Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., zast.: AK JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno proti žalovanému: 1. Mesto Komárno, IČO: 00306525, so sídlom Nám. Gen. Klapku 1, Komárno, zast. LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47236230, 2. COMORRA SERVIS, príspevková organizácia, so sídlom Športová 1, Komárno, IČO: 44191758, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. - 458 zo dňa 18. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak, že žalobu zamieta. II. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1.rade voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2.rade a výroku III. o trovách konania žalovaného v 2.rade o d m i e t a . III. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. IV. Žalovanému v 2.rade priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v rade I. zaplatiť žalobcovi sumu 6.475,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia ( výrok I.). Žalobu voči žalovanému v rade II. zamietol ( výrok II.). Nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade II. nepriznal ( III.) Žalobcovi priznal voči žalovanému v rade I. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , V odôvodnení rozsudku poukázal na obsah žaloby, ktorá bola dňa 21.11.2017 doručená súdu a ktorou sa žalobca domáhal najskôr len od žalovaného v 1.rade zaplatenia sumy 6.475,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.09.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca utrpel škodu na zdraví dňa 29.07.2017 v Komárne na ul. Františkánov v blízkosti svojho bydliska pri vykladaní vecí z auta, kedy mu dopravná značka spôsobila ujma na zdraví s poukazom na to, že táto dopravná značka sa zarezala hlboko do hlavy, čím utrpel ložiskové pomliaždenie mozgu. Podľa žalobcu táto dopravná značka bola umiestnená nevhodne, a to v neprimeranej výške a zároveň hrany dopravnej značky mali byť zaoblené, avšak táto značka nebola zaoblená, o čom súdu predložil pripojenú fotodokumentáciu. Žalobca sa následne musel podrobiť lekárskemu zákroku v ten istý deň a od 29.7.2017 do 01.08.2017 a od 01.08.2017 do 03.08.2017 bol hospitalizovaný. 1.2 Uznesením zo dňa 12.12.2019 súd prvej inštancie na návrh žalobcu pribral do konania na strane žalovaného spoločnosť: COMORRA SERVIS, príspevková organizácia, so sídlom Športová 1, Komárno,

IČO: 44 191 758. Na pojednávaní zo dňa 14.9.2021 súd prvej inštancie pripustil navrhovanú zmenu petitu tak, že žalovaný v 1.rade alebo žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.475,20 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 08.09.2017 až do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 1.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba voči žalovanému v rade I. bola dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, kým voči žalovanému v rade II. podanú žalobu zamietol. Dôvodil, že žalovaného v rade I. považoval za pasívne legitimovaného , a to s poukazom na , v spojení s vyhl. č. zák., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, z ktorých ustanovení je zrejmé, že žalovaný vykonáva správu pozemných komunikácií, a to v prejednávanom prípade miestnej komunikácie IV. triedy, medzi ktoré sú zaradené aj chodníky, na ktorom ku dňu 29.07.2017 bola osadená zvislá Informatívno-prevádzková značka: Parkovacie miesta s plateným státím s dodatkovou tabuľou o vymedzení plateného a neplateného času parkovania, ktorá. Práve táto dopravná značka mala vyvolať poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti, s ktorým bol uplatnený nárok na bolestné v tomto konaní. Doplnil, že práve cestný zák. upravuje zodpovednosť vlastníka správcu komunikácie za škodu a je vo vzťahu k ustanoveniam a súvis. ustanovení Obč. zák. špeciálnym predpisom . Súd prihliadol podľa Obč. zák. na porušenie generálnej prevencie zo strany správcu komunikácie Mesta Komárno pri osadení dopravnej značky, ktorá bola spôsobilá vyvolať úraz, ako je zrejmé z farebnej fotky založenej na č. l. 10 súdneho spisu, ako aj zo svedeckej výpovede svedka E. B.. Dodal, že ak žalovaný v rade I. na splnenie si svojej zákonnej povinnosti využil v minulosti odbornosť iných právnických osôb, táto skutočnosť nie je liberačným dôvodom a preto nemôže vyviniť žalovaného v rade I. Poukázal na ustanovenie zák. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého správcovia miestnych ciest zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na chodníkoch, ktoré porušenie povinnosti predstavuje objektívnu zodpovednosť žalovaného v rade I., a ktorý svojim konaním porušil aj svoju prevenčnú povinnosť podľa Obč. zák. Súd pri ustálení objektívnej zodpovednosti žalovaného v rade I. podľa cestného zákona prihliadol k výkladu pojmov závady v schodnosti a zjazdnosti podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, podľa ktorého platí, že závadami v schodnosti chodníkov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti. Ďalej citovaná vyhláška v s dôrazom na písm. a/ medzi závady v zjazdnosti zaraďuje príkladmo najmä aj poškodené dopravné značky tak, ako je tomu v prejednávanom prípade, keď zvislá dopravná značka spôsobila zranenie žalobcovi ako chodcovi, ktorý sa nachádzal na chodníku. Súd konštatoval, že predmetná zvislá dopravná značka s dodatkovou tabuľou sa v dôsledku ostrej hrany ( či už bola takto vyrobená alebo z iného dôvodu) súdu javila ako poškodená dopravná značka, ktorá nepochybne bola spôsobilá vyvolať tržnú ranu na hlave žalobcu, a napokon aj samotné osadenie tejto značky bolo nevhodné, pretože na chodníku vo výške, v akej sa nachádzal spodný obrys tejto značky k úrovni chodníka nemohlo zodpovedať bezpečnému pohybu osôb na chodníku. Podľa súdu bolo zrejmé, že liberačné dôvody uvedené v zák. č. 135/61 Zb. zák., v zmysle ktorých ak sa preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, žalovaný v rade I. nepreukázal, nakoľko v tomto prípade išlo o osadenie zvislej dopravnej značky trvalého charakteru, t. j. nie prechodného charakteru, a po tomto úraze žalobcu došlo k uvedeniu tejto dopravnej značky do takého stavu, aby sa vylúčilo podobné zranenie v budúcnosti. 1.4 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za bolestné v takej výške, ako bola právnym zástupcom žalobcu uplatnená v súlade s Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.08.2017 (č.l. 10) a po doplnení formálnych náležitostí o odtlačok pečiatky s podpisom F. A. G., primára chirurgického oddelenia zdravotného zariadenia na (č. l. 279) , ktorú sumu určil v súlade s výškou bodov za bolesť žalobcu na 355 bodov, čo pri hodnote 1 bodu v sume 18,24 EUR predstavuje celkovú sumu 6.475,20 eura. Súd pri svojom rozhodnutí vo vzťahu k hodnote 1 bodu vychádzal z ustanovenia zák., keď priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2016, t. j. za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu je v sume 912 eur a z tejto sumy 2 % predstavujú sumu 18,24 eur. Výšku bodov určil MUDr. Olaksandr Kozhaykin, chirurg, Nemocnice Agel Komárno, s. r. o., ktorý je právnym nástupcom pôvodného zdravotníckeho zariadenia v čase vzniku škody na zdraví, a to FORLIFE, n. o. Všeobecná nemocnica Komárno. Súd dodal, že voči určenej výške bodového ohodnotenia bolestného zo strany žalovaných neboli uplatnené žiadne námietky. 1.5 Pokiaľ išlo o návrh žalovaného v rade I. na doplnenie dokazovanie o výsluch primára chirurgického oddelenia, tento návrh súd neakceptoval s poukazom na skutočnosť, že takýto návrh bol pred súdom uplatnený v rozpore so zásadou koncentrácie konania až dňa 14.09.2021, keď k úrazu došlo dňa

