Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-49-2022.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/49/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: C. E., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom mesto F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO 53 598 806, so sídlom Dolné Dubové 249, proti žalovanej: Mgr. L. E., narodená X.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., zastúpená: JUDr. Andrej Ivan Beladič, narodený 23.10.1957, adresa na doručovanie P. O. Box 81362, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13C/10/2022-33 zo dňa 15.3.2022 vo výroku I., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa má n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to ku stavbe rodinného domu súpisné č. XXXX postavenej na parcele č. 7291/4, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vo výške 44.100,- eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 11C/28/2020, výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 151a, § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 11C/28/2020 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 44.100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 44.100 eur od 25.5.2020, ako aj náhrady trov konania, pričom v uvedenom konaní bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu rozsudkom pre zmeškanie č. k. 11C/28/2020-190 zo dňa 16.11.2021, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Súdu prvej inštancie bolo z úradnej činnosti známe, že žalovaná podala odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, avšak odvolanie nebolo podané včas. V konaní sp. zn. 39Pc/6/2020 bol návrh žalobkyne na určenie vyživovacej povinnosti k nej od žalovanej rozsudkom zo dňa 17.3.2021 zamietnutý. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k ú. F. vyplynulo, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie F., obec F., okres Trnava: a) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 7291/4 o výmere 426 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, b) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 7291/5 o výmere 24 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, c) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 7291/8 o výmere 22 m2, druh pozemku: záhrada, d) stavba so súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku s parc. č. 7291/4, e) stavba bez súp. č., druh stavby: samostatne stojaca stavba, popis stavby: garáž, postavená na pozemku s parc. č. 7291/5.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, keď preukázala priznaný nárok na zaplatenie sumy 44.100 eur s príslušenstvom od žalovanej rozsudkom pre zmeškanie vydaným tamojším súdom. Hoci rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné, pre osvedčenie nároku žalobkyne v tomto konaní postačuje, že jej nárok voči žalovanej nie je očividne vylúčený, a teda nie sú závažné pochybnosti o nároku žalobkyne voči žalovanej. Žalobkyňa zároveň osvedčila, že žalovaná je evidovaná ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, pričom z lustrácie žalovanej v rozsahu celého územia SR zároveň vyplynulo, že žalovaná iný nehnuteľný majetok nevlastní. Nedostatok finančných prostriedkov žalovanej vyplynul z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 39Pc/6/2020-97 zo dňa 17.3.2021, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že návrh žalobkyne na určenie vyživovacej povinnosti od žalovanej bol zamietnutý o.i. aj z dôvodu, že existujú pochybnosti, či je žalovaná schopná vyživovať samú seba s tým, že je vedená ako uchádzačka o zamestnanie s nepriaznivým zdravotným stavom. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že okrem nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia žalovaná nevlastní žiaden hodnotný majetok a nemá dostatočný príjem. Žalobkyňa tak osvedčila, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatočný príjem žalovanej, nedostatok iného majetku žalovanej a zaťaženie nehnuteľného majetku žalovanej záložným právom banky.
5. Žalobkyňa mala v konaní len čiastočný úspech, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podala žalovaná odvolanie (posúdiac ho podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní uviedla, že rozhodnutie o uložení zabezpečovacieho opatrenia považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie nemal dôvod domnievať sa, že v tomto prípade je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaná totiž v predmetnej nehnuteľnosti býva, žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní, a preto je nepravdepodobné, že výkon exekúcie v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/28/2020 by mohol byt' ohrozený. V tomto momente podávať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je unáhlený krok z dôvodu, že proti prvostupňovému rozhodnutiu sp. zn. 11C/28/2020 podala žalovaná odvolanie, konanie v tejto veci na Krajskom súde v Trnave doposiaľ nebolo ukončené. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
7. Žalobkyňa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nepodala.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je správne, zákonné a predpokladané zákonom pre prípady, akým je tento prípad, inak by zákonné ustanovenia o zabezpečovacích opatreniach nemali v právnom poriadku význam. Žalobkyňa dostatočne listinnými dôkazmi, ako aj samotnými vyjadreniami žalovanej preukázala, že exekučné vymoženie pohľadávky môže byť ohrozené, pričom žalobkyňa je presvedčená, že bez tohto zabezpečovacieho opatrenia by sa jej pohľadávka stala absolútne nevymožiteľnou. Žalobkyňa má informácie, že žalovaná býva so svojim priateľom, uvedenie toho, že býva žalovaná v nehnuteľnosti, je len účelovým tvrdením. Žalovaná sa bráni uhradeniu vzniknutej pohľadávky, o čom svedčí tá skutočnosť, že sa žalovaná odvoláva voči uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktoré ju prakticky v žiadnom smere v bežnom živote vôbec neobmedzuje. Podaný návrh zo strany žalobkyne rozhodne nie je unáhlený, je podaný riadne a včas, nakoľko zajtra by už mohlo byť neskoro, pretože žalovanej by nič nebránilo previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu a zabrániť tak splneniu si svojich povinností voči žalobkyni. Pokiaľ žalovaná viaže dôvodnosť podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až na moment, kedy by svoju vykonateľnú pohľadávku dobrovoľne neplnila, na podanie návrhu by bolo už neskoro, nakoľko by mohli byť vykonané viaceré právne kroky na zmarenie dobrovoľného splnenia dlhu. Žalobkyňa nie je v ohrození, že jej pohľadávka sa stane nevymožiteľnou a žalovanej nič nebráni splniť si svoje povinnosti dobrovoľne. Nariadené zabezpečovacie opatrenie plní aktuálne svoj účel,
chráni žalobkyňu a zároveň žalovanú v bežnom živote žiadnym smerom neovplyvňuje ani neobmedzuje. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd podanému odvolaniu nevyhovel.
