Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39Pc-6-2020.pdf
PDF · 107.95 KB
Case nature
Area
Subarea
39Pc/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: L. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. X, Z., prechodne bytom: X.. N. XX, Z., zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti odporkyni: U.. M. F., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, Z., o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.03.2020 domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyni k osobe oprávnenej na výživné vo výške 180,- eur mesačne a trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka má 2 dcéry - odporkyňu a p. Ľ. M.. Navrhovateľka v minulosti vlastnila byt na ulici T. v Z., ktorý na naliehanie odporkyne v auguste 2014 predala a peniaze, ktoré navrhovateľka získala z predaja jej bytu, darovala odporkyni - dcére na časť kúpnej ceny nehnuteľnosti evidovanej na LVč. XXXX pre kat.ú. Z.. Navrhovateľka predala svoj byt v bytovom dome pod cenu (o čom bola informovaná i odporkyňa) nakoľko odporkyňa naliehala, aby sa urýchlene vyplatila v hotovosti 1/3 kúpnej ceny za dom, ktorý vcelosti užíva odporkyňa (na 2/3 domu vyplatila odporkyňa z úveru v banke). V nadobudnutej nehnuteľnosti (rodinnom dome) sú dva samostatné "byty" a to jeden na X.nadzemnom poschodí a druhý na X.nadzemnom poschodí a v suteréne pod celým domom pivničné priestory a kotolňa. Odporkyňa matke - navrhovateľke prisľúbila, že jej zriadi na rodinnom dome a pozemkoch vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezodplatnom užívaní nehnuteľností, a že matku/navrhovateľku dôstojne dochová. Navrhovateľka tak predala svoj vlastný byt, aby pomohla dcére
- odporkyni, v domnení, že bude mať zabezpečené dôstojné dožitie a strechu nad hlavou. Všetky svoje osobné veci, nábytok, elektroniku, zdravotné pomôcky a pod. presťahovala so súhlasom odporkyne do novokúpeného domu, kde mala vymedzené na úžívanie miestnosti. V marci 2019 odporkyňa zavolala na matku - navrhovateľku políciu keď išla navrhovateľka „domov“ a nemohla si odomknúť, lebo boli vymenené zámky /zámky vymenila odporkyňa už v decembri 2018 na hlavnej bráne a odporkyňa tak vo svojom veku musela preliezať cez plot s pomocou rebríka, aby sa dostala domov./. Odporkyňa polícii vtedy uviedla, že navrhovateľka je zlodej a odvtedy je navrhovateľka bez domova a akýchkoľvek svojich osobných vecí, nakoľko ju polícia od domu odviedla. Navrhovateľku prichýlila jej druhá dcéra p. Ľ. M.. Navrhovateľka sa osobne aj fyzicky podieľala na obnove a oprave domu. Približne od septembra 2014 do decembra 2014 zabezpečila nové prípojky vody, kanalizácie, plynu a predpríprava elektriky, hlavné rozvody v dome (stupačky a príprava do kuchyne, kúpeľne s WC), novú kotolňu v suteréne, rozvody ústredného kúrenia, príprava podlahy (potery na X.poschodí) vrátane novej elektroinštalácie v byte žalovanej. P.Ľ. M.Č. sa snažila svoju sestru - odporkyňu presvedčiť, aby vrátila matke jej veci, ktoré sú jej vlastníctvom, aby jej umožnila bývanie v dome, keďže sa navrhovateľka spolupodieľala na uhradení
