Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-6-2021.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5 proti žalovanému G. R., narodenému X.X.XXXX, bytom v V. B. XXX/X, o zaplatenie 1.454,09 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2020 č. k. 21Csp/17/2020 - 117 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 21. septembra 2020 č. k. 21Csp/17/2020 - 117 súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 1.190,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.454,09 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 000,00 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 63,68 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 1.000,00 eur a žalovaný sa spolu s dohodnutým úrokom zaviazal žalovanému vrátiť 1.108,44 eur, no z tejto sumy žalovaný nič nezaplatil. Žalobca si uplatnil celkom sumu 1.454,09 eur, do ktorej zahrnul aj vyčíslený úrok 356,47 eur a poplatky 16,00 eur. K vyčíslenému zmluvnému úroku predložil výpočet, z ktorého vyplýva, že zmluvný úrok počítal ku dňu splatnosti jednotlivých splátok, počnúc dňom 25.1.2017. Ku dňu splatnosti úveru 25.1.2018 bola suma úrokov podľa tohto výpočtu 197,51 eur, ku dňu 12.12.2018 bol úrok vypočítaný na celkovú sumu 356,47 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver s úrokom celkom v sume 1.108,44 eur, čo znamená že z tejto sumy bol zmluvný úrok 108,44 eur a nie 197,51 eur. To podľa súdu prvej inštancie znamená nesprávny výpočet neuhradeného zmluvného úroku, pričom zvolený spôsob výpočtu úroku žalobca nevysvetlil a nezdôvodnil. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi celkovú sumu spojenú s úverom 1.108,44 eur. Tiež priznal uplatnený úrok z omeškania tak vo vyčíslenej výške, ako aj percentuálnou formou do zaplatenia (1 108,44 + 81,62 = 1 190,06). Zároveň nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie 16,00 eur neuhradených poplatkov za 2 upomienky, pretože tento druh poplatku a jeho sadzba nie sú uvedené v úverovej zmluve, ani vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v produktových obchodných podmienkach, ktoré boli súdu predložené. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 81,84 %, žalovaný v rozsahu 18,16 %, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 63,68 %.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom zamietol žalobu (o zapl. 264,03 eur a na tom závislý výrok o trovách konania) podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že vyhovie žalobe žalobcu v plnom rozsahu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Domnieva sa, že súd postupoval v predmetnej veci podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/42/2020 z 16.06.2020, podľa ktorého žalobcovi priznal len sumu uvedenú v zmluve ako cenu peňazí (v tomto prípade 1000,- eur + 108,44 eur). Uvedené právne posúdenie je však podľa názoru žalobcu nesprávne, nakoľko v tomto prípade treba zohľadniť zásadnú skutočnosť, že žalovaný neuhradil titulom zmluvy žiadne finančné prostriedky, dlžná istina sa z toho dôvodu neznižovala a neuhradený riadny úrok je z toho dôvodu vyšší ako ten, ktorý je uvedený v zmluve - a ktorý mal byť žalovaným zaplatený pri riadnom plnení dlhu a postupnom splácaní istiny úroku (v dôsledku čoho by sa riadnym úrokom ako odplatou za poskytnutie peňazí úročila stále menšia a menšia suma istiny, nakoľko by dochádzalo k jej čiastočnému zániku splnením). Záver súdu, podľa ktorého zvolený spôsob výpočtu uplatneného zmluvného úroku nevysvetlil a nezdôvodnil, označil za nesúladný s v konaní vykonaným dokazovaním, nakoľko spôsob výpočtu úrokov riadne zdôvodnil. Žalobca v súvislosti s povinnosťou dlžníka splácať riadne úroky až do splatenia istiny poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018. Žalobca tiež namietol, že pokiaľ žalovaný predmetnú skutočnosť (dôvod, výšku dlhu) ani len nerozporoval, je potrebné v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považovať skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Podľa názoru žalobcu nie je možné spochybňovať nesporný nárok na zaplatenie dlžnej sumy resp. jeho výšku zo strany súdu, nakoľko takýto postup presahuje rámec § 295 C.s.p., podľa ktorého súdna moc chráni spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj bez toho, aby to spotrebiteľ navrhol.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Na základe podaného odvolania odvolací vec preskúmal napadnutý rozsudok i predchádzajúce konanie v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
7. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním odvolateľa v odvolaní, že použité právne posúdenie súdom prvej inštancie v danej veci zodpovedá dôvodom uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020. V tomto uznesení najvyšší súd konštatuje rôznorodosť právnych názorov odvolacích súdov na problematiku kumulácie úrokov z omeškania a zmluvne dohodnutých úrokov po zosplatnení úveru, pričom z obsahu citovaného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sa priklonil k skupine názorov, ktorá pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania, avšak iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Uvedenú právnu otázku následne totožným spôsobom riešili i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2 Cdo 115/2019, 8 Cdo 237/2019, 8 Cdo 135/2020, 8Cdo/125/2018 zo dňa 18.6.2020, 8Cdo/118/2020 zo dňa 26. augusta 2020, sp.zn. 7Cdo/118/2019 zo dňa 26. augusta 2020, sp.zn. 7Cdo/111/2019 zo dňa 23. júla 2020, sp.zn. 7Cdo/135/2019 zo dňa 23. júla 2020 atď.).