9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že v celom rozsahu odmieta nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako predčasné a nedôvodné. Tvrdenie, že žalovaná prevedie vlastníctvo nehnuteľnosti na rodinného príslušníka nie je pravdivé a potvrdzuje hlbokú neznalosť zmluvných podmienok hypotekárnych úverov na strane žalobkyne. Viaceré výroky žalobkyne hraničia so zavádzaním súdu, toto sa v celom rozsahu týka i výroku obsahujúceho náznaky informácie o tom, že žalovaná býva vo svojom dome spolu so svojim intímnym partnerom. Samotná žaloba na vrátenie údajného daru (sp. zn. 11C/28/2020) nie je dôvodná a pravdivá, zo strany žalobkyne nebol doposiaľ hodnoverne preukázaný dôvod prevodu finančnej čiastky, ktorý žalobkyňa označuje ako dar žalovanej, pričom skutočným dôvodom prevodu finančnej čiastky je Zmluva o pôžičke zo dňa 23.5.2007. Žalovaná nesúhlasí a odmieta nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie je v napadnutom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, evidovanej na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie F., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo 7291/4, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vo výške 44.100 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 11C/28/2020. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, keď preukázala priznaný nárok na zaplatenie sumy 44.100 eur s príslušenstvom rozsudkom pre zmeškanie vydaným tamojším súdom, zároveň osvedčila, že žalovaná je evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené záložné právo. pričom u žalovanej nemal preukázanú existenciu iného majetku, ktorý by mohol poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky, žalovaná nevlastní žiaden hodnotný majetok a nemá dostatočný príjem.
12. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
13. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
14. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
18. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní by mal navrhovateľ z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Tamojší súd v konaní vedenom pod spisovou značkou 11C/28/2020 rozsudkom zo dňa 16.11.2021 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 44.100 eur s príslušenstvom. Hoci žalovaná podala v uvedenej veci odvolanie, úspešnosť žaloby nie je v tomto štádiu konania očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou, je daný. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje jej splnenie, nakoľko žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, žalovaná zjavne popiera v spore vedenom na
tamojšom súde pod spisovou značkou 11C/28/2020 nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 44.100 eur s príslušenstvom a v nadväznosti na to žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu akéhokoľvek iného majetku mimo predmetných nehnuteľností, vhodného na uspokojenie pohľadávky žalobkyne na zaplatenie sumy 44.100 eur s príslušenstvom pre prípad úspechu žalobkyne v uvedenom spore. Práve tieto skutočnosti zakladajú dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie majetku vylučujúceho obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia má totiž ten, kto mieni takto ochrániť svoj majetok pred hrozbou obmedzení plynúcich z povahy zabezpečovacieho opatrenia. Takouto osobou je v súdenom spore žalovaná, ktorá žalovaná ani v rámci odvolania neargumentovala ničím, čím by obavy žalobkyne z ohrozenia uspokojenia jej pohľadávky v budúcnosti rozptýlila a odvolanie odôvodňovala predovšetkým podaním opravného prostriedku v konaní vedenom na tamojšom súde pod spisovou značkou 11C/28/2020. Práve preto bolo zriadenie sudcovského záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť dôvodné.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že zriadenie záložného práva bolo predčasné, keďže vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 11C/28/2020 podala proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie, odvolací súd uvádza, že ohrozenie exekúcie sa spravidla vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochranu navrhovateľovi z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania a v odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou.
21. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade boli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zriadil záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o náhrade trov konania, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).
22. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení § 340 Civilného sporového poriadku zakotvuje zákonnú zodpovednosť navrhovateľa, ktorý je možné primerane aplikovať aj na zabezpečovacie opatrenie. Predmetom zodpovednosti veriteľa je škoda alebo akákoľvek ujma, ktorá vznikla dlžníkovi v priamej príčinnej súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Ide o objektívnu zodpovednosť, pričom zákon neustanovuje žiadne liberačné dôvody pre veriteľa. Taktiež odvolací súd uvádza, že v prípade prevodu nehnuteľnosti záložné právo zriadené podľa ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku nepredstavuje prekážku prevodu takto zaťaženej nehnuteľnosti a pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).