Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-84-2020.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkcu: G. T., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 EUR takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou 05.05.2020 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 700 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že táto žaloba nadväzuje na právoplatne skončené konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13Csp/181/2016, v ktorom súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.587,65 EUR s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v rámci žaloby citoval ustanovenie § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, pričom zákonným predpokladom pre vyhovenie žalobe je úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žalobca taktiež poukázal na to, že vzhľadom na argumentačnú líniu žalovaného uvádza, že skutočnosť, či žalobcovi v dôsledku konania žalovaného vznikla určitá reálna ujma, je bez právneho významu, nakoľko táto nie je zákonným predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenia. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 citovaného zákona je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany žalovaného. Jedná sa teda o istú satisfakciu spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň pôsobiť na žalovaného odradzujúco vo vzťahu k opätovnému porušovaniu práv spotrebiteľov. Vzhľadom na okolnosti pôvodného súdneho sporu považuje žalobca za spravodlivú výšku primeraného zadosťučinenia v sume 700 EUR.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 01.06.2020 k žalobe uviedol, že predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potencionálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv
alebo povinnosti vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalej poukázal na to, že predpokladom uplatnenia tohto nároku je úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, pričom vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 13Csp/181/2016 zo dňa 07.05.2019 bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, čo nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti, keďže rozsudok pre zmeškanie bol vydaný výlučne z dôvodu absencie plnomocenstva. Podľa názoru žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť, ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 13Csp/181/2016, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 1.587,65 EUR s prísl., a aj to len v dôsledku vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný zároveň poukázal na to, že predpokladom uplatnenia predmetného nároku je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať, pričom žalobcovi nie len že žiadna ani potencionálna ujma nevznikla, ale naopak, získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Ohľadom výšky uplatneného nároku žalovaný uviedol, že celý nárok považuje za „umelo vykonštruovaný“ a pokiaľ by mal žalovaný zaplatiť výšku 700 EUR, dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi, ako spotrebiteľovi viac, ako mu ten vrátil. Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného, ako dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nie len vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Ďalej žalovaný uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody a je nevyhnutné zohľadniť taktiež hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Preto vyplatenie žalovanej sumy vo výške 700 EUR považuje žalovaný za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Vzhľadom na uvedené, preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b), zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 13Csp/181/2016 zo dňa 07.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2019 vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.587,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.12.2017 do zaplatenia, a taktiež súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čo predstavuje obligatórny zákonný postup podľa § 274 CSP.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
6. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V tomto ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 13Csp/181/2016 bolo žalobcovi priznané bezdôvodné obohatenie v sume 1.587,65 EUR s príslušenstvom, aj keď bol v danej veci vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného, nič to nemení na závere, že podkladom pre toto rozhodnutie bola žaloba, z ktorej vyplynulo porušenie spotrebiteľských práv žalobcu.
7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú Občiansky zákonník, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, teda aj skutočnosť, že v súvisiacej pôvodnej veci bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia vo vzťahu k žalovanému. Súd považuje priznanú sumu vo výške 200 EUR za primeranú, keďže odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria, a to aj s ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade sa žalovaný obohatil na jeho účet v rozsahu 1.587,65 EUR, preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku závisí od úvahy súdu, tak ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania z prisúdenej
sumy, preto súd v danej veci ohľadom trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).