8. Odvolací súd uvádza, že podľa čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p. je povinný rešpektovať a aplikovať rozhodnutie najvyššej súdnej autority v Slovenskej republike, teda citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil závery, z ktorých možno vychádzať aj pri riešení spornej otázky v danej veci a to je otázka výšky zmluvného úroku (ceny peňazí), ktorú má žalovaný ako dlžník z úveru zaplatiť. Najvyšší súd vyslovil, že dlžníkovi musí zostať záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
9. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí nepodáva jednoznačnú definíciu použitého pojmu „rovnaký úrok“. Pre argumentáciu žalobcu vzhľadom na uskutočnený výpočet požadovaného zmluvného úroku je dôležité, že najvyšší súd neuviedol, že by pod pojmom „rovnaký úrok ako v čase dojednania“ rozumel rovnakú úrokovú sadzbu, ako sa zrejme domnieva odvolateľ. Zároveň však najvyšší súd jednoznačne uviedol, že úrok patrí za rovnaké obdobie ako v čase dojednania t.j. ku dňu splatnosti úveru, v tomto prípade ku dňu 25. 1. 2018 (nie ku dňu 12.12.2018, ako vyčísluje žalobca v žalobe).
10. Pri vysvetlení pojmu rovnaký úrok je potrebné vychádzať z ďalšieho odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V ďalších riadkoch najvyšší súd uvádza, že cit. „dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník -spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.“
11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. I. zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) - základné podmienky, kde právny predchodca žalobcu jasne a zrozumiteľne žalovanému v čase uzatvorenia zmluvy uviedol celkovú čiastku spojenú s úverom sumou 1.108,44 eur, inak povedané veriteľ cenu poskytnutých peňazí (1.000,- eur) v čase uzatvorenia zmluvy určil jasne a zrozumiteľne v sume 108,44 eur (bez uvedenia ďalších podmienok uvedenej výšky napr. o riadnom splácaní).
12. Odvolací súd uvádza ďalší dôvod, pre ktorý nemožno pojem „rovnaký úrok“ podradiť pod pojem úroková sadzba. Týmto dôvodom je znenie čl. II zmluvy, podľa ktorého výšku úrokovej sadzby je možné (za splnenia stanovených podmienok) počas trvania zmluvného vzťahu meniť.
13. Zo všetkých týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru o správnosti posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď za cenu peňazí, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi (zmluvný úrok), považoval sumu dojednanú v čase uzatvorenia zmluvy (resp. vypočítanú právnym predchodcom žalobcu) a to 108,44 eur.
14. Žalobca nie je uvedeným právnym posúdením ceny peňazí poškodený. Napadnutým rozsudkom mu bol totiž súdom prvej inštancie okrem zmluvného úroku priznaný už právoplatne (výrok nebol napadnutý odvolaním) požadovaný nárok na paušalizovanú náhradu škody za omeškanie s plnením peňazí vo forme úroku z omeškania, a to v celom rozsahu, ako ho vyčíslil v spomínanom výpočte („úrok z omeškania zmluvný- 28,21 eur, úrok z omeškania z neuhradenej istiny vo výške 53,41 eur, úrok z omeškania z riadnych úrokov- 8,79 eur“ a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2018 do zaplatenia).
15. Odvolací súd dodáva, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne osobitné dôvody vecnej nesprávnosti rozhodnutia v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 16 eur ako poplatkov za upomienky. Odvolací súd preto nemal dôvod zaoberať sa vecnou správnosťou rozsudku v tejto časti.
16. K námietke odvolateľa o nepoužití § 151 ods. 1 C.s.p. (nepopretie jeho skutkových tvrdení protistranou), hoc bolo potrebné, odvolací súd uvádza, že niet dôvodu pre aplikáciu § 151 ods. 1 C.s.p. v danej veci. Citované ustanovenie sa týka otázky skutkovej, otázky skutkových zistení, upravuje postup ako dospieť ku správnemu skutkovému zisteniu podstatnému pre rozhodnutie súdu. Podstata sporu v danej veci (či treba za cenu peňazí, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcovi, považovať sumu 108,44 eur, ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere ako listinného dôkazu tvoriaceho skutkový stav, alebo sumu 356,47 eur, ktorú vypočítal zo skutkových údajov žalobca) je právnou otázkou, otázkou právneho posúdenia veci, ktoré je vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (práva pozná súd). Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie najvyššieho súdu z 22. septembra 2010 sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Nemožno preto
uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám prípadne odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Uvedená odvolacia námietka je preto nedôvodná.
17. Odvolacie námietky žalobcu tak nie sú spôsobilé otriasť vecnou správnosťou rozhodnutia. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.
18. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).