná. Pokiaľ ide o ťažkú depresívnu poruchu, túto potvrdzuje prítomnosť psychotických prejavov, opakované hospitalizácie, adekvátna kombinovaná liečba, ako aj prejavy pseudodemencie, ale v dokumentácii psychiatra opakovane zhodnotený zdravotný stav posudzovanej osoby je bez týchto uvedených skutočností. Zároveň posudkový lekár uviedol, že pri posúdení zdravotného postihnutia bolo potrebné sa vysporiadať aj so skutočnosť, že posudzovaná osoba nebola v posledných rokoch opakovane liečená ústavnou formou, ktorou sa liečia ťažké formy zdravotného postihnutia. Posudkový lekár uviedol, že k stanoveniu mieru funkčnej poruchy došlo za značne sťažených podmienok, nakoľko zdravotná dokumentácia je rozporuplná a insuficientná vzhľadom na chýbajúce základné údaje. Pre komplexnejšie a detailnejšie posúdenie je potrebné, aby sa v odborných nálezoch psychiater a psychológ vysporiadali s klinikou nedostatočného vývinu a jeho následkoch, ktoré dokumentujú, avšak aj napriek opakovanej žiadosti o dodanie takýchto nálezov, posudzovaná osoba dané nálezy nedodala. V tomto posudku je popísané aj stretnutie žalobcu s posudkovým lekárom dňa 04.09.2019, na ktorom bol žalobca ako posudzovaná osoba oboznámený s rozporuplnosťou zdravotnej dokumentácie aj o tom, ako sa posudkový lekár s touto rozporuplnosťou vysporiadal. Po oboznámení že bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 40% posudzovaná osoba uviedla, že chce urobiť všetko aby bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50%, preto dodá ďalšiu zdravotnú dokumentáciu a odchádza z miestnosti. Posudkový lekár uzavrel, že nakoľko doložená zdravotná dokumentácia nemala ani minimálny vplyv na závery posúdenia zdravotných postihnutí, ako aj stanovenie miery funkčnej poruchy, nebolo zo strany posudkového lekára potrebné predvolávať opakovane posudzovanú osobu. Tento lekársky posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného s výrokom, ako je uvedený v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku a s odôvodnením ako je uvedené v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku.

22. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

23. Podľa pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

24. Podľa , ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

25. Podľa posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

26. Podľa lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

27. Podľa posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

28. Podľa výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

29. Podľa osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

30. Podľa účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

31. Podľa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

33. Podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

34. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

35. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

36. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

37. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu z dôvodu, že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a toto rozhodnutie potvrdil. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia ( ). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že nebol zákonný vypracovaný lekársky posudok, nebol dostatočne posúdený jeho zdravotný stav a nebola dožiadaná lekárska dokumentácia. Namieta teda nedostatočne zistenie skutkového stavu (žalobný dôvod podľa písmeno e) ), nesprávny procesný postup žalovaného (žalobný dôvod podľa písmeno g) a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalobný dôvod podľa písmeno d) ) .

40. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom ( ). Z ustanovenia vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje tiež osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

41. Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č.4 ( ). Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít ( ). Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť fyzickej osoby z ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na osobnú asistenciu a ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č.4 ( ). Predpokladom pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je teda skutočnosť, že ide o osobu ťažko zdravotne postihnutú, táto osoba je podľa komplexného posudku vypracovaného v konaní o žiadosti o priznanie peňažného príspevku odkázaná na osobnú asistenciu a musí ísť o odkázanosť vzhľadom na činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č.4 . Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v .

42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom

odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

44. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

45. Z odôvodnenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že obe rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. správneho poriadku, ktoré ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia o priznaní/nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa ustanovenia . Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívneho spisu má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali z lekárskych posudkov, ktoré sú v zmysle podkladom pre takéto rozhodnutie. Lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom v ust. je dostatočne určitý, je z neho zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár pri jeho vypracovaní vychádzal a ako sa vysporiadal s nedostatkami zistenými v priebehu posudzovania žiadateľa o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (hodnotenie diagnózy ťažká forma poruchy osobnosti, absencia opakovaných ústavných liečení, rozporuplnosť lekárskej dokumentácie ) a ako postupoval pri určení miery funkčnej poruchy. V tomto sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k žalobe, že lekársky posudok, spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostatočným podkladom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd zároveň poukazuje aj na to, že pokiaľ žalobca na tomto mieste namieta, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými jeho dôvodmi uvedenými v odvolaní s týmto jeho tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že sa žalovaný zaoberal tak žalobcom vznesenou námietkou zaujatosti pracovníkov žalovaného ako aj jeho námietkou nesúhlasu s prvostupňovým správnym rozhodnutím, pričom dostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu vedúcu ho k zamietnutiu odvolania a k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