29.07.2017, a žaloba bola žalovanému v rade I. doručená dňa 22.05.2018 s uznesením a s výzvou na vyjadrenie. Súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného v 1.rade, že žalobca mal stáť so svojím osobným motorovým vozidlom na mieste zákazu státia za nedôvodnú, nakoľko k úrazu žalobcu došlo na chodníku vedľa cesty, t. j. žalobca úraz utrpel ako chodec na chodníku. Podľa súdu, v tomto smere je dôležité to, že dopravná značka musí byť jednak vyrobená tak, aby nemala ostré hrany a musela byť osadená v správnej výške, nakoľko táto dopravná značka bola na chodníku, kde sa pohybujú osoby jednak staršie, u ktorých môže dôjsť v prípade či už zníženej viditeľnosti (večer, hmla,...), resp. z titulu zdravotnej indispozície (náhla strata rovnováhy...), resp. osoby vyššie, ku kontaktu s nesprávne osadenou dopravnou značkou, ktorá ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, vyvolala ublíženie na zdraví. K ďalšej námietke žalovaného v 1.rade vo vzťahu k chýbajúcej poznámke na lekárskej správe ( č. l. 279) súd uviedol, že žalovaný v 1.rade nenamietol nehodový deň vo vzťahu k zisteniam lekárov a k stanovenému bodovému ohodnoteniu v počte bodov 355, a preto nemožno absolutizovať tento formálny nedostatok, ale je potrebné ho vykladať aj v súvislosti s pripojenými lekárskymi správami ( č.l. 3-5), na ktorých listinách bol nepochybne preukázaný samotný nehodový deň s anamnézou s objektívnymi vyšetrením, s hospitalizáciou, ako aj s terapiou, ktorej sa podrobil, s diagnózou, vrátené odporúčaní. 1.6 Súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol, keď mal preukázané, že podľa Osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré bolo vydané OÚ Komárno dňa 27.12.2017 žalovanému v 2.rade vzniklo oprávnenie na vykonanie živnosti, a to: Skladovanie a pomocné činnosti v doprave, v podtriede, do ktorej spadá pod č. X.X.X.X oprávnenie na osadzovanie údržbu dopravného značenia, až po úraze dňa 27.12.2017 (keď k samotnému úrazu došlo dňa 29.7.2017). 1.7 Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s Nar. vlády SR z nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 6.475,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 08.09.2017 do zaplatenia, a to od dňa nasledujúceho po doručení odpovede žalovaného v 1. rade na výzvu žalobcu. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia . V zmysle žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal na tom základe, že tejto strane sporu žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli, či už z hľadiska zaplatenia súdneho poplatku alebo zastupovania prostredníctvom advokáta, a ani sám žiadny nárok na náhradu trov konania s predloženými dôkazmi súdu nepredložil. 2. Žalovaný v 2.rade podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, avšak len do výroku III., ktorým súd nepriznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie buď vo výrokovej časti svojho rozsudku o predmetnom ani nerozhodol, alebo výrok III. je formulovaný nesprávne. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, tak že žalovanému v 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal, že v časti odôvodnenia o nepriznaní nároku na náhradu trov konania sa súd argumentačne vôbec nevysporiadal s otázkou aplikácie ustanovenia , a ozrejmenia dôvodov „hodných osobitného zreteľa“. Dôvodil, že v sporovom konaní sa primárne uplatňuje zásada úspechu. Súd nepriznaním nároku na náhradu trov konania poprel primárny účel zmysel a princípy výkladu právnych predpisov, keď v spore aktívnemu žalovanému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania s odkazom na ustanovenie . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania absentuje vysvetlenie konkrétnych skutočnosti, ktoré viedli súd k aplikácií . Zároveň zdôraznil, že aj keby žalovanému v 2. rade trovy nevznikli, nie je to dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania, ale predmetná otázka bude riešená až pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania. Žalovaný v 2. rade sa v priebehu konania procesne bránil, pričom jeho obrana bola v celom rozsahu úspešná. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nezohľadnil základný účel a zmysel právnej úpravy náhrady trov konania a ustanovenie aplikoval bez náležitého vysvetlenia a odôvodnenia, ako aj za opomenutia preskúmania jeho podmienok na jeho aplikovanie, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 3.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade, ktorý ho napadol v celom rozsahu. Domáhal sa toho, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie, tak že žalobu zamietne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne s poukazom na ust. , , , , . zastal názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní svojvoľne uplatnil právo, pričom svoje rozhodnutie postavil len na vlastných, ničím nepodložených úvahách, pričom vychádzal len z tvrdení žalobcu, ktoré však žalobca absolútne nepreukázal a o predmetné konanie neprejavil akýkoľvek záujem. 3.2 Ohľadom porušenia právnej povinnosti žalovaný v 1.rade uviedol, že sa ho nedopustili, teda neexistuje protiprávny úkon. Zdôraznil, že žalobca nemá nárok na náhradu škody poukazujúc na ust. a Cestného zákona (v účinnom znení) v spojení s Vyhlášky, nakoľko škoda ako ju uplatňuje žalobca, ak vôbec vznikla, tak vznikla zo stavebného stavu, resp. dopravno-technického