tretiny kúpnej ceny z rodinného domu, avšak odporkyňa do dnešného dňa matke - navrhovateľke neumožnila vstup do domu a ani jej nevrátila žiadne z jej vecí, dokonca sa navrhovateľka od svojej známej dozvedela, že odporkyňa rozpredáva veci, ktoré patria navrhovateľke. Dávame do pozornosti, že na základe ústnej dohody mala odporkyňa navrhovateľke umožniť doživotné bezplatné užívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľka požiadala o vrátenie svojich osobných vecí, ktoré sú jej neoprávnene zadržiavané aj prostredníctvom žaloby o vydanie vecí zo dňa 02.09.2019 (konanie vedené Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 40C/40/2019. V súčasnosti navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 342,70 EUR, čo však nepostačuje na pokrytie jej výdavkov. Navrhovateľka nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, vlastní iba malé pásy pozemkov (LV č. XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LVXXXX, LVXXXX, LV XXXX, LV XXXX) v kat.ú. M. pri P.. Navrhovateľka vlastní hnuteľné osobné veci, ktoré však v súčasnosti nemôže užívať z dôvodu, že jej ich odporkyňa zadržiava a odmieta vydať. Približná výška nákladov navrhovateľky je nasledovná: Strava, Približne 180,- EUR mesačne, Telefón 40,- EUR mesačne, Splátka úveru 120,- EUR mesačne, Plienky, hygienické a iné potreby Približne 30,- EUR mesačne, Oblečenie a obuv 50,- až 80,- EUR mesačne, Vyšetrenia u lekárov, zubára, lieky, výživové doplnky a krémy na kĺby a chrbticu, zdravotné pomôcky 60,- až 200,-EUR mesačne, Cestovné, kultúra, záľuby (napr. šitie, maľovanie obrazov ), Približne 50,- 100- EUR mesačne. Úver, ktorý navrhovateľka spláca bol čerpaný a poskytnutý na účely rodiny žalovanej, resp. aj pre vnuka U., ktorý bol v debete na svojom účte ako aj pre žalovanú, ktorá mala vrátiť svojej kamarátke peniaze, ktoré mala od nej údajne požičané. Navrhovateľka ako matka a stará matka chcela svojej dcére a vnukovi týmto pomôcť. Navrhovateľka si zo svojho príjmu nemôže dovoliť náležitú zdravotnú starostlivosť, ktorú si jej zdravotný stav vyžaduje. Jej zdravotný stav najmä vyžaduje pravidelné návštevy kúpeľov, ktoré si však nemôže dovoliť. Jej príjmy totiž nepostačujú v dostatočnej miere ani na lieky, hygienické potreby a stravu. Okrem toho nemá navrhovateľka zabezpečené primerané bývanie, nakoľko momentálne žije u svojej druhej dcéry - p. Ľ. M. spolu so 4 dospelými osobami, pričom manžel Ľ., trpí epilepsiou. V prípade, ak by si navrhovateľka mala zabezpečiť samostatné bývanie alebo by mala nastúpiť do „domova dôchodcov“, jej výdavky by boli oveľa vyššie ako v súčasnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že bývanie u p. Ľ. M. nie je možné z dlhodobého hľadiska (keďže p. Ľ.H. M. žije v 3-izbovom byte spolu s manželom a 2 dospelými deťmi), navrhovateľka potrebuje príspevok od každej z dcér na to, aby si zabezpečila bývanie a aby mala pokryté svoje základné výdavky. S dcérou Ľ. sa na výške príspevku na jej výživu dohodla a v neposlednom rade poskytuje dcéra Ľ. matke/navrhovateľke osobnú a materiálnu pomoc, vrátane finančnej. Navrhovateľke nie je známa výška príjmov odporkyne. Čo sa týka majetkových pomerov, odporkyňa vlastní už spomínaný dom evidovaný na LV č. XXXX pre kat.ú. Z.. Vzhľadom na to, že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostala navrhovateľka najmä v dôsledku konania odporkyne, navrhovateľka žiada aj náhradu trov konania. Odporkyňa odmieta svojej matke akýmkoľvek spôsobom pomáhať, dokonca jej svojím úmyselným konaním sťažuje a ohrozuje život. Druhá dcéra navrhovateľky prispieva na výživu navrhovateľky či už finančne, ale aj tým, že ju prichýlila vo svojom byte (napriek tomu, že tento nie je vhodný na obývanie 5 ľuďmi). Neexistuje žiadna iná vyživovacia povinnosť, ktorá by predchádzala vyživovacej povinností detí (t.j. odporkyne a p. Ľ.H. M.) voči rodičovi (t.j. navrhovateľke). Navrhovateľka k návrhu pripojila: Rodný list odporkyne, Potvrdenie o výške dôchodku navrhovateľky.
2. Odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.10.2020 sa k návrhu na určenie výživného vyjadrila tak, že v daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2019, ktoré uvádza úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške ročného príjmu 3144,36 Eur, základ dane 2723,72 Eur pre uvedené sledované obdobie 2019. Mesačne priemer príjmov v roku 2019 je 226,97 Eur. Uvedená mesačná suma nie je znížená o povinné odvody a vyživovaciu povinnosť k študujúcej dcére L. (t.č. študent 1. ročníka TRUNI). V roku 2020 bol príjem v jednotlivých mesiacoch nasledovný: 1/2020 = 0 Eur, 2/2020 = 87,94 Eur, 3/2020 = 0 Eur, 4/2020 = 0 Eur, 5/2020 = 198 Eur, 6/2020 = 0 Eur, 7/2020 = 1452,40 Eur, 8/2020 = 33 Eur, 9/2020 = 429,85 Eur. Celkom za 1-9/2020 je príjem v hrubom 2201,19 Eur, v priemere na mesiac 244,58 Eur bez zníženia povinných odvodov a vyživovacej povinnosti voči študujúcej dcére L.. Nakoľko mala dva úrazy a bola hospitalizovaná na traumatológii v NsP Trnava v 6/2020 snaží sa pracovať' ako SZČO napriek zdravotným problémom, pretože na pracovnom trhu sa ako zamestnanec vo veku 50+ nevie zamestnať. Predložila Potvrdenia o mesačnom príjme v prílohe.
3. Navrhovateľka v replike uviedla, že pokiaľ ide o zdravotný stav povinnej a jej schopnosť zamestnať sa a pôsobiť na trhu práce a dosahovať tak pravidelný mesačný príjem, povinná na poslednom pojednávaní na tunajšom súde predložila potvrdenie, že vykonáva pracovnú činnosť, pracuje na pozícii obchodnej zástupkyne poisťovne. Povinná vykonávala pracovnú činnosť aj ku dňu vystavenia predmetného potvrdenia od lekára, ktoré predložila v rámci svojho podania, pričom v lekárskej
správe bolo uvedené, že nie je schopná vykonávať pracovnú činnosť a ani nie je schopná žiadneho zaradenia do pracovného pomeru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné objektívne posúdiť zdravotný stav povinnej a jej schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. Navrhli preto, aby súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca, za účelom posúdenia zdravotného stavu povinnej a posúdenia, v akej oblasti je možné, aby sa povinná zamestnala, s poukazom na jej zdravotný stav. Nakoľko nie je v možnostiach a schopnostiach žalobkyne uhradiť preddavky na znalecké dokazovanie, navrhla, aby náklady znášala žalovaná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s týmito listinami: rozhodnutie SP, výpis odmien č. l. 21-35, 45-48, daňové priznanie za rok 2019, lekárska správa zo dňa 03.12.2020, výpis z účtu č. l. 54-57, zoznam reakcií portálu profesia.sk, LV č. XXXX, potvrdenie OR PZ zo dňa 30.06.2018, záznam zo stretnutia zo dňa 29.10.2018, výpis z účtu č. l. 67-75, zmluva o nájme bytu zo dňa 11.11.2020, potvrdenia o výdavkoch, potvrdenia SP, lustrácie v SP. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním na zistenie spôsobilosti odporkyne pracovať, keď navrhovateľka hodnoverne nevyvrátila, že lekárska správa zo dňa 03.12.2020 nezodpovedá skutočnému stavu, pričom by išlo o dokazovanie značne nehospodárne, ktoré by nadmerne zaťažovalo každého z účastníkov tohto konania bez ohľadu na to, ktorý z nich by náklady za znalecké dokazovanie znášal. Súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná alebo vykonanie tohto dôkazu je nehospodárne. Súd z rovnakých dôvodov ani nevykonal výsluch ďalšieho dieťaťa navrhovateľky, keď pomer jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom odporkyne by bol bezpredmetný z toho dôvodu, že súd vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľke neurčil.