46. Pokiaľ ide námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, súd poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou žiadateľa o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie tejto formy kompenzácie, súčasťou žiadosti musí byť aj aktuálny lekársky nález. Súd zistil, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy, resp. ich posudkoví lekári v rámci lekárskych posudkov vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobcom k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku ako aj z lekárskych nálezov už skôr predložených žalobcom pri predchádzajúcich jeho žiadostiach. Všetky predložené dôkazy vyhodnotili a premietli ich do svojich záverov. Zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť posudkového lekára a orgánu verejnej správy za žiadateľa dôkazy vyhľadávať. Dôkazné bremeno vo veci žiadosti o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu je na žiadateľovi a posudkový lekár vychádza zo žiadateľom predloženého aktuálneho lekárskeho nálezu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že po podaní odvolania bol žalobca vyzvaný

výzvou zo dňa 14.06.2019 prvostupňovým správnym orgánom na pred predložením veci na odvolací orgán na predloženie lekárskeho nálezu podľa prílohy č. 1 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v lehote do 8 dní odo daň doručenia tohto vyžiadania. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že v prípade, ak tento lekársky nález nepredloží, nebude možné objektíve posúdiť jeho zdravotný stav ani rozhodnúť vo veci jeho žiadosti. Žalobca však do administratívneho konania takýto lekársky posudok nepredložil. Posudkový lekár žalovaného preto vychádzal pri posúdení len zo všetkých lekárskych správ predložených žalobcom ku dňu jeho posúdenia v rámci odvolacieho konania. Námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy je tak nedôvodná.

47. Taktiež nebola dôvodná ani námietka postupu správneho orgánu, keď žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nebol oprávnený od neho požadovať predloženie lekárskeho posudku ale mal postupovať podľa ustanovenia Z. z a vyžiadať si chýbajúcu dokumentáciu. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie uvedený názor v bode 48. odôvodnenia tohto rozsudku ohľadom dôkazného bremena na preukázanie skutočností podstatných pre priznanie peňažného príspevku, ktoré zaťažuje žiadateľa o tento príspevok a jednak aj to, že na takýto postup podľa názoru súdu neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko nie je povinnosťou orgánu verejnej správy (a teda ani jeho posudkového lekára v tomto prípade) suplovať nečinnosť žalobcu, ktorý bol na predloženie lekárskych posudkov opakovane vyzvaný. Nakoľko posudkový lekár nedisponoval lekárskym posudkom na ktorý bol vyzvaný žalovaný, nebolo možné posúdiť či je tento posudok dostatočný a teda nebolo možné ani postupovať podľa . Nedôvodná je aj námietka žalobcu ohľadom toho, že mu žalovaný neumožnil vyjadriť sa k dôkazom ani nespravil žiaden záznam počas jeho prítomnosti, ani mu nedal nič podpísať. Z lekárskeho posudku zo dňa 11.10.2019 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/11345,11344,11355 je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil osobného posúdenia zdravotného stavu, avšak po oznámení záveru o tom, ako sa vysporiadal posudkový lekár s rozporuplnosťou zdravotnej dokumentácie ako aj so záverom o výške miery funkčnej poruchy žalobca uviedol, že sa bude snažiť dosiahnuť mieru funkčnej poruchy vo výške 50% a predloží ďalšie lekárske správy a odišiel z miestnosti. Vzhľadom k tomuto možno uzavrieť, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa žalobca dobrovoľne opustil miestnosť a z tohto dôvodu mu nebolo možné ani dať podpísať žiaden záznam. Námietky nesprávneho procesného postupu žalovaného sú tak v konaní nedôvodné.

48. Pokiaľ žaloba požadoval, aby súd preskúmal, či osoby, ktoré posudok vypracovali a následne aj rozhodnutie, ho nediskriminovali, k tomuto súd uvádza, že pokiaľ ide o diskrimináciu, žalobca ak má za to, že bol diskriminovaný pri posudzovaní jeho žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu, má k tomuto určené zákonom iné prostriedky nápravy, ktorými sa môže domáhať porušenia svojich práv. A pokiaľ ide o osoby, ktoré vypracovali lekársky posudok a rozhodnutie, súd poukazuje na to, že o žalobcovej námietke zaujatosti týchto osôb bolo v administratívnom konaní rozhodnuté a to Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 17.09.2019 č. UPS/US1/ SSVOPPKPC/SOC/2019/11969 bol podnet žalobcu na vylúčenie Mgr. Z. A.Q. a MUDr. R. B. zamietnutý a títo neboli vylúčení z konania a rozhodovania v odvolacom konaní. Takéto rozhodnutie však nemôže byť preskúmavané súdom, čo vyplýva z ustanovenia písmeno e) .

49. Po vyhodnotení všetkých námietok tak, ako to súd uviedol vyššie nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na tieto námietky je lekársky posudok vypracovaný v odvolacom konaní vo veci jeho žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu nezákonný a preto mal súd za to, že je správna žaloba nedôvodná a preto ju v zmysle ust. zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).