stavu miestnej komunikácie, a nie príčinou závady schodnosti; nakoľko osadenie dopravnej značky predstavuje práve stavebný stav, resp. dopravno-technický stav miestnej komunikácie; zároveň v danej veci nemožno hovoriť o poškodenej značke. Považoval za zrejmé, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, vrátane škody na zdraví, nakoľko takýto nárok je vylúčený zo zákona podľa § 9a ods. 1 Cestného zákona (liberačný dôvod). Poukázal tiež na skutočnosť, že počas celého konania žalobca tvrdil, aj keď následne nijako nepreukázal, že dopravná značka bola v rozpore so zákonom, t. j. vyhotovená (v rozpore s STN normou) a osadená (v neprimeranej výške); pritom nikdy netvrdil, že dopravná značka bola poškodená. Sám súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nijako nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že predmetná značka bola poškodená. Samotné dopravné značenie, ktoré je súčasťou stavebného stavu, resp. dopravno-technického stavu miestnej komunikácie, nie je možné považovať za prekážku schodnosti, a to i s ohľadom na tú skutočnosť, že ju môže chodec predvídať. Jediné akési porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo v konaní predmetom skúmania bolo, či dopravná značka bola vyhotovená a osadené v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, resp. mal za to, že dopravná značka (dodatková tabuľa) nebola vyhotovená v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie posúdenie tejto skutočnosti neopiera o žiadne odborné znalosti odborne spôsobilej osoby, pričom máme zato, že sám súd prvej inštancie, resp. sudca takouto osobou nie je, t. j. že by vedel posúdiť súlad vyhotovenia dopravnej značky. Zároveň súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec bližšie neodôvodnil. Žalovaný v 1.rade naopak konštatoval, že v rámci konania bolo jednoznačne dokázané, že predmetná dopravná značka bola vyhotovená v súlade so zákonom, resp. v súlade s STN normou ( fotografia zadnej strany dopravnej značky, potvrdzujúca, že dopravná značka bola vyhotovená v súlade s STN normou 01 8020). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dopravná značka (dodatková tabuľa) nebola osadená v súlade so zákonom, avšak posúdenie tejto skutočnosti neopiera o žiaden právny predpis, resp. normu, ktorá by ustanovovala výšku osadenia dopravnej značky. Žalovaný v 1.rade zastal názor, že predmetná dopravná značka bola umiestnená v obvyklej a štandardnej výške tak, ako sú umiestnené i všetky ostatné dopravné značky nachádzajúce sa na chodníkoch, resp. miestnych komunikáciách. 3.3 Pokiaľ išlo o škodu, žalovaný v 1.rade považoval predmetný (sporný) „lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.08.2017 " za nesprávny a nelegitímny , a to najmä z dôvodov, že tento lekársky posudok neobsahuje zákonné náležitosti, a to odtlačok pečiatky a podpisu prednostu (zástupcu) zdravotníckeho zariadenia, a zdôvodnenie, ako i na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Až dňa 14.09.2021 súd prvej inštancie žalovaného oboznámil s listinou (č. l. 279), a to lekárskym posudkom po jeho doplnení formálnych náležitosti o odtlačok pečiatky s podpisom primára. Hneď navrhli na pojednávaní aj výsluch svedka - primára chirurgického oddelenia, F. A. G. za účelom odstránenia pochybností. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (bod 32.), odôvodnil nevykonanie výsluchu tohto navrhovaného svedka výlučne s ohľadom na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko mal za to, že ich návrh na dokazovanie zo dňa 14.09.2021 bol uplatnený neskoro. Uvedený záver je nesprávny, pretože žalovaný už na pojednávaní dňa 14.09.2021 práve po oboznámení sa s predmetnou listinou a po jej namietnutí, za účelom odstránenie rozporov navrhol výsluch svedka. Zdôraznil, že ich námietka spočívala jednak v pravosti listiny, ako aj v absencii zdôvodnenia, pretože na túto náležitosť odkazuje priamo ust. , ktoré priamo vyžaduje v znaleckom posudku hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie. 3.4 Žalovaný v 1.rade namietal aj samotný priebeh škodovej udalosti, najmä či k nej došlo spôsobom, v mieste a v čase, ako tvrdí žalobca. V predmetnom konaní škodová udalosť ostala absolútne sporná, a ničím nepreukázaná. Lekárske správy nemožno považovať za dôkaz preukazujúci faktický skutkový stav; tie nijako nepreukazujú existenciu príčinnej súvislosti o tom ako ku škode došlo. Rovnako poprel žalovaný obsah predmetného čestného vyhlásenia, nakoľko toto bolo vyhotovené spriaznenou osobou, manželkou žalobcu, a to najmä za účelom dosiahnutia spoločného zisku, resp. bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že žalobca ani fotografiami, riadne, resp. vôbec nepreukázal príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), týmito už vôbec riadne nepreukázal okolnosti vzniku udalosti, t. j. spôsob, miesto a čas úrazu. Považoval za zrejmé, že ani z výpovede svedka E. B., nemohla byť stanovená príčinná súvislosť, nakoľko svedok nevedel určiť čas, miesto ani spôsob daného skutku. 3.5 K pasívnej vecnej legitimácii poukázal na dôvody súdu prvej inštancie, ktorý ju odôvodnil výlučne tým, že žalovaný v 1.rade je správcom chodníka s poukazom na ustanovenie Cestného zákona, pritom opomenul druhú časť predmetného ustanovenia, t. j. „... prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ...“. Zdôraznil, že správu komunikácii (parkovísk) v Komárne spravuje právnická osoba založená a zriadená na tento účel žalovaným 1, t.j. žalovaný 2, ktorá je príspevkovou organizáciou zriadenou Mestom Komárno, o čom svedčí štatút tejto

