Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Er-3636-2011.pdf
PDF · 87.59 KB
No categories available
18Er/3636/2011
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: I. M., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/X, XXX XX E. v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie uloženej povinnosti 1.570,98 € s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jana Gaspera, náhradníka súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jej exekútorskom úrade pod sp. zn. EX XXXX/XX sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Ing. Jan Gasper, zástupca súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, predložil dňa 27.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej veci na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného na exekútorský úrad JUDr. Júlie Kubjatkovej dňa 12.10.2011. Dňom 26.02.2014 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. ustanovený za náhradníka zosnulej súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, ktorej výkon funkcie exekútorky zanikol dňom 06.02.2014.
2. Exekúcia má byť vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. XX/XX/XX, ktorý dňa 15.10.2010 vydal rozhodcovský súd Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Krížna č.56 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovský rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.11.2010 a vykonateľnosť 23.11.2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1.704,98 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.07.2010 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
3. Spolu s exekučným titulom bola doručená súdu aj Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2008, ktorá mala obsahovať rozhodcovskú doložku oprávňujúcu uvedený rozhodcovský súd na vydanie rozhodcovského rozsudku.
4. Podľa ust. § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku v platnom znení (1) Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (2) Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. (3) O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
5. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku súd posudzoval túto exekučnú vec podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243b ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, ktoré súd použil v znení do 31.03.2017 vzhľadom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Takto vymedzený predpis súd ďalej v texte označuje len Exekučný poriadok.
6. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
9. Podľa § 2 a), b) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri podpise zmluvy (ďalej len ZSU) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZSU (1) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pri podpise zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica EU) a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
13. Bod 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r.o., ktoré sú svojou povahou všeobecnými úverovými podmienkami, za ktorých oprávnený poskytuje revolvingové úvery (ďalej len VÚP), konkrétne bod 18.1 obsahuje ustanovenie, podľa ktorého, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len zmluvy), s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.
14. V rozhodcovskej doložke obsiahnutej v bode 18.2 VÚP, konkrétne v bode 18.2.1 je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným s rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát; JUDr. Michal Krnáč, advokát; Mgr. Erik Končok, advokát. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ (ktorým je podľa bodu 1 VÚP oprávnený). Zmluvné strany vyhlásili, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledujúcim postupom. VÚP ďalej v tomto bode obsahujú dohodnutý postup konania pred rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom.
15. Podľa bodu 18.2.1 písm. a) veta prvá VÚP výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
16. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
17. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod č. 46/2012 pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
18. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd uvádza, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
19. Exekučný súd vyhodnotil, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, bola uzatvorená medzi dodávateľom ako veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení ZSU. Jedná sa teda o spotrebiteľskú (typovú, formulárovú) zmluvu s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka a § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, preto je v tomto prípade potrebné použiť špeciálnu právnu úpravu pred všeobecnou podľa zásady "lex specialis derogat legi generali".
20. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je súčasťou všeobecných úverových (obchodných) podmienok, ktoré oprávnený evidentne používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania takýchto zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy si však vyžaduje osobitnú písomnú formu, nepostačuje odkaz na všeobecné úverové podmienky, ako tomu je v tomto prípade.
21. Vo vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári a v ďalších otázkach (okrem iného aj v otázke rozhodcovskej doložky) odkazovala na všeobecné úverové podmienky. Spotrebiteľ mohol túto zmluvu buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedeného vyplýva, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a rozhodcovský súd bol vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Keďže bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných úverových podmienok, nemožno ju v zmysle záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku kvalifikovať ako zmluvnými stranami individuálne dohodnutú.
22. Na viac spotrebiteľ by v zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa takému rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel rozhodcovskému konaniu zabrániť, čiže rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
23. Takýto postup je v rozpore so zámerom Smernice EU, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu s dodávateľom pred zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľa nekalými zmluvnými podmienkami zo strany dodávateľa. Zmluvná podmienka spočívajúca v rozhodcovskej doložke, ktorá je len začlenená v hutnom texte všeobecných úverových podmienok, a teda nie individuálne dohodnutá, spôsobuje z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy o úvere ku škode spotrebiteľa.
24. Z rozhodcovského rozsudku označeného a predloženého ako exekučný titul v tejto exekučnej veci vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných dojednaniach doloženej zmluvy bez poukazu na konkrétne zmluvné dojednanie doloženej zmluvy. Pretože je z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd musí konštatovať, že oprávnený v tejto exekučnej veci žiada vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktoré nie je (materiálne) vykonateľné, čo je v rozpore s ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku a preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.