Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-19-2021.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: G. T., B.. XX.XX.XXXX, X. P. X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 03. 2021, č. k. 14Csp/84/2020-34 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí“.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09. 06. 2013, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10. 06. 2013, § 255 ods. 1, § 266 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobou doručenou súdu 05. 05. 2020 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 700 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca v konaní vedenom na tamojšom súd pod sp. zn. 13Csp/181/2016 dosiahol voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 587,65 eura s prísl. Aj keď v základnom konaní bol vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného, nič to nemení na závere, že podkladom pre toto rozhodnutie bola žaloba, z ktorej vyplynulo porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd zohľadnil, že má funkciu sankčnú a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie preto nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľa a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenie orgánov dohľadu, ktoré sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie prihliadal tiež na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, teda aj skutočnosť, že v základnom konaní bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, súd považoval výšku priznaného finančného zadosťučinenia 200 eur za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel citovaného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia a zároveň bude naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia vo vzťahu k žalovanému. Z uvedeného pohľadu sa javilo finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur ako primerané, keďže odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria, a to aj s ohľadom na argumentáciu žalobcu, že v danom prípade sa žalovaný obohatil na jeho účet v rozsahu 1 587,65 eura, preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
5. Proti tomuto rozsudku, proti výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že typ súdneho konania, ktoré sa týka nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nie je svojou povahou zložitým, pretože jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní 13Csp/181/2016 bolo žalobcovi priznané bezdôvodné obohatenie v sume 1 587,65 eura s prísl., a aj keď bol v danej veci vydaný rozsudok pre zmeškanie, nič to nemení na závere, že podkladom pre toto rozhodnutie bola žaloba, z ktorej vyplynulo porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal z posúdenia pôvodného rozsudku ako vydaného pre zmeškanie, pričom tento fakt nemôže byť určujúcim atribútom pri výške zadosťučinenia, lebo za každých okolností sa jedná o meritórne rozhodnutie súdu. Žalobca bol v základnom konaní nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou a žalovaný sa v konaní bránil aktívne písomným vyjadrením. Žalobca v žalobe o primerané finančné zadosťučinenie zhodnotil, že pre naplnenie účelu jeho priznania by bolo vhodné uplatniť polovicu z priznanej sumy v základnom konaní. Aj túto sumu následne korigoval a uplatnil nárok na zaplatenie satisfakcie len vo výške 44 % splnenia, ktoré zinkasoval veriteľ od žalobcu.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne na to, aby žalobkyni mohlo byť priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z poslednej vety uvedeného zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že týmito podmienkami sú: (i) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej predmetným zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a (ii) domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý zodpovedá za porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti.
14. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú teda formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, ktorá po zaviazaní žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za neodôvodnené.
15. Spornou v predmetnom prípade bola výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd sa preto zaoberal preskúmaním či zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti súdom prvej inštancie bolo dôvodné a správne.
16. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, pričom to bol práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi na podpis zmluvu o úvere napísanú nečitateľným miniatúrnym písmom, ktorá neobsahovala všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom ako to bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/181/2016. Je teda zrejmé, že žalovaný požadoval od žalobcu plnenie zo zmluvy, ktorá nebola v súlade so zákonom, čím sa bezdôvodne obohatil. Takéto konanie bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu. Žalobca ako spotrebiteľ tak na uzatvorenú zmluvu zaplatil žalovanému viac a v prípade, ak by sa v základnom konaní nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia, bol by o uvedenú sumu ukrátený, t. j. o sumu, ktorou poskytnutý úver preplatil. Uvedené skutočnosti tak v konečnom dôsledku mali za následok to, že žalobca bol v základnom konaní úspešný a ďalej sa mohol samostatnou žalobou domáhať aj práva na primerané finančné zadosťučinenie. Na strane druhej žalobca však v podanej žalobe, ani v priebehu prvoinštančného konania nepreukázal vznik takej ujmy (najmä psychickej), resp. takú intenzitu spôsobenej ujmy, ktorá by bola spojená so správaním samotného žalovaného v súvislosti s domáhaním sa vymoženia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca poukázal iba na skutočnosť existencie právoplatného rozsudku v základnom konaní a na okolnosti podania žaloby.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, aj odvolací súd má za to, že súdom prvej inštancie priznaná výška finančného zadosťučinia v sume 200 eur zo žalobcom požadovanej sumy 700 eur je primeraná, zohľadňuje všetky okolnosti a osobitosti predmetného prípadu a vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco, pričom na strane žalobcu nebude plniť funkciu finančného obohatenia či majetkovej škody.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na porušenia práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde a nepreukázania inej závažnejšej ujmy na strane žalobcu, zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti bolo správne a odvolanie žalobcu nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné.
19. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne veci posúdil (§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. XVII. Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).