príspevkovej organizácie. To že správu komunikácii (parkovísk) v Komárne spravuje žalovaný 2, vyplýva predovšetkým zo zriaďovacej listiny žalovaného 2, v znení jej dodatkov, konkrétne z článku IV. ods. 3 bod 23. Prenájom nehnuteľností spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, pod ktorý v rámci voľnej živností patrí predovšetkým prenájom garáží a odstavných plôch pre motorové vozidlá, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom, alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel. Dodal, že rovnako to vyplýva i z článku IV. ods. 3 bod 30- Osadzovanie a údržba dopravného značenia a inštalovanie dopravných značiek. Tiež uvedené vyplýva z článku IV. ods. 3 (doplnený dodatkom č. 7 k zriaďovacej listine), na základe ktorej sa predmetný článok doplnil o Prevádzkovanie garáži alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá. Uvedená skutočnosť, t. j. že správu komunikácii (parkovísk) v Komárne vykonáva žalovaný 2 vyplýva i zo zasadnutí mestského zastupiteľstva - uznesenie 879/2016 a nebola medzi stranami sporná. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že správcom chodníka, t. j. miestnej komunikácie je žalovaný 2 a nie žalovaný 1. Ďalej zdôraznil , že porušenie povinnosti, napr. ohlásiť živnosť, nemôže predstavovať liberačný dôvod žalovaného 2. Na základe uvedeného vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný, pasívne vecne legitimovaný vo veci je výlučne žalovaný 2 ako správca miestnej komunikácie, resp. chodníka; pričom táto správa mu bola zverená v súlade so zákonom. 3.6 Žalovaný v neposlednom rade zdôraznil, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca mohol dopravnú značku predvídať, resp. ju (dopravnú značku) aj predvídal. Vyplýva to aj z čestného vyhlásenia manželky žalovaného, ktorá sama uviedla, že manžel značku dobre videl. Dopravná značka tak za týchto okolností nemôže predstavovať závadu v schodnosti; práve naopak možno konštatovať, že predmetných chodník je za týchto okolností pre žalobcu schodný. V danom prípade tak spoluzavinenie treba pričítať i samotnému žalobcovi, resp. mu možno pričítať celé zavinenie, t. j. že za úraz, ktorý sa mu stal, ak sa mu vôbec stal spôsobom, v mieste a čase ako sám uvádza, môže výlučne žalobca. 4. Žalobca k odvolaniu žalovaného v 1/rade vo svojom písomnom podaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Namietal tvrdenie žalovaného 1/, ktorý uvádza, že žalobca si celý úraz vymyslel, pritom nepoctivé konanie žalobcu nielenže nepreukazuje žiadnym dôkazom, ale ani neuviedol svoju verziu ako ku zraneniu žalobcu došlo. Zo závažnosti zranenia je vylúčené, aby ju zraneniu došlo na inom mieste. Žalovaný 1/ obviňuje žalobcu z nečestnosti a na druhej strane sa dovoláva liberácie podľa cestného zákona. Pritom, ak by predmetná dopravná značka nemala ostrú hranu, tak by k úrazu nedošlo a to ani v prípade, ak by bola umiestnená vyššie. Uvedené rovnako platí aj o spochybňovaní posudku o bolestnom vyslovene z formalistických dôvodov. Namietal aj rozporné tvrdenia žalovaného 1/, ktorý na jednej strane tvrdí, že značka bola vyhotovená v súlade s technickou normou a na druhej strane tvrdí, že to technická norma nie je prameňom práva. K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že toto jej obsolentné, pretože mu trovy nevznikli. 5. Žalovaný v 1/rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania, resp. v ňom obsiahnutých odvolacích dôvodov. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne legitímne dôvody, ktorými by obhájil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vyjadrenie žalobcu je postavené len na vlastných úvahách a domnienkach, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je pravda, že by žalovaný priamo obviňoval žalobcu z protiprávneho konania. Zastal názor, že žalobca do dnešného dňa riadne nepreukázal, že k škodovej udalosti došlo tak ako tvrdí. Uvedené nebolo preukázané ani lekárskymi správami, ani výpoveďou svedka ani prehlásením manželky. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len "CSP") preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), prejednal vec na odvolacom pojednávaní ( ) z dôvodu zopakovania dokazovania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. a 2. rade je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. zmenil. Odvolanie žalovaného v 1.rade voči výrokom II. a III., ktorými súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2.rade a nepriznaní náhrady trov žalovanému v 2.rade v zmysle odmietol.

7. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolaním žalovaného v 1/ rade dospel k záveru, že toto je dôvodné, pokiaľ ide o odvolanie voči napadnutému vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku IV. o trovách konania.

8.1 Žalovaný v 1.rade namietal predovšetkým záver súdu prvej inštancie, že je daná jeho pasívna vecná legitimácia poukazujúc na to, že správu komunikácii (parkovísk) v Komárne spravuje právnická osoba založená a zriadená na tento účel žalovaným v 1 rade, teda žalovaný v 2.rade , ktorá je príspevkovou organizáciou zriadenou Mestom Komárno, o čom svedčí štatút tejto príspevkovej organizácie. Uvedené malo vyplývať zo zriaďovacej listiny žalovaného v 2.rade, v znení jej dodatkov.

8.2 Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil, pretože zo Zriaďovacej listiny zo dňa 15.10.2007, ani z uvedeného Dodatku č. 4 ( zo dňa 4.7.2014), ktorým sa doplnil článok IV o podnikateľské aktivity nevyplýva, že táto príspevková organizácia má spravovať komunikácie, konkrétne komunikácie IV. triedy

- chodníky. Článok IV. ods. 3 bod 23. dáva žalovanému v 2.rade oprávnenie na - prenájom nehnuteľností spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Rovnako nie je možné súhlasiť s tým, že by toto oprávnenie vyplývalo z článku IV. ods. 3 (doplnený dodatkom č. 7 k zriaďovacej listine), ktorým sa predmetný článok doplnil o „prevádzkovanie garáži alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá“, pretože toto oprávnenie absolútne nesúvisí so správou chodníkov. Ani zo zasadnutia mestského zastupiteľstva - uznesenie 879/2016 nevyplýva toto oprávnenie, keďže predmetné uznesenie rieši prevádzkovanie mestského parkovacieho systému. 8.3 K porušeniu právnej povinnosti vo vzťahu k spôsobeniu škody žalobcovi mohlo dôjsť len nesprávnym osadením dopravnej značky , konkrétne dodatkovej tabule, prípadne použitím dopravnej značky, ktorá bola vyhotovená v rozpore s technickou normou (STN). Oprávnenie na „osadzovanie a údržbu dopravného značenia a inštalovanie dopravných značiek“ vyplývalo pre žalovaného v 2.rade z Dodatku č. 4 ( zo dňa 4.7.2014), a to z článku IV. ods. 3 bod 30. Žalovaný v 2.rade však preukázal, že v zmysle Osvedčenia o živnostenskom oprávnení mu oprávnenie na „ Skladovanie a pomocné činnosti v doprave“ ( do ktorého spadá aj osadzovanie a údržba dopravného značenia a inštalovanie dopravných značiek) vzniklo až dňa 27.12.2017. Žalovaný v 2. rade dôvodil, že s montážou zvislého dopravného značenia začal až po získaní živnostenského oprávnenia a montáž dopravného značenia vykonával výhradne od dodávateľa spoločnosti HAKOM, s.r.o.na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.2.2017. V konaní pritom nebolo sporné, že predmetná dopravná značka bola vyrobená spoločnosťou GeSi, GEMER KOVO, v.d. Námietky žalovaného v 1.rade smerujúce k tomu, že žalovaný v 2.rade predsa mohol osádzať dopravné značky aj bez živnostenského oprávnenia považoval odvolací súd za nepreukázané, nemajúce akékoľvek opodstatnenie a dokonca smerujúce k obvineniu, že ním zriadená príspevková organizácia porušuje právne predpisy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2.rade preukázal, že predmetné zvislé dopravné značenie nemohol osádzať, súd prvej inštancie správne zamietol žalobu smerujúcu voči žalovanému v 2.rade. Vychádzajúc potom z ust. ( cestný zákon), podľa ktorého správu pozemných komunikácií vykonávajú , ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce , prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, je zrejmé, že jediným zodpovedným subjektom môže byť v danej veci žalovaný v 1.rade.