4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že na výžive sa podieľa jej dcéra z Bratislavy, robí jej nákupy a zdravotnícke pomôcky (plienky, vložky). Na potreby by jej stačila suma 30-40,- eur, aby mohla dôstojne žiť. K lekárovi ju vozí dcéra z Bratislavy. V prípade, ak potrebuje pomoc, vie si ich požičať od priateľov. Poprela tvrdenia odporkyne, čoho dôkazom sú aj konania prebiehajúce na súde, žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná vyberala peniaze z účtu navrhovateľky, pretože mala dispozičné oprávnenie, žalovaná tieto peniaze navrhovateľke neodovzdala a nevie ako boli spotrebované, zároveň z predaja bytu navrhovateľky v ktorom žila, uhradila žalovaná časť kúpnej ceny z bytu a išla na kúpu novej nehnuteľnosti žalovanej, s tým že, takto stratila svoje obydlie, mala mať bezplatné užívanie domu na Stromovej 3, tento bol prispôsobený na užívanie dvoch rodín, jedno podlažie mala užívať navrhovateľka a jedno žalovaná. Po kúpe tohto domu, prechádzal rôznymi rekonštrukciami, ktoré zabezpečovala navrhovateľka a často aj kupovala materiál alebo platila pracovníkov na túto rekonštrukciu. Po tom ako žalovaná často volala políciu na navrhovateľku a znemožňovala jej vstup do domu, nevydala jej osobné veci, starala sa o navrhovateľku jej dcéra Ľ. u ktorej žila. Ak za navrhovateľku niečo žalovaná platila, sú to staré veci, sú o tom doklady. Navrhovateľka ako matka, sa tiež starala o svoju dcéru, keď sa žalovaná rozvádzala. Stalo sa, že žalovaná mala úraz nohy, navrhovateľka ju vozila. Stav navrhovateľky je s poukazom na vek horší a odporkyne nepreukázaný. Živnosť bola aktívna. Odporkyňa nejaký príjem musí mať na bývanie, ošatenie, hypotéku. Táto minimálna výška je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky. Navrhovateľka má vedomosť, že jedno podlažie odporkyňa prenajíma a ak nie, tak je to prenajateľné. Žalovaná má možnosti a schopnosti navrhovateľke prispievať na jej výživu. Navrhovateľka je vo vysokom veku s viacerými diagnózami a nemá peniaze na to, aby si zabezpečila dôstojný život a na dožitie, pričom jej pomáha dcéra Ľ.. Odporkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že keďže nemala dostatočné výkony, výpoveď má ku koncu februára v spoločnosti Partners Group, a. s., od 01.03.2021 je evidovaná na ÚPSVaR Trnava, predpoklad je, že nebude mať nárok na príspevok v nezamestnanosti, pretože dva roky bola bez príjmu a neplatila odvody. Nevie, či bude mať nárok na nejakú podporu alebo sociálnu dávku, živnosť zaniká až po vyradení z evidencie NBS, čo môže byť v núdzovom stave dlhšie ako v normálnej lehote. Mala tri úrazy, 1 v decembri, 1 v júni a 1 nedávno. O matku sa starala, pomohla jej, keď nemala nárok na starobný dôchodok, pretože mala nedoplatky v SP, ZP, na bývaní, pretože vtedy podnikala, robila stavebný dozor. Dávala jej šeky, bločky a číslo účtu a všetko jej uhradila. To je predmetom ďalšieho sporu, keď za ňu všetko vyrovnala, dala jej do zábezpeky svoj byt, z predaja jej bytu mala mať cca 50.000,- eur, doteraz nevie, čo s nimi urobila. Keď nemala kde bývať, lebo sa rozvádzala, tak si zábezpeku uplatnila, aby mala na akontáciu nehnuteľnosti, ktorú si ako rozvedená s dvomi deťmi zháňala a bez ktorej by nedostala úver. Vtedy jej povedala, že môže u nej bývať. Ide o rodinný dom, v ktorom doteraz býva na F. X, kým si ona nevysporiada vzťahy s rodinou; mala vysporiadať svoj podiel na rodičovskom dome na Š. H., teraz už je vysporiadaný, oddlžila aj strýka, matka mala 2/5 tohto domu, ona potom predala svojmu bratovi cca za 66.000,- eur. Najmladší strýko to
chcel odkúpiť za 66.000,- eur od matky, a keďže jej nevrátila náklady za vysporiadanie strýka, očakávala, že táto suma je dostatočná na to, aby bývala sama a zariadila si svoj život a mohla sa o ňu starať dcéra Ľ., čo jej aj sľúbila ústne. Navrhovateľka bývala u nej na F. X od augusta 2014 až do marca 2019, potom sa nemohla už o ňu starať. V roku 2015,2016 ju upozorňovala, že ju nemôže stále finančne podporovať, očakávala, že sa o ňu bude starať sestra. Keď oddlžila strýka, tento darovacou listinou prepísal 1/5 na matku. Jeho asi 3 exekúcie boli v hodnote cca jeho podielu, nechal si platiť aj nájom, telefón, prenájmy v P.. Má pocit, že sa dostatočne postarala o matku, oddlžila