Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. sekvojou XX, XXX XX I. Z., o vymoženie pohľadávky 2.369,36 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 2426/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. -49 zo dňa 7. septembra 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. -49 zo dňa 7. septembra 2020 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. -49 zo dňa 7. septembra 2020 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Na odôvodnenie uviedol, poverením zo dňa 11.04.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 02085/12 zo dňa 18.06.2012.

3. Konštatoval, že dňa 05.02.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným a k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou.

4. Po preskúmaní spisového materiálu mal súd prvej inštancie za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až 05.02.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -7 z 08.11.2016 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -47 z 28.05.2020. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, pričom exekučný súd nemôže odpustiť zmeškanie lehoty. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

5. V súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Postavenie povinného ako spotrebiteľa odmietol, nakoľko na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a povinným bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom E. Z., ako fyzická osoba - podnikateľ, označená identifikačným číslom, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. B. je možné posudzovať vzťah medzi nimi ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru M. dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Mal za to, že súd prvej inštancie tým, že exekúciu zastavil, výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu (ďalej len „“).

7. V súvislosti s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku súd oprávnený uviedol, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 39 os. 4 Exekučného poriadku splnil a doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote a že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -69 zo dňa 23.02.2017 a . Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.01.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie súhlasu s vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 11.04.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 02085/12 zo dňa 18.06.2012. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.02.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. -14 zo dňa 30.08.2018 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe odvolania podaného oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. -42 zo dňa 20.05.2020 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že z predloženej úverovej zmluvy a zmenky jednoznačne vyplýva záver o tom, že povinného je nutné považovať za fyzickú osobu - podnikateľa. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

11. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

14. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

15. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

16. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

17. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

18. V zmysle prechodného ustanovenia Exekučného poriadku k úpravám zavedeným platným a účinným od 23.12.2015, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ak exekučný súd dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. T. je tak povinný už v návrhu na vykonanie exekúcie opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V exekučných konaniach začatých pred 23.12.2015 Exekučný poriadok v ust. stanovil 30 dňovú lehotu na splnenie uvedenej povinnosti, ktorá začala plynúť dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Ide o procesnú lehotu, preto stačí, ak bolo podanie doplnené vrátane dôkazov oprávneným v posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, prípadne súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi doručiť.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v danom prípade oprávnený súdnemu exekútorovi doručil návrh na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dňa 21.01.2016. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený opísal vlastný vzťah medzi ním a povinným a súčasne poukázal na to, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného a povinného boli súčasťou exekučného spisu od podania návrhu. Toto doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie odvolací súd považoval za dostačujúce nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že oprávnený si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.

20. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

22. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma ().

23. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. zo dňa 22.11.2006).

24. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, následne nesprávne aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. zrušil a podľa ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).