9. Odvolaciu námietku žalovaného v 1.rade, že nebol preukázaný skutkový dej týkajúci sa spôsobenej škody a že škodová udalosť ostala absolútne sporná, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v konaní preukázal priebeh škodovej udalosti, pretože preukázal miesto aj spôsob akým sa táto udalosť odohrala. Žalobca v žalobe opísal skutkový dej a na jeho preukázanie predložil súdu fotografie, na ktorých je znázornená predmetná dopravná značka, ako aj zranenie hlavy žalobcu. Priebeh skutkového deja potvrdila aj manželka žalobcu H. B. priamo prítomná pri tomto skutku, a to v čestnom vyhlásení pripojenom k žalobe. Rovnaký popis skutkového deja je uvedený aj v lekárskej správe, ktorý zaznamenal ošetrujúci lekár dňa 29.7.2017. Nakoniec v konaní bol vypočutý aj svedok E. B. ( vtedajší sused žalobcu) bývajúci na ulici C., kde došlo k predmetnej udalosti, a ktorý potvrdil, že keď vybehol z domu na krik, žalobca ležal na zemi s uterákom na hlave a následne ho spolu s manželkou odviezol do nemocnice. Vzhľadom k tomu, že medzi týmito vykonanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti nie je žiaden rozpor a nevyvstáva ani pochybnosť o tom, že by sa škodový dej mohol udiať inak, ako bol popísaný žalobcom v žalobe, nebol dôvod spochybňovať ho, ale naopak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie ho považoval za plne preukázaný.

10. Žalovaný v 1.rade tiež namietal, že žalobca nemá nárok na náhradu škody poukazujúc na ust. a Cestného zákona v spojení s Vyhlášky č. , nakoľko škoda, ako ju uplatňuje žalobca mohla vzniknúť len zo stavebného stavu, resp. dopravno-technického stavu miestnej komunikácie, a nie príčinou závady schodnosti; nakoľko osadenie dopravnej značky predstavuje práve stavebný stav, resp. dopravno-technický stav miestnej komunikácie.

11. Podľa , užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.

Podľa ods. 2, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa ods. 3, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

12. Podľa vyhlášky , závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, Podľa ods. 5, závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. 13. Podľa vyhlášky č. , stavebným stavom diaľnice alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a podobne). Podľa ods. 2, dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a podobne a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a podobne).

14.1 Odvolací súd poukazujúc na vyššie citované ustanovenia sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1.rade, že predmetná škoda mohla vzniknúť len zo stavebného stavu, resp. dopravno-technického stavu miestnej komunikácie, a nie príčinou závady v schodnosti, pretože ako vyplýva z vyhlášky , závadami v schodnosti chodníkov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti a medzi tie v zmysle ods. 2 písm. a) patria okrem poškodených dopravných značiek aj iné prekážky. Ak by predmetná dopravná značka bola nesprávne osadená, napríklad v rozpore s príslušnou STN, tak by predstavovala práve „inú prekážku“ v schodnosti chodníku. Na uvedené však v ods. 5 nadväzuje aj slovné spojenie „ ...pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti.“ To znamená, že aj v prípade, že by bola preukázaná závada v schodnosti predmetného chodníka nesprávnym osadením dopravnej značky, musela by byť splnená aj podmienka, že táto značka neumožňuje bezpečnú chôdzu po chodníku ani pri zvýšenej opatrnosti. 14.2 Vzhľadom na uvedené nie je možné preto súhlasiť s námietkou žalovaného v 1.rade, že je tu liberačný dôvod s poukazom na ust. , práve naopak zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako správcu miestnych komunikácií by bola daná podľa ust. , pretože správcovia zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch.

15. Ako už bolo uvedené, popri danej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 1.rade by bolo možné hovoriť o porušení jeho právnej povinnosti, avšak žalobca v konaní nepreukázal v čom spočívalo porušenie tejto právnej povinnosti. Žalobca síce tvrdil, že predmetná zvislá dopravná značka je nesprávne vyhotovená, pretože má ostré hrany a zároveň je osadená v nesprávnej výške, avšak vôbec nepreukázal svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie tiež len prevzal tieto tvrdenia žalobcu , dokonca konštatoval, že ostrá hrana značky sa súdu javí ako poškodená dopravná značka, čo však v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, dokonca to netvrdil ani žalobca. Súd ani žalobca neuviedli, z čoho vyplýva nesprávne osadenie dopravnej značky. Správne potom žalovaný v 1.rade v odvolaní namietal, že súd nemá odborné znalosti, aby posúdil nesprávnosť osadenia predmetnej dopravnej