ju z jej finančných prostriedkov, dostáva starobný dôchodok, v súčasnosti nemá pocit, že by jej mala prispievať sumou 30-40,- eur, sama sa ocitla v zlej situácii, sama potrebuje pomoc, peniaze jej matka nevrátila, minimálne z tej 1/5, za ktorú v podstate zaplatila. Navyše aj sestre pomohla, dala je peniaze, ani tie nevrátila. Bolo to v období, keď jej schválili úver, sestre vtedy požičala 1.600,- eur. Matka na ňu tlačila, aby sestre pomohla. Má zatiaľ nepotvrdené diagnózy, chodí po vyšetreniach, je objednaná na ďalšie MR, na neurológiu, na cievne. Nevie sa vyjadriť k návrhu na znalecké dokazovanie, lebo nemá potrebné vyšetrenia za sebou. Odmietli jej operáciu dýchacích ciest, pri prvom úraze spadla na nos, má spriechodnenú 1 cestu, mala rozsiahly hematóm, zrazeniny, muselo sa to zahojiť, aby jej mohli zreparovať dýchacie cesty. Nie je údajne v ohrození života. Dýchanie jednou stranou jej nepostačuje na dostatočné okysličenie organizmu, môže to byť aj nemusí príčina odpadávania, nevie stáť, musí sedieť. Nemá na to, aby prispievala na matku. Bola v tom, že dostatok finančných prostriedkov jej zabezpečila v minulosti. Nenechávala si matkine peniaze z účtu, nedávala jej peniaze na kúpu RD, ale bolo to v zmysle dohody, kedy si uplatnila bod z dohody. Bezplatné doživotie jej nesľúbila. Do rekonštrukcie domu jej nemohla zafinancovať nič, mala úver, aj spotrebný, na rekonštrukciu. Dávala matke peniaze do rúk, aby vyplatila robotníkov. Nemá nárok na prvú pomoc, ani na SOS pomoc. Požičala si od kamaráta peniaze v sume cca 25.000,- eur a za to mu poskytnem bezplatné ubytovanie, za to že jej pomohol. Z toho platila výdavky, ktoré vznikali v tomto období, aby jej nebola zrušená hypotéka a energie a aby som si vysporiadala vzťah s bývalou majiteľkou domu, ktorá požadovala uhradiť 34.000,- znovu. To sú tie peniaze, ktoré mi mala vrátiť navrhovateľka z predaja bytu. Na základe účastníkmi predložených a súdom zadovážených listín mal súd preukázané, že navrhovateľka je dôchodkyňou s príjmom 348,20 eur (starobný dôchodok), od 15.11.2020 býva v nájomnom byte prenajímateľa Stredisko sociálnej starostlivosti na základe súhlasu mesta Trnava na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájomný byt pre dôchodcov zo dňa 09.01.2020 s výškou nájomného 52,35 eur mesačne a preddavkov na plnenia spojené s užívaním bytu 67,65 eur, spolu 120,- eur mesačne. Odporkyňa je bez príjmu, v roku 2020 bol príjem v jednotlivých mesiacoch nasledovný: 1/2020 = 0 Eur, 2/2020 = 87,94 Eur, 3/2020 = 0 Eur, 4/2020 = 0 Eur, 5/2020 = 198 Eur, 6/2020 = 0 Eur, 7/2020 = 1452,40 Eur, 8/2020 = 33 Eur, 9/2020 = 429,85 Eur. Celkom za 1-9/2020 je príjem v hrubom 2201,19 Eur, v priemere na mesiac 244,58 Eur. Odporkyňa podľa lekárskej správy praktického lekára zo dňa 03.12.2020 nie je schopná t.č. zaradenia do pracovného pomeru žiadneho. Odporkyňa má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére Júlii. 5. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
6. Zákon ukladá vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 a nasl. ZoR), ukladá i dieťaťu povinnosť zabezpečiť primeranú výživu svojim rodičom, ak to títo potrebujú. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom prichádza do úvahy pri splnení zákonných predpokladov, ktorými sú schopnosť detí samostatne sa živiť a potreba zo strany rodičov. Prítomnosť týchto predpokladov zaväzuje deti povinne zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu. Schopnosť detí samostatne sa živiť je vyjadrená získaním potenciálne trvalej schopnosti detí vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu. Nie je teda daná len majetkovými pomermi dieťaťa, aj keby jeho kmeňový majetok neúmerne prevyšoval majetok rodičov, keďže takéto majetkové pomery nemusia byť stále a nemusia dieťaťu adekvátne zabezpečiť schopnosť produktívneho uspokojenia jeho potrieb vlastnou prácou. Primeranosť výživy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda najmä s ohľadom na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď. Na druhej strane sa nevyžaduje, aby bolo dieťa povinné zabezpečiť rodičom výživu v rozsahu zodpovedajúcom rovnakej životnej úrovni, akú má povinné dieťa. Skutočnosť, že dieťa žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, nemá na vznik predmetnej vyživovacej povinnosti zásadný vplyv, hoci predmetná skutočnosť môže v prípade rozhodovania o určení