značky. V konaní by musel žalobca bez pochybností preukázať, že vyhotovenie dopravnej značky alebo jej osadenie bolo v rozpore s príslušnými predpismi, resp. technickými normami. Žalobca len v žalobe poukazoval na bod 3.1.5. Slovenskej technickej normy 01 8020 ( zvislé dopravné značky s ochranou , so zahnutým okrajom...), teda zrejme mienil skutočnosť, že dopravná značka nemala zahnutý okraj po celom jej obvode. Naopak žalovaný v 1.rade v konaní preukázal, že predmetná dopravná značka bola vyhotovená v súlade s STN normou, a to predložením fotografie zadnej strany dopravnej značky, na ktorej je uvedené, že dopravná značka bola vyhotovená v súlade s STN normou 01 8020. Počiatočné tvrdenie žalobcu, že táto tabuľa bola nesprávne vyhotovená ( s ostrými okrajmi), bolo úspešne popreté protistranou a žalobca následne v konaní v tomto smere už nenavrhol žiadne dokazovanie. Právny zástupca žalobcu v konaní preložil akúsi listinu spoločnosti LMS – dopravný inžiniering, s.r.o. o osadzovaní dopravných značiek (v obci vo výške 2 m nad úrovňou chodníka), avšak z nej nevyplývalo, na základe akých predpisov či STN by sa malo riadiť osadzovanie dopravných značiek, resp. z čoho vyplýva postup pri osadzovaní dopravných značiek. V danom prípade navyše išlo o osadenie tzv. dodatkovej tabule pod dopravnou značkou. V tomto smere zlyhala dôkazná povinnosť žalobcu na preukázanie jeho tvrdení.

16.1 K rovnakému záveru dospel odvolací súd aj vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného v 1.rade. Tá sa týkala Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.08.2017, ktorý považoval za nelegitímny, keďže tento lekársky posudok neobsahoval odtlačok pečiatky a podpisu prednostu (zástupcu) zdravotníckeho zariadenia, ako aj zdôvodnenie obodovania bolestného. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca k žalobe pripojil Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.08.2017 s celkovým počtom bodov 355, ktorý však neobsahoval pečiatku a podpis prednostu ( zástupcu ) zdravotníckeho zariadenia, čo je v zmysle nevyhnutnou náležitosťou lekárskeho posudku, ktorý presahuje 200 bodov. V priebehu konania žalobca predložil nový lekársky posudok ( čl. 279), ktorý bol v rovnakom znení s tým, že na zadnej strane bol opatrený pečiatkou a podpisom primára MUDr. Gustáva Škodáčeka. Žalovaný v 1.rade aj po predložení tohto posudku namietal pravosť listiny a rovnako zdôraznil, že lekársky posudok naďalej neobsahuje zdôvodnenie ohodnotenia v bodoch. Je nesporné, že hneď ako táto listina bola žalovanému v 1.rade predložená na pojednávaní, tento navrhol vykonať výsluch svedka MUDr. Gustáva Škodáčeka, pretože predložený nový lekársky posudok bol vyhotovený neskôr a to nemocnicou AGEL Komárno s.r.o. a nie FORLIFE n.o. všeobecná nemocnica Komárno. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz svedka s odôvodnením, že takýto návrh bol pred súdom uplatnený v rozpore so zásadou koncentrácie konania až dňa 14.09.2021, keď žaloba bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 22.05.2018. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie nebolo správne, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, žalovaný v 1.rade uplatnil návrh na vykonanie dokazovania hneď ako sa oboznámil s predmetnou listinou. Podľa názoru odvolacieho súdu by však vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné, pretože stále by nebol odstránený základný nedostatok tohto lekárskeho posudku, ktorou je zdôvodnenie hodnotenia v bodoch a na ktoré priamo odkazuje ust. Právny zástupca žalobcu pritom od počiatku konania vedel, že žalovaný v 1.rade namietal tento nedostatok lekárskeho posudku, ktorý predstavuje jednu zo základných náležitostí lekárskeho posudku vyžadovaných priamo zákonom, napriek tomu v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol žiadne dokazovanie, ktoré by odstránilo uvedený nedostatok. 16.2 Aj v ust. je uvedené, že z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. V odôvodnení k tomu ustanoveniu sa uvádza, že nevyhnutným predpokladom správne vyhotoveného lekárskeho posudku je jeho preskúmateľnosť. Musí byť teda objektívne možné overiť závery lekárskeho posudku. Z hľadiska odôvodnenosti výsledku hodnotenia, ktorý sa uvádza celkovým počtom bodov v lekárskom posudku, je dôležité, aby posudzujúci lekár uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru svojho hodnotenia. Vzhľadom k uvedenému nebol správny záver súdu prvej inštancie, že tento formálny nedostatok lekárskeho posudku je potrebné vykladať aj v súvislosti s pripojenými lekárskymi správami ( č.l. 3-5), na ktorých listinách bol nepochybne preukázaný samotný nehodový deň s anamnézou s objektívnymi vyšetrením, s hospitalizáciou. Predložené lekárske správy nepredstavujú odôvodnenie bodového hodnotenia v lekárskom posudku, to môže urobiť iba lekár, ktorý podával predmetný lekársky posudok. Ani v tejto časti žalobného nároku, týkajúceho sa preukázania výšky škody, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

17. Odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto

tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu žalobcu, ktorého povinnosťou bolo riadne preukázať svoje tvrdenia a žalobu navrhnutými dôkazmi. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

18. Žalovaný v 1.rade v neposlednom rade namietal, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca mohol dopravnú značku predvídať, resp. ju aj predvídal, keďže z čestného vyhlásenia manželky žalovaného vyplýva, že manžel značku dobre videl. V danom prípade by tak spoluzavinenie ( resp. celé zavinenia) bolo potrebné pripočítať i samotnému žalobcovi. Uvedenou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na určenie výšky škody sa však odvolací súd nezaoberal, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného v 1.rade, a ani ohľadom výšky škody.

19.1 Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že žalovaný v 1.rade okrem ust. , porušil aj svoju prevenčnú povinnosť podľa .

19.2 Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v konkrétnych ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa . 19.3 Odvolací súd uvádza, že ak súd prvej inštancie konštatoval porušenie právnej povinnosti podľa ust. , nemohol súčasne konštatovať aj porušenie preventívnej povinnosti, pretože v zmysle vyššie uvedeného sa to vzájomne vylučuje. Pokiaľ ide o porušenie preventívnej povinnosti zo strany žalovaného v 1.rade, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní vôbec neuvádzal v čom mal žalovaný v 1. rade porušiť svoju prevenčnú povinnosť. Nesprávne osadenie značky a jej nevhodnosť pre ostré hrany odvodzoval poukazovaním na porušenie STN noriem, ktoré však nedostatočne špecifikoval, avšak podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a preukázania toho, v čom spočívalo porušenie prevenčnej povinnosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje opätovne na ust. vyhlášky č. podľa ktorého závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Navyše je potrebné zdôrazniť, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca videl predmetnú dopravnú značku , resp. dodatkovú tabuľu, preto, ak by táto aj bola nevhodne umiestnená, nebolo by možné konštatovať, že uvedená závada neumožňovala bezpečnú chôdzu pri zvýšenej opatrnosti. Keďže žalobca nesporne predmetnú dopravnú tabuľu videl, mohol konať so zvýšenou opatrnosťou tak, aby k uvedenému úrazu nedošlo.

20. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku I. zmeniť podľa a žalobu zamietnuť.

21.1 Odvolanie voči výrokom II. a III., ktorými súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2.rade a nepriznaní náhrady trov žalovanému v 2.rade bolo podané neoprávnenou osobou

v zmysle , preto odvolací súd odvolanie žalovaného v 1.rade voči týmto výrokom odmietol.

21.2 Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutými výrokmi II. a III. rozhodol o zamietnutí žaloby a trovách konania voči žalovanému v 2.rade, teda tieto výroky sa nijako netýkali žalovaného v 1.rade, neboli vydané v jeho neprospech a ani mu nemohli spôsobiť ujmu. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného v 1rade voči týmto výrokom považoval za odvolanie podané neoprávnenou osobou a preto ho odmietol.

22.1 Žalovaný v 2.rade tiež podal odvolanie voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalovanému v 2.rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tento výrok súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na tak, že žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal , keďže tejto strane sporu žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli, a ani sám žiadny nárok na náhradu trov konania súdu nepredložil. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku III. za nesprávne. Žalovaný v 2.rade v odvolaní správne namietal, že v odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania absentuje vysvetlenie konkrétnych skutočnosti, ktoré viedli súd k aplikácií . Žalovaný v 2. rade sa v priebehu konania procesne bránil, pričom jeho obrana bola v celom rozsahu úspešná a súd prvej inštancie ustanovenie aplikoval bez náležitého odôvodnenia, ako aj za opomenutia preskúmania jeho podmienok na jeho aplikovanie, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

22.2 Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. platí, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

22.3 Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovaného v 2.rade dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní rozhodol nesprávne, pretože správne mal súd aplikovať ust. . Súd prvej inštancie aplikoval v danej veci ust. bez akéhokoľvek zdôvodnenia výnimočných okolností, ktoré sú predpokladom použitia tohto ustanovenia. Nie je pravdivé ani konštatovanie súdu prvej inštancie , že žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli, pretože trov konania nepredstavuje len zaplatenie súdneho poplatku či právne zastúpenie. Je nesporné, že žalovaný v 2.rade sa v konaní aktívne bránil , a to či už jeho písomnými vyjadreniami ( poštovné), prípadne jeho osobnou účasťou na pojednávaní ( trovy cestovného ), preto nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že mu nevznikli žiadne trovy konania. Okrem toho skutočnosť, že strane nevznikli žiadne trovy konania nie je dôvodom pre použitie ust. . Súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa , ktoré ako jediné ustanovenie zohľadňuje, či strana mala v konaní úspech alebo nie. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní neboli zistené také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré vy mali za následok za použitia nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému v 2.rade. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2.rade bol úspešný v konaní a nesporne mu vznikli aj trovy, odvolací súd o jeho trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 2.rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

23. Odvolací súd v zmysle ustanovenia a rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade. Žalovaný v 1.rade mal plný úspech vo veci, preto s poukazom na odvolací súd žalovanému v 1.rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).