výživného pre rodičov zavážiť. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného. Aktívnu legitimáciu má rodič, ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám, resp. prostredníctvom iných vyživovacích povinností, ktoré vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom predchádzajú (vyživovacia povinnosť medzi manželmi, poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela). Pasívne legitimovaným je povinné dieťa schopné samo sa živiť. Ak by mal oprávnený rodič viacero detí, no svoj návrh by smeroval len voči jednému z nich (nie je však vylúčené, aby návrh smeroval proti všetkým deťom), súd bude v rámci dokazovania skúmať nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery dieťaťa, voči ktorému návrh smeruje, ale i schopnosti, možnosti a majetkové pomery ostatných súrodencov. Je nutné, aby bol návrh určitý, a to čo do určenia výšky výživného a začiatku jeho plnenia. Výživné pre rodičov ako plnoletých oprávnených osôb je možné priznať najskôr odo dňa začatia konania, nie spätne. Súd môže podaný návrh zamietnuť, ak by neboli splnené predpoklady na uloženie vyživovacej povinnosti, ak by mohlo dôjsť k plneniu výživného prostredníctvom vyživovacej povinnosti, ktorá predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, ale i v prípade, ak by uloženie vyživovacej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. ak sa rodič o dieťa počas jeho detstva nestaral, ak nezabezpečoval jeho výchovu a výživu, ak ho zanedbával a pod.). Vyživovacia povinnosť detí k rodičom zaniká, ak zanikne stav odkázanosti oprávneného rodiča, keďže tento opätovne získa schopnosť živiť sa sám, ak povinné dieťa prestane byť schopné samo sa živiť a poskytovať tak výživné inému.
7. Hypotéza právnej normy - ustanovenia § 66 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodine vyžaduje, aby (i) išlo o dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť a súčasne (ii) o rodiča, ktorý to potrebuje. Súd konštatuje, že ani jedna zo zákonných podmienok nie je splnená. Po odpočítaní nákladov na bývanie (nájmu) navrhovateľka disponuje sumou 228,20 eur určenou na stravu a lieky. Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje od 01.07.2020 sumu 214,83 eur mesačne. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka vykonávala kvalifikovanú prácu stavebného dozoru, pričom výška dôchodkov je všeobecne známa skutočnosť a ak navrhovateľka chcela/potrebuje v starobe vyšší dôchodok, mala sa na to pripraviť počas výkonu svojho povolania. Nie je možné nedostatočnú dôchodkovú politiku či už jednotlivca alebo štátu suplovať výživným od detí, navyše ak v danom prípade v čase rozhodovania súdu existujú pochybnosti, či je odporkyňa schopná vyživovať samú seba a svoju plnoletú dcéru, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť a ktorá by mala byť zabezpečená v každom prípade a to aj pred prípadnou vyživovacou povinnosťou voči navrhovateľke. Odporkyňa v konaní preukázala lekárskou správou zo dňa 03.12.2020, že nie je schopná t.č. zaradenia do žiadneho pracovného pomeru, čo v konečnom dôsledku potvrdzujú aj veľmi nízke odmeny za prácu, v ktorej evidencii navrhovateľka bola vedená do 02/2021, od 03/2021 je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, no s poukazom na lekársku správu zo dňa zo dňa 03.12.2021 existujú pochybnosti, či úrad práce bude mať k dispozícii takú prácu, aby dokázala rešpektovať zdravotný stav odporkyne. Za takýchto okolností súd konštatuje, že určenie vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke by nebolo spravodlivé a tak návrh navrhovateľky zamietol.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
9. Súd o trovách rozhodol podľa § 52 CMP, keď prípadná náhrada trov konania navrhovateľke zo strany odporkyne by nebola spravodlivá, keď priznanie nároku samotného sa nejavilo súdu ako spravodlivým riešením s ohľadom na okolnosti tohto prípadu. Navrhovateľka je oslobodená od súdnych poplatkov, ako aj prípadného platenia trov, ktoré jej vzniknú (právne zastúpenie) a tak nie je dôvod pre iné rozhodnutie, ako to v zmysle ustanovenia § 57 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).